– etapa súčasnej filozofie a sebareflexívna súčasť kultúry 20. stor., ktorá nadväzuje na filozofiu 19. stor. a predchádza filozofii 21. stor.
Filozofia 20. storočia sa vyznačuje existenciou predovšetkým troch veľkých skupín filozofických pozícií: pozíciami orientovanými fenomenologicky, pozitivisticky a marxisticky, v západnej filozofii vrcholí Derridovou dekonštrukciou a v marxistickej filozofii Gorbačovovou perestrojkou; dekonštrukcia a perestrojka zároveň znamenajú koniec kriticisticko-aktivistickej epochy filozofovania, otvárajú postkriticistické (virtualistické) obdobie vo vývine filozofie, ktoré sa rozvinie v treťom tisícročí, a kriticizmus a aktivizmus odsunú do vedľajších vývinových pásiem.
Hlavnými kontinentmi, na ktorých sa v 20. stor. rozvíjajú filozofické idey, smery a hnutia, sú Európa a Amerika (presnejšie USA).
Metodologicky by sa dali vo filozofii 20. stor. vyčleniť prúdy alebo filozofie postupujúce
- špekulatívne,
- transcendentalisticky,
- fenomenologicky a⁄alebo hermeneuticky,
- jazykovoanalyticky a⁄alebo jazykovorekonštrukcionisticky,
- dialekticky.
Po medzivojnovej etape vonkajšieho dopĺňania sa týchto metód, dochádza postupne po 2. svetovej vojne k prelínaniu sa (napr. k zrastaniu, k synkréze, k synkríze a pod.) alebo striedaniu sa týchto metód v rámci jednej filozofie alebo filozofickej školy.
Charakteristickou črtou filozofie 20. stor. je ne-systematickosť.
Hlavnou témou filozofie 20. stor. je jazyk.
K smerom filozofie 20. storočia patria:
- filozofia života,
- novopozitivizmus,
- neorealizmus,
- kritický realizmus,
- fenomenológia,
- existencializmus,
- filozofická antropológia,
- hermeneutika,
- marxizmus,
- marxizmus-leninizmus,
- neomarxizmus,
- frankfurtská škola (kritická teória),
- analytická filozofia,
- štrukturalizmus,
- postštrukturalizmus,
- postmoderná filozofia.
Copyright © 2019 by