filozofia postmoderná
– filozofická vrstva postmodernizmu, jedna zo súčasných filozofií, jedna z hlavných súčastí filozofickej sebareflexie prechodu od moderny k postmoderne; filozofia tohto prechodu alebo zmeny, pričom netvorí jednoliaty prúd alebo filozofickú školu. Z nižšie uvedených kategórií stojacich v pozadí myslenia predstaviteľov postmodernej filozofie sa každá dostáva k slovu u toho ktorého filozofa s rôznou intenzitou alebo akcentom.
Základnými kategóriami, ktoré intervenujú v myslení predstaviteľov postmodernej filozofie sú: kategória heterogénnosti, inakosti, plurality, diferencie (diferentného, diferancie), polydimenzionality, decentralizácie, dissensu, diachrónie. Napríklad intervencia kategórie plurality v postmodernej filozofii vedie k rozvíjaniu radikálneho pluralizmu s dôsledkami trvania na nerozhodnuteľnosti významu, polyvaletnosti životných a kultúrnych foriem, možnosti viacsmernej interpretácie útvarov kultúry.
V pracovných postupoch postmoderných filozofov sa výrazne uplatňuje dekonštrukcia ako analýza tradovaných významových útvarov s cieľom odhaliť ich skryté (potlačené) predpoklady.
Medzi predstaviteľov postmodernej filozofie sa zvyknú zaraďovať: J.-F. Lyotard, M. Foucault, J. Derrida, G. Deleuze, O. Marquard, W. Welsch, U. Eco, P. Feyerabend, P. Virilio, G. Vattimo, R. Rorty, J. Baudrillard, P. Sloterdijk, H. Putnam, G. Marramao, S. A. Tyler, M. Serres, C. Castoriadis, L. Althusser, F. Guattari, A. Badiou, J.-L. Nancy, Ph. Lacoue-Labarthe, L. Irigarayová, J. Kristeva, S. Cavell, S. Žižek.
Spomedzi filozofických zdrojov postmodernej filozofie treba vyzdvihnúť fenomenológiu, štrukturalizmus a existencializmus. Spomedzi filozofov inšpirujúcich postmodernú filozofiu sa kladie dôraz na G. W. F. Hegela, S. Kierkegaarda, F. Nietzscheho, M. Heideggera, J. Lacana, S. Freuda, C. Lévi-Straussa.
Spomedzi filozofov, ktorí kriticky (ale aj inšpiratívne) reflektujú postomodernú filozofiu, treba poukázať na J. Habermasa.
::
Copyright © 2019 by