bázeň, pokora a takt v poznaní

– Zem je taká krásna, až je takmer škoda, že sme ju poznali,pretože naše poznanie nezriedka pripomína pohľad Ľadovej kráľovnej – čoho sa raz dotkne, to skôr či neskôr zľadovatie. Prestávame (alebo prestali sme) mať schopnosť včas sklopiť zrak. Vytrácanie sa tejto schopnosti – gnozeologickej bázne, pokory a taktu – je jednou z príčin smrtonosnosti našej civilizácie. Čokoľvek, na čo uprieme svoj uhrančivý syntetický pohľad, stuhne na nepoznanie, chuť je povedať nanepoznanie. Preto namiesto syntézy synkriticizmus forsíruje synkritiku, ktorá sa teší z inakosti, nielen ju toleruje (trpí).