čínština
– jeden z tibetočínskej skupiny jazykov, medzinárodný jazyk, jeden z najstarších kultúrnych jazykov. Z genealogického hľadiska sa čínština zaraďuje do čínsko-thajskej vetvi sinotibetskej jazykovej rodiny.
Klasická čínština sa z typologického hľadiska zaraďuje k jazykom izolačného typu (cf. jazyk izolačného typu).
Moderná čínština vykazuje povedľa čŕt jazyka izolačného typu aj prvky aglutinácie.
Čínština má celkom inú štruktúru než jazyky indoeurópske.
Čínština je nárečovo veľmi rozrôznená (Číňania na severe sa nedorozumia s Číňanmi na juhu).
Čínština má mnoho jednoslabičných slov, tónový prízvuk.
Oficiálne zavádzaný čínsky jazyk je založený na pekinskom nárečí.
Čínština je pracovný jazyk VZ OSN.
„... Veľký počet čínskych slov slúži zároveň ako podstatné mená i slovesá – takže ten, kto myslí v čínštine, vidí bez problémov, že objekty sú taktiež udalosťami, že náš svet je skôr súborom procesov ako súcien“ (325;19).
Copyright © 2019 by