Kultúrna kompetencia
je najvzácnejšia schopnosť alebo klaster schopností ľudského indivídua transformovať zlé na dobré, škaredé na krásne, menej dobré na lepšie, menej krásne na krajšie a neutrálne na dobré alebo krásne bez ohľadu na priazeň alebo nepriazeň osobného osudu, osudu spoločenstva, ktorého je súčasťou alebo historickej doby, v ktorej žije. Kultúrna kompetencia sa môže premieňať na kultúrny čin v ľubovoľnom vývinovom pásme civilizácie, v ľubovoľnej činnosti, v ľubovoľnej profesii, v ľubovoľnej situácii… Kultúrna kompetencia je zvýnimočňujúcno toho ktorého dospelého človeka bez ohľadu na jeho vek, čiže od prvých rokov dospelosti až po jeho starobu a umieranie. Utrpenia géniov, ako Chopin („umierajúci celý život“) alebo hluchnúci a hluchý Beethoven a mnoho ďalších géniov im nebránili a nebránia žiariť ako orientujúcna aj v tých najnepriaznivejších dobách, no možno ešte fascinujúcejšie je uplatňovanie sa kultúrnej kompetencie ľudí nenápadných, matiek vychovávajúcich deti povedzme v chudobe alebo vo vojne, učiteľov na ktoromkoľvek stupni, záchranárov, kuchárov, robotníkov, vedcov, svätcov, ktorí sa nimi ukázali až po ukrutných mukách alebo ponižovaní trebárs aj zo strany ich najbližších a niekedy dosť dlho po smrti… No kladným vrcholom je kultúrna kompetencia bezmenných, neznámych, o ktorých sa možno nikdy nik ani nedozvie. Zvláštnosťou kultúrnej kompetencie je totiž to, že „nepotrebuje“ k svojej realizácii od druhých a od spoločnosti nič. Ničoho sa nedožaduje. Napr. kultúrne kompetentný človek ako dožadujúci sa povedzme honoráru alebo uznania je v miere tohto dožadovania sa nanajvýš civilizovaný, no nie kultúrne účinkujúci. Človek účinkujúci čisto kultúrne, čiže uplatňujúci svojím životom iba svoju kultúrnu kompetenciu je svätec bez ohľadu na to, či sa to o ňom dozvieme alebo nie. Kultúrne kompetentný účinkuje bezdôvodne; v tomto zmysle je milujúcnom. Kultúrne kompetentný účinkuje akoby v aure totálneho vákua vedomého záujmu oňho dokonca aj zo strany toho, na koho kultúrnotransformatívne pôsobí. Áno, v realizácii svojej kultúrnej kompetencie je absolútne sám, bez ohľadu na to, či súbežne trpí alebo je šťastný; svojou kultúrnou kompetenciou transcenduje osobné utrpenie i osobné šťastie.
