entita

– čokoľvek tematizovateľné, čiže nielen podstata veci alebo sveta, ale aj to, čo na nej alebo na ňom z toho či onoho hľadiska nie je podstatné. Vidieť entity, akékoľvek entity, znamená mať bezvýberovú pozornosť, ktorá kolabuje na hranici ovládateľnosti. Za možnosť ovládať platíme slepotou k neovládanému alebo neovládateľnému. Videnie neovládaného⁄neovládateľného je transcendentálnou podmienkou možnosti zmyslu, zmyslotvorby (= konštitúcie zmyslu). Kolaps bezvýberovej pozornosti sprevádza každý úspech na ceste ovládania prírody, spoločnosti, druhého človeka alebo seba samého. Jednou z úloh synkriticizmu je ukázať ireducibilitu naznačených neoddeliteľných oblastí entít všeobklopujúcna. Azda najdramatickejšou ešte zmysluplnou figúrou synkrízy ovládateľného a neovládateľného je tragika (viď napríklad jej klasické stvárnenie v Sofoklovej tragédii Antigoné 3).