– všesmerná inscendentalizácia čiže obrat dovnútra, do seba samého, do seba samej všetkých vrstiev a smerov civilizácie a jej nositeľov v globálnom, národnom (etnickom), skupinovom, intergeneračnom, interindividuálnom a osobne individuálnom rozmere po nástupe druhej axiálnej éry ako podmienka prežitia po vyčerpaní existenčných zdrojov planéty. K špecifikám tejto metaparadigmatickej premeny patrí to, že generálnym východiskom alebo počiatkom inscendentalizácie už môže byť iba slobodná osobná metanoia toho ktorého ľudského indivídua: inscendencia je nedelegovateľná, neprenosná, realizovateľná iba na základe iniciatívy ľudského jedinca. Spoločensky, napr. vo výchovných alebo politických systémoch, je nanajvýš možné vytvárať podmienky inscendentalizácií – týchto výsostne individuálnych obratov do seba samého. Najväčšou (kardinálnou) ťažkosťou stojacou na ceste k inscendetalizácii je deegoizácia. 


Efektom interakcie inscendentalizovaných deegoizovaných ľudských indivíduí je utváranie sa kultúrnych enkláv (kultúrnych spoločenstiev) od najnižších po globálne a napokon utvorenie sa spoločnosti synkriticizmom označovanej ako societas syncritica. Či takýmto spoločenstvom sa môžu stať alebo stávajú útvary typu BRICS, najmä vzhľadom na transekonomický alebo kultúrny potenciál ich vzájomného usúvzťažňovania sa, je téma otvorená, diskutabilná alebo kontroverzná.


Civilizácia alebo civilizácie, ktorej/ých nositelia by boli ,,neschopní” inscendentalizácie, je/sú odsúdená/é na zánik. Je otázne, či ,,inscendentalizácieneschopná” civilizácia strhne k zániku aj ostatné.


 :: cesta perichronická (synkriticizmus), doba osová druhá, kultúra 21. stor., revolúcia sociálna (synkriticizmus), synkriticizmus, ťažkosť (synkriticizmus).