– ten ktorý z ostrovčekov kultúry, ktoré prežívajú v mŕtvom mori civilizácie z minulosti a vznikajú v jej náleve v súčasnosti a ktoré v podstate nezávisle jeden od druhého pretvárajú vo svojom dosahu a najmä vo svojom vnútri zlo na dobro, škaredé na krásno, menej dobré na lepšie, menej krásne na krajšie a neutrálne na dobré alebo krásne. Ako klasický príklad kultúrnej enklávy môžu slúžiť nielen staroveké Atény v miere ich kultúrnosti, ale napríklad aj albrechtovský dom v Bratislave, alebo sama Bratislava v miere jej kultúrnosti, také inštitúcie, ako Slovenská filharmónia (cf pretváranie krásneho na krajšie) a podobne. Kultúrna enkláva je geografická, urbanistická, interpersonálna (napríklad manželská), individuálnopersonálna atď. individuácia kultúrneho spoločenstva. Logos alebo ematika kultúrnej enklávy je autonómnym zviditeľňovaním zákona Noci (pozri Sofoklova Antigoné 3); kultúrna enkláva je zničiteľná, zdroj jej ematiky nie, pretože “není to nic, co by bylo v dosahu ničivé nitrosvětské síly (2;233)”.