Vývin filozofického myslenia Jozefa Piačeka

Vývin filozofického myslenia Jozefa Piačeka

V myšlienkovom vývine autora možno rozlíšiť dve vývinové etapy – kriticistickú  a synkriticistickú.

Kriticistická etapa (1970 – 1986)

V tejto etape jeho myslenie krúži okolo Husserlovej filozofie životného sveta (Lebenswelt), ktorý tematizuje pod titulom pôvodného východiska poznania. Vychádza pri tom z Patočkovej recepcie Husserlovej fenomenológie a z Heideggerovej a Finkeho filozofie, čo vedno rozoberá z pozície Marxovho kriticizmu. Táto etapa vrcholí uverejnením monografie Marxizmus a kríza fenomenológie v roku 1984. Názov strojopisu textu knihy odovzdaného do tlače dva roky pred uverejnením znel Pôvodné východisko vedeckého poznania u Edmunda Husserla. V monografii sa už pod titulom otvorenej povahy bytia za horizontom ohlasuje východisková myšlienka druhej etapy – idea transhorizontovej reality alebo unikajúcna.

doc. Jozef Piaček počas prednášky na Univerzite KomenskéhoZa katedrou

Synkriticistická etapa (1986  )

Synkriticistická etapa začína založením Stáleho seminára INTEGRÁCIA (SSI) na jeseň roku 1986. V priebehu práce SSI Piaček prekonáva polemistické maniery obdobia kriticizmu smerom k zaujatiu agapistického prístupu (pozri aj prajnosť inakosti) tak k Husserlovmu ako aj k Patočkovmu odkazu. Z Marxovho kriticizmu si zachováva jeho emancipatorizmus, no postupne ho transformuje v smere svojej koncepcie deegoizácie – rozpúšťania ega. V tomto smere ho mocne ovplyvňuje filozofia Jiddu Krishnamurtiho a intenzívne dialógy s Jánom Albrechtom. V priebehu druhej polovice osemdesiatych rokov minulého storočia tak Piaček  postupne  vypracováva  svoju vlastnú filozofickú pozíciu, ktorú označuje  termínom  synkriticizmus a ktorej  základy  tvorí  perichronozofia  čiže filozofia bezčasia. Základným textom tejto etapy je Synkriticizmus – filozofia konkordancie. Termíny väčšiny synkriticistických textov vrátane perichronozofie sú zahrnuté do Slovenského národného korpusu  a oboznámiť sa s niektorými z nich možno aj v Glosári synkriticizmu na týchto webových stránkach alebo v Malej encyklopédii synkriticizmu.

V jednom i druhom období sa Piaček prihlasuje k tradícii bratislavskej filozofickej školy (BFŠ), menovite k Hrušovského filozofii čistého bytia a k jej rozvíjaniu z pozícií Filkornovho metodologizmu a jeho polymorfistickej ontológie, Černíkovej kategoriológie resp. Suchého ontologizmu. Jedným z motívov vypracovania synkriticizmu bola snaha ukázať kohéziu BFŠ napriek pôvodnej rozdielnosti svetonázorových proveniencií predstaviteľov BFŠ (novopozitivizmus, analytická filozofia, novotomizmus, marxizmus, fenomenológia).

Ilustráciou myslenia Jozefa Piačeka je napríklad jeho článok O čo ide.

12. mája 2014 by jpiacek
Categories: synkriticizmus | Komentáre vypnuté na Vývin filozofického myslenia Jozefa Piačeka