historia syncritica
– synkritická história, synkritické dejiny – synkritická veda o dejinách, o genetickej a dynamickej dominante štruktúry tej ktorej entity; synkriticky pestovaná história, synkriticky pestované dejiny osnované na idei významovej nevyčerpateľnosti toho ktorého obdobia alebo udalosti dejín a na idei synkritiky obrazu dejín alebo tej ktorej udalosti a dejín resp. udalostí samotných (idea ireducibility toho ktorého úseku predmetu historického skúmania a jeho obrazu).
Východiskom synkritickej histórie je – v tomto blízkosť synkriticizmu historickej antropológii (napríklad Richard van Dülmen) – spoločenské indivíduum ako miesto emergencie udalosti vo vývinovom pásme tej ktorej civilizácie a podklad či “materiál” jeho (možnej) transformácie na bytosť kultúrnu čiže na člena kultúrneho spoločenstva spôsobilého pretvárať zlo na dobro, škaredé na krásne atď. (pozri: kultúra).
Na požiadavku historickej antropológie “preklenúť priepasť medzi rozprávaním a analýzou a práve tak medzi jednotlivým prípadom a celkovým kontextom” (4;48) reaguje však synkriticizmus svojou ponukou ich nereduktívneho usúvzťažňovania zvaného synkritika. Tu (sc. v synkritike narácie a analýzy atď.) je aj rozdiel medzi synkritickou históriou a históriou kritickou, trebárs aj v podobe historickej antropológie takej blízkej synkriticizmu.
Synkritická história zaujíma metodologicky blízke stanovisko aj prístupu k dejinám reprezentovanom u nás stredovekárom-synkretikom Jurajom Šedivým*, pozri napríklad Šedivého text 5 (a komentár J. Bartla k nemu v článku 6), v ktorom nachádzame množstvo príkladov binarít z dejín, priamo sa “dožadujúcich” synkritického a synkriticistického skúmania (možných) podmienok ich nereduktívneho usúvzťažňovania čiže synkrízy.
Synkriticizmus sa prosto nazdáva, že aj v oblasti historického výskumu a interpretácie jeho výsledkov sa dá vyhýbať synkretizmu, a to menovite spomenutou synkritikou.
Z hľadiska synkriticizmu je kýžená slovenská, stredoeurópska a európska identita povedzme Banskobystričana synkrízou týchto identít, nie ich nediferencovanou zliatinou.