pozorovanie
– aktívne, cieľavedomé sledovanie, vnímanie predmetu; sledovanie vzniku a priebehu javu a zmien správania objektov v súvislosti s niektorými vonkajšími podmienkami. pozorovanie sa zahrnuje medzi empirické metódy poznania (cf. metóda poznania empirická).
Pozorovanie možno chápať dvojako:
1. Ako uvážené, plánovité a systematické uskutočňovanie postrehov, aby sme dostali odpoveď na položenú otázku. (Sem patrí tiež tzv. nekontrolované pozorovanie.)
2. Ako metódu organizovania a uskutočňovania výskumov. V tomto zmysle ide o etapu výskumného procesu, v ktorej sa výskumník stretáva s predmetom výskumu a zhromažďuje materiál. Ako pozorovanie tu potom označujeme aj rozhovor, analýzu dokumentov a pod.
Podmienky správneho pozorovania:
– jasné a jednoznačné postavenie problému;
– vedecká príprava;
– rozdelenie procesu pozorovania na náležité etapy;
– sprievodná myšlienková aktivita (správne spájanie faktov),
– plánovitosť;
– vyvodzovanie správnych záverov.
Dôležitým druhom pozorovania je vedecké pozorovanie. Ako príklad pozorovania pozri: mikroskopovanie.
Copyright © 2019 by