– (čes. ontologie synkriticistická) – disciplína synkriticizmu, ktorá skúma bytie, súcna a synkrízu (nereduktívne usúvzťažňovanie) bytia a súcien, ktorou sa dostavuje realita sveta; súcna vznikajú a zanikajú v čase, zatiaľ čo bytie bezčasovo alebo bezčasmo výbytnieva ako praudalosť (praudievanie sa, pradianie) a príbytní súcnam; základnou vrstvou synkriticistickej ontológie je perichronozofia (náuka o bezčasí).
Synkriticistická ontológia je súčasťou synkriticistickej filozofie.