index sitemap advanced
search engine by freefind
 
Previous  |  Next ]     [ Up  |  First  |  Last ]     (Article 170 of 617)
 
filozofia
gr.
 
– osobitný spôsob osvojovania si sveta človekom, vyznačujúci sa (z pohľadu tohto slovníka) hľadaním, skúmaním a rozširovaním predpokladov premeny spoločnosti na kultúrne spoločenstvo a človeka na jeho člena, čiže na kultúrnu bytosť (bytosť pretvárajúcu zlo na dobro a škaredé na krásno).
 
Výraz filozofia má viacero významov:
 
  1. Filozofia sa pôvodne chápala ako láska k múdrosti alebo hľadanie múdrosti;
  2. Filozofia je teória alebo logická analýza princípov, o ktoré sa opiera konanie, myslenie, poznanie a na ktorých spočíva povaha sveta: filozofia zahrnuje etiku, estetiku, logiku, epistemológiu čiže gnozeológiu, metafyziku, ontológiu a ďalšie filozofické disciplíny.
  3. Filozofia sa chápe aj ako všeobecné princípy alebo zákony takých oblastí, ako poznanie, činnosť atď. (filozofia ekonómie).
 
Hoci sa filozof necháva viesť poznatkom, že nemožno vedieť nič definitívne zaručené, predsa len sa oduševňuje želaním priblížiť sa k pravde alebo múdrosti. Lenže filozofia nikdy neopúšťa pochybovanie, či dosiahne tento cieľ. Preto je filozofia skôr hľadaním a formulovaním otázok než hľadaním a formulovaním odpovedí.
 
Filozofia je myšlienkové úsilie, ktoré sa zameriava na najvšeobecnejšie princípy bytia a usiluje sa určiť tieto princípy v ich všeobecnosti. V tomto jej úsilí intervenuje sada významových útvarov, v rámci ktorej plní kľúčovú funkciu konfigurácia jadrových filozofických kategórií. V doterajšom vývine filozofie možno vyčleniť tri historické typy tejto konfigurácie:
 
  1. historický typ filozofie, ktorý sa uplatňoval v staroveku a stredoveku má ako ústrednú kategóriu kvality.
  2. historický typ filozofie sa rozvíja v novoveku za intervencie ústrednej kategórie vzťahu.
  3. historický typ filozofie sa uplatňuje v súčasnosti a za ústrednú v nej intervenujúcu kategóriu sa zvykne považovať tak či onak chápané všesceľujúcno, napríklad kategória vývinu⁄evolúcie, celku, dialektického protirečenia atď., čo závisí od filozofickej proveniencie toho, kto uskutočňuje kategoriologické skúmanie filozofie v rámci metafilozofie.
 
Filozofia sama je predmetom metafilozofie.
 
Poznať filozofiu znamená poznať
 
  1. momentálny prierez štruktúrou filozofie,
  2. vznik a vývin štruktúry filozofie čiže jej genetickú a dynamickú dominantu,
  3. nevyhnutné externé súvislosti štruktúry filozofie.
 
Študovať filozofiu možno systematicky (študovať jednotlivé filozofické disciplíny a ich súvislosti) a historicky (študovať dejiny filozofie).
 
Výskumom filozofie sa zaoberá metafilozofia.
 
Systemologicky možno na filozofii rozlíšiť filozofémy, štruktúru filozofie a systém filozofie.
::
odkazy k článku filozofia
              Copyright © 2019 by doc. PhDr. Jozef Piaček, PhD. All Rights Reserved.