indukcia
lat.
– myšlienkový postup vyvodzovania záverov prechádzajúc od poznatkov o jednotlivom alebo zvláštnom k poznaniu všeobecného; uskutočňuje sa to pravdepodobnostným usudzovaním vyúsťujúcim do odvodenia tvrdenia všeobecného výroku z predpokladov majúcich tvar singulárnych výrokov, ktorých počet spravidla nevyčerpáva všetky možnosti.
Ak by predpoklady zahrnovali všetky jednotlivé prípady a záver by bol istý, išlo by o úplnú indukciu.
Keď predpoklady zahrnujú len niektoré jednotlivé prípady a záver je teda pravdepodobný (potvrdený iba do určitej miery), ide o o neúplnú indukciu.
Copyright © 2019 by