Parmenides
(okolo 540 – 470 pr. n. l.)
– starogrécky filozof, predstaviteľ eleatskej školy, autor diela Peri fyseos, najvplyvnejší z predsokratovských filozofov. Prvý ontológ a metafyzik vo vlastnom zmysle slova spomedzi Grékov: ústredné miesto v jeho filozofii zaujíma pojem bytia resp. pojem súcna. Parmenides bol prvý, kto zakúsil a výslovne fixoval bezčasovostné bytnenie prabytia.
Parmenides nadviazal na Xenofanovu myšlienku o jedinom súcne alebo o jednom (gr. to hen = jedno), ktoré považoval za jediné bytie, ktoré nemôže mať reálny protiklad, t. j. reálne nebytie. Toto jedno je plno, pretože nikde nemôže byť prázdno, pretože prázdno by bolo „nebytím“ a nebytie (ako už samo slovo hovorí) nemôže byť.
Ústredným pojmom Parmenidovej filozofie je pojem súcna chápaného ako substancia, ktorá ani nevznikla ani nezanikne. Všetky zmeny sú čisto subjektívnym zdaním a klamom, vyvolaným zmyslovým vnímaním. Opravdivé súcno možno odhaliť iba myslením (rozumovým poznávaním).
Parmenides kontraponuje pravdu a vedenie na jednej strane a zdanie a mienenie na druhej strane. Opravdivé vedenie možno podľa neho dosiahnuť iba čistým rozumovým poznávaním.
::
Copyright © 2019 by