kultúra
lat. – predmet filozofie kultúry, vedy o kultúre (kulturológie), kulturálnych štúdií, sociológie kultúry atď., jedno zo všeobecných vymedzení ktorého by mohlo byť pretváranie zlého na dobré, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne človekom. V živote človeka alebo spoločnosti, v ich činnosti, v jej spôsoboch, výtvoroch atď. je toľko kultúry, koľko je v nich pretvárania zlého na dobré a škaredého na krásne, pričom zlé je to, čo komukoľvek škodí (alebo prinajmenšom, čo škodí druhým) a dobré je to, čo uspokojuje potreby človeka bez toho, aby komukoľvek alebo čomukoľvek škodilo (alebo prinajmenšom, aby škodilo druhým).
Kultúra je maximum bytia človeka alebo spoločnosti: človek nemôže byť viac než kultúrnou bytosťou a spoločnosť nemôže byť viac než kultúrnym spoločenstvom (spoločenstvom kultúrnych bytostí).
Podstatou bytia kultúry je inscendencia čiže sebaprehlbovanie sa alebo spiritualizácia človeka.
Maximom kultúrneho bytia človeka je zmysluplnosť (= totálna spiritualizovanosť), čiže uplatňovanie všetkých jeho schopností pri premene zlého na dobré atď. V štádiu zmysluplnosti sa táto transformačná činnosť človeka mení na autotelickú činnosť čiže činnosť majúcu zmysel (alebo cieľ, účel) v sebe samej – sama táto činnosť je dianím dobra a krásy.
Kultúra sa časom roztrieštila do jednotlivých oblastí, ktoré ľudstvo len s námahou udržuje ako oblasti kultúry – ide tu napríklad o takéto oblasti kultúry:
Tam, kde tieto oblasti prestávajú plniť vyššie uvedenú transformačnú (dobrotvornú a krásotvornú) funkciu, prestávajú byť zároveň oblasťami kultúry a zostávajú iba súčasťou civilizácie.
Civilizácia nezabezpečuje automaticky kultúru, skôr naopak: v jednotlivých oblastiach kultúry sa v priebehu dejinného vývoja spontánne presadzuje tendencia prestať byť súčasťou kultúry, preto ich udržiavanie v podobe súčasti kultúry si od ľudí vyžaduje vynakladanie úsilia a neustálu pozornosť.
A naopak pri kontinuálnej pozornosti a vynakladaní úsilia sa zmäkčuje ostrosť hraníc medzi jednotlivými oblasťami kultúry a dochádza k tomu, že sa stávajú tým, o čo im dovtedy iba išlo – napríklad filozofii lásky prestáva záležať na tom, aby bola filozofiou a jej nositeľom začína záležať na samej láske; prírodným vedám prestáva záležať na tom, aby boli služobníčkami ovládnutia prírody, a začína im záležať na tom, aby prírodu zbavili zničujúceho pôsobenia človeka na ňu; náboženstvám prestáva záležať na prísľuboch spásy „vyvoleným“ a stávajú sa samé spoločenstvami „okamžitej“ pohody a lásky dokonca aj k ináč zmýšľajúcim atď.
Identifikácia kultúry na korpuse tej ktorej civilizácie je prinajmenšom z hľadiska vymedzenia kultúry v tomto slovníku významná preto, lebo kultúra je najdôležitejšia (resp. najnádejnejšia) vrstva tej ktorej civilizácie schopná kreatívneho interkultúrneho dialógu znovu a znovu podvracaného konfliktom civilizácií, v ktorých dominuje egocentripetálnosť na úrovní svetových mocností, štátov, inštitúcií, skupín a ľudských indivíduí. Markantne túto tematiku vidno napríklad v dobe celosvetovej a každé ľudské indivíduum na svete zasahujúcej covidovej pandémie, menovite na politizácii očkovacích látok.
::
- A
- C
- D
- F
- H
- K
- kultúra 8. stor. pr. n. l., kultúra 7. stor. pr. n. l., kultúra 6. stor. pr. n. l., kultúra 5. stor. pr. n. l., kultúra 4. stor. pr. n. l., kultúra 3. stor. pr. n. l., kultúra 2. stor. pr. n. l., kultúra 1. stor. pr. n. l., kultúra 1. stor., kultúra 2. stor., kultúra 3. stor., kultúra 4. stor., kultúra 5. stor., kultúra 6. stor., kultúra 7. stor., kultúra 8. stor., kultúra 9. stor., kultúra 10. stor., kultúra 11. stor., kultúra 12. stor., kultúra 13. stor., kultúra 14. stor., kultúra 15. stor., kultúra 16. stor., kultúra 17. stor., kultúra 18. stor., kultúra 19. stor., kultúra 20. stor., kultúra 21. stor., kultúra africká, kultúra anglická, kultúra antická, kultúra arabská, kultúra ázijská, kultúra bývania, kultúra byzantská, kultúra čínska, kultúra Ďalekého východu, kultúra duchovná, kultúra egyptská, kultúra euroamerická, kultúra európska, kultúra francúzska, kultúra grécka, kultúra helenistická, kultúra hmotná, kultúra indická, kultúra knižná, kultúra kulinárna, kultúra ľudová, kultúra materiálna, kultúra národná, kultúra nemecká, kultúra novoveká, kultúra politická, kultúra postmoderná, kultúra praveká, kultúra právna, kultúra právna európska, kultúra predskripturálna, kultúra renesančná, kultúra rímska, kultúra slovenská, kultúra starogrécka, kultúra stredoeurópska, kultúra stredoveká, kultúra súčasná, kultúra svetová, kultúra tibetská, kultúra západná, kultúrnosť (synkriticizmus), kulturológia,
- M
- O
- P
- S
- V
- Z
- zložka kultúry sebareflexívna p. súčasť kultúry sebareflexívna.