revolúcia sociálna

– civilizačný (pod)proces spočívajúci v polemistickom vnucovaní zmeny druhým bez deegoizácie sprevádzanom spravidla sociálnou katastrofou alebo vyúsťujúcom do nej; replikácia starého spoločenského poriadku rozširovaním egoizácie a realizovaním seba alebo ega. Egorealizácia alebo sebarealizácia vyúsťuje do katastrofy v dôsledku inštitucionalizácie štruktúry ega (jeho polemistickosti a iných foriem zúžeností výhľadov na svet) vo forme zoštátnenia, premeny na firmy, školy, sociálne zariadenia, záujmové, interpersonálne a iné inštitúcie alebo organizácie. Dôsledkom individuálnych, skupinových a štátnych egoizmov alebo egocentripetálností je konflikt v jeho rôznych formách a odstupňovaniach a replikácia konfliktogénnosti.