kabala
hebr.
– dosl. tradícia – židovská mystika v koncentrovanejšej podoba vystupujúca na prechode medzi 11. a 12. storočím v severnom Španielsku, Katalánsku a trochu neskôr v južnom Francúzsku, ktorej významové univerzum je neobyčajne rozvinuté a rozvetvené a malo by byť v súlade s judaistickou tradíciou prísne monoteistické, no práve nezvyčajná pestrosť vývinových pásiem v nej vedie nezriedka k panteizmu, gnosticizmu (hoci gnóza bola vyslovene antisemitská) či dokonca až k filozoficko-náboženskému dualizmu.
Na rozdiel od kresťanskej, islamskej alebo indickej mystiky sa kabala vyznačuje absenciou erotického parametru (podobne ako je to v mystických smeroch čínskych a japonských). Láskyplnostné významové komponenty alebo procesy kabaly sa obmedzujú na vzťah dieťaťa (presnejšie syna1)) k otcovi a silne tendujú k bázni božej.
K špecifikám kabalistického významového univerza patrí významový útvar vyjadrovaný výrazom Šchina znamenajúcim ničím nesprostredkovanú, absolútne bezprostrednú prítomnosť Boha označovaného ako To alebo častejšie ako En Sof, pričom Boh stvoril svet podľa Tóry, v ktorej si dokonca sám číta. S ostatným súvisí mystický význam hebrejčiny a hebrejskej abecedy. Popri panteistických smeroch kabaly sú v nej aj smery, v ktorých nejde o rozplynutie (nesmrteľnej individuálnej) duše v Bohu, ale o jej spojenie s Bohom (dvekut), ktorého náplňou môže byť buď extáza alebo konformita vôle človeka a vôle Boha.
K plnému rozkvetu kabaly dochádza u Abrahama ben Samuela Abulafiu (1240 – po 1292).
Základné kabalistické texty sú zhrnuté v diele Sefer jecira (Kniha stvorenia) a Zohar (Kniha žiarivej nádhery) z pera alebo redakcie rabína Moše z Leonu (asi 1250 – 1305).
Filozoficky je na kabale pozoruhodný o. i. významový útvar sefirotického stromu (ilan) alebo prvého človeka (Adam kadmon) reprezentujúceho vnútornú štruktúru Boha (vý)bytňujúceho naraz alebo paralelne v desiatich sfirot čiže sférach:
- Keter (koruna),
- Chochma (múdrosť),
- Bina (inteligencia, rozum),
- Chesed (láska, milosť),
- Gvura (moc, sila),
- Tiferet (krása),
- Necach (víťazstvo),
- Hod (sláva, majestát),
- Jesod (základ),
- Malchut (kráľovstvo) alebo Šchina2) (bezprostredné prebývajúcno alebo prítomnenie).
1) Kabala je záležitosť čisto mužská, niet v nej jediná ženská postava.
2) V spisbách sú aj ďalšie prepisy: šekina, šechina, šekína.
Copyright © 2019 by