kriticizmus Kantov

– zdroj synkriticizmu vystupujúci spomedzi ostatných zdrojov synkriticizmu ako kritická propedeutika synkriticizmu vedno s propedeutikou synkriticizmu marxistickou, Nietzscheho, Husserlovou, Heideggerovou či Derridovou a ďalšími. Výhľady roztvárané týmto otvoreným súborom propedeutických zdrojov synkriticizmu na možné významové svety synkriticizmus svojou synkritickou metódou nereduktívne usúvzťažňuje tak v diachronickom ako aj synchronickom smere, to znamená o. i., že necháva exponovať ich historickú typiku (napríklad rozdielnosť historických typov racionalít v pozadí spomenutých propedeutických filozofém synkriticizmu). Kantov kriticizmus sa od synkriticizmu odlišuje o. i. historickým typom svojej racionality, čiže predovšetkým odlišným typom konfigurácie jadrových kategórií intervenujúcich v ňom. Napríklad pre synkriticizmus kardinálna kategória bezčasovosti intervenuje v Kantovom kriticizme viac menej implicitne a teda aj menej kontrolovane ako v synkriticizme. Doklady intervencie kategórie bezčasovosti v Kantovom kriticizme predpokladajú vypracovanie rozmanitých interpretačných stratégií, napríklad takých, aké navrhol, vypracoval a aplikoval John Sallis v knihe The Gathering of Reason (prvé vydanie 1980).