To, čo žijeme
To, čo žijeme, je triviálne a bežné, nijaká zvláštnosť, prosto obyčajný, každodenný život po konci jednej civilizácie. Vzácnejšie ako čokoľvek iné je múdrosť, kultivovanosť, ohľaduplnosť… v dobe rodenia sa novej civilizácie ako podkladu alebo príležitosti novej kultúry, ďalšej etapy pretvárania zlého na dobré, škaredého na krásne, hlúpeho na múdre, nechutného na chutné etc. V tejto transformácii sa konštituuje zmysel čohokoľvek a kohokoľvek. No tým najzvláštnejším, najosobitnejším je to, že nastúpiť cestu novej kultúry možno iba na základe svojho vnútorného slobodného rozhodnutia, svojej od ničoho nezávislej voľby, asi ako nekopnutie do opusteného psíka.
