– myslenie často kontraponované mysleniu kritickému. Nekritické myslenie sa charakterizuje ako myslenie pasívne, iracionálne, nedôsledné, prijímajúce alebo operujúce neoverené informácie a operujúce s nimi bez ich hodnotenia. Nekritické myslenie môže zahŕňať prijímanie názorov bez zdôvodnenia, vágne vyjadrovanie významových útvarov, s ktorými pracuje, opieranie sa o povrchné videnie sveta.


Z hľadiska synkriticizmu sa zvažuje možnosť nereduktívneho usúvzťažňovania nekritického myslenia  a kritického myslenia v myslení synkritickom, čo je motivované čoraz masívnejšívnejším forsírovaním nekritického prijímania videnia diania propagandou a masmanipuláciou, korumpovaním vedcov, žurnalistov, vedúcich politikov, intelektuálov (inteligencie) atď. ináč pôvodne intektuálne zväčša uspôsobených na kritické myslenie či dokonca priam trénovaných na kritické myslenie. Rozšírenie nekritického myslenia a vôbec nekritického pohľadu na svet, spoločenské (politické) dianie, na seba samého je také masívne, že pripomína situáciu prechodu od mýtu k logu v prvej axiálnej dobe (ibaže dnes, v druhej axiálnej dobe v opačnom garde), kedy sa mýtus a logos, fantastika a racio vzájomne komplikovane preplietali, tu sa kladne podnecujúc a tu brzdiac (pozri napr. orfizmus a pytagoreizmus). Intelektuálovi sa dnes ponúka možnosť nereduktívne usúvzťažňovať zmanipulovanú náplň svojho vedomia a nekritickú prácu s ňou s myslením kritickým pri zaiste neľahkom synkritickom usúvzťažňovaní týchto dvoch oblastí významového univerza toho ktorého konkrétneho ľudského indivídua.


 :: myslenie, myslenie kritické, myslenie synkritické, synkriticizmus.