Dekomunikacionalizácia,
ktorou sa vyznačuje druhá axiálna doba, spočíva v nahradení rekonštituovania významov výmenou informácií. Rekonštitúcia významov je obnovovanie života ducha, výmena informácií schnutie betónu na jeho hrobe. Informačné cunami vymyli mozgy populáciám a väčšine ich vodcov. Niet prostriedku chápania, ani jeho predmetu. Niet čo chápať, niet čím chápať. Vyplnenosť informáciou (matie možnosti získať ľubovoľnú informáciu alebo matie všetkých informácií) takmer vypudila zmysel a význam. Ochabol prostriedok ich reprodukcie (mozog), hypertrofovali prostriedky ich replikácie (médiá). Ono takmer ponechalo miesto už iba inscendencii. Hrozí vševyplnenosť informáciou, nahradenie reality jej bezduchým obrazom.
Význam existuje aktuálne len pokiaľ je myslený, cítený alebo iným spôsobom prežívaný. Mimo tejto aktuálnej formy života má iba existenciu potenciálnu. Toto je dôležité pre pochopenie komunikácie, ktorá existuje len potiaľ, pokiaľ sa završuje rekonštitúciou významu odosielanej informácie jej prijímateľom. Pokiaľ prijímateľ nerekonštituoval čiže nepochopil význam prijímanej informácie, komunikácia sa nezavŕšila a podobá sa mŕtvo narodenému dieťaťu, je to pseudokomunikácia alebo zdanie komunikácie. Predchádzajúci odsek hovorí o devastačných účinkoch takejto kvázikomunikácie.
