– časť filozofie a osobitne filozofie vedy, ktorej predmetom je fyzika, jej predmet, metódy, hranice, rozdiely medzi fyzikálnymi a filozofickými pojmami reality, priestoru, času, hmoty, príčinnosti atď.
Aj o filozofii fyziky platí, že obraz fyziky, ktorý vypracúva (filozofický pojem fyziky), závisí samozrejme od povahy fyziky samej, ale i od konfigurácie významových útvarov, najmä kategórií, ktoré intervenujú vo filozofickom skúmaní fyziky, vo filozofickej (najmä logickej) analýze jazyka a pojmového aparátu fyziky, v skúmaní dejín fyzikálneho myslenia atď. Iný obraz fyziky sa dostavuje, keď v jej reflexii intervenuje kategória Boha alebo stvorenosti hmoty, a iný, keď intervenuje idea nestvorenosti hmoty.
Dôležitou súčasťou filozofie fyziky je interpretácia fyzikálnych významových útvarov (poznatkov, pojmov, teórií, hypotéz atď.) alebo fyzikálnych významových procesov (tvorbe fyzikálnych pojmov, poznatkov, hypotéz atď.), pri ktorej filozofia hľadá, objavuje a vyjadruje filozofické významové útvary implikované fyzikálnymi významovými útvarmi alebo procesmi. Napríklad pri interpretácii kvantovej mechaniky: ak máme objekt, ktorému priradíme vlnovú funkciu a uskutočníme jeho meranie, zistíme jednu z vlastných hodnôt, ktoré prináležia tejto vlnovej funkcii. Z filozofického hľadiska ide v naznačenom fyzikálnom procese o aktualizáciu (uskutočnenie) jednej z potencií (možností) diania (zmeny) meranej častice.
Copyright © 2019 by