(30. 5. 1265 Florencia – 14. 9. 1321 Ravenna) − lat. Dantes Aliger – taliansky básnik, predstaviteľ renesančného humanizmu, ghibelín, najvýznamnejší predstaviteľ renesančnej literatúry, považuje sa za najväčšieho alebo posledného básnika stredoveku a prvého básnika novoveku. Vo svojej Božskej komédii líči stav duše po smrti v troch zásvetných ríšach: v pekle, očistci a v raji.


V Danteho názoroch badať príklon k averroizmu a k svetelnej metafyzike novoplatonizmu. Danteho filozofické názory označujú ako christianizovaný neoplatonizmus.


Dante je vynikajúci predstaviteľ počiatkov renesančnej filozofickej kultúry, ktorého dielo sa stalo základom nového humanistického učenia o človeku. Dante si osvojil výsledky antickej kultúry, arabského myslenia, katolíckej teológie (tomizmu), averroizmu.


 :: Dante: De monarchia, 1310 – 1313, doba osová druhá, filozofia 14. stor., filozofia renesančná, filozofia talianska.