Nevyhnutnou podmienkou existencie kultúry
je premena škaredého na krásne (a zlého na dobré). Tam, kde niet krásy ani premeny na ňu, niet kultúry.
A tam, kde niet kultúry, niet ani umenia.
Nie je zaujímavé škaredé, utrpenie, hlúposť, nechutnosť a podobne, ale čo z neho/z nich človek spraví. Utrpenie, zlo, odpornosti a ich podpora a šírenie sú tie najbežnejšie, nás všeobklopujúce veci. Škaredé a zlé sú triviálnosť, sú bežné asi ako hlúposť, ktorá v žiadnom prípade nie je výnimočná. Krása a dobro sú vzácnosť a dnes exkluzivita par excellence.
A necessary condition for the existence of culture
is the transformation of ugly into beautiful (and bad into good). Where there is no beauty or transformation into it, there is no culture.
And where there is no culture, there is no art either.
It’s not the ugliness, the suffering, the stupidity, the disgustingness and the like that’s interesting, but what a person makes of it/them. Suffering, evil, abominations and their support and spread are the most common, all-surrounding things. Ugly and bad are trivialities, they are about as common as stupidity, which is by no means exceptional. Beauty and goodness are rare and today exclusivity par excellence.
