# A B C Č D E F G H CH I J K L M N
O P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
Chronológia
Zoznam literatúry
Skratky
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
⇧
- Register #
-
#
= (matematika)
+ (matematika)
– (matematika)
. (matematika)
: (matematika)
⊆ (matematika)
2 (matematika)
; (starogréčtina)
0
0,6 . 10⁻⁴⁶
9/11
⇧ Reg
- Register A
-
A
a (hudba)
abscisa (matematika)
ACADEMIA (edukológia)
adagio (hudba)
adiabata
aditívne
aerodynamika
aeromechanika
akcia (fyzika)
akcia a reakcia (fyzika)
akropola
akt právny (právo všeobecné)
akt právny normatívny (právo)
aktivita komunikačná (lingvistika)
Albrecht, Ján
algebra
algebra (matematika vyššia)
algebra lineárna
allegretto
alotropia
ametyst
anestéziológia
Annales Iuvavenses
antropológia
aparát (filológia)
archeológia
artroskopia
astrofyzika
asymptota krivky (matematika)
atlas zemepisný
atóm
aukcia knižná
AULA (edukológia)
averz euromince
⇧ Reg
- Register B
-
B
Bach, Johann Sebastian
belasá
biblistika
biológia
biológia evolučná
bod (geometria)
bod dotykový (geometria)
bod dotyku (geometria)
bod trojný
botanika
Bratislava
Bratislavský hrad
budúcnosť (Weizsäcker, C. F. v.)
buržaázia
⇧ Reg
- Register C
-
C
c (hudba)
Capricornus, Samuel
cárofil
celok
Centrum pre výskum kvantovej informácie Fyzikálneho ústavu SAV
CEPES
civilizácia
⇧ Reg
- Register Č
-
Č
čas
červená
Červený kameň
Česko
čiara
čierna diera
čin
činnosť
činnosť domáca
čísla reálne
číslica
číslo
človek
⇧ Reg
- Register D
-
D
d (hudba)
dej
dej (veda literárna)
dej adiabatický
dej fyzikálny
dej kruhový
dej termodynamický
dekódovanie (lingvistika)
derivácia funkcie f(x) jednej premennej x
diferenciácia (analýza matematická)
dimenzia
dipól
dipól (rádiotechnika)
dipól vysielací (fyzika)
dogmatika
doprava
dosiahnutie
dotyčnica ku krivke (geometria)
dráha (mechanika)
Drucker, Peter Ferdinand
dualizmus korpuskulárno-vlnový
dynamika
⇧ Reg
- Register E
-
E
e (hudba)
edukácia
edukológia
Egypt
ekonómia
ekonómia liberálna
ekonómia marxistická
ekonomika
ekosozológia
elektromagnetizmus
elektrón
elektrotechnika
emitent (lingvistika)
energia jadrová
energia mechanická
energia pokojová
enológia
eurominca
Európa
expedient (lingvistika)
experiment
⇧ Reg
- Register F
-
F
f (hudba)
faleristika
feminizmus
filozofia
filozofia fyziky
filozofia matematiky
Francúzsko
funkcia jazyka
funkcia systému
fyzika
fyzika klasická
fyzika moderná
fyzika školská
Fyzikálny ústav Slovenskej akadémie vied
⇧ Reg
- Register G
-
G
g (hudba)
Galaţi
gender
generovanie signálu (lingvistika)
geometria
geopolitika
geopolitika (Kjellén, J. R.)
geostratégia
gesto sémantické (veda literárna)
graf závislosti tlaku od teploty
gravitácia
grécistika
Gurzadjan, Vahe Grigorievič
⇧ Reg
- Register H
-
H
h (hudba)
Hébert, Jacques-René
hebraistika
história
história umenia
hmota (fyzika)
hmotnosť (fyzika)
hmotnosť pokojová (fyzika)
Holuby, Jozef Ľudovít
hrad
hrozno
hudba
hypotéza fyzikálna
⇧ Reg
- Register CH
-
CH
Chandler, Alfred Dupont
charakter (psychológia)
chémia
⇧ Reg
- Register I
-
I
informácia (lingvistika)
intenzita žiarenia
⇧ Reg
- Register J
-
J
jadro atómové
jav
jav fyzikálny
jav politický
Java
jazyk (lingvistika)
jazyk programovací
jazyk programovací orientovaný objektovo
jednotka
jednotka (matematika)
jednotka meracia
jednotka veličiny fyzikálnej
jednotky základné SI
jurisprudencia
⇧ Reg
- Register K
-
K
kanál (lingvistika)
karneol
Katedrála svätého Martina
Kazachstan
kelvin
kilogram
Kjellén, Johan Rudolf
kladný (matematika)
klasifikácia
klasifikácia vedecká
kniha
kód jazykový (lingvistika)
kódovanie (lingvistika)
komparatistika
komparatistika právna
komplex
komunikácia jazyková (lingvistika)
konanie
konanie (právo)
konjunktív
konzorcium
korelácia
krajina
kráľovský palác na Bratislavskom hrade
kritika umelecká
kultúra
kultúra stredoveká
kyberpriestor
⇧ Reg
- Register L
-
L
látka (fyzika)
lavoro eternamente aperto
lemniskáta Bernoulliho (matematika)
lexéma (lingvistika)
lexika (lexikológia)
lexikológia
libido (psychoanalýza)
lingvistika
línia
literatúra
literatúra utopická
Lúčnica
⇧ Reg
- Register M
-
M
Maďarsko
magnitúda hviezdna absolútna
Mach, Ernst
Martinů, Bohuslav
matematika
matéria (fyzika)
matie
Maxwell, James Clerk
medicína
médium
médium (informatika)
médium (lingvistika)
Medzinárodná sústava jednotiek SI
mechanika
mechanika klasická
mechanika kvantová
mechanizmus (technika)
melódia
melódia (hudba)
meranie
mesto
metrológia
mineralógia
minulosť (Weizsäcker, C. F. v.)
mnohouholník
množina
model kozmologický
modrá
mytológia
⇧ Reg
- Register N
-
N
náboj
náboj elektrický
náuka
ne bis in idem
neologická synagóga v Bratislave
nerastopis
nevyhnutný
Newton, Isaac
Newton, Isaak: Philosophiae naturalis principia mathematica (1687)
neznáma (matematika)
niečo
nie-vedomý
Nobelova cena
novovek
⇧ Reg
- Register O
-
O
objekt
objekt fyzikálny
objekt hmotný (fyzika)
objekt matematický (matematika)
objekt skúmania
obrazec rovinný
obvod elektrický jednoduchý
odbor vedný
okolie filozofie
okolie systému podstatné
opcia
orgán telesný
orgán zmyslový
orientácia
orientácia otáčania kladná
osvietenstvo
otázka
⇧ Reg
- Register P
-
P
Pálfiovci
Panónska panva
Panónsky háj
papier sínusový (matematika)
pedagogika
pedagogika vysokoškolská
pedeutológia
Penrose, Roger
percepcia zmyslová signálu rečového (lingvistika)
perpetuum mobile
plocha
plocha valcová
plyn
počet diferenciálny
počítanie (matematika)
podmnožina
podobnosť
pohyb mechanický
pojem všeobecnovedný
pokus náhodný (teória pravdepodobnosti)
pole (fyzika)
pole (poľnohospodárstvo)
pole gravitačné
pole veličiny fyzikálnej (fyzika)
politológia
poľnohospodárstvo
pomôcka
potreba
potreba (ekonómia)
potreba (psychológia)
potrebný
potreby
potreby domáce
poznanie
poznatok fyzikálny
pozorovanie fyzikálne
práca
pravdepodobnosť (teória pravdepodobnosti)
pravidlo
právo
právo národné (právo)
právo objektívne
právo platné
právo pozitívne
právo subjektívne
právomoc legislatívna (právo)
Predlitavsko
predmet
predpis funkčný
prenos
prenos (technika)
pretenzia
príčina pohybu (fyzika)
pričiňovanie sa
prijímač (lingvistika)
príkaz
princíp fyzikálny
princíp Machov
princíp metódy prírodovedeckej
prístup systémový
problém
problematika
problematizácia
profesionalizmus
program (informatika)
programátor (informatika)
programovanie (informatika)
proletariát
prostriedky komunikačné (lingvistika)
prúd elektrický
prúd striedavý harmonický
prvok chemický
psychoanalýza
psychológia
psychoterapia psychodynamická
⇧ Reg
- Register Q
-
Q
⇧ Reg
- Register R
-
R
ℝ (matematika)
ℝ² (matematika)
rad binomický (matematika)
rádioaktivita
rádiotechnika
Rakúsko-Uhorsko
reakcia (fyzika)
reakčný (politika)
realizovanie
reč (lingvistika)
relácia (matematika)
relácia binárna
relácia ekvivalencie
relatívnosť pohybu mechanického
renesancia
rešerš
reverz euromince
režim právny (právo)
režim štátny
riadenie
rodina právna (právo)
rodochrozit
rovina (matematika)
rovnakosť
rovnica (matematika)
rovnica algebraická
rovnica diferenciálna (matematika)
rovnica pohybová (fyzika)
rovnobežník
rovnosť (matematika)
rovný
rozmer veličiny fyzikálnej
rozvoj binomický (matematika)
Rudnayovo námestie v Bratislave
Rutherford, Ernest
ruženín
⇧ Reg
- Register S
-
S
sakura
schopnosť
SI
sieť komunikačná (lingvistika)
signál rečový (lingvistika)
sila
sila (fyzika)
sila gravitačná
Simon, Herbert Alexander
situácia komunikačná
skúmanie
skúmanie fyzikálne
skúsenosť
skutok
Slovensko
softvér
solidarita
solium
solúcia (chémia)
solúcia (právo)
sonanta (lingvistika)
spektrum absorpčné
spojivo komunikačné (lingvistika)
spoločnosť
správa¹
správa²
sprostredkujúcno
Staré mesto v Bratislave
starogréčtina
stav
stav fyzikálny
stávanie sa
stroj tepelný
stupeň vzdelávania terciárny
súbor
súbor (informatika)
súbor umelecký
substrát
substrát (biológia)
substrát (doprava)
substrát (filozofia)
substrát (chémia)
sústava prvkov periodická
súvzťažnosť
symboly a znaky matematické
symetria (fyzika)
synagóga
syntéza jadrová
Syros (ostrov v Grécku)
systém fyzikálny
systém knižničný
systém komunikačný
systém mechanický (mechanika)
systém právny
systém technický
systém veličín
⇧ Reg
- Register Š
-
Š
šírenie
šírenie energie
škola kodanská (fyzika)
škola kodanská (ligvistika)
škola vysoká
škola vysoká (Zákon č. 131/ 2002 Z. z. z 21. februára 2002)
štatistika
štvoruholník
šum (fyzika)
Šumava
šúr
Šúr
Šúrsky les
⇧ Reg
- Register T
-
T
ťažkosť
technika
technológie vojenské
teleso (fyzika)
teleso čierne absolútne
teleso fyzikálne (fyzika)
teleso voľné (fyzika)
teológia
teória elektromagnetizmu klasická
teória fyzikálna
teória informácie
teória kvantová
teória medzinárodných vzťahov
teória pravdepodobnosti
teória relativity
teória tepla klasická
teória umenia
termodynamika
termodynamika klasická
transfer signálu rečového (lingvistika)
trauma (medicína)
trigonometria
⇧ Reg
- Register U
-
U
údaj
udalosť náhodná (teória pravdepodobnosti)
udalosti rovnomiestne (teória relativity)
udalosti súčasné (teória relativity)
uhlík
uhol orientovaný
úkaz
ukazovateľ
úloha domáca
uloženie
umenoveda
umožňujúcno
úprava rovnice ekvivalentná
urobenie
úsilie
uskutočnenie
uskutočňovanie
uspokojenie potreby
usporadúvanie
usporiadanie
ustanovizeň
útvar geometrický (geometria)
útvar významový
územie
⇧ Reg
- Register V
-
V
vec
veda
veda historická
veda literárna
veda právna
veda prírodná
veda spoločenská
vek rozumu
veličina
veličina fyzikálna
veličina stavová
Veľká dunajská kotlina
Veľká francúzska revolúcia
veta binomická (matematika)
veta fyzikálna
veta termodynamická druhá
vlastnosť fyzikálna
vlna (fyzika)
vlnenie (fyzika)
vlnenie elektromagnetické (fyzika)
vlny elektromagnetické (Maxwell, J. C.)
vlny Hertzove
vlny rádiové (fyzika)
vodič (fyzika)
vodič (lingvistika)
vpísanie kružnice do trojuholníka
vykonanie
vykonávanie
vypočítať (matematika)
vysielač (lingvistika)
výsledok pokusu náhodného (teória pravdepodobnosti)
výtvarníctvo
vzdelanosť
vzdelávanie
vzťah matematický (fyzika)
⇧ Reg
- Register W
-
W
Weizsäcker, Carl Friedrich von
⇧ Reg
- Register X
-
X
⇧ Reg
- Register Y
-
Y
⇧ Reg
- Register Z
-
Z
zadanie
základňa vojenská
zákon asociatívny (matematika)
zákon fyzikálny
zákon pohybový Newtonov prvý
zákonník (právo)
zákres
Zalitavsko
zápis funkcie infixový
zápis matematický (fyzika)
zápis semilogaritmický
zásoba lexikálna (lingvistika)
zásoba slovná (lingvistika)
zdierka
zistiť
zisťovanie
zlato
zmysly
zobrazenie geometrické
zoológia
zoradenie
zručnosť
zrýchlenie gravitačné
zvládnutie
⇧ Reg
- Register Ž
-
Ž
žaluď (botanika)
žiarenie
žiarenie elektromagnetické (fyzika)
⇧ Reg
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
::
matematika
⇧
::
matematika
⇧
::
matematika
⇧
::
matematika
⇧
::
matematika
⇧
::
matematika
⇧
::
matematika
⇧
::
starogréčtina
⇧
::
matematika
⇧
::
fyzika
⇧
Udalosť alebo fenomén 9/11 je historickým medzníkom v moderných dejinách medzi najnovšími a súčasnými dejinami.
::
história
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
::
hudba
⇧
::
hudba
⇧
::
matematika
⇧
::
edukológia
⇧
– pomaly, voľne, zdĺhavo alebo skladba v tomto tempe.
::
hudba
Web:
Irina Lankova plays Bach/Marcello Adagio
⇧
– krivka, ktorá na grafe závislosti stavovej veličiny tlaku plynu od stavovej veličiny objemu plynu zobrazuje zmeny týchto parametrov plynu počas adiabatického deja v tepelne izolovanej sústave.
::
fyzika
⇧
– získateľné sčítaním.
⇧
– dynamika plynov – časť aeromechaniky, ktorej predmetom je pohyb plynov (zväčša vzduchu) a ich interakcia s pevnými objektami, napríklad s krídlom lietadla. Aerodanamiku charakterizujú aj ako časť fyziky zaoberajúcu sa pohybom stlačiteľnej tekutiny (plynu) a pohybom tuhých telies v takejto tekutine.
::
fyzika
⇧
– časť meteorológie skúmajúca vyššie atmosférické vrstvy Zeme.
– mechanika plynov a pár, náuka o rovnováhe a pohybe plynov, ktorá skúma správanie sa plynov pri pôsobení vonkajších síl, pri ich relatívnom pohybe voči pevným telesám a pri ich pohybe v uzavretých priestoroch.
Aeromechanika sa člení na dve časti zvané
● aerostatika
a
● aerodynamika.
Zákony, ktoré skúma aeromechanika, sa v určitých oblastiach podobajú zákonom hydromechaniky, pričom rozdiely spočívajú najmä v stlačiteľnosti a viskozite.
Aeromechanika pristupuje k plynom ako ku spojitému prostrediu; molekulárne vlastnosti plynov neskúma.
::
fyzika
⇧
⇧
- Afrika – odkazy
-
Egypt
⇧
– časť zoológie skúmajúca roztoče a kliešte.
⇧
::
akcia a reakcia (fyzika)
fyzika
⇧
::
akcia (fyzika)
fyzika
reakcia (fyzika)
⇧
125. japonský cisár od roku 1989
⇧
– akropolis – hrad stojaci na vyvýšenine v meste.
Slovo akropola sa používa aj na označenie najvyššej opevnenej časti hradiska alebo hradu.
Najznámejšia je Akropola v Aténach so súborom význačných monumentálnych budov gréckej antickej architektúry – Erechteión, Partenon, Propyleje.
::
archeológia
architektúra
história
⇧
::
právo
veda právna
⇧
::
právo
veda právna
⇧
::
komunikácia jazyková (lingvistika)
lingvistika
⇧
– náuka o zvuku i jej predmet.
⇧
⇧
– odbor zaoberajúci sa životom rýb a vodných rastlín v akváriách.
⇧
(7. 1. 1919 Bratislava – 20. 11. 1996 tamže, v dome na Kapitulskej ul. 1)
– veľký majster artis vivendi, slovenský estetik, muzikológ, hudobník (violista), organizátor kultúrneho života, hudobný pedagóg, prekladateľ. Má mimoriadny vplyv na rozvoj slovenskej kultúry. Syn A. Albrechta.
Živlom Jána Albrechta je slobodná hra asociácií, nenútenosť radosti z objavovania stretajúcich sa zážitkových či významových polí na strane tvorcu umeleckého alebo vedeckého diela i na strane jeho prijímateľa.
Ján Albrecht je stelesnením génia loci Bratislavy: jeho život je syntézou v kultúrnej enkláve Bratislavy na brehoch Európy, pričom zlučuje a prepája rozličné média umelecké i zdanlivo vzdialené vývinové pásma kultúry, ako matematiku a hudbu, každodenný sokratovský dialóg a čínsku kresbu, hru a starostlivú organizáciu kultúrneho diania, gruzínsky chorál a hĺbkové prúdy európskeho myslenia, Noldeho a Mozarta, vedeckú akríbiu a najneviazanejšiu zábavu. Nikdy dvakrát nevstúpiš do albrechtovského sveta, vždy ho zahliadneš v netušenom svetle na tom istom mieste. Zobrazovací mechanizmus umenia, spôsob umeleckého stvárňovania – podľa Albrechta – "najlepšie odhaľuje to, čo človek čerpá zo svojho bezprostredného, ako i sprostredkovaného prostredia, a ako toto prostredie pretavuje pri umeleckom prehodnocovaní. Spôsob umeleckého stvárňovania ’zviditeľňuje’ elementy, relačné väzby a postupy zobrazovacieho procesu, hoci inak jestvujú vo vedomí človeka nepostrehnuteľne." Originálne zahliadnutie a opis tejto pre človeka špecifickej a mimo živého procesu umenia nepostrehnuteľnej reality skrytej vo vedomí človeka je jedným z hlavných teoretických prínosov J. Albrechta.
⇧
- Albrecht, Ján – odkazy
-
hudba
umenie (Albrecht, J.)
⇧
– alergológia – časť medicíny zaoberajúca sa alergénmi. alergiami a ich liečbou.
⇧
– časť matematiky, ktorej predmetom sú všeobecné vlatnosti operácií s rôznymi veličinami a riešenie rovníc, ktoré sú spojené s týmito operáciami.
Algebra je počítanie s písmenovými symbolmi; odbor matematiky, ktorý spolu s aritmetikou a geometriou patrí medzi najstaršie odvetvia matematiky.
Algebra je zovšeobecnenie aritmetiky, ktoré pojednáva o vzťahoch a funkciách tak, že (známe a neznáme) veličiny reprezentuje abstraktnými symbolmi, obvykle písmenami. Algebra je zovšeobecnanie výsledkov a vzťahov aritmetiky a iných oblastí matematiky a ich zápis v symbolickom tvare.
Algebra sa zaoberá riešením a štúdiom rovníc a sústav rovníc.
„Algebra je napríklad presne vymedzená teória určitých abstraktných vzťahov, ich zákonitostí a operácií s nimi. Ideu algebry ako abstraktnej teórie vzťahu prvý jasne vyjadril a metodologicky zužitkoval R. Descartes (mala významnú úlohu napríklad pri algebraickom vyjadrení geometrie, vo formovaní analytickej geometrie)."
Algebra sa zaoberá počtovými úkonmi.
Algebra je jedna z najstarších matematických disciplín, ktorá sa začala rozvíjať ako náuka o počítaní s písmenami vo význame čísiel, cez náuku o riešení rovníc, až po dnešnú algebru, ktorej základ tvorí štúdium algebraických štruktúr, t. j. množín určitých vlastností. Pojem algebraickej štruktúry ... je veľmi abstraktný a vzniká spojením určitej množiny s množinou na nej definovaných operácií. V súčasnosti dosiahla už abstrakcia v algebre taký rozsah, že mnohé algebraické (ale aj iné matematické) disciplíny možno vykladať ako špeciálne prípady niektorých algebraických štruktúr. Algebraické štruktúry možno použiť napríklad v lineárnej algebre.
Za zakladateľa algebry ako samostatnej vedy sa pokladá Mohamed z Chorezma, ktorý je známy pod arabským priezviskom Alchvarizmi. Jeho práca z odboru algebry známa pod menom Kniha obnovenia a protipostavenia pochádza z IX. stor. 'Obnovením' Mohamed nazýva prenesenie odčítaných hodnôt z jednej strany rovnice na druhú, kde sa potom pripočítajú. Protipostavenie je sústredenie neznámych na jednu stranu rovnice a známych na druhú stranu. Po arabsky obnovenie sa nazýva 'al-džeber. Z toho pochádza názov algebra.
::
matematika
⇧
::
matematika
⇧
::
matematika
⇧
– fykológia – časť botaniky, ktorej predmetom sú sinice a riasy.
⇧
– mierne rýchlo; skladba v tomto tempe.
::
hudba
⇧
– alotropizmus – vlastnosť niektorých prvkov vyskytovať sa v niekoľkých tvarových sústavách, napríklad uhlík vo forme uhlia, grafiktu a diamentu.
::
chémia
⇧
– fialová odroda kremeňa, polodrahokam.
::
mineralógia
⇧
::
matematika
⇧
::
fyzika
⇧
– veda o normálnej stavbe rastlinného alebo živočíšneho organizmu.
⇧
– veda o anestézii a anestetikách.
⇧
Letopisy sú dôležitým zdrojom informácií o historických udalostiach strednej Európy, zmieňujú sa o. i. i bitke pri Bratislave roku 907, v ktorej východofranské vojsko porazili staromaďarskí protivníci. Tento záznam je zároveň najstrašou zachovanou písomnou zmienkou o Bratislave.
Fragmenty análov sú uložené v benediktínskom kláštore Admont v Štajersku.
::
história
⇧
– veda o človeku.
⇧
- antropológia – odkazy
-
akropola
človek
⇧
::
filológia
⇧
⇧
- archeológia – odkazy
-
akropola
⇧
– stavebné alebo staviteľské umenie. Architektúra je druh umenia, ktorého diela, projektované a vytvorené v trojrozmernom priestore, majú presné funkčné určenie, ktoré sa vzťahuje k materiálnym, spolo4enským alebo duchovným činnostiam (chrámy, obytné domy, paláce atď.). Najčastejšie sa tieto stavby odlišujú od ostatných trojrozmerných umeleckých diel existenciou a funkčným významom vnútorného priestoru. Tento predpoklad však nie je všeobecne nevyhnutný: napríklad obelisk nijaký vnútorný priestor nemá, vznikajú však pochybnosti, či ide o dielo architektonické alebo o dielo sochárske. Nejasnosti tohto druhu sa začali objavovať až v priebehu 20. storočia so vznikom „čistého sochárstva“.
⇧
- architektúra – odkazy
-
akropola
umenie
⇧
– vyšetrovacia a liečebná metóda používaná pri diagnostike a liečbe poranení a ochorení končatinových kĺbov.
::
medicína
⇧
– odvetvie astronómie, ktorého predmetom je stavba, fyzikálne vlastnosti a chemické zloženie vesmírnych telies, najmä intenzita ich žiarenia.
::
fyzika
⇧
::
matematika
⇧
⇧
– najmenšia, chemicky ďalej nedeliteľná častica chemického prvku, ktorá je nositeľom jeho vlastností.
Keď E. Rutheford a N. Bohr objavili subatómové častice, ukázalo sa, že atóm nie je nedeliteľný.
Atómy sa zlučujú do molekúl.
Atómy majú v prirodzenom prostredí rovnaký počet elektrónov a protónov. V tomto stave je atóm elektroneutrálny: „... elektricky nabité částice obsažené v atomech jsou elektron a proton. Atom nejjednoššího prvku, vodíku, se skládá z jednoho elektronu (který má záporný náboj) a protonu, ktorý má náboj stejně velký, ale opačný – kladný. I když se tedy celý atom navenek jeví jako elektricky neutrální (stejně tak jako v podstatě všechna hmota okolo nás), obsahuje ve svém nitru kladné a záporné náboje. Jsou to tyto náboje a z nich vyplývající elektrické a magnetické síly, které rozhodují o tom, jak a které atomy sa poskládají do molekul tvořících hmotu v podobě, jak ji vidíme kolem sebe“ (14;39).
::
fyzika
⇧
⇧
::
edukológia
⇧
::
eurominca
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
– nemecký hudobný skladateľ, najvýznamnejší predstaviteľ barokovej hudby, možno najväčší hudobný skladateľ všetkých čias.
⇧
⇧
– súhrn vedných disciplín, ktoré sa zaoberajú štúdiom Biblie.
⇧
– veda o živote; jedna z prírodných vied. Biológia skúma vlastnosti organizmov, vzťah medzi nimi a neživou prírodou a medzi nimi navzájom.
K systematickým odborom biológie patrí napr. botanika, zoológia, k všeobecným odborom biológie patrí napríklad anatómia, fyziológia, ekológia, genetika.
Ďalšie biologické vedy: morfológia, histológia, cytológia, systematika (taxonómia), embryológia, biogeografia, paleontológia, biometria, biochémia, biofyzika, bionika, molekulárna biológia atď.
⇧
- biológia – odkazy
-
biológia evolučná
botanika
chémia
veda prírodná
zoológia
⇧
⇧
::
hudba
⇧
::
geometria
⇧
::
geometria
⇧
::
geometria
⇧
zdroj obrázkaKrivka nasýtenej pary končí v bode zvanom kritický bod. Nad týmto bodom, t. zn. pri vyššom tlaku a teplote nedokážeme rozlíšiť kvapalné skupenstvo od plynného.
::
fyzika
⇧
– fytológia – časť biológie, ktorá sa zaoberá rastlinami. Za zakladateľa botaniky považujú Teofrasta.
⇧
- botanika – odkazy
-
biológia
⇧
– hlavné mesto Slovenskej republiky.
Bratislava leží na sútoku riek Moravy a Dunaja.
Areál mesta sa nachádza v prirodzenej geografickej bráne, v ktorej sa stretali významné komunikačné spoje pravekej a včasnodejinnej Európy – Podunajská cesta spájajúca východnú a juhovýchodnú Európu so Západom, a moravský úsek tzv. Jantárovej cesty, spájajúcej jadranskú oblasť s Pobaltím.
Bratislava bola hneď od svojho vzniku významným obchodným centrom. Rozvíjal sa obchod s Moravou, Čechami, Poľskom, Rakúskom, Dalmáciou. Vyvážalo sa víno, dobytok, potraviny, dovážali sa najmä textilné výrobky, orientálny a luxusný tovar.
V stredoveku bolo mesto obkolesené dvoma prstencami opevnení. Vonkajšie opevnenie, ktoré chránilo predovšetkým predmestia, sa tiahlo pozdĺž neskorších ulíc a námestí ako sú Palisády, Suché mýto (Hodžovo námestie), Obilný trh (Námestie 1. mája a Kolárovo námestie), Ulica 29. augusta. Vo vonkajšom opevnení bolo viacero brán. Jedna z nich stála na hornom konci Kozej ulice (Gaisgasse). Bránu volali Kozou, lebo ňou údajne vyháňali kozy na pašu na svahy Malých Karpát. Bránou a ulicou viedlo potrubie, ktoré privádzalo pitnú vodu z prameňa na terajšej Šulekovej ulici do mestských fontán. Po zbúraní brány (okolo roku 1780) vznikli po oboch stranách ulice chudobné domčeky.
Historický prehľad:
• 5000 pred n. l. prvé osídlenie územia Bratislavy.
• 1. stor. pr. n. l. Kelti postavili opevnené osídlenia v Devíne a Bratislave. Do tohto obdobia spadá i založenie keltskej mincovne, v ktorej sa razili „biateky“, keltské strieborné mince. Počas prvého až štvrtého storočia nášho letopočtu sa krajina južne od Dunaja dostala pod nadvládu Rimanov. Príchod slovanských kmeňov na toto územie sa datuje v rozmedzí piateho až šiesteho storočia.
• V rokoch 623 – 658 sa uskutočňuje osídlenie známe ako obdobie Samovej ríše. V 7. – 8.stor. sa územie Bratislavy stalo centrom Avarsko - slovanskej ríše, čo je pre históriu Slovenska významným bodom. Slávne dejiny Slovanov sa začali písať v 9. stor., kedy vznikla Veľkomoravská ríša. Vtedy sa miesto, na ktorom stojí súčasná dominanta Bratislavy – Bratislavský hrad stalo vojenským, administratívnym a cirkevným centrom. Z roku 864 pochádza prvá písomná zmienka o hrade Devín. Je uvedený ako silná pohraničná pevnosť Veľkomoravskej ríše vo Fuldských análoch.
• Písomná zmienka o Bratislave (ako Brezalauspurc) v Salzburgských análoch v spojitosti s bitkou pod hradom medzi Bavormi a starými Maďarmi pochádza z roku 907.
• V 10. – 11. stor. sa Bratislavský hrad stáva dôležitou pohraničnou pevnosťou Uhorska, ako aj sídlom župana a kapituly. Vytvorenie Bratislavského komitátu uhorským kráľom Štefanom I. spadá do obdobia 1000 – 1038.
• Z 12. stor. pochádza osídlenie na východnej strane hradného kopca.
• 1207 sa tu narodila sv. Alžbeta.
• V roku 1221 bol románsky kostol sv. Salvatora presťahovaný z hradu do podhradia na miesto dnešného Dómu sv. Martina.
• Od roku 1291 požívala Bratislava rozsiahle mestské privilégiá, ktoré jej udelil kráľ Ondrej II., čím potvrdil jej začlenenie do sústavy slobodných kráľovských miest a súčasne tak položil základy pre rozvoj obchodu a remesiel. Po udelení spomenutých práv nastáva v Bratislave obdobie rozvoja remesiel, vinohradníctva a medzinárodného obchodu. Avšak až do roku 1430 nebolo mestu udelené mincovné právo. To obdržala Bratislava až v roku 1430 od kráľa Žigmunda Luxemburského. Tento kráľ udelil Bratislave i právo užívania erbu a to v roku 1436.
• Všetky uvedené práva mesta Bratislava potvrdil v roku 1464 uhorský kráľ Matej Krovín Zlatou bulou. Matej Korvín založil i prvú univerzitu na území dnešného Slovenska. Stala sa ňou Academia Istropolitana – 1465.
• Rok 1468 znamenal pre Bratislavu udelenie nového práva - práva meča.
• 1526 v bitke pri Moháči zahynul kráľ Ľudovít a vo františkánskom kláštore bol zvolený za kráľa Ferdinand I. Habsburský.
• V roku 1536 sa Bratislava stala hlavným mestom Uhorska, snemovým mestom a sídlom centrálnych úradov. Najvýznamnejším faktom však je, že v tomto roku sa Bratislava stala korunovačným mestom uhorských kráľov. Taktiež i sídlom arcibiskupa (1543). 1563 – 1830 počas troch storočí bolo v Dóme sv. Martina korunovaných 11 uhorských kráľov a 8 kráľovských manželiek.
• 17. stor. bolo poznačené protihabsburskými povstaniami.
• V roku 1711 počas veľkej morovej epidémie zahynulo v Bratislave 3860 ľudí.
• V 1741 bola korunovácia Márie Terézie.
• Od roku 1775 nastal stavebný rozvoj mesta. V tomto roku totiž kráľovná Mária Terézia prikázala zbúrať mestské hradby.
• Bratislava vynikla aj ako mesto umenia, od roku 1776 v nej bolo stavovské divadlo so stálym súborom hercov.
• Prvá manufaktúra bola v Bratislave založená v roku 1780.
• Rok 1783 je pre Bratislavu smutne známy tým, že Jozef II. prikázal presťahovať centrálne úrady do Budína a korunovačné klenoty do Viedne.
• 1805 – po bitke troch cisárov pri Slavkove bol v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca podpísaný tzv. Bratislavský mier medzi napoleonovským Francúzskom a Rakúskom.
• V roku 1809 bolo mesto obliehané napoleonskými vojskami.
• 28. mája 1811 vyhorel Bratislavský hrad.
• 1818 je rokom kedy bolo možné na Dunaji uvidieť prvý parník.
• Od roku 1840 začala premávať konská železnica medzi Bratislavou a Svätým Jurom.
• Ľudovít Štúr a jeho nasledovníci v roku 1843 kodifikovali slovenský jazyk.
• 1848 – kráľ Ferdinand V. podpísal tzv. marcové zákony o zrušení poddanstva v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca.
• Na mieste stavovského divadla postavili v roku 1886 budovu Slovenského národného divadla.
• Otvorenie prvého mosta cez Dunaj – Starého mosta je datované na rok 1891.
• Roku 1895 sa v Bratislave objavila prvá električka, následne od roku 1912 aj prvé trolejbusy.
• V 1913 zničil požiar v podhradí 79 domov.
• 1914 – koniec činnosti Kráľovskej právnickej akadémie.
• 10. október 1918 – založenie Slovenskej národnej rady s právomocou pre Bratislavu a okolie.
• 1. január 1919 – okupácia mesta Československými légiami a jeho pripojenie k Československej republike; v Bratislave býva 36 % Nemcov a 29 % Maďarov; tretinu tvoria Slováci a Česi,
• 14. marca 1939 sa Bratislava stala hlavným mestom Slovenského štátu.
• 4. apríla 1945 oslobodili mesto vojská Sovietskej armády.
• 1946 boli k Bratislave pripojené obce Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory, čím vznikla tzv. Veľká Bratislava.
• 25. február 1948 – politický prevrat komunistickej strany zabezpečuje prechod všetkej výkonnej moci v meste i štáte do rúk komunistov.
• Od 30. októbra 1969 sa zmluvou o Československej federácii Bratislava stáva hlavným mestom Slovenskej socialistickej republiky. Zmluva bola podpísaná na Bratislavskom hrade.
• V roku 1971 boli dediny Čunovo, Devínska Nová Ves, Jarovce, Podunajské Biskupice, Rusovce, Vrakuňa a Záhorská Bystrica pripojené k Bratislave.
• 27. novembra 1989 bola generálnym štrajkom obyvateľov mesta podporená žiadosť Verejnosti proti násiliu - Občianskeho fóra študentov.
• 1. 1. 1993 sa Bratislava stala hlavným mestom samostatnej Slovenskej republiky.
• 24. februára 2005 sa v Bratislave konalo stretnutie Bush – Putin.
⇧
- Bratislava – odkazy
-
Albrecht, Ján
Bratislavský hrad
Capricornus, Samuel
Kapitulská ulica v Bratislave
Katedrála svätého Martina
neologická synagóga v Bratislave
Rudnayovo námestie v Bratislave
Slovensko
Staré mesto v Bratislave
⇧
– hrad nad Bratislavou tvorený súborom stavieb zaberajúcich vrchol návršia na juhozápadnom ostrohu malokarpatského chrbta na ľavom brehu Dunaja s dominantou kráľovského paláca.
Bratislavský hrad je symbolom Bratislavy.
::
Bratislava
kráľovský palác na Bratislavskom hrade
⇧
::
fyzika
Weizsäcker, Carl Friedrich von
⇧
– stredovekí obchodníci a vyššie mestské vrstvy.
Po priemyselnej revolúcii sociálna alebo ekonomická skupina, ktorú tvoria obchodníci, podnikatelia a mešťania.
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
::
hudba
⇧
(21- 12. 1629 Žerčice (Morava) – 10. 11. 1665 Stuttgart)
– Bockshorn – nemecký skladateľ, jeden z najvýznamnejších juhonemeckých skladateľov svojej doby. V rokoch 1651–1657 pôsobil ako hudobný riaditeľ evanjelickej cirkevnej obce. Časť jeho chrámových i svetských skladieb vznikla v Bratislave.
::
hudba
Lit.:
Kačic, L.: Samuel Capricornus (1628–1665), Hudobný život 07–08/2015
⇧
– obdivovateľ cárizmu.
⇧
⇧
::
fyzika
Fyzikálny ústav Slovenskej akadémie vied
Web:
Centrum pre výskum kvantovej informácie FÚ SAV
⇧
::
edukológia
⇧
– súhrn hmotných a duchovných prejavov spoločnosti.
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
::
dej
⇧
⇧
– hrad na juhozápadnom Slovensku, v chotári obce Častá, ktorého existencia je písomne doložená od 13. storočia. Hrad bol vo vlastníctve Pálfiovcov od 16. stor. do roku 1945.
::
Slovensko
⇧
⇧
- Česko – odkazy
-
Európa
Šumava
⇧
⇧
⇧
⇧
⇧
::
potreby domáce
⇧
::
matematika
⇧
::
matematika
⇧
::
matematika
⇧
⇧
- človek – odkazy
-
antropológia
spoločnosť
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
::
hudba
⇧
::
dej fyzikálny
⇧
::
veda literárna
⇧
::
fyzika
⇧
::
dej
dej adiabatický
fyzika
⇧
Obsah plochy uzavretej krivkou znázorňuje celkovú prácu vykonanú pracovnou látkou v priebehu jedného kruhového deja (jedného cyklu). Kruhový dej (cyklus) sa môže mnohokrát opakovať, takže tepelný stroj, ktorý uskutočňuje kruhový dej, môže trvale vykonávať prácu.
::
fyzika
⇧
::
fyzika
⇧
Dekódovanie sa chápe aj v užšom zmysle, a to iba ako uvedená zmena rečového signálu na vnútorný psychický myšlienkový obsah čiže na ten obsah informácie, ktorý chcel vysielač prijímačovi oznámiť.
Na to, aby sa kódovaný obsah informácie u vysielača absolútne zhodoval s obsahom dekódovanej informácie u prijímača, treba splniť viaceré podmienky (rovnaké ovládanie formálnych aj významových zložiek jazykového kódu, približne rovnaká objektívna situácia, rovnaké psychické naladenie komunikantov, neporuchový prenos signálu atď.). Týmito podmienkami sa zaoberá teória informácie.
Absolútna zhoda obsahu informácie u prijímajúceho a vysielajúceho komunikanta sa však dosahuje málokedy. Najvyšší stupeň zhody je v bežne dorozumievacom štýle jazyka, menší stupeň je v odbornom, najmä vedeckom štýle, najmenší stupeň zhody je v umeleckom štýle jazyka. Príčiny menšej zhody v odbornom, vedeckom štýle sú dané tým, že nie všetci autori používajú tie isté termíny v úplne tých istých významoch (nemalo by to tak byť, ale v skutočnosti býva), v umeleckom štýle tým, že tu sa slová používajú často v nepriamych, prenesených významoch, ktoré nie sú také jednoznačné ako základné, priame významy slov. Určitá miera nejasnosti v obsahu jazykovej informácie je však výhodoulebo aktivizuje prijímajúceho komunikanta k zvýšenej pozornosti, zainteresovanosti, a robí jazykovú komunikáciu menej schematickou, psychologicky zaujímavejšou (36;31–32).
::
aktivita komunikačná (lingvistika)
lingvistika
teória informácie
⇧
pomer diferenciálu funkcie k diferenciálu argumentu.Pojem derivácie funkcie je základný pojem diferenciálneho počtu.
::
matematika
⇧
::
matematika
⇧
‒ rozmer, rozpätie, rozsah.
⇧
::
fyzika
⇧
::
rádiotechnika
⇧
::
fyzika
⇧
– sústava dogiem a ich systematické skúmanie tvoriace zvyčajne časť teológie (teologický odbor, teologickú vedu).
::
teológia
⇧
Výrazom doprava sa označuje aj premávka, čiže pohyb dopravných prostriedkov po dopravných cestách.
::
⇧
- doprava – odkazy
-
substrát (doprava)
⇧
⇧
– rôznorodosť, rôznosť; rozdielnosť, nerovnosť.
⇧
::
geometria
⇧
::
mechanika
⇧
– americký ekonóm, teoretik manažmentu, jeden zo zakladateľov systémového prístupu.
⇧
::
fyzika
⇧
::
fyzika
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
::
hudba
⇧
– vzdelávanie a výchova, predmet edukológie, filozofie edukácie a ďalších disciplín.
⇧
- edukácia – odkazy
-
edukológia
úloha domáca
výchova
vzdelávanie
Literatúra:
Průcha, J. – Walterová, E. – Mareš, J.: Pedagogický slovník, Praha 1995. [46]
Švec, Š.: Základné pojmy v pedagogike a andragogike. Bratislava 1995. [41]
⇧
– veda o edukácii; súbor edukačných vied. Edukológia zahrnuje tak aplikované vedy o výchove (pedagogické a andragogické náuky), ako aj základné vedy o východe (biológia učenia sa, hygiena výučby, psychológia vzdelávania a výcviku, kultúrna antropológia informálnej výchovy, sociálna ekológia výchovy atď.). Edukológia sa vyvinula ako dôsledok diferenciácie a integrácie vied o výchove a technológií výchovy v historicky podmienenom diskurze týkajúcom sa povahy vied o výchove v rámci angloamerickej a kontinentálno-európskej kultúrnej tradície (cf 41;191).
⇧
- edukológia – odkazy
-
ACADEMIA (edukológia)
AULA (edukológia)
CEPES
edukácia
pedagogika
pedagogika vysokoškolská
pedeutológia
úloha domáca
výchova
vzdelávanie
Literatúra:
Průcha, J. – Walterová, E. – Mareš, J.: Pedagogický slovník, Praha 1995. [46]
Švec, Š.: Základné pojmy v pedagogike a andragogike. Bratislava 1995. [41]
⇧
::
Afrika
⇧
– nemeckoamerický teoretický fyzik, ktorý zjednotil elektrodynamiku a mechaniku; je autorom špeciálnej a všeobecnej teórie relativity. Významne prispel aj do kvantovej mechaniky, štatistickej fyziky a kozmológie. Je nositeľom Nobelovej ceny za rozvoj teoretickej fyziky a formulovanie zákona fotoelektrického javu.
⇧
- Einstein, A. – odkazy
-
1905 fyzika, Einstein, A.
fyzika
⇧
– hospodárska veda – spoločenská veda, ktorej predmetom je ekonomika. Ekonómia je veda o hospodárskych vzťahoch a hospodárení.
Ekonómia je sociálna veda, ktorej predmetom je výroba, rozdeľovanie a spotreba statkov. Ekonómiu tvorí rozvetvený komplex ekonomických vied, ktorého teoretickým základom je všeobecná ekonomická teória.
Okrem všeobecnej ekonomickej teórie tvoria ekonómiu tieto ekonomické vedy:
• úsekové (odvetvové) ekonomiky,
• prierezové (funkcionálne) ekonomiky,
• priestorová ekonomika,
• dejiny ekonomických teórií,
• dejiny národného hospodárstva.
Ekonómia sa člení na:
• mikroekonómiu,
• makroekonómiu.
Ďalšie členenie ekonómie:
• pozitívna ekonómia,
• normatívna ekonómia.
Sama ekonómia je predmetom metaekonómie (metaeconomics).
Zárodky vedeckej ekonómie sa rodia v druhej polovici 17. storočia a v 18. storočí (merkantilizmus, fyziokratizmus). Do podoby samostatnaj spoločenskej vedy vyúsťujú v 18. storočí v podobe klasická ekonómia dielom A. Smitha „Úvaha o podstate a pôvode bohatstva národov (Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations, 1776)“, podľa ktorého bohatstvo národa je produktom priemyselnej a poľnohospodárskej práce tohto národa, pričom hlavný zdroj rastu bohatstva národa je deľba práce, ktorá je zároveň východiskom trhovej výmeny; trhová výmena je prirodzená a blahodarná, pretože tlak konkurencie vedie každého účastníka trhu nevideľnou rukou k tomu, aby konal v záujme celej spoločnosti.
⇧
- ekonómia – odkazy
-
ekonómia liberálna
ekonómia marxistická
ekonomika
konzorcium
obchod
potreba (ekonómia)
⇧
Bezprostredným predchodcom klasickej ekonómie bol William Petty, vyvrcholenie predstavovali Adam Smith a David Ricardo a jej ďalší vývoj pokračoval v diele Johna Stuarta Milla, Jeana Babtistu Saya a ďalších.
::
ekonómia
⇧
Pokiaľ ide o hospodársku politiku liberálna ekonómia zdôvodňuje a presadzuje slobodu indivídua disponovať svojou pracovnou silou, slobodu obchodovať, uzatvárať zmluvy, podnikať. Liberálna ekonómia nevylučuje intervenciu štátu, najmä vtedy, keď sa trh dostáva do ťažkostí a dotknuté osoby s touto intervenciou súhlasia. Liberálna ekonómia pripúšťa aj družstevné, asociačné a iné organizačné formy podnikania.
Liberálna ekonómia tvorí teoretický základ hospodárskeho liberalizmu: jednotlivci v ekonomickom prostredí konajú najmä vo vlastnom záujme a treba im to umožňovať bez akýchkoľvek obmedzení, čo vedie k najlepšiemu výsledku, samozrejme, za predpokladu existencie súdnej a slabej štátnej moci.
Ekonomickoteoreticky i filozoficky vyrastá liberálna ekonómia z učenia fyziokratov a A. Smitha.
Politicky sa liberálna ekonómia stelesňuje v pravici.
Pokiaľ ide o hospodársku politiku marxistická ekonómia zdôvodňuje a presadzuje zasahovanie štátu do ekonomiky (príkazová ekonomika).
Ekonomickoteoreticky i filozoficky vyrastá marxistická ekonómia z učenia K. Marxa.
Politicky sa marxistická ekonómia stelesňuje v marxistickej ľavici.
Termín politická ekonómia sa vyskytuje v nadpise diela Traité de l'économie politique (Úvaha o politickej ekonómii, 1615) A. de Montchrétiena.
Od čias neoklasiky sa termín politická ekonómia sa nahradzuje termínom ekonómia.
⇧
– hospodárstvo – predmet ekonómie tvorený organizovaným systémom výroby, rozdeľovania, výmeny a spotreby zameraným na odstraňovanie ťažkostí, ktoré si ľudia uvedomujú v podobe troch základných problémov: čo, ako a pre koho vyrábať, pričom toto uvedomovanie si sa rozvíja do podoby skúmania hospodárskej stránky činnosti toho ktorého odvetvia alebo úseku národného hospodárstva.
Rozoznávajú sa tieto typy ekonomík (hospodárstiev):
• tradičná ekonomika (tradičné hospodárstvo),
• trhová ekonomika (trhové hospodárstvo),
• zmiešaná ekonomika (zmiešané hospodárstvo),
• príkazová ekonomika (príkazové hospodárstvo).
::
ekonómia
⇧
– vedecká disciplína, ktorej predmetom je ochrana prírody ekologickými prostriedkami a postupmi.
⇧
::
fyzika
⇧
– 1. u starých Grékov: a) jantár, b) lesklý kov tvorený zmesou zlata a striebra; 2. vo fyzike: elementárna častica odhalená vo fyzike (1897 J. J. Thomson); materiálny nositeľ najmenšej masy a najmenšieho elektrického náboja v prírode. Elektrón je zložka atómov, zložka elektrónového obalu atómu; počet elektrónov v neutrálnom atóme sa rovná atómovému číslu, t. j. počtu protónov v jadre atómu.
Davisson a Germer z USA a G. P. Thomson zo Škótska presvedčivo preukázali vlnové správanie elektrónov.
::
fyzika
⇧
– jedno z najvýznamnejších odvetví národného hospodárstva spočívajúce v technike výroby, premeny a praktického využitia elektrickej energie a náuka o tom (teoretická elektrotechnika ako veda), teda náuka o výrobe, rozvode a spotrebe elektrickej energie, ako aj o zariadeniach, ktoré sa na tieto účely používajú.
Elektrotechnika sa členila na
● silnoprúdovú elektrotechniku
a
● slaboprúdovú elektrotechniku.
Toto členenie elektrotechniky podľa prúdov, ktoré sa používajú, však už nie je aktuálne, pretože napríklad vo vysielačoch, ktoré patria do slaboprúdovej elektrotechniky, sú prúdy až niekoľko tisíc ampérov.
V súčasnosti sa do elektrotechnických odborov zaraďuje
● teoretická elektrotechnika,
● elektronika,
● ... .
⇧
- elektrotechnika – odkazy
-
fyzika
zdierka
⇧
::
komunikácia jazyková (lingvistika)
lingvistika
⇧
Jadrová energia sa prejavuje okrem iného ako tepelná energia.
::
fyzika
⇧
::
fyzika
⇧
::
fyzika
⇧
– náuka o vinárstve čiže o spracúvaní hrozna na víno. Enológiu tvorí mikrobiológia, chémia a technológia vína.
⇧
- enológia – odkazy
-
hrozno
vinič
⇧
– p. entita, in: PSF.
⇧
::
averz euromince
reverz euromince
⇧
Pojem Európy závisí od toho, aké významové útvary intervenujú pri jeho tvorbe, napr. historický pojem Európy mieni Európu s jej zložitým, často rozporným významom pre svet. Nie teda len renesancia, ale aj antika; nie len reformácia, ale aj židovstvo a kresťanstvo.
Z etnografického hľadiska sa do Európy ráta aj Kaukaz a Zakaukazsko, z hľadiska politického a vojenského ostrovy Cyprus, Malta a i.
Z hľadiska štúdia filozofie je dôležité poznať predovšetkým európsku filozofiu.
⇧
- Európa – odkazy
-
Česko
Rakúsko-Uhorsko
Slovensko
⇧
::
komunikácia jazyková (lingvistika)
lingvistika
⇧
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
::
hudba
⇧
– pomocná veda historická, opisujúca a skúmajúca historické rády a vyznamenania.
::
história
⇧
– lekárnictvo – získavanie liečív, pretváranie liečív na lieky a vydávanie liekov v čase potreby, v potrebnom množstve a predpísanej akosti, aby mohli plniť svoju preventívnu, diagnostickú a terapeutickú úlohu, a súbor vied o horeuvedenom (farmaceutické vedy):
● farmaceutická chémia,
● galenická farmácia,
● farmaceutická chémia,
● teória organizácie a riadenia farmácie,
● história farmácie,
● biofarmácia,
● farmakológia (vystupujúca aj v zozname lekárskych vied),
⇧
– sociálne a politické hnutie vyrastajúce z emancipačného úsilia žien a konštituujúce ženy ako politický subjekt sledujúci v prvom rade ukončenie diskriminácie na základe pohlavia. Feminizmu ide o zabezpečenie ženskej sexuálnej slobody, o presadzovanie ženských práv a záujmov, o nastolenie rodovej demokracie.
V teoretickej (seba)reflexii feminizmu vystupuje ako ústredný významový útvar pojem rodu.
⇧
– pôvodne označenie pre záľubu v literatúre alebo vo vede, tiež označenie pre všestrannú učenosť spojenú s jazykom. Filológiu vymedzujú ako historicko-jazykovednú disciplínu, ktorá na základe písomných pamiatok skúma niektorú civilizáciu alebo jej oblasť.
Filológiu obvykle chápu trojakým spôsobom:
1. najužšie, ako tzv. čistú filológiu (nem.Wortphilologie), ktorej základnými disciplínami boli kritika a hermeneutika.
2. širšie, ako reálnu filológiu (nem. Realphilologie), ktorá sa opiera o predpoklad, že každý autor je "dieťaťom svojej doby", že vychádza z významového univerza jeho doby, bez dôkladnej znalosti ktorého nemožno plne porozumieť literárnym dielam. Reálna filológia preto integruje históriu, mytológiu, filozofiu, kozmológiu, topografiu a pod.
3. špecializovane podľa jazykovokultúrnych oblastí; tu najmä klasická filológia, slavistika, slovakistika, germanistika, orientalistika, anglistika atď.)
Filológia položila základy európskeho literárnovedného bádania a lingvistiky (38;113).
⇧
- filológia – odkazy
-
aparát (filológia)
⇧
– p. filozofia, in: FČ.
⇧
- filozofia – odkazy
-
filozofia fyziky
⇧
::
fyzika
⇧
::
matematika
⇧
⇧
- Francúzsko – odkazy
-
Veľká francúzska revolúcia
⇧
Rozlišujú sa tieto jazykové funkcie:
● apelová (výzvová, konatívna),
● estetická (poetická),
● expresívna (výrazová, emocionálna, emotívna),
● fatická,
● komunikatívna,
● kultúrma,
● metajazyková,
● nadstavbová (sekundárna),
● oznamovacia (zobrazovacia),
● poznávacia,
● reprezentatívna.
::
jazyk (lingvistika)
lingvistika
⇧
⇧
– prírodná veda opisujúca a vysvetľujúca vlastnosti fyzikálnych objektov, zmeny týchto objektov a vzájomné pôsobenie medzi fyzikálnymi objektmi. Fyzika sa snaží opísať vesmír a princípy, podľa ktorých sa riadi.
Fyzika bola pôvodne náuka o prírode vypracúvajúca poznatky o pozemských a nebeských javoch, ktorá sa až do novoveku pestovala v rámci filozofie. Fyziku tvoria fyzikálne pojmy, idey, princípy, zákony a teórie, ktoré sú výsledkom teoretického a experimentálneho skúmania prírodných javov.
Fyzika ako prírodná veda v dnešnom ponímaní vznikla v 17. stor. a skúma všeobecné vlastnosti a zákonitosti pohybu hmoty (matérie). Fyziku považujú za najvyspelejšiu a najteoretickejšiu faktuálnu vednú disciplínu, pretože zo všetkých faktuálnych vied je v najtesnejšom spojení s matematikou.
Fyzika v tomto zmysle skúma zákony štruktúry, pohybu a vývoja neživých foriem pohybu hmoty. Na základe pozorovania a kvantitatívneho merania vedie k odhaľovaniu, matematickej formulácii a praktickému technickému využitiu základných prírodných zákonov.
Fyzika je predmetom filozofie fyziky.
Historicky sa fyzika delí na tieto časti (obdobia):
● klasická fyzika,
● moderná fyzika.
Podľa okruhov javov, ktorými sa fyzika zaoberá, ju členia na tieto časti:
● mechanika,
● termika a termodynamika,
● náuka o elektrine a magnetizme,
● optika,
● teória relativity,
● atomistika,
● kvantová fyzika.
Podľa metód práce sa fyzike delín na
● experimentálnu fyziku
a
● teoretickú fyziku.
⇧
- fyzika – odkazy
-
0,6 . 10⁻⁴⁶
adiabata
akcia (fyzika)
akcia a reakcia (fyzika)
bod trojný
budúcnosť (Weizsäcker, C. F. v.)
Centrum pre výskum kvantovej informácie Fyzikálneho ústavu SAV
dej adiabatický
dej fyzikálny
dej kruhový
dej termodynamický
dipól
dualizmus korpuskulárno-vlnový
dynamika
Einstein, Albert,
elektromagnetizmus
elektrón
elektrotechnika
energia jadrová
energia mechanická
energia pokojová
filozofia fyziky
fyzika klasická
fyzika moderná
fyzika školská
graf závislosti tlaku od teploty
gravitácia
hmota (fyzika)
hmotnosť (fyzika)
hypotéza fyzikálna
chémia
intenzita žiarenia
jadro atómové
jav fyzikálny
jednotky základné SI
látka (fyzika)
magnitúda hviezdna absolútna
matematika
matéria (fyzika)
Maxwell, James Clerk
Medzinárodná sústava jednotiek SI
mechanika
mechanika klasická
mechanika kvantová
minulosť (Weizsäcker, C. F. v.)
náboj elektrický
Newton, Isaac
objekt hmotný (fyzika)
obvod elektrický jednoduchý
Penrose, Roger
pohyb mechanický
pole (fyzika)
pole gravitačné
pole veličiny fyzikálnej (fyzika)
poznatok fyzikálny
pozorovanie fyzikálne
príčina pohybu (fyzika)
princíp fyzikálny
princíp Machov
prúd elektrický
prúd striedavý harmonický
rádiotechnika
reakcia (fyzika)
relatívnosť pohybu mechanického
rovnica pohybová (fyzika)
Rutherford, Ernest
SI
sila (fyzika)
sila gravitačná
spektrum absorpčné
stav fyzikálny
systém fyzikálny
systém mechanický (mechanika)
škola kodanská (fyzika)
šum (fyzika)
teleso (fyzika)
teleso čierne absolútne
teleso fyzikálne (fyzika)
teleso voľné (fyzika)
teória fyzikálna
teória kvantová
teória relativity
termodynamika
udalosti rovnomiestne (teória relativity)
udalosti súčasné (teória relativity)
udalosti súmiestne (teória relativity)
veda prírodná
veličina fyzikálna
veličina stavová
veta fyzikálna
veta termodynamická druhá
vlastnosť fyzikálna
vlna (fyzika)
vlnenie (fyzika)
vlnenie elektromagnetické (fyzika)
vlny elektromagnetické (Maxwell, J. C.)
vzťah matematický (fyzika)
Weizsäcker, Carl Friedrich von
zákon fyzikálny
zákon pohybový Newtonov prvý
zápis matematický (fyzika)
zrýchlenie gravitačné
žiarenie
žiarenie elektromagnetické (fyzika)
Literatúra:
Rovelli, C.: Sedem krátkych prednášok o fyzike, Bratislava 2016. [11]
Weizsäcker, C. F. v.: Dějiny přírody, Praha 1972. [10]
⇧
● klasická mechanika;
● klasická teória elektromagnetizmu;
● klasická teória tepla.
::
fyzika
Newton, Isaac
⇧
Jedným z dlhoročných problémov modernej fyziky je problém zjednotenia kvantovej teórie a teórie gravitácie.
::
fyzika
mechanika kvantová
teória relativity
⇧
::
fyzika
⇧
::
fyzika
Web:
Fyzikálny ústav SAV
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
::
hudba
⇧
⇧
– rod – kultúrne vytvorené rozdiely medzi mužmi a ženami.
::
feminizmus
⇧
::
aktivita komunikačná (lingvistika)
lingvistika
⇧
⇧
- geometria – odkazy
-
bod (geometria)
bod dotykový (geometria)
bod dotyku (geometria)
dotyčnica ku krivke (geometria)
matematika
trigonometria
útvar geometrický (geometria)
vpísanie kružnice do trojuholníka
zobrazenie geometrické
Lit.:
Zelina, L.: Středoškolská geometrie. (Úvod do studia), Praha 1973. [35]
⇧
– veda o politických procesoch a javoch v priestore, o vzťahu zeme (priestoru) a štátu.
⇧
⇧
– strategická vrstva zahraničnej politiky štátu, spočívajúca v politickom a vojenskom plánovaní určovanom geografickými faktormi a zároveň záujmami nadnárodných i národných mocenských skupín štátu.
⇧
veda literárna
⇧
zdroj obrázka::
fyzika
⇧
– fyzikálny jav vzájomného pôsobenia hmotných objektov na diaľku prostredníctvom gravitačného poľa.
::
fyzika
⇧
⇧
– arménsky matematický fyzik, ktorý s R. Penrosom predložil kozmologický model zvaný CCC (conformal cyclic cosmology konformálna cyklická kozmológia), Podľa CCC kozmológie je inflačná fáza vesmíru dôsledkom histórie predchádzajúcich vesmírov.
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
::
hudba
⇧
– radikálny ľavicový revolučný novinár, ktorý pôsobil v Zákonodarnom národnom zhromaždení a v Národnom konvente počas Veľkej francúzskej revolúcie a ktorého stúpenci – hébertisti – tvorili radikálne krídlo kordeliérov a boli pokračovateľmi enragétov.
::
⇧
⇧
V užšom zmysle sa hradom myslí opevnené feudálne sídlo vybudované spravidla medzi 11. až 16. storočím.
Predchodcom hradu v užšom zmysle slova bola falc.
::
Bratislavský hrad
história
⇧
– dejinný proces (napríklad dejiny ľudstva) alebo veda o ňom. S cieľom vyčleniť vedu o dejinnom procese, sa zaviedol pojem historiografia alebo pojem historickej vedy či historických vied.
⇧
- história – odkazy
-
9/11
akropola
historiografia
veda historická
⇧
⇧
– 1. historická veda, veda o dejinnom procese, o minulej realite, o tom, čo ľudia vykonali; 2. odborný súpis vydaných prác z oblasti historických vied.
::
história
⇧
Rozlišujú sa tieto formy hmoty:
● látka,
● pole.
Sled časových zmien hmoty je fyzikálny dej.
::
fyzika
⇧
Hmotnosť sa objavuje v dvoch kvalitatívne rozdielnych fromách, a síce ako
● zotrvačná hmotnosť,
● gravitačná (tiažová) hmotnosť.
Hmotnosť je základná vlastnosť hmotných objektov; základná veličina v sústave SI; fyzikálna veličina, ktorá je mierou zotrvačných a gravitačných účinkov hmotných objektov. Hodnota tejto veličiny ukazuje, koľko látky obsahuje ten ktorý fyzikálny objekt – častica, molekula atď. Hmotnosť telesa je množstvo látky, z ktorej sa teleso skladá. Hmotnosť je konštanta, nezávisí od polohy telesa na Zemi.
Hmotnosť je vlastnosťou nielen látok, ale aj fyzikálnych polí.
Značkou hmotnosti je písmeno m.
Základnou jednotkou hmotnosti je jeden kilogram (1 kg).
Hmotnosť je skalár.
::
fyzika
⇧
::
fyzika
⇧
– slovenský biológ, národopisec, historik a kultúrny pracovník.
⇧
::
enológia
⇧
2. umelecký druh, ktorý je predmetom výskumu mnohých disciplín (muzikológie, filozofie hudby atď.). Hudba je široko rozvetvený odbor umenia, v ktorom sa používajú predovšetkým tóny, a síce tóny hudobných nástrojov a ľudského hlasu (spevu).
Archaický význam slova "hudba (muzika)" mieni najprv spev a poéziu (pozri: múzy), neskôr súhrn všetkých umení nejako spojených so spevom a slovom, ba dokonca všetkých disciplín (história, astronómia, filozofia, ...) ako myšlienok vyjadrovaných slovami. Okrem tohto širokého významu dostal termín hudba od klasického Grécka aj užší význam, a síce umenie tónov.
⇧
- hudba – odkazy
-
a (hudba)
abeceda hudobná
adagio (hudba)
Albrecht, Ján
Bockshorn, Samuel
c (hudba)
Capricornus, Samuel
d (hudba)
e (hudba)
f (hudba)
g (hudba)
h (hudba)
hudba
hudba baroková
Martinů, Bohuslav
melódia (hudba)
umenie
⇧
Do obdobia barokovej hudby spadá vznik opery (Monteverdi, G. Carissimi, M. A. Cesti, D. Scarlati, J. B. Lully, J. P. Rameau, H. Purcell, G. F. Händel, Ch. W. Gluck)
Skladajú sa kantáty, oratóriá (J. S. Bach, G. F. Händel), z inštrumentálnej hudby hlavne sonáta, sólový koncert, concerto grosso, čembalová hudba.
Majstrom organu bol J. S. Bach.
Na Slovensku reprezentuje barokovú hudbu S. Capricornus, J. Kusser, J. Šimbracký, Z. Zarevutius, D. Sinapius-Horčička, J. Tranovský, B. Sölösi, P. Bajan, E. Pascha, P. Roškovský.
⇧
- hudba baroková – odkazy
-
Bach, Johann Sebastian
Bockshorn, Samuel
Capricornus, Samuel
hudba
⇧
::
fyzika
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
– americký historik a jeden zo zakladateľov systémového prístupu.
⇧
::
psychológia
⇧
– chemické vedy – prírodná veda, ktorá skúma zloženie a vlastnosti látok, zákonitosti a príčiny ich premien a javy, ktoré vznikajú pri týchto premenách.
⇧
- chémia – odkazy
-
alotropia
biológia
prvok chemický
Rutherford, Ernest
solúcia (chémia)
sústava prvkov periodická
uhlík
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
::
komunikácia jazyková (lingvistika)
lingvistika
⇧
– angl. computer science – veda o systematickom spracovaní informácií, najmä o automatickom spracovaní informácií pomocou číslicvých počítačov (39;160).
⇧
- informatika – odkazy
-
Java
jazyk programovací
jazyk programovací orientovaný objektovo
program (informatika)
programátor (informatika)
programovanie (informatika)
softvér
súbor (informatika)
⇧
::
fyzika
⇧
::
fyzika
žiarenie
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
::
fyzika
⇧
::
korelácia
⇧
Fyzikálne javy sa členia na
● fyzikálne stavy
a
● fyzikálne deje.
⇧
- jav fyzikálny – odkazy
-
fyzika
gravitácia
⇧
::
politológia
⇧
::
informatika
⇧
::
informatika
⇧
::
funkcia jazyka
kód jazykový (lingvistika)
komunikácia jazyková (lingvistika)
lingvistika
prostriedky komunikačné (ligvistika)
⇧
::
informatika
⇧
Programovacie jazyky sú prostriedky komunikácie s počítačmi.
::
informatika
programovanie (informatika)
⇧
::
informatika
⇧
⇧
::
matematika
⇧
⇧
::
fyzika
veličina fyzikálna
⇧
::
fyzika
Medzinárodná sústava jednotiek SI
veličina fyzikálna
⇧
– p. veda právna.
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
::
komunikácia jazyková (lingvistika)
lingvistika
⇧
::
Bratislava
⇧
– odroda chalcedónu žltkastej, červenej alebo červenohnedej farby; farbu jej dodáva jemne rozptýlený hematit.::
mineralógia
⇧
– Dóm svätého Martina, do roku 2008 Konkatedrála svätého Martina – najväčší a najvýznamneší kostol v Bratislave zasvätený Svätému Martinovi z Tours; kostol je od 8. 3. 2008 sídelnou katedrálou bratislavského arcibiskupa, metropolitu Západnej provincie Slovenska.
Katedrála svätého Martina je trojloďový gotický kostol, najvýznamnejšia sakrálna stavba Bratislavy. Kostol bol postavený na mieste pôvodného románskeho kostola.
::
Bratislava
⇧
– územne najväčšia vnútrozemská krajina na svete a deviata najväčšia krajina na svete. Kazachstan sa rozkladá v strednej Ázii medzi Altajom a Volgou a medzi Západosibírskou nížinou a Ťan-šanom. Hraničí s Uzbekistanom, Kirgizskom, Turkménskom, Ruskom a Čínou.
Hlavným mestom Kazachstanu je od roku 1997 Astana.
⇧
Značka kelvinu je K.
::
fyzika
⇧
– základná jednotky hmotnosti v sústave SI. Základná jednotka kilogram je hmotnosť medzinárodného prototypu kilogramu.
⇧
– švédsky politológ a politik, žiak zakladateľa geopolitiky F. Ratzela.
::
geopolitika (Kjellén, J. R.)
⇧
::
matematika
orientácia otáčania kladná
⇧
– triedenie, roztrieďovanie.
⇧
Vedecká klasifikácia má tieto časti:
● taxonómia,
● systematika,
● fyolgenéza.
Skupiny organizmov v rámci vedeckej klasifikácie sa členia na
● prirodzené
a
● umelé.
Typy vedeckej klasifikácie:
● klasifikácia podľa Linného,
● kladistika.
⇧
⇧
::
komunikácia jazyková (lingvistika)
lingvistika
prostriedky komunikačné (ligvistika)
⇧
::
aktivita komunikačná (lingvistika)
lingvistika
⇧
– porovnávacia veda alebo špecifický odbor či výskumná špecializácia, ktorá pracuje metódou porovnávania čiže komparácie.
::
komparatistika právna
veda
⇧
::
veda literárna
⇧
Modernú právnu komparatistiku založili francúzski právnici Francois Raymond Saleilles a Edouard Lambert. Na Slovensku je zakladateľom porovnávacej právnej vedy Š. Luby.
::
právo
veda právna
⇧
– súbor, skupina predmetov tvoriach celok.
⇧
Komunikácia v prirodzenom jazyku pozostáva z týchtlo hlavných zložiek:
1. informácia,
2. komunikačné prostriedky (jazyk a reč),
3. komunikačná sieť,
4. komunikačná aktivita (36;30).
::
lingvistika
⇧
⇧
::
právo
⇧
– slovesný spôsob používaný na vyjadrenie subjektívnosti deja, želania, pochybnosti, neistoty a tak ďalej alebo slovesný tvar označujúci takýto dej.
::
lingvistika
⇧
– obyčajne bankové združenie alebo spoločenstvo na uskutočnenie určitého obchodu.
::
ekonómia
⇧
‒ súvzťažnosť ‒ vzájomný vzťah medzi premenlivými vlastnosťami dvoch alebo viacerých javov.
⇧
2. Ľubovoľne veľký výsek geosféry; hmotný, priestorovo-časový systém prírodných a socioekonomických prvkov na zemskom povrchu, v ktorom sa uskutočňujú fyzikálne, chemické, biologické a spoločenské procesy.
Krajina je časť zemského povrchu s charakteristickými znakmi vzťahujúcimi sa buď na určitú oblasť (krajina pri Váhu) alebo označenie rázovitosti (typu) podľa dominantného znaku (poľnohospodárska krajina, priemyselná krajina, prímorská krajina).
⇧
– baroková stavba, ktorá zaberá temeno hradnej akropoly Bratislavského hradu a v dnešnej podobe je výsledkom tereziánskej prestavby uskutočnenej v druhej polovici 18. storočia.
::
Bratislava
Web:
Kráľovský palác na Bratislavskom hrade, in: Wikipédia
⇧
⇧
– p. kultúra, in: PSF.
⇧
Stredovekú kultúru tvorí stredoveké umenie, náboženstvo, veda a filozofia.
⇧
– simulácia priestoru a diania v ňom počítačovými prostriedkami.
::
inormatika
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
::
fyzika
⇧
– večne otvorená práca alebo dielo.
⇧
::
matematika
⇧
::
lingvistika
⇧
::
lingvistika
⇧
::
lingvistika
⇧
::
psychoanalýza
⇧
– jazykoveda – veda o jazyku, zložitom jave, ktorý tvoria tri zložky: reč (fr. langage), jazyk v užšom zmysle slova (fr. langue) a prehovor (fr. parole).
Reč (langage) je ústne dorozumievanie sa medzi ľuďmi založené na všeobecnej ľudskej schopnosti produkovať pri vzájomnej komunikácii slovné a neslovné výrazové prostriedky.
Jazyk v užšom zmysle slova (langue) je systém znakov a pravidiel, ktorými sa hovoriaci riadi pri oznamovaní informácie. Jazyk v užšom zmysle slova je stredobodom zájmu lingvistiky.
Prehovor (parole) je konkétne oznámenie vytvorené na základe znalosti a rešpektovania systému jazyka (cf 16;17).
⇧
- lingvistika – odkazy
-
aktivita komunikačná (lingvistika)
dekódovanie (lingvistika)
funkcia jazyka
generovanie signálu (lingvistika)
informácia (lingvistika)
jazyk (lingvistika)
kanál (lingvistika)
kód jazykový (lingvistika)
kódovanie (lingvistika)
komunikácia jazyková (lingvistika)
konjunktív
lexéma (lingvistika)
lexika (lexikológia)
lexikológia
médium (lingvistika)
percepcia zmyslová signálu rečového (lingvistika)
prostriedky komunikačné (lingvistika)
reč (lingvistika)
sieť komunikačná (lingvistika)
signál rečový (lingvistika)
sonanta (lingvistika)
spojivo komunikačné (lingvistika)
škola kodanská (ligvistika)
transfer signálu rečového (lingvistika)
vodič (lingvistika)
zásoba lexikálna (lingvistika)
zásoba slovná (lingvistika)
Literatúra:
Černý, J.: Dějiny lingvistiky, Olomouc 1996. [16]
Ondruš, Š. – Sabol, J.: Úvod do štúdia jazykov, Bratislava 1981. []
⇧
Predmetnú oblasť textovej lingvistiky tvorí nadvetná syntax, textová syntax, textová sémantika, textová fonetika, textová pragmatika (47;3 an.).
– čiara.
⇧
– písomníctvo, slovesnosť – súbor všetkých písomných textov na akúkoľvek tému a v akomkoľvek odbore/odvetví.
Literatúra je predmetom literárnej vedy.
Literatúra sa člení napríklad na
● umeleckú (krásnu) literatúru
a
● vecnú literatúru.
⇧
- literatúra – odkazy
-
literatúra utopická
veda literárna
⇧
::
literatúra
⇧
::
umenie
Web:
Umelecký súbor Lúčnica, in: Wikipédia
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
Hlavné mesto Budapešť.
Prvými známymi obyvateľmi územia dnešného Maďarska boli Kelti, napr. okolo roku 300 pr. n. l. sa Kelti objavili na území dnešnej Budapešti; jeden kmeň, Eraviskovia, žil na južnom svahu budapeštiankeho vrchu Gellért.
V 1. stor. pr. n. l. obsadili územie dnešného Maďarska Rimania, ktorí z neho utvorili Panónsku provinciu. Jej centrom bolo dnešné Zadunajsko. Rímske panstvo trvalo až do začiatku 5. stor., keď ho zlomili Jazygovia, Kvádi a Sarmati. S neskoršou vlnou sťahovania národov prišli postupne do Panónskej panvy Huni, Góti, Gepidi a Longobardi.
V druhej polovici 6. stor. tu založili mohutnú ríšu Avari, ktorú rozvrátil v 9. stor. franský kráľ Karol Veľký.
V druhej tretine 9. stor. a začiatkom 10. stor. sa sformovala Veľkomoravská ríša. Roku 896 sa jej bezprostrednými susedmi stali starouhorské kmene, ktoré pod vedením náčelníka kmeňa Maďarov Árpáda prišli do Dunajskej kotliny spoza Uralu a postupne obsadzovali územie medzi Karpatmi a Dunajom.
Zjednotenie maďarských kmeňov uskutočnilo knieža Gejza, čím položilo základy uhorského kráľovstva, ktorého prvým kráľom sa stal Gejzov syn ako Štefan I.
⇧
::
fyzika
⇧
– rakúsky fyzik a filozof.
::
fyzika
Mach, E., in: PSF
princíp Machov
⇧
⇧
– český hudobný skladateľ, najvýznamnejší predstaviteľ českého neoklasicizmu, vynikajúci v symfonickej, komornej i javiskovej tvorbe.
::
hudba
hudba česká
Web:
Bohuslav Martinů, in: Wikipédia
⇧
Za všeobecný základ súčasnej matematiky sa považuje topológia a algebra.
Jazykom matematiky hovoria dnes mnohé vedecké disciplíny, napríklad fyzika, informatika, ekonómia; preto je pre štúdium a ovládanie týchto disciplín potrebné poznať a ovládať jazyk matematiky.
Matematika pôvodne vzišla z praktických úloh rátania a merania. Táto disciplína sa neskôr pod gréckym vplyvom vyvinula do podoby deduktívnej vedy. Od začiatku novoveku sa stále častejšie aplikovala na technicko-fyzikálne vedecké disciplíny až sa napokon v 19. stor. zovšeobecnila do vedy o abstraktných štruktúrach.
Vo vývine matematiky sa rozlišujú štyri hlavné etapy:
1. etapa (do asi 5. stor. pr. n. l.) – dozrievanie predpokladov pre vznik matematiky ako samostatnej teoretickej vedy;
2. etapa (asi 5. stor. pr. n. l. – začiatok 17. stor.) – vývin tzv. elementárnej matematiky čiže matematiky stálych veličín;
3. etapy (začiatok 17. stor. – začiatok 19. stor.) – obdobie budovania a rozvoja matematickej analýzy, čiže vznik a vývin matematiky premenných veličín;
4. etapa (od polovice 19. stor. dodnes) – vývin súčasnej matematiky (cf 3;10 an.).
⇧
- matematika – odkazy
-
= (matematika)
+ (matematika)
– (matematika)
. (matematika)
: (matematika)
⊆ (matematika)
0
2 (matematika)
abscisa (matematika)
algebra
algebra (matematika vyššia)
algebra lineárna
asymptota krivky (matematika)
čísla reálne
číslica
číslo
derivácia funkcie f(x) jednej premennej x
diferenciácia (analýza matematická)
fyzika
geometria
jednotka (matematika)
kladný (matematika)
lemniskáta Bernoulliho (matematika)
matematika
mnohouholník
neznáma (matematika)
objekt matematický (matematika)
obrazec rovinný
orientácia otáčania kladná
papier sínosový (matematika)
plocha
plocha valcová
počet diferenciálny
počítanie (matematika)
podobnosť
pokus náhodný (teória pravdepodobnosti)
predpis funkčný
ℝ² (matematika)
rad binomický (matematika)
relácia (matematika)
relácia binárna
relácia ekvivalencie
rovina (matematika)
rovnica (matematika)
rovnica algebraická
rovnica diferenciálna (matematika)
rovnobežník
rozvoj binomický (matematika)
symboly a znaky matematická
štvoruholník
teória informácie
teória pravdepodobnosti
uhol orientovaný
úprava rovnice ekvivalentná
veda prírodná
veta binomická (matematika)
vypočítať (matematika)
zákon asociatívny (matematika)
zápis funkcie infixový
⇧
::
fyzika
⇧
– anglický fyzik, autor základných rovníc elektrodynamiky, prác v kinetickej teórii plynov, matematicky dokázal jestvovanie elektromagnetických vĺn (1873).
::
fyzika
⇧
– lekárska veda a umenie, lekárstvo, súbor odborov, ktorých cieľom je chrániť a zlepšovať zdravie ľudí, predchádzať vzniku a šíreniu chorôb a liečiť chorých.
⇧
- medicína – odkazy
-
artroskopia
veda
⇧
– sprostredkujúcno.
⇧
::
informatika
⇧
::
komunikácia jazyková (lingvistika)
lingvistika
⇧
::
fyzika
jednotky základné SI
⇧
– časť fyziky, ktorá skúma zákonitosti mechanického pohybu telies a zmeny rozmerov a tvarov telies.
Mechaniku tvorí kinematika a dynamika.
Predmetom mechaniky sú mechanické systémy.
Mechanika je odpovedanie na otázku, prečo sa častica v danom čase nachádza v danom bode priestoru.
Mechaniku možno rozdeliť na tieto časti:
• mechanika tuhých telies,
• mechanika poddajných telies,
• mechanika tekutín (hydromechanika a aeromechanika).
Z historického hľadiska možno mechaniku zasa rozdeliť takto:
* klasická mechanika,
* kvantová mechanika.
::
fyzika
⇧
- mechanika – odkazy
-
dynamika
fyzika
mechanika klasická
mechanika kvantová
pohyb mechanický
relatívnosť pohybu mechanického
⇧
● všetky deje sa odohrávajú v absolútnom priestore a v absolútnom čase;
● materiálny svet sa skladá z častíc (hmotných bodov), ktorých pohyb sa riadi tromi Newtonovmi princípmi;
● interakcia medzi časticami sa uskutočňuje okamžite, priamočiaro a na diaľku.
⇧
- mechanika klasická – odkazy
-
fyzika klasická
zákon pohybový Newtonov prvý
⇧
Kvantová mechanika je matematický rámec alebo súbor pravidiel budovania fyzikálnych teórií.
Kvantová mechanika skúma a vysvetľuje zákonitosti správania sa kvantových systémov – mikročastíc, atómov, molekúl a atómových jadier; je to univerzálna teória javov v oblasti atómovej fyziky. Presnejšie – kvantová mechanika skúma vlastnosti látok, elektromagnetického žíarenia a interakciu medzi látkami a žiarením s vylúčením procesov, pri ktorých môžu vznikať alebo zanikať častice. Ide o teóriu štruktúry atómov, vzájomných interakcií atómov, interakcií atómov a žiarenia a ďalších javov, pri ktorých je štruktúra látok na atomárnej úrovni rozhodujúca, pričom pre tieto javy sú typické:
• vzdialenosti 10-10 m,
• prenosy energie 10-19 J,
• momenty hybností 10-34 Js.
Obyčajne sa kvantová mechanika chápe ako teória pohybu mikročastíc s rýchlosťami omnoho menšími, ako je rýchlosť svetla (nerelativistická kvantová mechanika).
Pri relativistických rýchlostiach dochádza spravidla k zmene počtu častíc, ich vzniku a zániku; tieto procesy skúma kvantová teória poľa.
Kvantová mechanika sa opiera o hlbší stupeň vedeckého poznania než klasická fyzika (klasická mehcanika) a poskytuje aj všeobecnejšie zákony. Zákony klasickej fyziky sa javia z hľadiska kvantovej mechaniky ako aproximácie tejto novej teórie.
Keď prechádzame ku kvantovej mechanike, musíme sa výlučne držať zákonitostí (axióm) tejto mechaniky samej. Tieto zákony opisuje napríklad Schrödingerova rovnica. Ide o zákonitosti, ktoré predstavujú do určitej miery systém axióm, ktorými sú stanovené všetky pojmy, znaky atď. tejto teórie. Nesmie sa do nej ďalej vkladať nič, čo by nebolo obsiahnuté v týchto zákonoch. Tak napríklad o mieste elementárnej častice alebo o jej impulze možno teda hovoriť len potiaľ, pokiaľ zodpovedajú spôsobu, akým pojem elementárnej časti a pojem impulzu figurujú v uvedených reláciách. Preto aj keď hovoríme o rýchlosti elektrónu, nemá tu pojem rýchlosti rovnaký zmysel ako pojem rýchlosti v klasickej mechanike. Nemožno preto tvrdiť, že kvantová teória logicky protirečí klasickej mechanike.
Vznik kvantovej mechaniky
Kľúčovú úlohu pri utváraní sa kvantovej mechaniky mali poznatky týkajúce sa kvantových vlastností žiarenia, výsledkom poznania ktorých sa stal pojem fotónu:
Pojem fotónu vypracoval A. Einstein v rámci teórie fotoelektrického javu v roku 1905 pod titulom svetelné kvantum alebo energetické kvantum. Na označenie svetelného kvanta použil v roku 1923 termín fotón A. H. Compton. Podnetom pre vypracovanie pojmu fotónu bola Planckova teória tepelného žiarenia (žiarenia vysielaného zahriatymi telesami) z roku 1900.
Proces utvárania sa kvantovej mechaniky sa zvŕšil koncom dvadsiatych rokov 20. stor.
::
fyzika
fyzika moderná
mechanika
⇧
::
technika
⇧
– zvuková línia.
::
melódia (hudba)
⇧
– výrazový prostriedok tvorený uceleným, obyčajne rytmicky usporiadaným radom tónov.
::
hudba
⇧
Meranie je predmetom metrológie.
::
fyzika
⇧
⇧
– veda o meraní.
⇧
- metrológia – odkazy
-
fyzika
veda
⇧
::
metrológia
⇧
– nerastopis – veda o tvarových, fyzikálnych a chemických vlastnostiach minerálov, o ich vzniku, premenách, výskyte a význame pre hspodárstvo, techniku a vedu.
⇧
- mineralógia – odkazy
-
alotropia
ametyst
karneol
rodochrozit
ruženín
⇧
::
fyzika
Weizsäcker, Carl Friedrich von
⇧
::
matematika
⇧
Veci (objekty) patriace do množiny sa nazývajú jej prvkami alebo bodmi. Prvkami množiny môžu byť rôzne objekty/veci, napríklad čísla, funkcie, posunutia atď.
Množina môže obsahovať ako svoj prvok zasa množinu, napríklad C = {1, 2, {3, 4, 5, 6}}; ide tu o trojprvkovú množinu, ktorá obsahuje prvky: 1, 2 a množinu {3, 4, 5, 6}.
Skutočnosť, že prvok x patrí do množiny M sa označuje symbolom ∊ (byť prvkom): x ∊ M (čítame: x je prvok množiny M).
Skutočnosť, že prvok x nepatrí do množiny M sa označuje symbolom ∉ (nebyť prvkom): x ∉ M (čítame: x nie je prvok množiny M).
⇧
● Hubblova konštanta H,
● deceleračný parameter q,
● parameter hustoty σ,
● parameter kozmologickej sily L,
● parameter energie K.
Kozmologické modely sa overujú predovšetkým na základe pozorovaní a poznatkov mimogalaktickej astronómie a rádioastronómie.
Kozmologické modely sa budujú na základe postulátov, z ktorých vychádzajú kozmologické teórie budujúce kozmologické modely.
Existuje množstvo kozmologických teórií a nimi budovaných kozmologických modelov často si navzájom odporujúcich:
● štandardný,
● Einsteinov,
● de Sitterov,
● Fridmanove,
● kvázistacionárny,
● nehomogénne a anizotropné,
● symetrické,
● Eddingtonov,
● Penrose-Gurzadjanov,
● ... .
⇧
⇧
– znásobovanie, mnohonásobné zväčšovanie, zintenzívňovanie.
⇧
– 1. veda o mýte, o bájach o pôvode, o náboženstvách a ságach o bohoch, pričom sa v najnovšom čase považuje aj písomne zaznamenaná tradícia o zakladateľoch náboženstiev za mytologizované výklady.
Systematické skúmanie mýtov sa utvorilo v 18. stor., kedy na racionalistické prvky kritiky starých mytológií nadviazalo najmä osvietenstvo, chápajúce mýty ako iracionálny, svojvoľný nástroj výkladu.
2. ucelený komplex mýtov.
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
::
fyzika
⇧
::
fyzika
⇧
⇧
– právny princíp nie dvakrát o tom istom, ktorý znamená, že nemožno rozhodovať dvakrát o tej istej veci.
::
právo
⇧
– synagóga v bratislavskom Starom meste na Rybnom námestí neďaleko Katedrály sv. Martina postavená v roku 1893 podľa projektu architekta D. Milcha a zbúraná v rokoch 1967 až 1969.
::
Bratislava
⇧
⇧
⇧
– anglický fyzik, matematik, astronóm, zakladateľ spektroskopie. Vytvoril základy infinitezimálneho počtu, klasifikoval krivky 3. stupňa, pomocou zákonov pomenovaných po ňom položil základy pozemskej a nebeskej mechaniky: prepojil Galileiho pozemskú fyziku s Keplerovou nebeskou kinematikou. Medzi nebeskými a pozemskými pohybmi odvtedy niet podstatného rozdielu – jedny aj druhé podliehajú rovnakým zákonom, opisujú sa rovnakými rovnicami.
Pomocou gravitačného zákona odstránil rozdiely medzi pozemskými a nebeskými javmi: "Existenciu gravitácie a ňou zjednotené oblasti si ako prvý jasne uvedomil Newton. Formuloval zákon, ktorý zjednocuje všetky uvedené javy, t. j. vyjadruje ich hlbšiu úroveň (40;149)."
I. Newton je tvorcom klasickej mechaniky. Formuloval korpuskulárnu teóriu svetla, skonštruoval zrkadlový ďalekohľad. Štúdiom odporu kladeného prostredím pohybujúcemu sa telesu položil základy hydrodynamiky.
Základné dielo I. Newtona sú Matematické princípy prírodnej filozofie z roku 1687.
::
fyzika
⇧
Preukázaním jednoty zákonov nebeskej a pozemskej mechaniky tu Newton podáva dôkaz heliocentrického systému. Jadrom je Newtonova gravitačná teória.
V diele sa podávajú tri Newtonove zákony.
Newton tu ďalej venuje pozornosť štúdiu odporu, ktorý pohybujúcemu sa predmetu kladie prostredie, a vplyvu, ktorý na tento odpor má tvar predmetu.
Newton v diele odmieta špekulácie a hypotézy nezdôvodnené teoreticky alebo experimentálne (Hypotheses non fingo). Kvantitatívny experiment sa používa na rozhodnutie medzi rôznymi teoretickými možnosťami.
Vzhľadom na Newtonov spôsob výkladu priebehu mechanických dejov v danom priestore a čase, možno uňho hovoriť o absolútnom priestore a čase.
⇧
::
matematika
⇧
⇧
⇧
Prehľad o udelení Nobelových cien:
– Nobelova cena za ekonómiu
– Nobelova cena za fyziku
– Nobelova cena za fyziológiu a medicínu
– Nobelova cena za chémiu
– Nobelova cena za literatúru
– Nobelova cena za mier
⇧
– nemecká matematička, ktorej diela o algebre výrazne prispeli k vzniku všeobecnej alebo abstraktnej algebry. S jej menom sa spája fundamentálna teoréma teoretickej fyziky, ktorá spája symetrie systému so zákonmi zachovania. Podľa jej objavu z roku 1918 hlbší základ existencie zachovávajúcich sa veličín je v spojitých symetriách, t. j. v symetrii zákonov prírody vzhľadom na určité transformácie súradníc alebo veličín opisujúcich polia. Noetherová podala v roku 1929 všeobecnú definíciu homomorfizmu.
⇧
Za jeden z vrcholov novoveku sa niektorými historikmi a ďalšími spoločenskými vedcami (kulturológmi, antropológmi, religionistami) považuje osvietenstvo.
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
::
ekonómia
⇧
⇧
Silové pôsobenie medzi fyzikálnymi objektmi sprostredkuje pole.
::
fyzika
⇧
Hmotný objekt môže existovať v dvoch základných formách – vo forme látky a vo forme poľa. Existuje pole elektrické, gravitačné, magnetické ....
Základnou vlastnosťou hmotných objektov je hmotnosť.
Všetky objekty sú v neustálom pohybe, čo znamená, že stále menia s časom svoju polohu vzhľadom k určitému telesu a ich vlastnosti a stavy takisto ustavične podliehajú zmenám.
Hmotné objekty existujú v priestore; napríklad určitý priestor zaujíma svojím objemom každé teleso.
S hmotným objektom je nerozlučne spätá energia: hmotný objekt určitej hmotnosti obsahuje vždy aj určitú energiu.
::
fyzika
⇧
Každý matematický objekt je spravidla pomenovaný, t. j. má svoj názov alebo meno a často je označený nejakým matematickým znakom. Napríklad tento na obrázku zobrazený matematický objekt
je pomenovaný odborným názvom/termínom trojuholník a označený matematickým znakom/symbolom ∆ ABC, ktorý čítame: trojuholník ABC.
K matematickým objektom patrí: číslo, geometrický útvar, vektor, funkcia, matica, súmernosť, tranzitívnosť, operácia, množina, graf, topologický priestor, vektorový priestor, grupa, veličina atď.
Súčasná matematika tieto objekty zoskupuje podľa ich spoločných vlastností do určitých tried (trieda množín, grúp, vektorových priestorov, grafov, topologických piestorov atď.) a odhaľuje rozličné typy vzťahov medzi prvkami tej istej triedy objektov.
Súhrn matematických objektov tvorí priestor.
::
matematika
množina základná
objekt geometrický
útvar geometrický
úvaha matematická
⇧
::
skúmanie
⇧
::
matematika
⇧
::
fyzika
⇧
veda
⇧
⇧
⇧
– voľba, voľné rozhodnutie.
⇧
Medzi najdôležitejšie javy, ktoré skúma kvantová optika je fotoelektrický jav, ktorý je dôkazom kvantovej povahy elektromagnetického žiarenia.
::
fyzika
⇧
⇧
⇧
– určovanie, určenie alebo znalosť polohy; umiestňovanie, umiestnenie alebo poloha predmetu vzhľadom na svetové strany.
⇧
::
matematika
⇧
::
matematika
⇧
⇧
Otázka má zložitú štruktúru, je v nej obsiahnutá problematická aj asertorická stránka. Asertorická stránka charakterizuje predmet otázky, vydeľuje niečo, čoho existencia sa otázkou predpokladá a čoho znaky sú zatiaľ neznáme, a načrtáva aj triedu možných významov neznámeho. Táto stránka otázky vystupuje niekedy do popredia a nadobúda samostatný význam (rečnícke, sugestívne, provokačné otázky). Z hľadiska pravdivostných hodnôt sa otázky delia na zmysluplná (vyhovujúce syntaktickým, sémantickým i pragmatickým kritériám zmysluplnosti), do tej či onej miery správne postavené a nezmyselné. Zmysluplnosť, presnosť otázky je dôležitou stránkou správneho, presného myslenia.
⇧
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
⇧
⇧
::
Prírodná rezervácia Šúr
Slovensko
⇧
::
matematika
⇧
::
edukológia
⇧
Vysokoškolská pedagogika je jedna z edukačných vied.
Vysokoškolská pedagogika je aplikovaná pedagogická disciplína, ktorá uplatňuje poznatky základných pedagogických disciplín v konkrétnych podmienkach a v prostredí vysokých škôl a vysokoškolskej edukácie.
⇧
- pedagogika vysokoškolská – odkazy
-
ACADEMIA (edukológia)
AULA (edukológia)
CEPES
edukológia
pedagogika
pedagogika vysokoškolská
stupeň vzdelávania terciárny
škola vysoká
škola vysoká (Zákon č. 131/ 2002 Z. z. z 21. februára 2002)
Literatúra:
Zákon č. 131/ 2002 Z. z. z 21. februára 2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov [online]. [cit. 2014-07-14]. Dostupné na internete: https://www.minedu.sk/data/att/4425.rtf [51]
Zaťková, T. Š. a kol.: Vybrané kapitoly z vysokoškolskej pedagogiky, Nitra 2015. [50]
⇧
– časť edukológie, ktorej predmetom je osobnosť a práca pedagóga, výber kandidátov pedagogických profesií, vzdelávanie a ďalší rozvoj a sebazdokonaľovanie pedagóga.
::
edukológia
⇧
– anglický matematický fyzik a matematik, ktorý pracuje v oblasti všeobecnej teórie relativity, kozmológie a teórie zovšeobecnených inverzií matíc.
R. Penrose spolu s V. G. Gurzadjanom predložil kozmologický model zvaný CCC (conformal cyclic cosmology konformálna cyklická kozmológia), Podľa CCC kozmológie je inflačná fáza vesmíru dôsledkom histórie predchádzajúcich vesmírov.
::
fyzika
⇧
::
aktivita komunikačná (lingvistika)
lingvistika
⇧
– stroj pohybujúci sa bez dodávania energie.
⇧
Overovanie toho, či matematická veta platí, sa nazýva dôkaz.
::
matematika
⇧
Plocha môže byť rovná alebo krivá.
Neohraničená rovná plocha sa nazýva rovina.
⇧
Čiara MN sa nazva riadiaca čiara. Priamky, ktoré odpovedajú rozličným polohám priamky AB a tvoria valcovu plochu sa nazývajú tvoriace priamky.
::
matematika
⇧
::
fyzika
⇧
Aplikáciou diferenciálneho počtu v geometrii vznikla diferenciálna geometria.
::
derivácia funkcie f(x) jednej premennej x
matematika
⇧
Jazykovými prostriedkami komunikácie s počítačmi sú programovacie jazyky.
::
informatika
⇧
::
matematika
⇧
Ak sa množina B skladá z prvkov, ktoré sú prvkami inej množiny A, tak B sa nazýva podmnožinou množiny A, čo zapisujeme B ⊂ A alebo A ⊃ B.
Prázdna množina (označovaná Ø) je podmnožinou každej množiny.
Ak množina A obsahuje prvky, ktoré nie sú v množine B, tak množina B sa nazýva vlastná podmnožina množiny A.
::
matematika
⇧
::
matematika
⇧
Mechanický pohyb považujú za najjednoduchší fyzikálny jav.
Mechanický pohyb je predmet mechaniky, konkrétnejšie kinematiky, ktorá vypracúva opis mechanického pohybu, trajektóriu, dráhu, rýchlosť atď. Ďalším odborom mechaniky, skúmajúcim mechanický pohyb je dynamika, ktorá skúma príčiny pohybu (sily pôsobiace na hmotný bod alebo teleso); dynamika skúma, prečo sa teleso alebo hmotný bod pohybujú.
::
fyzika
mechanika
⇧
⇧
Udalosť, ktorá pri realizácii náhodného pokusu v závislosti od náhody môže nastať, sa nazýva náhodná udalosť.
Kvantitatívna charakteristika možnosti uskutočnenia sa náhodnej udalosti sa nazýva pravdepodobnosť.
::
matematika
teória pravdepodobnosti
⇧
::
fyzika
pole gravitačné
⇧
Termínom pole sa označuje aj hon, časť ornej pôdy – blok jednotne obrábaný v rámci osevného postupu.
::
poľnohospodárstvo
⇧
::
fyzika
⇧
::
fyzika
⇧
– činnosť zameraná na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci. Vrchol, maximum, ktoré môže dosiahnuť politika, je to, že sa stane súčasťou kultúry, to znamená (spolu)pretvárateľkou spoločnosti na kultúrne spoločenstvo. Zmyslom politiky je minimalizovať otvorené násilie a donútenie a zároveň ovládnuť organizáciu, ktorá hrozbou donútenia legálne disponuje. Politika je predmetom viacerých vedných, filozofických a teologických disciplín, predmetom umeleckého líčenia a každodenných úvah. Obraz politiky, ktorý sa v priebehu týchto úvah a umeleckého stvárňovania konštituuje, závisí predovšetkým od kategórií, ktoré v tomto priebehu intervenujú. Osobitný výskumný záujem o politiku manifestuje politológia a politická filozofia.
⇧
- politika – odkazy
-
reakčný (politika)
⇧
– veda o politike.
⇧
- politológia – odkazy
-
jav politický
politika
režim štátny
⇧
Základnými zložkami poľnohospodárstva sú:
● rastlinná výroba
a
● živočíšna výroba.
Hlavným výrobným prostriedkom poľnohospodárstva je pôda.
Poľnohospodárstvo je predmetom agronómie.
⇧
- poľnohospodárstvo – odkazy
-
pole (poľnohospodárstvo)
⇧
⇧
Potreba je súčasťou predmetu viacerých disciplín, najmä psychológie a ekonómie.
::
potreba (ekonómia)
potreba (psychológia)
⇧
::
ekonómia
⇧
Potreby sa členia v prvom rade na:
● fyziologické potreby
a
● psychologické potreby.
Potreby sa rôznym spôsobom klasifikujú alebo hierarchizujú.
::
potreba
psychológia
⇧
⇧
⇧
⇧
⇧
::
fyzika
⇧
::
fyzika
⇧
⇧
::
matematika
teória pravdepodobnosti
⇧
⇧
Právo je predmetom právnej vedy.
⇧
- právo – odkazy
-
akt právny (právo všeobecné)
akt právny normatívny (právo)
komparatistika právna
konanie (právo)
ne bis in idem
právo národné (právo)
právo objektívne
právo platné
právo pozitívne
právomoc legislatívna (právo)
režim právny (právo)
rodina právna (právo)
solúcia (právo)
systém právny
veda právna
zákonník (právo)
⇧
::
právo
veda právna
⇧
Objektívne právo je súčasťou predmetu právnej vedy.
::
právo
veda právna
⇧
::
právo
veda právna
⇧
::
právo
veda právna
⇧
Subjektívne právo je súčasťou predmetu právnej vedy.
::
právo
veda právna
⇧
::
právo
⇧
⇧
⇧
::
metematika
⇧
::
prenos (technika)
⇧
::
technika
⇧
– nárok, uchádzanie sa, domáhanie sa.
⇧
::
fyzika
⇧
::
fyzika
mechanika klasická
⇧
⇧
::
dekódovanie (lingvistika)
komunikácia jazyková (lingvistika)
lingvistika
transfer signálu rečového (lingvistika)
⇧
⇧
Príkaz tvoril nezastupiteľnú zložku aj v ekonomikách otrokárskych a feudálnych a ústredné miesto napokon zaujíma v centrálne plánovaných ekonomikách 20. storočia.
V ekonomikách totalitných systémov sleduje ekonomický príkaz záujmy úzkeho okruhu osôb.
V ekonomikách demokratických spoločností sa ekonomický príkaz opiera o stanovisko väčšej alebo menšej spoločenskej skupiny alebo skupiny skupín.
::
ekonómia
⇧
::
fyzika
⇧
V súlade s Machovým princípom je zotrvačnosť fyzikálneho objektu výsledkom pôsobenia všetkých ostatných telies. Izolované teleso sa pohybuje bez zrýchlenia vzhľadom na hmotný stred ostatných telies vo vesmíre a nie vzhľadom na priestor (ako predpokladal Newton).
::
fyzika
⇧
⇧
::
Slovensko
⇧
::
Chandler, Alfred Dupont
Simon, Herbert Alexander
⇧
– významový útvar, ktorý je výsledkom uvedomovania si alebo chápania ťažkosti; spiritualizovaná a teda kultivovaná ťažkosť.
Formuláciou, vyjadrením problému alebo jeho časti je otázka.
Generovanie problémov je problematizácia.
Súbor problémov a náuka o problémoch je problematika.
⇧
– 1. významový útvar tvorený súborom alebo komplexom problémov (napr. matematická problematika, literárnovedná problematika a pod.);
2. analýza a štúdium problémov, náuka o problémoch.
⇧
– robenie problematickým, generovanie problému.
⇧
– dynamické menenie sa systému v čase.
⇧
⇧
::
informatika
⇧
::
informatika
⇧
Osoba, ktorá uskutočňuje programovanie, sa nazýva programátor.
::
informatika
⇧
– ekonomická alebo sociálna skupina, ktorú tvoria námezdný robotníci, čerpajúci príjem z predaja svojej práce a nevlastniaci žiadny kapitál.
⇧
::
komunikácia jazyková (lingvistika)
lingvistika
⇧
O existencii elektrického prúdu sa presviedčame nepriamo, najčastejšie na základe tepelných a svetelných účinkov elektrického prúdu.
Látky, ktorými elektrický prúd prechádza alebo ktoré vedú elektrický prúd, sa nazývajú vodiče elektrického prúdu.
::
fyzika
⇧
::
fyzika
⇧
::
alotropia
chémia
uhlík
⇧
– jeden z najvplyvnejších psychologických smerov 20. storočia, v užšom zmysle psychoterapeutická metóda.
Zakladateľom psychoanalýzy je S. Freud, ktorý v práci Výklad snov (1900) vysvetlil hlavné tézy svojho prístupu k psychike a označil ich ako psychoanalýza.
⇧
- psychoanalýza – odkazy
-
libido (psychoanalýza)
⇧
– tradične: veda alebo náuka o duši; novšie veda o psychike.
::
psychológia, in: PSF
⇧
- psychológia – odkazy
-
charakter (psychológia)
potreba (psychológia)
psychoanalýza
psychoterapia psychodynamická
⇧
Pravidelná a dlhodobá spolupráca psychoterapeuta a klienta v rámci individuálnej psychodynamickej psychoterapie umožňuje prijať neprežité, neznesiteľné, nezrozumiteľné, zraňujúce alebo ináč bolestivé zážitky, pričom psychoterapeut klienta povzbudzuje k voľnému vyjadreniu a aktívnej reflexii myšlienok a pocitov; u detí sa to odáhráva spravidla prostredníctvom hry.
Psychoterapeut v rámci psychodynamickej psychoterapie klientovi špecifickým spôsobom načúva a pomáha mu nachádzať zmysel pocitov, myšlienok a správania sa, ktoré mu spôsobujú opakovaný nonkonfort, nie sú mu príjemné alebo mu spôsobujú dokonca dlhodobé strádanie, pričom klient na celom procese psychodynamickej terapie aktívne a kreatívne participuje.
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
::
matematika
⇧
::
matematika
⇧
::
matematika
⇧
– vlastnosť niektorých atómových jadier, ktorá sa prejavuje ich spontánnou premenou spojenou s rádioaktívnym žiarením.
⇧
– odbor elektrotechniky, ktorý sa zaoberá prenosom informácie pomocou rádiových vĺn.
::
fyzika
⇧
– konštitučná dualistická monarchia v strednej Európe v období 1867 až 1918, v tom čase rozlohou druhý najväčší štát v Európe po Rusku a počtom obyvateľov tretí najľudnatejší štát po Rusku a Nemecku. Rakúsko-Uhorsko bola únia, ktorý vznikla zmenou rakúskeho cisárstva rakúsko-uhorským vyrovnaním. Polooficiálny názov Rakúska v tejto únii bol Predlitavsko a Uhorska Zalitavsko.
Nástupníckymi štátmi sa stali: nemecké Rakúsko, prvá maďarská republika, prvá česko-slovenská republika, druhá poľská republika, západoukrajinská ľudová republika, rumunské kráľovstvo, srbské kráľovstvo, štát Slovincov, Chorvátov a Srbov a talianske kráľovstvo.
⇧
- Rakúsko-Uhorsko – odkazy
-
Predlitavsko
⇧
– druhotná sila opačného zmyslu a rovnakej veľkosti, ako prvotná sila od nuly rôzna, čiže akcia, ktorá reakciu vyvoláva.
::
akcia a reakcia (fyzika)
fyzika
⇧
::
politika
⇧
⇧
::
komunikácia jazyková (lingvistika)
lingvistika
prostriedky komunikačné (ligvistika)
⇧
::
matematika
⇧
Binárna relácia je vzťah medzi dvojicami prvkov jednej alebo dvoch množín.
::
matematika
⇧
1. je reflexívna: c R c pre všetky prvky c z danej množiny,
2. je symetrická: ak a R b, tak b R a,
3. je tranzitívna: ak d R e a e R f, tak d R f.
Príkladom relácie ekvivalencie je relácia podobnosti, definovaná na rovinných obrazcoch; relácia rovnosti a ď.
::
matematika
⇧
::
fyzika
mechanika
⇧
– epocha medzi gotikou a barokom zhruba v intervale medzi 14. stor. až zač. 17. stor. vyznačujúca sa myšlienkovou a umeleckou náplňou vychádzajúcou z humanizmu alebo opierajúcou sa oň. Charakteristickými črtami renesancie bol dôraz na rozum, antropocentrický uhol hodnotenia a oslabovanie úlohy teológie. Renesančné myšlienkové a umelecké hnutie oživuje ideály antiky, najmä starého Grécka. V umení sa hovorí o renesančnom umení, vo filozofii o renesančnej filozofii.
V rôznych krajinách či oblastiach malo toto obdobie aj iné názvy: v hudbe sa napríklad hovorí o franko-flámskom umení 15. stor., pre neskoršiu etapu (hlavne 16. stor.) sa používa názov nizozemská škola; vo filozofii, vedách a práve sa píše o humanizme.
⇧
– vyhľadávanie údajov na istú tému alebo jeho výsledok.
⇧
::
eurominca
⇧
::
právo
⇧
::
politológia
⇧
⇧
⇧
Medzi najznámejšie právne rodiny patrí:
● kontinentálny právny systém (civil law),
● anglo-americký právny systém (common law),
● náboženský právny systém (napríklad kresťanské kanonické právo, šaría, halacha, hinduistické právo),
::
právo
veda právna
⇧
gr.
– ružový až malinovočervený, sivý, hnedy alebo zelenkastý klencový minerál. Chemicky ide o uhličitan manganatý.
::
mineralógia
⇧
::
matematika
⇧
::
matematika
⇧
::
matematika
⇧
::
matematika
⇧
::
fyzika
⇧
⇧
Protiľahlé strany rovnobežníka sú rovnaké:
AB = CD; AD = BC.
Ľubovoľné dve protiľahlé strany môžeme považovať za základne. Kolmá vzdialenosť medzi nimi sa nazýva výška (DF).
::
matematika
⇧
Rovnosť je príkladom relácie ekvivalenie; ak platí, tak hovoríme, že veličiny sa rovnajú. Rovnosť sa označuje symbolom =.
::
matematika
rovnica (matematika)
⇧
⇧
::
fyzika
veličina fyzikálna
⇧
Je to rad, ktorý dostaneme rozvinutím výrazu (1 + x)n.
::
matematika
⇧
::
Bratislava
Web:
Rudnayovo námestie, in: Wikipédia
⇧
– anglický fyzik, ktorý založil náuku o rádioaktivite a zložení atómu, nositeľ Nobelovej ceny za chémiu.
::
fyzika
chémia
⇧
– ružová odroda kremeňa, ktorej farebný odtieň spôsobuje prímes oxidu manganičitého a ktorá sa na svetle mení na sivofialovú až sivú.
::
mineralógia
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
– čerešňa japonská, lat. Cerasus japonica – okrasná parková drevina pôvodom z Japonska:
⇧
⇧
::
fyzika
⇧
::
komunikácia jazyková (lingvistika)
lingvistika
⇧
::
komunikácia jazyková (lingvistika)
lingvistika
prostriedky komunikačné (ligvistika)
transfer signálu rečového (lingvistika)
⇧
⇧
::
akcia (fyzika)
akcia a reakcia (fyzika)
fyzika
reakcia (fyzika)
⇧
::
fyzika
⇧
– americký ekonóm, predstaviteľ behavioristickej školy marketingu, jeden zo zakladateľov systémového prístupu.
⇧
⇧
::
objekt skúmania
⇧
::
fyzika
⇧
⇧
⇧
⇧
::
lingvistika
⇧
Historický prehľad:
– okolo 100 000 pred n. l.
– nález odliatku lebky neandertálca z Gánoviec pri Poprade
– 40 000 – 8 300 pred n. l.
– obdobie mladého paleolitu
– 22 800 pred n. l.
– Venuša z Moravian
– 8 300
– 5 000 pred n. l.
– mezolit
– 5. tis. pred n. l.
– začiatok "neolitickej revolúcie"
– zač. 4. tis. pred n. l.
– lengyelská kultúra
– 2800 – 2600 pred n. l.
– bádenská kultúra
– 1900 – 1500 pred n. l.
– staršia bronzová doba
– 1500 – 700 pred n. l.
– stredná, mladšia a neskorá bronzová doba
– 7. stor. pred n. l.
– začiatok železnej doby na Slovensku
– pol. 5. stor. pred n. l.
– začiatok laténskej doby
– 2. pol. 4. stor. pred n. l.
– výrazný prílev Keltov do Karpatskej kotliny
– 3. – 1. stor. pred n. l.
– Kelti sú dominujúcim etnikom na Slovensku
– 1. – 4. stor.
– Slovensko v susedstve Rímskej ríše. Germáni na slovenskom území
– 172
– cisár Marcus Aurelius v tábore na rieke Hron napísal prvú kapitolu diela Hovory k sebe samému
– 173
– víťazstvo Rimanov nad Markomanmi a Kvádmi
– 179
– k víťazstvu sa viaže príbeh o "zázračnom daždi"; rímsky nápis na trenčianskej skale
– 5. – 6. stor.
– príchod Slovanov na slovenské územie
– druhá pol. 6. stor.
– Slovensko v susedstve Avarskej ríše
– 623 – 658
– Samova ríša, vytvorenie obranného zväzu slovanských kmeňov
– 9. stor.
– Slovensko súčasťou Veľkomoravskej ríše
– 828
– vysvätenie kresťanského kostola na Pribinovom dvorci v Nitre
– 833
– vznik Veľkej Moravy, pripojenie Pribinovho kniežatstva k Mojmírovmu
– 846 – 870
– vláda kniežaťa Rastislava
– 855
– vojenská výprava Ľudovíta Nemca proti Veľkej Morave
– 863
– príchod bratov Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu
– 867
– pápež Hadrián II. schválil slovienske preklady svätého písma a bohoslužobných kníh
– 869
– sv. Cyril (Konštantín) zomiera v Ríme
– 871 – 894
– Svätoplukova vláda
– 874
– mier medzi Svätoplukom a kráľom Ľudovítom Nemcom
– 880
– schválenie slovienskej liturgie, zriadenie veľkomoravskej cirkevnej provincie a nitrianskeho biskupstva pápežom Jánom VIII.
– 885
– arcibiskup Metod zomiera
– 885
– zákaz používania slovanskej liturgie vydaný pápežom Štefanom V.
– 890
– východofranský kráľ Arnulf odstúpil Svätoplukovi vládu nad českým vojvodstvom
– 894
– nástup vlády Mojmíra II.
– 895
– české kniežatá sa odtrhli od Veľkej Moravy
– 896
– príchod starých Maďarov do Dunajskej nížiny
– 907
– bitka pri Brezalauspurcu (Bratislave) medzi starými Maďarmi a Bavormi
– 955
– porážka starých Maďarov na rieke Lechu cisárom Otom I.
– 997 – 1038
– Štefan I. Svätý na uhorskom tróne
– 1000
– Štefan I. získal titul kráľa
– 1018
– mier medzi poľským kráľom Boleslavom Chrabrým a Štefanom I. Poľsko sa vzdalo území na juh od Karpát
– 1046 – 1060
– vláda Ondreja I.
– asi 1048
– vznik Nitrianskeho údelného vojvodstva
– 1074 – 1077
– vláda Gejzu I.
– 1077 – 1095
– vláda Ladislava I.
– 1095 – 1116
– vláda Kolomana
– 1105
– zánik Nitrianskeho údelného vojvodstva
– 1147
– prví nemeckí osadníci na Spiši a v okolí Banskej Štiavnice
– 1173 – 1196
– Belo III. uhorským kráľom
– 1205 – 1235
– Ondrej II. uhorským kráľom
– 1222
– vydanie Zlatej buly, ktorá obsahovala základné práva uhorskej šľachty
– 1235 – 1270
– Belo IV. uhorským kráľom
– 1241 – 1242
– tatársky vpád
– pol. 13. stor.
– v Uhorsku sa začala výstavba a opevňovanie hradov
– 1272 – 1290
– vláda Ladislava IV Kumánskeho
– 1290 – 1301
– vláda Ondreja III. Ním vymrel rod Arpádovcov
– 1299
– Matúš Čák začal na svojom dvore v Trenčíne organizovať vnútorný život ako na kráľovskom dvore
– 1301 – 1305
– český kráľovič Václav uhorským kráľom (ako Ladislav V.)
– 1308 – 1342
– Karol L Róbert z rodu Anjou uhorským kráľom
– 1312
– bitka pri Rozhanovciach a porážka Omodejovcov
– 1321
– smrť Matúša Čáka
– 1335
– stretnutie poľského kráľa Kazimíra, českého kráľa Jána Luxemburského a Karola Róberta vo Višegráde
– 1342 – 1382
– vláda Ľudovíta I.
– 1381
– Ľudovít I. udelil rovnaké práva Slovákom a Nemcom v žilinskej mestskej rade (Privilégium pro Slavis)
– 1387 – 1437
– Žigmund Luxemburský uhorským kráľom
– 1412
– zálohovanie 13 spišských miest a hradu Stará Ľubovňa Poľsku (trvalo až do roku 1772)
– 1428
– prvý vpád husitov na Slovensko
– 1440 – 1457
– Ladislav Pohrobok uhorským kráľom; boje jeho stúpencov s poľskými Jagelovcami
– 1440
– príchod žoldnierov Jana Jiskru na Slovensko
– 1458 – 1490
– Matej I. Korvín uhorským kráľom
– 1462
– prijatie Jana Jiskru do služieb Mateja Korvína
– 1467
– začala činnosť Academia Istropolitana v Bratislave
– 1490 – 1516
– Vladislav II. Jagelovský na uhorskom tróne; vznik personálnej únie medzi uhorským a českým kráľovstvom
– 1514
– schválenie šľachtického zákonníka, tzv. Tripartitum
– 1516 – 1526
– Ľudovít II. uhorským kráľom
– 1525 – 1526
– povstanie baníkov v Banskej Bystrici
– 1526, 29. august
– porážka uhorského vojska Osmanmi pri Moháči
– 1526
– Ján Zápoľský uhorským kráľom
– 1526
– voľba Ferdinanda L Habsburského za uhorského kráľa
– 1530
– vpád Turkov na Slovensko
– 1538
– podpísanie mieru medzi Ferdinandom I. a Jánom Zápoľským vo Veľkom Varadíne
– 1540
– smrť Jána Zápoľského
– 1541
– Turci obsadili Budín a okupovali centrálnu časť Uhorska; Uhorsko sa rozdelilo na tri časti
– 1543
– Turci obsadili Ostrihom; Ostrihomská kapitula sa premiestnila do Trnavy a ostrihomský arcibiskup presídlil do Prešporka
– 1554
– Turci dobyli Fiľakovo
– 1564–1576
– vláda Maximiliána I.
– 1576 – 1608
– vláda Rudolfa II.
– 1580
– dobudovanie pevnosti Nové Zámky
– 1604 – 1606
– povstanie Štefana Bocskaia
– 1606
– Žitavský mier medzi Habsburgovcami a Osmanskou ríšou
– 1608 – 1619
– vláda Mateja II.
– 1616
– začiatok odboja Gabriela Bethlena
– 1619 – 1637
– vláda Ferdinanda II.
– 1620
– snem v B. Bystrici zvolil G. Bethlena za uhorského kráľa
– 1635
– založenie univerzity v Trnave
– 1637 – 1657
– vláda Ferdinanda III.
– 1644 – 1645
– povstanie Juraja I. Rákocziho
– 1648
– vestfálsky mier, ukončenie tridsaťročnej vojny
– 1657 – 1705
– Leopold I. uhorským kráľom
– 1660
– panovník potvrdil výsady univerzity v Košiciach
– 1664
– podpísanie mieru medzi cisárom Leopoldom I. a Osmanskou ríšou vo Vásvari
– 1671
– mimoriadny súd nad odhalenými šľachtickými sprisahancami (Wesselényiho sprisahanie)
– 1678
– začiatok povstania Imricha Thökölyho
– 1683, 12. september
– porážka Turkov pri Viedni
– 1684
– porážka Imricha Thökölyho pri Prešove
– 1687
– "prešovské jatky": poprava 24 mešťanov podozrivých z prípravy povstania
– 1703
– vpád Františka II. Rákocziho na Slovensko
– 1705–1711
– vláda Jozefa I.
– 1711 – 1740
– vláda Karola VI. (ako uhorský kráľ Karol III.)
– 1711, 30. apríl
– mier v Satú Mare, koniec povstania Františka II. Rákocziho
– 1713
– poprava Juraja Jánošíka
– 1713
– Karol VI. vydal Pragmatickú sankciu o úprave nástupníckych práv; uhorský snem ju prijal r. 1722
– 1723
– vydanie Apológie Jána B. Magina
– 1740 – 1780
– vláda Márie Terézie
– 1745
– mierovou zmluvou v Drážďanoch medzi pruským kráľom Fridrichom II. a Máriou Teréziou stratilo Rakúsko Sliezsko
– 1763
– začala činnosť vysoká škola pre banských odborníkov, neskôr, od r. 1770 Banská akadémia v Banskej Štiavnici
– 1767
– vydanie urbárskeho dekrétu
– 1777
– vydanie Ratio educationis, reformy školstva
– 1780 – 1790
– vláda Jozefa II.
– 1781
– vydanie Tolerančného patentu
– 1783
– začali vychádzať Prešpurské noviny
– 1785
– zrušenie nevoľníctva v Uhorsku
– 1787
– kodifikácia spisovnej slovenčiny Antonom Bernolákom
– 1790 – 1792
– vláda Leopolda II.
– 1792 – 1835
– vláda Františka II.
– 1792
– založenie Slovenského učeného tovarišstva
– 1795
– odsúdenie a poprava vodcov uhorských jakobínov
– 1803
– založenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej pri ev. lýceu v Bratislave
– 1815
– Viedenský kongres
– 1824
– prvé vydanie Kollárovej Slávy dcéry
– 1826
– založenie Slovenského čitateľského spolku v Pešti
– 1829
– vznik Společnosti českoslovanskej na ev. lýceu v Bratislave
– 1831
– roľnícke povstanie na východnom Slovensku
– 1834
– založenie Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej
– 1835 – 1848
– vláda Ferdinanda V.
– 1836
– pamätný výlet Ľ. Štúra a jeho druhov na Devín
– 1842
– predloženie Slovenského prestolného prosbopisu panovníkovi
– 1843
– kodifikácia spisovnej slovenčiny Ľ. Štúrom
– 1844
– založenie spolku Tatrín
– 1845
– začali vychádzať Slovenskje národnje novini
– 1847
– valné zhromaždenie spolku Tatrín – zjednotenie štúrovcov a bernolákovcov
– 1847 – 1848
– zasadnutie uhorského snemu v Bratislave
– 1848, marec
– prijatie marcových zákonov uhorským snemom, zrušenie poddanstva
– 1848, máj
– prijaté Žiadosti slovenského národa v Liptovskom Sv. Mikuláši
– 1848, jún
– Slovanský zjazd v Prahe
– 1848, 16. september
– vznik Slovenskej národnej rady vo Viedni
– 1848, 19.september
– výzva SNR k ozbrojenému povstaniu
– 1848 – 1916
– vláda Františka Jozefa I.
– 1848, december
– druhá, tzv. zimná výprava dobrovoľníckych povstalcov na Slovensko
– 1849, august
– porážka maďarských povstalcov pri Világosi
– 1851
– spoločná porada katolíckych i evanjelických stúpencov slovenčiny v Bratislave
– 1852
– vydanie Krátkej mluvnice slovenskej – reforma spisovnej slovenčiny
– 1856
– smrť Ľudovíta Štúra
– 1859
– porážka rakúskych vojsk od talianskych národnooslobodzovacích vojsk
– 1861, marec
– začali vychádzať Pešťbudínske vedomosti
– 1861, 6.–7. júl
– memorandové zhromaždenie v Turčianskom Sv. Martine
– 1862
– založenie slovenského gymnázia v Revúcej
– 1863, 4. august
– založenie Matice slovenskej
– 1866
– prusko–rakúska vojna
– 1867
– rakúsko–uhorské vyrovnanie
– 1867
– založenie slovenského gymnázia v Turčianskom Sv. Martine
– 1868
– J. Bobula začal vydávať Slovenské noviny
– 1868
– vydanie Národnostného zákona v Uhorsku
– 1869
– založenie slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom
– 1869
– založenie Spolku sv. Vojtecha
– 1869
– založenie Živeny, spolku slovenských žien
– 1872
– vznik Slovenského speváckeho spolku – stálej ochotníckej scény v Turčianskom Sv. Martine
– 1872
– vznik Slovenskej strany vyrovnania
– 1874
–1875– zrušenie slovenských gymnázií
– 1875, 6. apríl
– zrušenie Matice slovenskej
– 1875 – 1890
– vláda Kálmána Tiszu
– 1882
– založenie slovenskeho spolku Detvan v Prahe
– 1883
– založenie maďarizačného spolku FEMKE
– 1884
– založenie Tatra banky, prvej slovenskej banky
– 1884
– vyhlásenie politickej (volebnej) pasivity
– 1895
– založenie Muzeálnej slovenskej spoločnosti
– 1895
– Kongres utláčaných národností Uhorska
– 1896
– založenie Českoslovanskej jednoty v Prahe
– 1901
– obnovenie volebnej aktivity Slovenskej národnej strany
– 1903
– začal vychádzať Slovenský týždenník
– 1904
– začali vychádzať Slovenské robotnícke noviny
– 1905
– vznikla Slovenská sociálnodemokratická strana
– 1906
– pre Slovákov najúspešnejšie voľby do uhorského snemu
– 1907
– Apponyiho školské zákony maďarizujúce školstvo
– 1907, 30. máj
– založenie Slovenskej ligy v USA
– 1907, október
– krvavé udalosti v Černovej
– 1908 – 1913
– každoročné česko–slovenské porady v Luhačoviciach
– 1913
– vznik Slovenskej ľudovej strany
– 1914, marec
– smrť predsedu SNS P. Mudroňa
– 1914, 28. jún
– sarajevský atentát
– 1914, 10. september
– memorandum Slovenskej ligy v USA o samourčovacom práve Slovákov
– 1914, november – 1915, máj
– boje v Karpatoch a na slovenskom uzemi
– 1915, marec
– vznik Zväzu československých spolkov v Rusku
– 1915, apríl
– Masarykovo memorandum Independent Bohemia
– 1915, 22. október
– podpísanie Clevelandskej dohody
– 1916, február
– vznik Československej národnej rady v Paríži
– 1916, august
– Kyjevský zápis, zjednotenie českých a slovenských krajanských organizácií v Rusku
– 1916, november
– smrť Františka Jozefa I., nástup na trón Karola I. (IV.)
– 1917, 30.máj
– vyhlásenie českých poslancov v ríšskom sneme; nastolenie požiadavky spojenia českých krajín a Slovenska
– 1917, júl
– bitka pri Zborove
– 1918, marec
– Brest–litovský mier
– 1918, apríl
– Kongres utláčaných národov Rakúsko–Uhorska v Ríme
– 1918, 1. máj
– manifestácia v Lipt. Sv. MikuláŠi s požiadavkou československého štátu
– 1918, máj
– oslavy polstoročnice Národného divadla v Prahe za účasti slovenskej delegácie
– 1918, 24. máj
– tajná porada Slov. nár. strany v Turčianskom Sv. Martine, rozhodnutie o vytvorení československého štátu
– 1918, 30. máj
– podpísanie Pittsburskej dohody
– 1918, jún
– vzbura slovenských vojakov v Kragujevaci
– 1918, 29. jún
– uznanie česko–slovenského odboja ako spojenca francúzskou vládou
– 1918, júl
– vznik revolučného Národného výboru v Prahe
– 1918, 9. august
– uznanie česko–slovenského odboja ako spojenca britskou vládou
– 1918, 3. september
– uznanie česko–slovenského odboja ako spojenca vládou USA
– 1918, 12. september
– porada predstaviteľov Slovenskej nár.strany v Budapešti, vznik Slovenskej národnej rady
– 1918, 3. október
– uznanie česko–slovenského odboja ako spojenca vládou Talianska
– 1918, 16. október
– manifest cisára Karola o federalizovaní Predlitavska
– 1918, 18. október
– publikovanie Vyhlásenia nezávislosti Československa
– 1918, 19. október
– vystúpenie F. Jurigu na uhorskom sneme
– 1918, 28. október
– utvorenie československej vlády v Ženeve
– 1918, 28. október
– vznik Česko–Slovenska
– 1918, 30. október
– Martinská deklarácia
– 1918, 3. november
– podpísanie primeria medzi Rakúsko–Uhorskom a Dohodou vo Villa Giusti pri Padove
– 1918, 4. november
– Národný výbor vymenoval dočasnú vládu pre Slovensko na čele s V. Šrobárom
– 1918, 6. november
– dočasná vláda pre Slovensko sa ujala funkcie v Skalici
– 1918, 13. november
– francúzsky generál F. d'Esperey uzavrel s maďarskou vládou v Belehrade zvláštne prímerie
– 1918, 14. november
– T. G. Masaryk zvolený za prvého prezidenta Československej republiky
– 1918, 3. december
– šéf dohodovej vojenskej misie v Budapešti pplk. Vyx žiadal maďarskú vládu, aby jej vojsko odišlo z územia Slovenska
– 1918, 6. december
– československý vyslanec v Budapešti M. Hodža dohodol s maďarskou vládou demarkačnú čiaru, za ktorú sa malo stiahnuť maďarské vojsko
– 1918, 7. december
– vytvorenie Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska
– 1918, 11. december
– V. Dvortsák vyhlásil v Košiciach Slovenskú ľudovú republiku
– 1918, 24. december
– pplk. Vyx odovzdal maďarskej vláde nótu so stanovením demarkačnej čiary medzi Maďarskom a ČSR
– 1919, 1. január
– obnovenie činnosti Matice slovenskej
– 1919, 20. január
– rozpustenie Slovenskej národnej rady
– 1919, 4. február
– príchod Šrobárovho ministerstva do Bratislavy
– 1919, 25. marecna
– Slovensku vyhlásené stanné právo v dôsledku vyhlásenia Maďarskej republiky rád
– 1919,16. apríl
– prijatie zákona o pozemkovej reforme
– 1919,4. máj
– smrť Milana Rastislava Štefánika
– 1919, máj – júl
– boje o Slovensko s Maďarskou republikou rád
– 1919, 27. jún
– založenie Univerzity Komenského v Bratislave
– 1919, 8. júl
– prezident vymenoval novú vládu na čele s VI. Tusarom
– 1920, 29. február
– prijatie prvej Ústavy Československej republiky
– 1920,1. marec
– založenie Slovenského národného divadla v Bratislave
– 1920, 16. apríl
– prvé voľby do Národného zhromaždenia
– 1920, 25. máj
– prezident vymenoval vládu na čele s VI. Tusarom ako prvú vládu, ktorá vznikla na základe parlamentných volieb
– 1920, 27. máj
– Národné zhromaždenie zvolilo za prezidenta ČSR T. G. Masaryka
– 1920, 4. jún
– podpísanie mierovej zmluvy s Maďarskom v Trianone
– 1920, 15. september
– nastúpila úradnícka vláda J. Černého
– 1921, 21. február
– v Nitre sa konala vysviacka troch slovenských katolíckych biskupov J. Vojtaššáka, M. Blahu a K. Kmeťka
– 1921, 26. september
– nastúpila vláda E. Beneša
– 1922, 25. január
– Slovenská ľudová strana predložila Národnému zhromaždeniu prvý návrh na autonómiu Slovenska
– 1922, 7. október
– prezident vymenoval novú vládu na Čele s agrárnikom A. Švehlom
– 1922, 22. október
– v Liptovskom Sv. Mikuláši sa konala vysviacka dvoch slovenských evanjelických biskupov J. Janošku a S. Zocha
– 1923, 6.marec
– parlament prijal tzv. zákon na ochranu republiky
– 1925, 15. november
– parlamentné voľby
– 1925, 12. októbra
– prezident vymenoval vládu A. Švehlu
– 1925, 2. december
– ustanovujúce zhromaždenie Učenej spoločnosti Šafárikovej v Bratislave
– 1927 – 1929
– účasť Hlinkovej slovenskej ľudovej strany vo vláde
– 1927, 27. máj
– T. G. Masaryk zvolený opäť za prezidenta ČSR
– 1927, 14. júl
– prijatie zákona o reforme verejnej správy
– 1928, 1. júl
– na Slovensku vzniklo krajinské zriadenie na čele s krajinským prezidentom
– 1929, 27. október
– parlamentné voľby
– 1929, 7. december
– vláda E Udržala
– 1930 – 1934
– veľká hospodárska kríza
– 1932, 25. – 26. jún
– zjazd mladej slovenskej inteligencie v Trenčianskych Tepliciach sa vyslovil za autonómiu Slovenska
– 1932, 29. október
– prezident vymenoval vládu na čele s J. Malypetrom
– 1933, 24. máj
– T.G. Masaryk opäť zvolený za prezidenta ČSR
– 1933, 12. – 15. august
– v Nitre sa konali Pribinove oslavy, ktoré HSĽS zmenila na politickú demonštráciu autonomizmu
– 1935, 16. máj
– podpísanie spojeneckej zmluvy medzi ČSR a ZSSR
– 1935, 19. máj
– voľby do parlamentu a do krajinského zastupiteľstva
– 1935, 4. jún
– vláda J. Malypetra
– 1935 – 1938
– Milan Hodža predsedom československej vlády
– 1935, 18. december
– Edvard Beneš zvolený za prezidenta ČSR
– 1936, 30. máj – 1. jún
– v Trenčianskych Tepliciach sa zišiel prvý kongres slovenských spisovateľov
– 1937, 25. jún
– založená Slovenská vysoká škola technická
– 1938, 4. – 5. jún
– zjazd HSĽS prijal nový návrh autonómie Slovenska
– 1938, 16. august
– smrť Andreja Hlinku
– 1938, 22. september
– odstúpenie vlády M. Hodžu, nastúpila vláda J. Syrového
– 1938, 23. september
– mobilizácia československej armády
– 1938, 29. september
– mníchovský diktát
– 1938, 5. október
– prezident E. Beneš odstúpil a emigroval do Londýna
– 1938, 6. október
– vyhlásenie autonómie Slovenska v Žiline
– 1938, 7. október
– vymenovanie krajinskej autonómnej vlády J. Tisa
– 1938, 2. november
– Viedenská arbitráž a odtrhnutie južných oblastí Slovenska a Podkarpatskej Rusi a ich pripojenie k Maďarsku
– 1938, 8. november
– vytvorenie HSĽS – Strany slovenskej národnej jednoty
– 1938, 22. november
– schválenie zákona o autonómii Slovenska Národným zhromaždením
– 1938, 30. november
– Emil Hácha zvolený za prezidenta ČSR
– 1938, 1. december
– prezident vymenoval vládu R. Berana
– 1938, 18. december
– voľby do autonómneho slovenského snemu
– 1939, 2. február
– prvé zasadnutie slovenského snemu
– 1939, 9. marec
– zosadenie a reorganizácia slovenskej autonómnej vlády, tzv. Homolov puč
– 1939, 11. marec
– prezident vymenoval autonómnu vládu na čele s K. Sidorom
– 1939, 14. marec
– vyhlásenie slovenského štátu slovenským snemom
– 1939, 23. marec
– podpísanie ochrannej zmluvy medzi Nemeckom a Slovenskom
– 1939, 23. marec
– maďarská invázia na východnom Slovensku (začiatok tzv. malej vojny)
– 1939, 21. júl
– prijatie ústavy Slovenskej republiky
– 1939, september
– účasť Slovenska na vojne proti Poľsku
– 1939, 26. október
– Jozef Tiso zvolený za prezidenta Slovenskej republiky
– 1939, 22. novembra
– M. Hodža založil v Paríži Slovenskú národnú radu
– 1940, 21. máj
– prezident J. Tiso prijal demisiu A. Mácha na funkciu hlavného veliteľa Hlinkovej gardy
– 1940, 21. júl
– uznanie českoslovednskej vlády v Londýne britskou vládou
– 1940, 28. júl
– salzburské rokovania medzi Hitlerom a Tisom
– 1940, 24. november
– pristúpenie Slovenska k Paktu troch
– 1941, 23. jún
– vstup Slovenska do vojny proti ZSSR
– 1941, 18. júl
– Sovietsky zväz uznal londýnsku československú vládu
– 1941, 9. september
– vydanie vládneho nariadenia, tzv. židovského kódexu
– 1941, 25. november
– Slovensko pristúpilo k paktu proti Kominteme
– 1942, 25. marec
– prvý transport slovenských Židov do vyhladzovacích táborov
– 1942, 2. júl
– založenie Slovenskej akadémie vied a umení
– 1942, 22. október
– slovenský snem udelil J.Tisovi titul vodca
– 1943, 12. december
– podpísanie spojeneckej zmluvy medzi ČSR a ZSSR
– 1943, december
– vytvorenie ilegálnej Slovenskej národnej rady a podpísanie Vianočnej dohody
– 1944, 10. apríl
– vznik 1. čs. armádneho zboru v ZSSR
– 1944, 29. august
– vyhlásenie Slovenského národného povstania
– 1944, 17. september
– vyšlo prvé čislo Času, orgánu Demokratickej strany
– 1944, 6. október
– ČA a 1. československý armádny zbor prekročili pri Dukle hranice Slovenska
– 1944, 27. október
– nemecká armáda obsadila Banskú Bystricu, centrum SNP
– 1945, 4. apríl
– ČA vstúpila do Bratislavy
– 1945, 5. apríl
– v Košiciach vyhlásený Košický vládny program
– 1945, 9. máj
– ČA vstúpila do Prahy
– 1945, 10. máj
– vláda Zd. Fierlingera prišla do Prahy
– 1945, 15. máj
– SNR vydala nariadenie o retribučných súdoch
– 1945, 2. august
– dekrét prezidenta o strate občianstva Nemcov a Maďarov
– 1945, 24. október
– dekréty prezidenta republiky o znárodnení
– 1946, 22. február
– československo–maďarská dohoda o výmene obyvateľstva
– 1946, 5. apríl
– zverejnenie dohody medzi Demokratickou stranou a slovenskými katolíckymi politikmi – tzv. Aprílová dohoda
– 1946, 26. máj
– voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia
– 1946, 19. jún
– E. Beneš prezidentom ČSR
– 1946, 28. jún
– Tretia pražská dohoda o vzťahu celoštátnych a slovenských politických orgánov
– 1946, 2. júl
– vláda na čele s komunistom K. Gottwaldom
– 1946, 13. august
– komunista G. Husák sa stal predsedom Zboru povereníkov
– 1947, 1. január
– začiatok dvojročného plánu
– 1947, 18. apríl
– poprava Jozefa Tisa
– 1947, júl
– vláda ČSR odmietla Marshallov plán
– 1947, 14. september
– Povereníctvo vnútra vydalo správu o "protištátnom sprisahaní"
– 1947, 19. november
– komunistami vynútená reorganizácia Zboru povereníkov
– 1948, 21. február
– G. Husák v rozpore s ústavou odvolal zo Zboru povereníkov povereníkov za Demokratickú stranu
– 1948, 25. február
– komunistický prevrat
– 1948, 29. apríl
– ukončenie súdneho pojednávania proti účastníkom "protištátneho sprisahania"
– 1948, 9. máj
– prijatie novej ústavy ČSR
– 1948, 15. mája
– odsúdenie činiteľov DS J. Kempného a M. Bugára
– 1948, 30. máj
– voľby s "jednotnou kandidátkou" do Národného zhromaždenia
– 1948, 14. jún
v– komunista Klement Gottwald zvolený za prezidenta ČSR
– 1948, 15. jún
– vláda A. Zápotockého
– 1949, 23. február
– prijatie zákona o jednotných roľníckych družstvách
– 1949, 25. – 29. máj
– IX. zjazd KSČ prijal "generálnu líniu výstavby socializmu"
– 1949, 11. júl
– rozsudok nad príslušníkmi Bielej légie
– 1950, 13. apríl
– násilná likvidácia kláštorov v ČSR
– 1950, 1. september
– vznik prvých stredísk Pomocných technických práporov (PTP)
– 1950, 21. október
– ukončenie procesu s partizánskym veliteľom V. Žingorom
– 1951, 10. – 15. január
– proces proti biskupom J. Vojtaššákovi, M. Buzalkovi a P. Gojdičovi
– 1952, 20. – 27. novembra
v– proces s R. Slánskym a spol.
– 1953, 14. marec
– smrť K. Gottwalda
– 1953, 21. marec
– prezidentom sa stal A. Zápotocký, predsedom vlády V. Široký
– 1953, máj
– menová reforma v ČSR
– 1953, 26. jún
– vznik Slovenskej akadémie vied
– 1953, 5. september
– prvým tajomníkom ÚV KSČ sa stal A. Novotný
– 1954, apríl
– proces s tzv. slovenskými buržoáznymi nacionalistami
– 1957, 13. november
– smrť A. Zápotockého
– 1957, 19. november
– prezidentom sa stal A. Novotný
– 1960, 11. júl
– schválenie novej ústavy, premenovanie štátu na Československá socialistická republika (ČSSR)
– 1963, apríl
– po zasadnutí ÚV KSČ sa začal proces rehabilitácie komunistov postihnutých v procesoch
– 1967, jún
– IV. zjazd Zväzu československých spisovateľov kritizoval politiku A. Novotného
– 1968, január
– Alexander Dubček zvolený za prvého tajomníka ÚV KSČ, začiatok tzv. pražskej jari
– 1968, 30. marec
– L. Svoboda zvolený za prezidenta ČSSR
– 1968, apríl
– prijatie a zverejnenie reformného Akčného programu ÚV KSČ
– 1968, 8. apríl
– vláda O. Černíka
– 1968, 27. jún
– zverejnenie výzvy Dve tisíc slov
– 1968, 21. august
– vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Československa
– 1968, 23. – 26.august
– moskovské "rokovania" medzi L. Brežnevom a československou delegáciou
– 1968, 27. október
– prijatie zákona o česko–slovenskej federácii
– 1969, 17. apríl
– zvolenie G. Husáka za prvého tajomníka ÚV KSČ
– 1970, 6. máj
– podpísanie zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi ČSSR a ZSSR
– 1970, december
– vydanie Poučenia z krízového vývoja v strane a v spoločnosti po XIII. sjazde KSČ
– 1975, 29. máj
– G. Husák zvolený za prezidenta ČSSR
– 1977, 1. január
– vznik Charty 77
– 1977, 16. september
– podpis medzištátnej zmluvy s Maďarskom o výstavbe vodného diela Gabčíkovo–Nagymaros
– 1987, 11. apríl
– pri oficiálnej návšteve ČSSR navštívil M. Gorbačov Bratislavu
– 1987, 17. december
– G. Husáka vo funkcii generálneho tajomníka ÚV KSČ nahradil M. Jakeš
– 1988, 25. marec
– manifestácia veriacich, tzv. sviečková demonštrácia v Bratislave
– 1989,16. november
– demonštrácia študentov v Bratislave
– 1989, 17. november
– brutálny zásah polície proti študentskej demonštrácii v Prahe
– 1989, 19. november
– vznik Verejnosti proti násiliu (VPN)
– 1989, 24. november
– M. Jakeš odstúpil z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ, nahradil ho K. Urbánek
– 1989, 27. november
– generálny štrajk v Československu
– 1989, 5. december
– rozhodnutie ministerstva vnútra zrušiť drôtené zátarasy na hraniciach s Rakúskom
– 1989, 8. december
– odstúpila slovenská vláda, poverenie zostaviť novú vládu dostal M. Čič
– 1989, 10. december
– nastúpila vláda "národného porozumenia" na čele s M. Čalfom
– 1989, 28.december
– predsedom Federálneho zhromaždenia sa stal A. Dubček
– 1989, 29. december
– za prezidenta ČSSR bol zvolený V. Havel
* 1990, marec
– kardinál J. Tomko vysvätil troch biskupov, všetky slovenské diecézy tak boli obsadené
– 1990, 20. apríl
– oficiálne sa zmenil názov štátu na Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR)
– 1990, 22. apríl
– počas návštevy ČSFR pápež Ján Pavol II. navštívil Bratislavu
– 1990, jún
– slobodné voľby do Federálneho národného zhromaždenia a Slovenskej národnej rady
– 1990, 27. jún
– nastúpila koaličná vláda VPN a Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) na čele s V. Mečiarom
– 1990, 5. júl
– Federálne zhromaždenie zvolilo opäť V. Havla za prezidenta ČSFR
– 1991, 27. marec
– posledné sovietske vojenské jednotky opustili územie ČSFR
– 1991, 23. apríl
– na čele zrekonštruovanej vlády nahradil odvolaného V. Mečiara J. Čarnogurský
– 1991, 1. máj
– rozkol vo VPN sa skončil vznikom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) na čele s V. Mečiarom
– 1992, 5. – 6. jún
– parlamentné voľby
– 1992, 24. jún
– koaličná vláda HZDS a Slovenskej národnej strany (SNS) na čele s V. Mečiarom
– 1992, 17. júl
– SNR schválila Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky
– 1992, 26. august
– predsedovia vlád ČR a SR v Brne dohodli termín rozdelenia ČSFR: 1. január 1993
– 1992, 1. september
– SNR prijala Ústavu Slovenskej republiky
– 1992, 7. novemberna
– následky autohavárie (1. september) zomrel A. Dubček
– 1992, 25. november
– Federálne zhromaždenie schválilo ústavný zákon o zániku ČSFR
– 1993, 1. január
– vznik Slovenskej republiky (SR)
– 1993, 19. január
– SR sa stala 180. členským štátom OSN
– 1993, 8. február
– po menovej odluke začala na Slovensku platiť nová mena: Slovenská koruna (SK,–)
– 1993, 15. február
– za prezidenta SR bol zvolený M. Kováč
– 1993, 23. jún
– SR podpísala asociačnú dohodu s Európskym spoločenstvom
– 1993, 30. jún
– SR bola prijatá do Rady Európy
– 1994, 11. marec
– odvolanie V. Mečiara z funkcie predsedu vlády
– 1994, 15. marec
– nastúpila vláda J. Moravčíka
– 1994, 30. september – 1.október
– predčasné parlamentné voľby, po ktorých vznikla koaličná vláda HZDS, SNS a Združenia robotníkov Slovenska (ZRS) na čele s V. Mečiarom
– 1994, 3. – 4. november
– predstavitelia novej vládnej koalície – HZDS, ZRS a SNS, využili väčšinu v parlamente a začali deštrukciu demokratického systému
– 1995, 19. marec
– v Paríži predsedovia vlád Slovenska a Maďarska podpísali základnú medzištátnu zmluvu
– 1995, 27. jún
– SR podala oficiálnu žiadosť o vstup do EÚ
– 1995, 31. august
– únos prezidentovho syna do Rakúska
– 1997, 23. máj
– ministrom vnútra zmarené referendum o priamej voľbe prezidenta
– 1998, 2. marec
– ukončenie funkčného obdobia prezidenta M. Kováča, prechod prezidentských právomocí na V. Mečiara
– 1998, 25. – 26. september
– parlamentné voľby
– 1999, 15. a 29. máj
– prezidentské voľby, za prezidenta zvolený Rudolf Schuster
– 2004
– 1. máj: Slovenská republika sa stáva členom Európskej únie
– 15. jún: Ivan Gašparovič slávnostne inaugurovaný na post prezidenta Slovenskej republiky
– 2004
– 21. decmbra: Slovensko sa stalo členom Schengenského priestoru
– 2009, 1. januára
– Slovensko sa stalo 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu
⇧ ⌂
- Slovensko – odkazy
-
Bratislava
Červený kameň
Európa
Pálfiovci
Panónsky háj
Prírodná rezervácia Šúr
Šúrsky les
⇧
::
informatika
⇧
– vzájomná (mravná) podpora, súdržnosť, solidárnosť.
⇧
– čestné kreslo v antickom rímskom nábytku.
⇧
::
chémia
⇧
::
právo
⇧
::
lingvistika
⇧
Keďže plyny pohlcujú vlny istých frekvencií, ich absorpčné spektrum obsahuje tmavé čiary.
::
fyzika
⇧
::
komunikácia jazyková (lingvistika)
lingvistika
transfer signálu rečového (lingvistika)
⇧
⇧
- spoločnosť – odkazy
-
človek
veda spoločenská
⇧
⇧
⇧
⇧
⇧
⇧
- starogréčtina – odkazy
-
; (starogréčtina)
⇧
Statky sa z hľadiska dostupnosti členia na
● voľné statky
a
● vzácne statky (ekonomické statky).
Podľa účelu použitia sa statky členia na
● výrobné statky (kapitálové, investičné
a
● spotrebné statky.
Podľa vlastníctva statky rozdeľujeme na
● súkromné statky,
● zmiešané statky,
● verejné statky,
Podľa formy sa statky rozdeľujú na
● hmotné statky (materiálne statky)
a
● nehmotné statky (služby).
::
ekonómia
⇧
⇧
::
fyzika
stav
⇧
⇧
⇧
::
fyzika
⇧
● akademické vzdelávanie,
● odborné vzdelávanie,
● profesijné vzdelávanie.
Terciárny stupeň vzdelávania zahŕňa úrovne ISCED 5, 6, 7 a 8, ktoré označujú krátky cyklus terciárneho vzdelávania, bakalársky alebo ekvivalentný stupeň, magisterský alebo jemu prislúchajúci, a doktorandský alebo ekvivalentný stupeň vzdelávania. Obsah programov na terciárnej úrovni je komplexnejší a náročnejší ako v nižších úrovniach ISCED.
V Slovenskej republike do terciárneho stupňa patria vysoké školy, univerzitné vysoké školy alebo odborné vysoké školy (cf 50;9).
::
edukológia
pedagogika vysokoškolská
⇧
⇧
::
informatika
⇧
::
Lúčnica
umenie
⇧
– základ, podklad.
⇧
::
biológia
⇧
::
doprava
⇧
::
filozofia
⇧
::
chémia
⇧
::
chémia
Web:
Periodická tabuľka, in: Wikipédia
⇧
Vzťažná sústava je daná vzťažným telesom, na ktorom sa zvolí vzťažný bod ako počiatok sústavy súradníc pevne spojenej so vzťažným telesom pri dohodnutom spôsobe merania času.
Vzťažnou sústavou môžu byť skutočné telesá, ako napríklad strom pri ceste, alebo telesá myslené, ako napríklad sústava súradníc.
Pokoj alebo pohyb je preto vždy relatívny.
⇧
⇧
¬ p negácia výroku p
p' negácia výroku p
ℝ množina všetkých reálnych čísel
ℝ2 priestor, ktorým sa myslí karteziánsky súčin ℝ × ℝ
::
matematika
⇧
::
fyzika
⇧
– židovská modlitebňa; židovský chrám.
::
neologická synagóga v Bratislave
⇧
⇧
::
Web:
Letecký obrázok Syru
⇧
– sústava – účelovo vymedzený súbor prvkov a vzťahov medzi nimi, ktoré vzhľadom na svoje okolie spoločne predstavujú relatívne uzavretý celok a určujú jeho vlastnosti (44;325). Systém je inventár prvkov spätých istými vzťahmi, resp. hierarchická sieť vzťahov medzi prvkami alebo skupinami prvkov daného objektu (45;43).
Prvky systému sú vo vzájomnej interakcii a interagujú aj so systémom ako celkom. Časti systému označujeme ako prvky systému a vzťahy medzi nimi nazývame väzbami systému.
Vnútorné funkčné vzťahy systému sa označujú ako štruktúra systému.
Vonkajšie vzťahy systému voči jeho okoliu sa označujú ako správanie systému.
Systém sa utvára ako kolektívny prejav základných častí systému – prvkov systému.
Systém charakterizuje:
● štruktúra systému,
● stav systému,
● správanie systému.
Správanie systému je spôsob jeho vonkajšieho prejavu, ktorý je vo všeobecnosti určený jednak individuálnym správaním jednotlivých prvkov pod vplyvom ich interakcie s okolím, jednak vnútornými vzťahmi medzi prvkami vytvárajúcimi systém.
Štruktúra systému je vnútorné usporiadanie jednotlivých prvkov tvoriacich systém a súbor vzájomných vzťahov medzi nimi.
Medzi správaním systému a štruktúrou systému je úzky vzťah: určitej štruktúre možno jednoznačne priradiť určité správanie. Správanie systému je dôsledkom štruktúry systému. Určitému správaniu systému zodpovedá trieda štruktúr systému definovaná správaním systému. Z toho vyplýva, že existuje rad štruktúrne odlišných systémov, ktorých správanie je rovnaké. Táto skutočnosť je podstatou metódy modelovania (42;207).
Podľa vzťahu systému k času možno rozoznávať:
● statický systém,
● dynamický systém,
● stacionárny systém.
Systémy sú predmetom systémovej vedy.
⇧
- systém – odkazy
-
objekt skúmania
systém fyzikálny
systém knižničný
systém komunikačný
systém právny
systém veličín
⇧
Opisom fyzikálneho systému je množina všetkých možných stavov fyzikálneho systému. Zmenu stavu fyzikálneho systému opisujú pravidlá dané vo forme rovníc, pričom tieto rovnice sú väčšinou diferenciálne: diferenciálne rovnice iterujú zmenu za veľmi krátky čas. Vlastnosti fyzikálneho systému (fyzikálne veličiny), ktoré nás pri skúmaní fyzikálneho systému zaujímajú, sú funkciami meniaceho sa stavu fyzikálneho systému.
::
fyzika
⇧
::
knihovníctvo
⇧
● zdroj správy,
● generátor kódu,
● prenosový kanál,
● dekodér,
● príjemca správy (34;293).
⇧
::
fyzika
⇧
::
právo
rodina právna (právo)
veda právna
⇧
⇧
Dôležitosť spomenutého výberu základných veličín vyplýva o. i. z toho, že charakterizuje každú sústavu jednotiek (18;31).
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
⇧
⇧
::
fyzika
⇧
::
lingvistika
⇧
::
edukológia
⇧
::
edukológia
⇧
– získavanie údajov hromadným pozorovaním alebo veda o tom.
⇧
::
matematika
⇧
Šumom sú náhodné zmeny (fluktuácie) elektrických veličín (prúdu, napätia) v prvkoch elektrických obvodov (napríklad v rozhlasovom prijímači).
::
fyzika
⇧
Nachádzajú sa tu ľadovcové tvary, jazerá, rašeliniská, zvyšky pralesov.
Najvyšší rch Šumavy je Plechý, vysoký 1 378 m n. m.
Šumava je chránená krajinná oblasť.
::
Česko
⇧
⇧
⇧
::
Slovensko
Prírodná rezervácia Šúr
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
⇧
– ľudská činnosť prispôsobovania daného ľudským potrebám a želaniam; spôsob presadzovania, dosahovania; súhrn človekom vytvorených prostriedkov, ako aj spôsobov ich použitia v procese výroby i v nevýrobných oblastiach, napr. v umení, športe, zdravotníctve, milovaní atď.
Poslaním techniky je uľahčovať človeku prácu tým, že sčasti alebo úplne nahradzuje jeho výrobné a nevýrobné funkcie. Cieľom techniky je zabezpečenie, zlepšenie, ušľachtenie života človeka.
Technika je spoločenská sila, ktorá človeku umožňuje čoraz väčšmi ovládať prírodné a spoločenské prostredie.
Technika je predmetom skúmania technických vied, sociológie, psychológie, estetiky, filozofie techniky atď.
⇧
- technika – odkazy
-
elektrotechnika
mechanizmus (technika)
prenos (technika)
rádiotechnika
⇧
⇧
V okolí každého telesa existuje gravitačné pole.
::
fyzika
⇧
::
fyzika
⇧
::
fyzika
⇧
::
fyzika
⇧
– bohoslovie – sebareflexívna zložka/vrstva toho ktorého náboženstva majúca latentnú alebo patentnú podobu podľa stupňa rozvoja náboženstva a zameriavajúca sa popri zdôvodňovaní alebo charakterizácii svojho náboženstva a jeho špecifík voči iným náboženstvám a mimonáboženským vývinovým pásmam kultúry (vede, filozofii, umeniu, mystike, mágii, každodennému pristupovaniu k svetu) v prvom rade na to, ako toto náboženstvo chápe boha/bohov alebo Boha, a samozrejme ako ho chápe ona sama, pretože bohovia/Boh sú stredobodom jej predmetu. Kľúčovým významovým útvarom, ktorý generuje teológia, je pojem alebo predstava bohov/Boha, opierajúca sa o taký či onaký predpoklad existencie toho, čo slovom/termínom bohovia/Boh označuje.
Patentnejšie formy teológie zahrnujú aj filozofickú vrstvu pristupovania k vzťahu človeka k bohom/Bohu, k povahe bytia toho, čo označuje slovom/termínom bohovia/Boh. Z filozofie zapaájajú do svojho skúmania postupy metafyziky/ontológie, gnozeológie/noetiky, logiky, etiky, estetiky atď.
S vynorením sa vedeckého vývinového pásma kultúry teológie do svojho inštrumentária zaraďujú tu pružnejšie tu opatrnejše aj postupy vedecké (špeciálnovedecké) osnované logicky z disciplín ako fyzika, psychológia, neskôr sociológia, antropológia, etnológia, religionistika, kulturológia, medicína, biológia, informatika a tak ďalej.
Miera pokory teológie sa prejavuje v jej chápaní a v jej stupni rešpektovania transhorizontovosti reality toho, čo označuje slovom Boh alebo slovom bohovia a v konfigurácii viery, mystickosti a racionality, v podiele týchto ingrediencií na jej spiritualite a teologickosti.
Teológia je predmetom metateológie.
⇧
- teológia – odkazy
-
dogmatika
⇧
Klasická teória elektromagnetizmu sa člení na dve odvetvia, ktoré sa nazývajú
● elektrostatika
a
● elektrodynamika.
::
fyzika klasická
⇧
::
fyzika
teória kvantová
⇧
Základy teórie informácie vytvoril R. V. L. Hartley a C. E. Shannon.
::
dekódovanie (lingvistika)
matematika
⇧
::
fyzika
⇧
⇧
Náhodný pokus je opakovateľný pokus, ktorý sa môže skončiť jedným z možných výsledkov, pričom nie je známe konkrétne ktorým, napríklad hod hracou kockou, zhotovenie výrobku, náhodný výber štatistickej jednotky zo základného súboru a tak ďalej.
Udalosť, ktorá pri realizácii náhodného pokusu v závislosti od náhody môže nastať, sa nazýva náhodná udalosť.
Kvantitatívna charakteristika možnosti uskutočnenia sa náhodnej udalosti sa nazýva pravdepodobnosť.
::
matematika
⇧
- teória pravdepodobnosti – odkazy
-
matematika
pokus náhodný (teória pravdepodobnosti)
pravdepodobnosť (teória pravdepodobnosti)
udalosť náhodná (teória pravdepodobnosti)
výsledok pokusu náhodného (teória pravdepodobnosti)
⇧
::
fyzika
⇧
::
fyzika
⇧
Teoretický základ klasickej teórie tepla tvoria tieto tri termodynamické vety (zákony alebo princípy):
● prvá termodynamická veta;
● druhá termodynamická veta;
● tretia termodynamická veta,
ktoré sú vyslovené axiomaticky na základe skúsenosti.
⇧
⇧
– časť školskej fyziky, ktorej predmetom sú stavové zmeny makroskopických sústav z teoretického i experimentálneho hľadiska. Termika zahrnuje aj náuku o teple.
::
fyzika
⇧
::
fyzika
⇧
::
fyzika klasická
⇧
::
aktivita komunikačná (lingvistika)
lingvistika
⇧
::
medicína
⇧
– časť elementárnej geometrie, ktorá rieši počtové úlohy týkajúce sa trojuholníkov používaním goniomterických funkcií.
::
geometria
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
Vyhľadávanie údajov alebo jeho výsledok je rešerš.
⇧
::
matematika
pokus náhodný (teória pravdepodobnosti)
teória pravdepodobnosti
⇧
⇧
⇧
⇧
● diamant
a
● tuha.
Uhlík je dôležitý biogénny prvok a redukovadlo.
::
chémia
⇧
::
matematika
⇧
::
matematika
⇧
⇧
⇧
::
edukológia
⇧
⇧
2. používanie istých duchovných kvalít alebo manuálnej zručnosti pri realizácii určitého diela.
Umenie (v zmysle 1.) je forma maximálneho bytia človeka spočívajúca v cieľavedomom pretváraní ošklivého alebo esteticky neúčinného či menej účinného na krásne v koncentrovanej podobe.
⇧
- umenie – odkazy
-
architektúra
hudba
Lúčnica
súbor umelecký
umenie (Albrecht, J.)
umenoveda
⇧
⇧
Umenovedu tvorí najmä teória umenia, história umenia a umelecká kritika.
Umenoveda sa člení aj podľa jednotlivých umeleckych druhov, napríklad literárna veda, veda o výtvarnom umení, teatrológia, filmológia, muzikológia a pod.
⇧
⇧
::
matematika
⇧
⇧
⇧
⇧
⇧
⇧
⇧
Pojem usporiadania je dôležitý pre tvorbu pojmu systému, pretože systém je usporiadanie prvkov množiny.
Na nezvyčajný – umenotvorný – účinok usporiadania poukazuje I. Stravinskij, podľa ktorého zvukové prvky bez usporiadania sú nanajvýš prísľuby hudby, no na to, aby sa naplnili, je potrebné ich usporiadať: zvukové prvky vytvárajú hudbu iba vďaka usporiadaniu a toto usporiadanie predpokladá vedomú ľudskú činnosť.
⇧
⇧
::
geometria
⇧
⇧
⇧
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
⇧
⇧
⇧
- veda – odkazy
-
antropológia
biológia
edukológia
fyzika
história
chémia
komparatistika
medicína
psychológia
umenoveda
veda, in: PSF
veda historická
veda literárna
veda právna
veda prírodná
veda spoločenská
Literatúra:
Filkorn, V.: Obrazy vedy, Bratislava 2010, [40]
⇧
::
história
⇧
Literárnu vedu tvoria tri základné disciplíny:
● teória literatúry;
● literárna história;
● literárna kritika.
⇧
- veda literárna – odkazy
-
dej (veda literárna)
gesto sémantické (veda literárna)
veda
⇧
● právna filozofia,
● teória práva,
● právna dogmatika,
● právna politika,
● teória tvorby práva,
● právna sociológia,
● právna antropológia,
● právna psychológia,
● právna semiotika,
● právna logika,
● právna hermeneutika,
● právna informatika,
● právna etnografia,
● právna komparatistika,
● právna historiografia,
● právna archeológia,
● právna biológia,
● ... .
Z hľadiska právnych odvetví sa veda o práve člení na tieto disciplíny:
● veda o občianskom práve,
● veda o ústavnom práve,
● veda o trestnom práve,
● ... .
⇧
- veda právna – odkazy
-
akt právny (právo všeobecné)
akt právny normatívny (právo)
komparatistika právna
právo
právo národné (právo)
právo objektívne
právo platné
právo pozitívne
právo subjektívne
rodina právna (právo)
systém právny
veda
⇧
⇧
- veda prírodná – odkazy
-
biológia
fyzika
chémia
matematika
technika
veda
⇧
⇧
- veda spoločenská – odkazy
-
veda literárna
veda právna
⇧
⇧
⇧
K fyzikálnym veličiním patri:
● objem,
● hmotnosť,
● elektrický náboj,
● sila,
● teplota,
● rýchlosť,
::
fyzika
jednotka veličiny fyzikálnej
rozmer veličiny fyzikálnej
⇧
::
fyzika
⇧
⇧
⇧
- Veľká francúzska revolúcia – odkazy
-
Francúzsko
Hébert, Jacques-René
⇧
Nech a, b sú komplexné čísla, n prirodzené číslo. Potom platí:
Táto rovnosť sa nazýva binomický rozvoj výrazu (a + b)n. V každom sčítanci na pravej strane sa súčet exponentov pri číslach a, b rovná číslu n.
::
matematika
⇧
::
fyzika
⇧
::
fyzika
⇧
enológia
⇧
Vlastnosť, ktorú možno merať, nazývame veličina.
⇧
- vlastnosť – odkazy
-
veličina
⇧
Fyzikálne vlastnosti podliehajú ustavične zmenám.
Merateľné fyzikálne vlastnosti sú fyzikálne veličiny.
::
fyzika
hmotnosť (fyzika)
veličina fyzikálna
⇧
::
fyzika
⇧
::
fyzika
⇧
Elektromagnetické vlnenie vytvára elektromagnetické žiarenie.
::
fyzika
⇧
::
fyzika
⇧
::
fyzika
⇧
::
fyzika
⇧
Rozlišujú sa tieto vodiče:
● vodič tepla,
● vodič zvuku,
● vodič elektrického prúdu,
::
fyzika
⇧
::
komunikácia jazyková (lingvistika)
lingvistika
⇧
::
chémia
⇧
::
geometria
⇧
⇧
⇧
⇧
⇧
::
matematika
⇧
::
dekódovanie (lingvistika)
komunikácia jazyková (lingvistika)
lingvistika
transfer signálu rečového (lingvistika)
⇧
::
matematika
teória pravdepodobnosti
⇧
⇧
⇧
::
edukácia
⇧
::
fyzika
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
– nemecký fyzik a filozof.
⇧
- Weizsäcker, Carl Friedrich von – odkazy
-
minulosť (Weizsäcker, C. F. v.)
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
⇧
⇧
pri sčítaní: (a + b) + c = a + (b + c)
pri násobení: (ab)c = a(bc).
::
matematika
⇧
::
fyzika
⇧
Fyzikálne zákony sú formou všeobecných korelácií medzi jednotlivými vlastnosťami skúmaného fyzikálneho systému.
Tieto zákony môžu byť
● pohybové
alebo
● štrukturálne.
Pohybové zákony charakterizujú možné zmeny fyzikálneho systému.
Štrukturálne zákony uvádzajú do pevného vzťahu niektoré vlastnosti, ktoré sa pôvodne považovali za nezávislé.
::
fyzika
vzťah matematický (fyzika)
zákon pohybový Newtonov prvý
zápis matematický (fyzika)
⇧
::
fyzika
mechanika klasická
⇧
::
právo
⇧
– nákres, výsledok zaznačenia nakreslením.
⇧
⇧
::
matematika
⇧
::
fyzika
⇧
Napríklad číslo 0,000 000 000 008 75 možno semilogaritmicky zapísať 875 . 10-14 alebo 8,75-12.
⇧
⇧
Základnou jednotkou lexikálnej zásoby je lexéma.
::
lingvistika
⇧
::
lingvistika
⇧
::
elektrotechnika
⇧
⇧
⇧
– značka: Au – chemický prvok I. skupiny periodickej sústavy, žltý, na vzduchu stály ušľachtilý kov, dobrý vodič tepla a elektriny, chemicky odolný.
Zlato sa používa v zlatníctve, zubnom lekárstve, v elektrotechnike.
::
⇧
⇧
⇧
::
geometria
⇧
– veda o živočíchoch, jedno zo základných odvetví biológie.
Za zakladateľa zoológie považujú Aristotela.
⇧
- zoológia – odkazy
-
⇧
⇧
⇧
::
fyzika
⇧
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
– plod duba.
⇧
::
fyzika
⇧
::
fyzika
⇧
Existujú tieto druhy rádioaktívneho žiarenia:
● žiarenie alfa (jadrá hélia);
● žiarenie beta (elektróny, pozitróny);
● žiarenie gama (fotóny).
::
fyzika
⇧
#
A B C Č D E F G H CH I J K L M NO P Q R S Š T U V W X Y Z Ž
Register
⇧
- 1893 architektúra
-
– v bratislavskom Starom meste postavili neologickú synagógu.
⇧ Chr
- 1905 fyzika, Einstein, A.
-
– A. Eintein poslal do vedeckého časopisu Annalen der Physik, v tých časoch najdôležitejšieho v danom odbore, tri články; v prvom dokazoval, že atómy skutočne existujú; v druhom položil prvé základy kvantovej mechaniky a v treťom predstavil prvú teóriu relativity dnes nazývanú špeciálna teória relativity, v ktorej objasňuje, že čas neplynie pre všetkých rovnako: ak by jedno z dvojčiat cestovalo obrovskou rýchlosťou a nakoniec by sa obe stretli, neboli by už rovnako staré (11;9–10).
⇧ Chr
- 2017, november, stiahnutie prihlášky Ruska na pridružené členstvo v CERN
-
– ruské orgány prijali rozhodnutie stiahnuť prihlášku Ruska na pridružené členstvo v CERNe, ktorú Rusko podalo v roku 2013.
⇧ Chr
- 2018, 1. marec
-
– Rusko oznámilo vyvinutie a čiastočné uvedenie do vojenskej činnosti nových zbraní, proti ktorým zatiaľ na svete nexistujú obranné prostriedky, čím sa vojensky stalo najmocnejšou veľmocou na svete. Jednou z týchto zbraní je balistická raketa systému Kinžal, ďalej je to nová generácia ťažkých medzikontinetálnych rakiet Sarmat, nový typ balistickej rakety na jadrový pohon, ktorá má neobmedzený dolet a nepredvídateľnú letovú dráhu.
⇧ Chr
Identifikátor položiek literatúry v Apendixe:
1; 2; 3; 4; 5; 6; 7; 8; 9; 10; 11; 12; 13; 14; 15; 16; 17; 18; 19; 20; 21; 22; 23; 24; 25; 26; 27; 28; 29; 30; 31; 32; 33; 34; 35; 36; 37; 38; 39; 40; 41; 42; 43; 44; 45; 46; 47; 48; 49; 50; 51;
⇧
- Albrecht, J.: Človek a umenie, Bratislava 1999. [20]
-
⇧ ZL
- Albrecht, J.: Eseje o umení, Bratislava 1986. [21]
-
⇧ ZL
- Altaner, M. et al: Elektromagnetické vlnenie, in: Technika a človek 2008–2009 [9]
-
Zdroj: http://www.1sg.sk/www/data/01/projekty/2008_2009/innovators/technika_a_clovek/elektromagneticke_vlnenie.html#1
⇧ ZL
- Ashby, W. R.: Kybernetika, Praha 1961. [22]
-
⇧ ZL
- Balšínková, O. et al.: Malá slovenská encyklopédia, Bratislava 1993. [23]
-
⇧ ZL
- Barker, Ch.: Slovník kulturálních studií, Praha 2006. [24]
-
⇧ ZL
- Barrow, J. D.: Pôvod vesmíru, Bratislava 1996. [25]
-
⇧ ZL
- Barrow, J. D.: Teorie ničeho, Praha 2005. [26]
-
⇧ ZL
- Barrow, J. D.: Teorie všeho. Hledání nejhlubšího vysvětlení, Praha 1996. [27]
-
⇧ ZL
- Bayer, E.: Wörterbuch der Geschichte. Begriffe und Fachausdrücke, Stuttgart 1974. [28]
-
⇧ ZL
- Bednáriková, M.: Úvod do kognitívnych vied, Trnava 2013. (http://ff.truni.sk/sites/default/files/publikacie/bednarikova_uvod_do_kognitivnych_vied.pdf, 4. 1. 2018) [29]
-
⇧ ZL
- Beinert, W.: Slovník katolické dogmatiky, Olomouc 1994. [30]
-
⇧ ZL
- Bína, J. a kol.: Malá encyklopédia chémie, Bratislava 1981. [31]
-
⇧ ZL
- Bogun, W. – Straet, N.: Lexikon ezoteriky. Od astrologie k zenu, Praha 2001. [32]
-
⇧ ZL
- Borecký, B. – Dostálová, R.: Slovník spisovatelů. Řecko. Antická, byzantská a novořecká literatura, Praha 1975. [33]
-
⇧ ZL
- Claus, V. – Schwill, A.: Lexikón informatiky, Bratislava 1991. []
-
⇧ ZL
- Close, F.: Částicová fyzika. Průvodce pro každého, Praha 2008. [14]
-
⇧ ZL
- Csáderová, Ľ. a kol.: Elektrotechnický náučný slovník 4. zv. Kybernetické systémy, Bratislava 1987. [7]
-
⇧ ZL
- Černý, J.: Dějiny lingvistiky, Olomouc 1996. [16]
-
⇧ ZL
- Dolník, J. – Bajzíková, E.: Textová lingvistika, Bratislava 1998. [47]
-
⇧ ZL
- Elektrotechnický náučný slovník. 4. zväzok. Kybernetické systémy, Bratislava 1987. []
-
⇧ ZL
- Filkorn, V.: Obrazy vedy, Bratislava 2010. [40]
-
⇧ ZL
- Göbel, R. et al.: Fyzika pre maturantov, Bratislava 1981. [8]
-
⇧ ZL
- Gontarevová, I. I. – Nemčinovová, M. B. – Popovová, A. A.: Matematika a kybernetika v ekonomike, Bratislava 1981. [19]
-
⇧ ZL
- Horecký, J.: Základy jazykovedy, Bratislava 1978. [45]
-
⇧ ZL
- Horský, M.: Príčiny a dôsledky antipolitiky, Pravda 5. 3. 2018. [13]
-
⇧ ZL
- Hvorecký, J. – Kelemen, J.: Algoritmizácia. Elementárny úvod, Bratislava 1983. [49]
-
⇧ ZL
- Kafka, F.: Zámok, Bratislava 1965. [15]
-
⇧ ZL
- Kiziler Emer, F.: Die Imagologie als Arbeitsbereich der Komparatistik, Uluslararası Avrasya Sosyal Bilimler Dergisi, Cilt: 3, Sayı: 8 2012, 1–17. []
-
imagológia
⇧ ZL
- Klír, J. – Valach, M.: Kybernetické modelování, Praha 1965. [48]
-
⇧ ZL
- Krištoufek, K. a kol.: Výpočetní a řídicí technika, Praha 1986. [34]
-
⇧ ZL
- Majzlan, O. & Vidlička, Ľ. (ed.): Príroda rezervácie Šúr, Bratislava 2010. [17]
-
⇧ ZL
- Medek, V. et al.: Matematická terminológia, Bratislava 1975. [2]
-
⇧ ZL
- Medek, V. – Mišík, L. – Šalát, T.: Repetitórium stredoškolskej matematiky, Bratislava 1976. [1]
-
⇧ ZL
- Mistrík, J.: Štylistika slovenského jazyka, Bratislava 1970. [12]
-
⇧ ZL
- Ondruš, Š. – Sabol, J.: Úvod do štúdia jazykov, Bratislava 1981. [36]
-
jazykoveda
lingvistika
⇧ ZL
- Petrovič, P.: Fyzika I. Vybrané kapitoly zo základov klasickej fyziky a počítačovej fyziky, Košice 2012. [42]
-
⇧ ZL
- Petrovič, P.: Fyzika II. Vybrané kapitoly zo základov modernej fyziky a kvantových počítačov, Košice 2012. [43]
-
⇧ ZL
- Průcha, J. – Walterová, E. – Mareš, J.: Pedagogický slovník, Praha 1995. [46]
-
edukológia
pedagogika
⇧ ZL
- Rovelli, C.: Sedem krátkych prednášok o fyzike, Bratislava 2016. [11]
-
fyzika
⇧ ZL
- Skalka, J. – Cápay, M. – Lovászová, G. – Mesárošová, M. – Palmárová, V.: Algoritmizácia a úvod do programovania, Nitra 2007. [4]
-
⇧ ZL
- Staríček, I.: Úvod do metronomiky, Bratislava 1977. [18]
-
⇧ ZL
- Šalát, T. et kol.: Malá encyklopédia matematiky, Bratislava 1967. [3]
-
⇧ ZL
- Švec, Š.: Základné pojmy v pedagogike a andragogike. Bratislava 1995. [41]
-
⇧ ZL
- Vlašín, Š. (red.): Slovník literární teorie, Praha 1977. []
-
⇧ ZL
- Vygodskij, M. J.: Príručka elementárnej matematiky, Bratislava 1960. [6]
-
⇧ ZL
- Weizsäcker, C. F. v.: Dějiny přírody, Praha 1972. [10]
-
fyzika
⇧ ZL
- Zákon č. 131/ 2002 Z. z. z 21. februára 2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov [online]. [cit. 2014-07-14]. Dostupné na internete: https://www.minedu.sk/data/att/4425.rtf [51]
-
pedagogika vysokoškolská
⇧ ZL
- Zaťková, T. Š. a kol.: Vybrané kapitoly z vysokoškolskej pedagogiky, Nitra 2015. [50]
-
pedagogika vysokoškolská
⇧ ZL
- Zelina, L.: Středoškolská geometrie. (Úvod do studia), Praha 1973. [35]
-
geometria
⇧ ZL
- Zlatoš, P.: Ani matematika si nemôže byť istá sama sebou. Úvahy o množinách, nekonečne, paradoxoch a Gödelových vetách, Bratislava 1995. [5]
-
⇧ ZL
angl. angličtina
arab. arabčina
fr. francúzština
gr. gréčtina
lat. latinčina
p. pozri
sa. sanskrt
výsl. výslovnosť
zastar. zastaralý výraz
⇧
K o n i e c