Staroba
je voľky-nevoľky finále jazdy ega — triumfálnej, ničotnej alebo dajakej medzi nimi, ak nevoľky, nešťastné, ak voľky, šťastné, zakaždým podľa toho, ako lipneme na živote: ak lipneme veľmi, nešťastné, ak menej, tak šťastnejšie, ak nelipneme, tak ako v raji a bez konca, pretože staroba je riečica, koniec má iba ego.
