deegoizácia (synkriticizmus)
(čes. deegoizace)
– rozpúšťanie ja, cesta k anegoite, nezávislosti (slobode) a nadoblačiu mysle; deegoizácia sa uskutočňuje v rôznych kultúrach a rôznymi praktikujúcimi rôznymi spôsobmi; primeranosť tej ktorej cesty deegoizácie praktikujúcemu sa pravdepodobne nedostavuje a priori, ale treba ju objavovať tentatívne (skusmo); synkriticizmus sa v pristupovaní k praktikovaniu deegoizácie stavia zo stanoviska žičenia inakosti a potešenia z nej; výchova a vedenie sa v tomto kontexte ukazujú len ako predbežný impulz, vlastný krok deegoizácie sa dá vykonať len adeptom samým, dobrovoľne a svojou neopakovateľnou ars vivendi (pozri heslo: artes); deegoizácia je nedelegovateľná; teoreticky, napríklad z hľadiska filozofie, psychológie, kulturológie, etnológie, religionistiky a pod., sa samozrejme možno zamýšľať nad invariantmi a univerzáliami v postupoch deegoizácie, skúmať ich a teoreticky reprezentovať, ale objavy v tomto (teoretickom) smere aj tak treba koniec koncov premeniť na skutky a navyše sám/sama. Deegoizácia je tak koniec koncov vecou toho ktorého jedinečného ľudského indivídua. Nemôžem uskutočniť deegoizáciu druhého človeka, môžem uskutočniť iba deegoizáciu seba samého.
Ak sa pýtame, čo je to deegoizácia, tak môžeme nájsť odpoveď iba svojim vlastným nikým (zvonka) nevideným vykonaním transcendencie svojho ega. Akými (dobrými) skutkami sa deegoizácia uskutoční je v podstate ľahostajné, dôležité je, že sú to skutky anonymné, zvonka nevidené, nečakajúce odmenu, nemajúce motív. Len dodatočne, v reflexii, filozoficky, teoreticky, možno zahliadnuť a ukázať emancipačný efekt deegoizácie. Deegoizácia nie je interpretácia tohto kľúčového javu na ceste emancipácie človeka do stavu nezasiahnuteľnosti (akoby povedal Patočka) žiadnou vnútrosvetskou silou.
Deegoizácia nie je premenou fragmentu na ďalší fragment (replikovanie fragmentov), ale defragmentáciou, stelesnením, ak sme intelektuálne alebo duchovne orientovaní, a zduchovnením (spiritualizáciou), ak sme orientovaní telesnoprakticky.
Deegoizácia plní heuristickú funkciu vo vede (pozri: kategória).
Cf cesta perichronická (synkriticizmus), ekonomika žičlivosti (synkriticizmus), hovorenie o zmene (synkriticizmus), múdrosť (synkriticizmus), revolúcia sociálna (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).
