– vedecká disciplína, ktorá rozpracúva metodologické princípy skúmania systémov; je konkretizáciou systémového prístupu k objektu rozpoznávajúceho v ňom systém. Prvý variant všeobecnej teórie systémov osnovaný na idei izomorfizmu zákonov fungovania systémových objektov predložil Ludwig von Bertalanffy (An Outline of General System Theory, 1950, cf. 317).