Úvod

Jozef Piaček Adresa slovníka

Mail

Voľne dostupné texty

 

Účelom tejto stránky je predstaviť Pomocný slovník filozofa a koncepciu, ktorá stojí v pozadí jeho vzniku a obsahu – synkriticizmus.

 

Pomocný slovník filozofa (online ukážka novej verzie)

Glosár synkriticizmu

Encyklopédia synkriticizmu

Ďalšie príspevky, oznamy, recenzie, odozvy (usporiadané podľa dátumu uverejnenia)

Filozofické encyklopédie a iné zdroje

Bratislavská filozofická škola a jej výskum

Zmysel nemocnice [pozri]

Prekladateľ a dnešok [pozri]

Vojna a stav našej civilizácie [pozri]

Demokracia a ekonomika žičlivosti [pozri]

Pôvodná webová stránka Jozefa Piačeka

 

 

Vojna – zmysel – spiritualizácia

 

Keď diskutujeme alebo premýšľame o dnešnej situácii, majme

na zreteli tento klenot z 2. článku Charty OSN z roku 1945:

 

Pamätajme na milióny mŕtvych z druhej svetovej vojny a z vojen po nej.

Mŕtvi a nešťastní sú dôsledky, ktorých si môžeme byť vedomí

i pred vojnou.

Myslenie a mier bolí, no ešte viac bolí vojna.

Čo nebolí ani pred vojnou, ani počas nej, ani po nej, je jej zmysel,

ktorého súčasťou je napríklad zmysel spojenia „nezmyselnosť vojny “.

Väčšina ľudí, s ktorými sa stretávame, rozumie tomuto zmyslu.

Stačí (si) ho pripomínať.

Staňme sa jeho stelesnením, stelesňujme ho

v sebe samých, v rodine, v práci i na politickej scéne.

To je dnes najdôležitejšia úloha

spiritualizácie.

Nie je to nič nové pod slnkom.

Nové je len to,

že je to nedelegovateľné na druhých,

že to dnes môžeme robiť iba každý sám.

Rovnako ako za klaviristu nemôže zmysel skladby stelesniť niekto iný.

Každý klavirista si ho stelesňuje sám.

Ťažké je naháňať do vojny bdejúcich

a ešte ťažšie majúcich rozum

a pozorných k tomu, čo hovorí srdce:

téza konkordancie hovorí o súsrdečnení nielen s druhými,

ale aj so sebou samým.

Nim sa rodí spoločenstvo majúcich svoju vlastnú vôľu,

nemanipulovateľných,

majúcich šancu transcendovať

bytie kanonenfuterom v dnešnej informačnej vojne

a byť bytosťou schopnou voľby

medzi

zasadzovaním si úderov

a

láskou.

Žičme si inakosť,

konfliktom sa vyhýbať nedá

ani v rodine, ani na pracovisku, ani v spoločnosti,

ani na medzinárodnej scéne,

pretože každý má špecifické záujmy,

ktoré spolutvoria jeho špecifické ego.

Konflikty však možno riešiť alebo rozpúšťať

bez použitia násilia,

vychádzajúc z rešpektovania Charty OSN

a z idey posvätnosti ľudského života.

Staré vedomie s ideou násilia

môžeme nahradiť novým vedomím

21. storočia

s ideou nenásilného spolužitia inakovedomých.

V synkriticizme ako spôsobe živote

sa v tomto smere pracuje s ideou

rozpúšťania ega,

presnejšie

synkriticizmus je jedným zo spôsobov

rozpúšťania ega.

Uvedomujme si celú súvislosť nášho správania sa.
Nevytrhávajme raz ten raz onen rozmer našej činnosti,
tak zahraničnopolitickej, ako aj vnútropolitickej.

Hrozíme sa následkov a nie aj ich príčin, ako keby sme nemali rozum.

Uvedomujme si v prvom rade dôsledky nášho správania sa na druhých: ak druhých ničíme, nečudujme sa, že oni ničia nás. Vec je prostá:

neničme, žičme.

Celá vec sa týka

inakosti.

Prispievajme k mieru, nie k ilegálnym vojnám.

Držme sa v úvode uvedenej Charty.

 

Dôsledky našich činov nepadajú z neba,
ako si to často podsúvame.
Sú to naše činy, nie činy mimozemšťanov.

 

Z kola ničenia sa dá vystúpiť iba prestaním ničenia.
Zničení skôr či neskôr povstanú a začnú ničiť nás.

I bojom proti ničeniu boj iba predlžujeme.
Bojom sa dá iba bojovať.
I boj za mier je iba boj.
Mier sa nastoľuje ukončením boja, nie bojom.
Konflikty doma i za dverami riešme mierovými prostriedkami.
Slasť pomsty alebo zadosťučinenia je dýchavičná,
slasť mieru
bezmedzná.

 

A úloha na záver:

uvedenému textu nie verte, ale robte s ním niečo iné, napríklad v ňom vyhľadávajte protirečenia,

ako je toto:

v 47. riadku zhora stojí: „mier bolí“ a tu sa zasa píše o slasti mieru.

Návod na riešenie úlohy:

zapodievajte sa mierom,
i keď je to omnoho ťažšie, ako zapodievať sa vojnou.

 

Slovom

– reflektujte mier,

meditujte o ňom,

nezostane vám čas na vojnu.

Vojna je vždy traumatizujúca.

Vojna trhá, zraňuje,

meditácia spája, sceľuje.

Porozhliadnite sa v mysli mieru,

nájdete prinajmenšom riešenie úlohy.

V pozadí diania našej civilizácie
sú dve základné tendencie:
agapizmus
a
polemizmus.

Za krízou našej civilizácie je snaha
syntetizovať tieto tendencie.
Podmienkou možnosti bytia kultúry

je udržiavať ich v synkríze,

čiže v preddverí syntézy

alebo na polceste k nej.

Na polceste sme vždy, zísť sa z nej nedá (ináč ako smrťou), ide o to, aby sme prerušili nezmyselnú replikáciu víťazstiev a porážok a namiesto toho sa venovali pretváraniu civilizácie na kultúru.

Spojivom zmysluplných krokov

nie je uzol,

ale bezčasie.

Uzol je zdrojom krízy,

bezčasie zdrojom slobody.

 

Príklad na bezčasie?
Bezodkladnosť:
ešte rýchlejšie ako chrstnúť olej do ohňa
je neurobiť to.
Prečo praktikujeme opak,
prečo sotva dokončíme jeden konflikt,
rýchlosťou svetla otvárame ďalší?
Bezčasie je ešte „rýchlejšie“ ako rýchlosť svetla:
je „rýchlejšie“ konflikt neotvoriť ako ho otvoriť.
Neotvorenie konfliktu sa deje
bezčasmo.
Bezčasím konflikt transcendujeme.