Aristoteles
(384 pr. n. l. Stageira – 7. 3. 322 pr. n. l. Chalkis na Euboi)
– starogrécky filozof a encyklopedický vedec (polyhistor), najväčší predstaviteľ starovekej filozofie, zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví (psychológie, zoológie, meteorológie atď.). Pôvodne člen Starej Akadémie.
V stredoveku Aristotela nazývali jednoducho Filozof.
Jadrom Aristotelovej filozofie je ontológia, ktorú nazýva prvá filozofia a ktorú vytvoril kritickým pretvorením Platónovej teórie ideí.
S Platónom sa zásadne rozchádza v tom, že neuznáva idey odlúčené od vnímateľných vecí. Na druhej strane v súlade s Platónom rozoznáva na každej veci látku (hýlé) a tvar (morfé; eidos). K tomu, aby vznikli konkrétne veci sú potrebné štyri faktory (príčiny): látka, tvar, účel a hybná príčina. Látka je možnosťou, tvar skutočnosťou; prechod od možnosti ku skutočnosti sa realizuje pohybom.
Skutočnosť je vyšším a lepším stupňom existencie ako možnosť. Zmenu možnosti na skutočnosť môže spôsobovať iba taká príčina, ktorá je sama skutočnosťou. Keďže svet a dianie v ňom je večné, musí existovať príčina pohybu, ktorá je takisto večná, avšak nehybná: prvý hýbateľ, boh (próton kínún akínéton). Základnou charakteristikou boha je to, že je čistým myslením, myslením, ktoré myslí seba samé (noésis noéseos). Prvý hýbateľ, pretože je absolútne dokonalý, uvádza hmotný svet do pohybu ako predmet lásky. Tento prvý hýbateľ je rozum, účel a zákon, ktorý je najvyššou zábezpekou poriadku vo svete.
V teórii poznania Aristoteles kládol dôraz na zmyslové poznanie. Cieľom poznania sú pojmy, ktorým v realite zodpovedajú tvary. Poznanie tvarov nie je možné bez pozorovania mnohých jednotlivých vecí.
Život
* 384 pr. n. l.
• Aristoteles bol synom Nikomacha, dvorného lekára Amynta II., macedónskeho kráľa a starého otca Alexandra Veľkého.
• 367 pr. n. l. – Aristoteles prichádza do Atén; vstupuje do Platónovej Akadémie, kde pôsobí viac ako 20 rokov: zaoberá sa výskumom prírody. Diela Eudemos, Sofistes a Politikos (zachovali sa z nich len fragmenty). Po Platónovej smrti opúšťa Atény a pobýva istý čas v Assose a v Mytiléne.
• 343 pr. n. l. – sa stáva učiteľom Alexandra Macedónskeho.
• 335 pr. n. l. – návrat do Atén; zakladá svoju vlastnú školu, zvanú peripatetická, podľa zvyku prechádzať sa so žiakmi pri vyučovaní v parku. Počas 13 rokov spravovania svojej školy píše svoje hlavné zachované diela.
• 323 pr. n. l. – smrť Alexandra Veľkého; Aristoteles opúšťa Atény v dôsledku vzrastu opozície proti promacedónskej politike, ktorej bol prívržencom, a usadzuje sa na Euboi, na majetku svojej matky.
† 322 pr. n. l.
• 65 n. l. – Andronikos z Rodu katalogizuje Aristotelove spisy, pričom Aristotelovu prvú filozofiu nazýva metafyzika, lebo išlo o súbor problémov, ktoré sa v tomto usporiadaní dostali za prírodovedno-fyzikálne úvahy.
Dielo
Rané diela:
Protreptikos
O filozofii
Logické spisy (Organon):
Kategórie
O vyjadrovaní
Prvé analytiky
Druhé analytiky
Topiky
O sofistických dôkazoch
Fyzikálna (prírodnofilozofické) spisy:
Fyzika
O nebi
O vzniku a zániku
Meteorologiky
Psychologické spisy:
O duši
Parva naturalia
Biologické spisy:
O častiach zvierat
O pohybe zvierat
O chôdzi zvierat
O vzniku zvierat
Filozofické spisy:
Metafyzika ⁄ súbor štrnástich kníh o prvej filozofii a teológii
Etika Nikomachova
Etika Eudemova
Politika
Rétorika
Poetika
Ďalšie spisy:
Ústava aténska
Nezachované spisy:
• lekárske spisy
• spisy rozoberajúce ústavy gréckych štátov
::
Copyright © 2019 by