syntéza

– synkriticizmus sa zdržiava syntetizovania, syntézy, cieľavedomo zotrváva na polceste k nej, neusiluje sa o syntézu, pretože odstránenie mnohých ťažkostí vidí práve v zotrvávaní v preddverí syntézy, v stave synkrízy, ktorá je podľa neho prirodzeným stavom sveta, podstatou diania v ňom. Ak dochádza k syntéze, prenecháva túto skutočnosť prírode, požaduje ponechávať ju nedotknutou človekom.

Človek sa synkriticizmu javí nezrelým na syntetizovanie vecí a procesov vo svete, v spoločnosti i v prírode, a to nielen na úrovni praktickej (nezvládanie dopadov života človeka na prírodu), ale aj na úrovni teoretickej. Syntetická aktivita človeka vykazuje znaky nezrelosti, a to nielen ohľadne umelých hmôt, ale aj iných syntetických látok, vrátane výbušnín. Nezrelosť syntetickej aktivity ľudí sa ukazuje aj na spoločenskej úrovni: syntetické aktivity zväčša napokon vyúsťujú do katastrof. Synkriticizmus preorientováva zasahovanie človeka zo syntetických procesov vo všetkých oblastiach alebo úrovniach diania do synkrízy, čo označujeme termínom synkritika čiže vedomé uskutočňovanie synkrízy a čo je pokusom pokračovať v prirodzenom diani sveta, keď sme už ako ľudia prišli na svet s rozumom. Synkriticizmu ide o synkritický rozum, o synkritickú racionalitu. V tomto smere treba chápať bázeň, pokoru a takt v poznaní.

Syntéza je akási netrpezlivosť vedy, jej predčasné vstupovanie do záverečných fáz výskumu a vyvolávanie predčasných aplikačných úsilí. Preto synkriticizmus koncipuje program synkritizácie vedy (pozri veda synkritická).