údiv (Aristoteles)


– čudovanie sa, pre ktoré ľudia filozofujú. Ľudia sa spočiatku čudovali záhadným javom, ktoré mali bezprostredne pred očami, potom postupovali krok za krokom ďalej a dostali sa k významnejším javom, napríklad k záhade jednotlivých mesačných fáz, dráhy slnka a hviezd a vzniku vesmíru.

Všetci začínajú údivom nad tým, ako sa veci správajú – podobne ako sú mechanické hračky predmetom obdivu pre tých, ktorí nepoznajú ich zloženie a príčinu – či už ide o obraty slnka alebo o nezmerateľnosť uhlopriečky; lebo všetkým sa zdá čudným, ak sa niečo nedá merať mernou jednotkou (cf 122;246, 247).

Odkazy:

Aristoteles

24. októbra 2013 by jpiacek
Categories: Aristoteles, filozofia | Komentáre vypnuté na údiv (Aristoteles)