Tablic, Bohuslav (1769 − 1832) − predstaviteľ slovenskej literatúry; básnicky najproduktívnejší predstaviteľ idylickej línie slovenského osvietenského klasicizmu. 


tablička lat. − menší predmet v tvare dosky alebo tabule, napr. číslovaná tablička domina alebo tablička čokolády.


tabula lat. − doska, tabuľa, trám.


tabula rasa lat. − doštička s vyhladenou vrstvou vosku, do ktorej sa písalo rydlom.


tabuľa lat. − predmet v tvare dosky z rozličného materiálu, napríklad školská tabuľa.


tabuľka lat. − 1. predmet tvaru doštičky z rozličného materiálu, napr. tabuľka čokolády; 2. prehľadné usporiadanie údajov v podobe diagramu pozostávajúceho z riadkov a stĺpcov; prehľadne usporiadaný, prípadne graficky členený zoznam; prehľadný súpis (napr. číselných hodnôt), mriežka zložená z buniek, ktoré sa plnia textom a ktoré fungujú ako malé dokumenty; spôsob zápisu závislosti.

Tabuľky sú predpokladom existencie tabuľkových metód.

Významným príkladom tabuľky je Mendelejevova periodická sústava prvkov.

Tabuľky môžu uľahčovať podávanie informácií.

 :: násobilka, škála (technika), tabuľka (MS Excel), tabuľka čokolády, tabuľka periodická, tabuľka pravdivostná, tabuľka vosková.


tabuľka (MS Excel) − základná pracovná oblasť, ktorú tvoria stĺpce označované písmenami a riadky označované číslami. V pracovnej ploche dokumentového okna vidno vždy iba časť tabuľky.

Viacero tabuliek tvorí hárok (list).


tabuľka čokolády – potravinový výrobok najmä z kakaa, cukru a tuku v tvare úhľadnej doštičky.


tabuľka periodická − periodická tabuľka chemických prvkov, periodická sústava − tabulárna metóda zobrazenie chemických prvkov, grafická forma vyjadrenia periodického zákona. Periodickú tabuľku chemických prvkov publikoval vo februári roku 1869 D. I. Mendelejev.

Zdroj: Periodická tabuľka, in: Wikipédia


Písmená v tabuľke označujú chemické prvky.

Prvky umiestnené v tabuľke pod sebou majú podobné chemické vlastnosti.

 :: aktínium, číslo protónové, fyzika, hélium, chémia, meď, prvok chemický, vodík, zlato, železo.


tabuľka vosková – tabuľka z dreva alebo kosti, pokrytá vrstvou vosku, do ktorej sa písmo rylo obojstranným perom, ktoré bolo na jednej strane zašpicatené a z druhej strany bolo tupé: špicou sa písmo rylo, tupou stranou sa písmo zotieralo.

Niekoľko voskových tabuliek zviazaných koženým remienkom alebo špagátom bolo inšpiráciou zväzovania papyrusových listov tvoriaceho akúsi protoknihu.

 – I: Vosková tabulka, in: Wikipedie (19012022).

 

tajomstvo profesijné − etický alebo právny záväzok neprezradiť informácie, o ktorých sa odborník dozvedel od klienta v súvislosti so svojim postavením alebo profesiou.

 :: etika, právo.


Taliansko – krajina v južnej, podľa niektorých zdrojov v juhozápadnej Európe pri Stredozemnom mori.

 :: geografia, história, latinčina, Latium, Rím, Rím staroveký, Rimania, Rímska ríša.


Taliansko severné – severná časť Talianska, kde sa nachádzajú o. i. Benátky.

 :: geografia.


taoizmus – vývinové pásmo čínskej kultúry prináležiace jednou svojou vrstvou čínskej filozofii, pozri filozofický taoizmus, a druhou vrstvou čínskemu náboženstvu, pozri religiózny taoizmus.


taoizmus religiózny – čín. tao-ťiao – taoistické náboženstvo tvorené náboženskými školami a smermi zacielenými na dosiahnutie  nesmrteľnosti (čchang-šeng pu-s' = dlho žiť a neumierať) chápanej buď telesne alebo duchovne.

Telesná nesmrteľnosť je cieľom väčšiny smerov religiózneho taoizmu, napr. alchymistická škola vonkajšieho elixíru (waj-tan) smeruje k dosiahnutiu nesmrteľnosti, k bytiu nesmrteľným (sien) užívaním rozličných prípravkov predlžujúcich život; iné školy usilujú o dosiahnutie telesnej nesmrteľnosti praktikou spočívajúcou vo vyhýbaní sa požívaniu zrnín (pchi-ku = odmietanie potravín z obilovín); ďalšie školy smerujú k tomu istému cieľu kombináciou dychových cvičení a cvičeniami (tao-jin = naťahovanie a sťahovanie (tela)) podporujúcimi a uľahčujúcimi cirkuláciu čchi (všeoživujúcna) v tele uvoľňovaním napätia a blokád; tieto cvičenia sa osamostatnili aj ako čisto zdravotné cvičenia; ďalšie školy s rovnakým cieľom uprednostňujú meditácie, a zasa iné smery sexuálne praktiky alebo techniky (fang-čung-šu = spálňové umenie) podporujúce výživu a posilňovanie semena / spermy (ťing), pričom adept využíva energiu druhého pohlavia, keďže v súlade s touto školou religiózneho taoizmu až pod vplyvom ženskej jin môže muž posilniť svoj jang a naopak; najdôležitejšími metódami posilňovania ťing (spermy) spočívajú v zabraňovaní ejakulácie a navracaní ťing s efektom posilnenia mozgu (chuang-ťing pu-nao = nechávajúcno semena vrátiť sa). Telesne nesmrteľný (sien)

    • stúpa za jasného dňa dohora k nebu (fej-šeng = vznášajúcno sa k nebu za jasného dňa) – konečná apoteóza stúpenca

alebo

    • umiera iba zdanlivo: keď sa po nejakej dobe otvorí rakva so zdanlivo mŕtvym, je prázdna (š-tie = uvoľnenie z telesnej schránky); namiesto mŕtvoly sa nájde palica, meč, sandály alebo kus látky adepta, ktorý sa stal nesmrteľným.

Duchovná nesmrteľnosť spočívajúca v osvietení a dosiahnutí jednoty s najvyšším príncípom tao, stavu mimo protikladu života s smrti, stavu spojenia jin a jang (toto je aj cieľom filozofického taoizmu), je cieľom škôl vnútorného elexíru (nej-tan = vnútorná rumelka), ktorý spočíva vo vývoji nesmrteľnej duše na báze troch udržujúcnien života – ťing (esencia semena/spermy), čchi (životnej energie) a šen (ducha). Duchovná nesmrteľnosť popri vymanení sa zo života a smrti zahrnuje aj vymanenie sa z času a priestoru a sexuálnej identity (preto sa nesmrtelní zobrazujú ako postavy tu mužského, tu ženského pohlavia).

Je nezriedka ťažké posúdiť, o ktorý spôsob nesmrteľnosti v tom ktorom taoistickom učení (vrátane filozofického taoizmu) ide – ezoterická povaha mnohých textov dovoľuje interpretáciu v obidvoch smeroch.

Umenie inšpirované taoizmom naznačuje nesmrteľnosť symbolmi, ako žeriav, hrčavá palica, borovica, broskyňa, huba nesmrteľnosti, boh nesmrteľnosti atď. (208;86 an, 456 an), pozri napr. aj vyobrazenia na madžongových kartách:

 :: Čína, Číňania, čínština, kultúra čínska.


taxonómia botanická – časť systematickej botaniky, ktorej predmetom sú princípy, základy, postupy a normatívy klasifikácie taxónov počnúc kategóriou rastlinná ríša až po kategóriu forma.

 :: botanika, botanika systematická, Ríša rastlinná.


ťažkosť súčasná – dôležitá zložka reality súčasnosti tvorená prekážkami v tom či onom smere činnosti spoločnosti, ktorú si možno uvedomiť vo forme súčasného problému.


teatrológia gr. – divadelná veda – umenovedná disciplína, ktorú tvorí divadelná história, divadelná teória, divadelná kritika a divadelná metodológia. Špecifickou zvláštnosťou teatrológie je, že predmet teatrologického výskumu treba rekonštruovať. Artefakt divadla – divadelná inscenácia, v ktorom je určujúci herecký výkon, končí sa poslednou akciou na javisku a zostávajú o ňom už len sprostredkované svedectvá – vo forme kritík, fotografií alebo videozáznamov, zatiaľ čo sám artefakt vo svojej časovej a priestorovej podmienenosti prestal existovať.

 :: hra divadelná, kríza (teatrológia).


Tecnomatix Plant Simulation (TPS) – programové simulačné prostredie tvorené softvérom určeným na modelovanie a simuláciu výrobných procesov.

 :: modelovanie.


tečenie – nepretržité prúdenie alebo plynutie.


Technická univerzita v Košiciach – verejná vysoká škola univerzitného typu, poskytujúca vysokoškolské vzdelanie v oblasti baníctva, ekológie, riadenia, geotechnológií, materiálov, metalurgie a recyklácie, strojárenstva, elektrotechniky a informatiky, stavebníctva, ekonómie, výrobných technológií, umení a letectva.

 :: škola vysoká.


Technická univerzita vo Zvolene – vysoká škola zameraná ťažiskovo na komplex les – drevo – ekológia a environment – výrobná a environmentálna technika – obnoviteľné zdroje s primeraným rozšírením pôsobenia do príbuzných a aplikačných oblastí, ktorými sú  najmä prírodné a technické vedy, ekonómia, manažment a umenie.


technika gr. − ľudská činnosť prispôsobovania daného ľudským potrebám a želaniam; spôsob presadzovania, dosahovania; súhrn človekom vytvorených prostriedkov, ako aj spôsobov ich použitia v procese výroby i v nevýrobných oblastiach, napr. v umení, športe, zdravotníctve, milovaní atď.

Poslaním techniky je uľahčovať človeku prácu tým, že sčasti alebo úplne nahradzuje jeho výrobné a nevýrobné funkcie. Cieľom techniky je zabezpečenie, zlepšenie, ušľachtenie života človeka.

Technika je spoločenská sila, ktorá človeku umožňuje čoraz väčšmi ovládať prírodné a spoločenské prostredie.

Technika je predmetom skúmania technických vied, sociológie, psychológie, estetiky, filozofie techniky atď.

 :: celok daného predtechnicky, časť stroja, činnosť technická, disk (technika), dokumentácia technická, elektromechanika, elektrotechnika, indikátor (technika), informácia technická, inžinierstvo, literatúra technická, moment krútiaci (technika), montáž (technika), pohon, prístroj, rozhranie (technika), spojnica (technika), stroj, súčiastka strojová, systém technický, škála (technika), technika obrábacia, technika poľnohospodárska, technika pracovná, technika súčasná, technika vojenská, technika výpočtová, technologickosť, údržba (technika), ukazovateľ (technika), veda technická.


technika obrábacia − technika určená na obrábanie.

 :: revolúcia priemyselná.


technika poľnohospodárska − technika používaná v rastlinnej a živočíšnej výrobe.

 :: poľnohospodárstvo.


technika pracovná − technika, ktorou sa realizuje práca.

 :: revolúcia priemyselná.


technika súčasná − technika súčasnosti (chronologicky rôzne vymedzovanej).


technika vojenská − technické prostriedky ozbrojených síl zabezpečujúce ich bojové aktivity a každodenné fungovanie.

 :: vojenstvo.


technika výpočtová – súhrn technických prostriedkov na uskutočňovanie výpočtov. Súčasť predmetu informatiky.

Termín výpočtová technika sa používa aj na označenie počítačov a periférnych zariadení: hardvér, softvér a súbor metód uľahčujúcich, zrýchľujúcich, mechanizujúcich alebo automatizujúcich výpočty a spracovanie dát počítačom.

 :: AGP, doska základná, metóda konečných prvkov, okno (technika výpočtová), počítač, procedúra (technika výpočtová), rozhranie používateľské grafické, simulácia počítačová, výpočet (technika výpočtová), zariadenie periférne (technika výpočtová).


technológia gr. − súbor pracovných alebo výrobných postupov vyúsťujúci do vytvorenia produktu alebo náuka o tomto súbore postupov; aplikácia vedeckého poznania v riešení praktických úloh; spôsob výroby, súhrn postupov vo výrobe alebo náuka, súhrn vedomostí o tom.

 :: gramotnosť technologická, proces technologický, spracovanie, technológia informačná, technologickosť, technológie informačné a komunikačné, technológie komunikačné, zariadenie technologické.


technológia informačná − angl. skr. IT (= information technology) – súčasť informačných a komunikačných technológií zameriavajúca sa na tvorbu, zavádzanie a zdokonaľovanie procesov a metód zberu (zhromažďovania), kontroly, spracúvania, uchovávania, vyhľadávania, riadenia, výmeny, zobrazovania, sprístupňovania a využívania dát a informácií a na automatizáciu týchto procesov.


technologickosť gr. − úpravy rozmerov, tvarov, materiálov a ďalších parametrov výrobkov a ich súčiastok, umožňujúce docieliť nízku prácnosť, eliminovať nedostatky predchádzajúcich výrobných operácií a zabezpečiť potrebnú ekonomickú efektívnosť pri ich realizácii v montáži (532;178).


technológie informačné a komunikačné – skr. IKT, angl. ICT [ajsi:ti:] (Information and Communication Technologies) – súbor informačných technológií používaných pri komunikácii a práci s informáciami, zahrnujúci

    • hardvérové zložky (počítače, servery atď.),
    • softvérové vybavenie (operačné systémy, sieťové protokoly, internetové vyhľadávače atď.).

Oblasť IKT sa vyvinula z IT, keď počítače a počítačové siete začali medzi sebou v širokom zmysle komunikovať, čo sa zavŕšilo utvorením internetu a používaním mobilných telefónov.

 :: informatika, vojna informačná.


technológie komunikačné – súbor techník, postupov a prostriedkov využívaných spoločnosťou na komunikovanie informácií používaním

    • jazyka,
    • písma,
    • kníhtlače,
    • telegrafu,
    • telefónu,
    • rozhlasu, televízie,
    • počítača.

Komunikačné technológie spolu s informačnými technológiami tvoria informačné a komunikačné technológie (IKT).


tekutina – tekutá látka, ktorou je kvapalina, vzdušnina (plyn v užšom zmysle a para) a plazma a ktorých spoločnou vlastnosťou je tekutosť.


tekutina prúdiaca – súčasť predmetu dynamiky tekutín spočívajúca v pohybe tekutiny prevažne v jednom smere.


tekutosť – súčasť predmetu mechaniky tekutín tvorená fyzikálnou vlastnosťou, prejavujúcou sa tým, že kvapalné a plynné telesá ľahko menia svoj tvar a prispôsobujú sa tvaru nádoby.


telekomunikácie gr.+lat. − vysielanie, prenášanie, spájanie a prijímanie všetkých druhov informácií telekomunikačnými zariadeniami na rôzne vzdialenosti (16;724).


telencephalon gr. − telencefalon, predný mozog.

 :: mozog ľudský.


teleportácia kvantová − prenos kvantového stavu medzi kvantovo previazanými časticami na veľkú vzdialenosť.

 :: fyzika kvantová.


teleso (algebra) – algebrické teleso, staršie: algebraické teleso – množina a dve binárne operácie, spĺňajúce určité podmienky.

 :: algebra, matematika, teleso (matematika).


teleso (fyzika) − priestorovo vymedzený objekt látkovej povahy; makroskopický fyzikálny systém pozostávajúci z častíc s nenulovou pokojovou hmotnosťou, t. j. z molekúl, atómov, elektrónov atď.

 :: bod hmotný, interakcia (fyzika), látka (fyzika), pohyb telesa, povrch telesa, sila (fyzika), sústava telies (mechanika), systém mechanický, teleso čierne absolútne, teleso kozmické, teleso makroskopické, teleso materiálne, teleso nabité elektricky, teleso pružné, teleso tuhé, teleso vzťažné (fyzika), určovanie hmotnosti telies.


teleso (geometria) − geometrické teleso –  uzavretá obmedzená časť priestoru.

 :: kváder, podstava (geometria).


teleso (matematika) – teleso z hľadiska matematiky, v ktorej si odmýšľame niektoré vlastnosti reálneho, napr. fyzikálneho telesa; je to myslený objekt, ktorý má iba niektoré, napr. iba geometrické, vlastnosti reálneho telesa, pozri teleso (geometria).

 :: matematika, teleso (algebra), teleso (geometria).


teleso čierne absolútne − Planckov žiarič, dokonale čierne teleso, čierne teleso, čierny žiarič − ideálne teleso, ktoré úplne pohlcuje žiarenie všetkých vlnových dĺžok dopadajúcich na jeho povrch; je to teleso, ktoré pohltí všetku naň dopadajúcu energiu (bez ohľadu na frekvenciu žiarenia). Všetko žiarenie, ktoré vniká do dutiny tohto telesa, zostáva v nej a postupne je stenami dutiny pohltené. Steny dutiny neustále vysielajú a pohlcujú žiarenie a žiarenie, ktoré z dutiny uniká cez malý otvor má vlastnosti žiarenia absolútne čierneho telesa.

Absolútne čierne teleso je súčasne ideálny žiarič, zo všetkých možných telies tej istej teploty vysiela najväčšie množstvo žiarivej energie. Celkové množstvo energie, ktoré sa vyžiari z povrchu absolútne čierneho telesa za jednotku času a rozloženie intenzity žiarenia podľa vlnových dĺžok, závisí len od jeho teploty. Celkovú intenzitu žiarenia absolútne čierneho telesa popisuje Stefanov-Boltzmannov zákon (cf. Absolútne čierne teleso, in: Wikipédia (26.5.2021)).

Pojem absolútne čierneho telesa zavádza okolo roku 1860 G. R. Kirchhoff a jeho praktickú realizáciu navrhol v r. 1890 W. Wien.

 :: fyzika, pohltivosť.


teleso ideálne −  idealizovaný model telesa, napríklad absolútne čierne teleso.


teleso kozmické − vesmírne teleso − objekt, ktorý sa nachádza vo vesmírnom priestore.

 :: astronómia, atmosféra telesa kozmického, vesmír.


teleso makroskopické – súčasť predmetu klasickej mechaniky tvorená telesom, pozostávajúcim z množstva molekúl. Makroskopické telesá nemožno vždy brať len ako hmotné body.


teleso materiálne − reálny objekt konečných rozmerov; priestorovo obmedzená časť látky tuhom, kvapalnom alebo plynnom skupenstve.

Z látky v tuhom skupenstve sa skladá tuhé teleso.

Z látky v kvapalnom skupenstve sa skladá kvapalné teleso.

Z látky v plynnom skupenstve sa skladá plynné teleso.

 :: mechanika.


teleso nabité elektricky – teleso, ktoré nesie elektrický náboj.


teleso nebeské – teleso v kozmickom priestore, ktoré je pri pozorovaní premietnuté na nebeskú sféru, pričom sa (na rozdiel od kozmických telies) nerozlišuje medzi typmi telies, ako hviezdy, planéty, kométy, mesiace planét atď.

 :: astrológia, astronómia, vesmír.


teleso pružné – teleso majúce schopnosť po ohnutí alebo stlačení vrátiť sa do pôvodnej polohy.

Chvenie pružného telesa je zdrojom zvuku.


teleso tuhé − materiálne teleso utvorené z tuhej látky čiže z látky v tuhom skupenstve. Tuhé teleso sa vyznačuje stabilnosťou tvaru a tým, že atómy, z ktorých je utvorené, vykonávajú malé kmity okolo ustálených rovnovážnych polôh. Tuhé teleso je hmotný objekt, pri skúmaní ktorého berieme do úvahy jeho konkrétny tvar i objem (cf 212;73).

 :: fyzika.


teleso vzťažné (fyzika) − teleso, na ktoré vzťahujeme polohu hmotného bodu, s cieľom opísať jeho pohyb.

 :: sústava vzťažná.


televízia gr. – audiovizuálny masovokomunikačný prostriedok založený na vysielaní obrazu pomocou elektromagnetických vĺn alebo inštitúcia, ktorá zabezpečuje toto vysielanie.


telo − organizmus v jeho materiálnej podobe, napr. ľudské telo.


telo človeka (somatológia) − ľudské telo − jednotný súbor orgánov a orgánových sústav tvoriacich ľudský organizmus.

Telo človeka sa skladá z týchto častí:

:: anatómia človeka, človek, oko ľudské, systém telesný, šľacha Achillova.


téma (lingvistika) − základ výpovede v aktuálnom členení vety, to, o čom celá veta hovorí.


téma (veda literárna) − námet − okruh javov tvoriacich surovinu literárneho spracúvania.


tematológia gr. − spôsob výkladu literárneho diela osobitne zameraný na tému. Tému diela sleduje naprieč historickými epochami, literárnymi aj autorskými štýlmi, druhmi i žánrami. Pri analýzach a interpretáciách textov rôznej kultúrnej proveniencie využíva interdisciplinárny prístup (zdroj: Hyperlexikón literárnovedných pojmov).

 :: veda literárna.


tempo (lingvistika) – prozodická vlastnosť reči založená na rýchlejšom alebo pomalšom priebehu výpovede (5;169).

 :: prejav rečový.


tenzor lat. − lineárny viaczložkový algebraický objekt (objekt lineárnej algebry) definovaný na vektorovom konečnorozmernom priestore V.; vo fyzike ide zvyčajne o fyzický 3-rozmerný priestor alebo 4-rozmerný časopriestor, pričom komponenty tenzora sú súradnice (projekcie) vzájomne prepojených fyzikálnych veličín.

Použitie tenzorov vo fyzike umožňuje lepšie pochopiť fyzikálne zákony a rovnice, zjednodušiť ich písanie (redukovaním mnohých súvisiacich fyzikálnych veličín do jedného tenzora) a tiež písať rovnice v takzvanej všeobecnej kovariantnej forme, nezávisle od zvoleného referenčného systému. Tenzor je  veličina, ktorá súhrnne vystihujúca rozdielnosť vlastností fyzikálneho objektu podľa zvoleného smeru.

Tenzor je jedna zo základných súčastí matematického aparátu používaného vo fyzike: je to nástroj, pomocou ktorého sa vyjadrujú fyzikálne veličiny. Rozlišujú sa rády tenzoru:

    • tenzor nultého rádu,
    • tenzor 1. rádu (vektor),
    • tenzory vyššieho rádu.

Tenzorom nultého rádu je číslo, používané pri označení množstva fyzikálnej veličiny v jej vlastných jednotkách.

Tenzormi 1. rádu čiže vektormi sa opisujú fyzikálne veličiny, ktoré majú okrem množstva aj smer.

 :: matematika.


teológia gr. − bohoslovie − náuka alebo veda o Bohu.

 :: disciplína teologická, exegéza (teológia), hagiografia, teológia (teológia katolícka), teológia biblická, teológia filozofická, teológia katolícka, teológia kresťanská, teológia prirodzená, triadológia.


teológia (teológia katolícka) − výslovné, húževnaté načúvanie veriaceho človeka vlastnému dejinne vzniknutému zjaveniu Božieho slova, vedecká metodická snaha o jeho poznanie a reflexívne rozvíjanie tohto predmetu poznania v záujme spásy so stálym zreteľom na Písmo sväté (cf 192;349 − 350).


teológia biblická − časť teológie a disciplína biblických vied, ktorej predmetom je teologický obsah Biblie.


teológia katolícka − smer kresťanskej teológie a súčasť katolíckej cirkvi. Predmetom katolíckej teológie je Boh, ktorý svojím spasiteľským konaním voči človekovi odkrýva v Ježišovi Kristovi svoju vlastnú slávu (Trojica), inak človekovi zásadne skrytú a v milosti mu ju zjavuje. Predmet katolíckej teológie zahrnuje akt a náplň kresťanskej a cirkevnej viery, čo vedno skúma metodickou reflexiou členenou do týchto disciplín:

    • historické disciplíny
    • systematické disciplíny
      • dogmatika (špekulatívna teológia)
      • morálna teológia
      • asketika
      • mystika
      • cirkevné právo
      • liturgika
      • pastorálna teológia
      • fundamentálna teológia
      • pozitívna teológia

(cf 192;349an).

 :: mystika (teológia katolícka), panenstvo (teológia katolícka), slovo Božie (teológia katolícka), teológia (teológia katolícka).


teológia kresťanská – racionálny výklad kresťanskej viery, ktorého základným princípom je autorita ako najvyššia norma pravdy Božej, no v rámci kresťanskej teológie chápaná vo veľmi širokom spektre, napr. v liberálnej teológii, neoortodoxnej teológii, v konzervatívnej teológii atď.

Kresťanská teológia sa historicky člení na tieto obdobia:

    • patristická teológia,
    • stredoveká teológia,
    • reformačná teológia,
    • moderná teológia.

Podľa stanoviska sa člení na tieto smery:

    • arminiánska teológia,
    • katolícka teológia,
    • kalvinistická teológia,
    • barthovská teológia,
    • teológia oslobodenia,
    • ...

Vnútorne sa člení na tieto časti (disciplíny):

    • historická teológia,
    • biblická teológia,
    • systematická teológia,
    • exegetická teológia,
    • ...

V kresťanskej teológii je dôležité uvedomiť si rozdiel medzi exegézou (výkladom textov biblického zdroja) a samou teológiou:  exegéza analyzuje texty Biblie a podáva zmysel biblickej pravdy, teológia výsledky analýz usúvzťažňuje, a či už vo svojej biblickej časti (ako biblická teológia) alebo systematickej časti (ako systematická teológia) výsledky exegetickej práce triedi a systematizuje.

 – P: Gregor z Nyssy.

 :: Boh (teológia kresťanská).


teoréma (etymológia) – od 20. stor: všeobecne platná poučka, z lat. theōrēma, čo je prevzatie z gr. theōrēma (θεώρημα) „niečo pozorované; uvažovanie; pravidlo, ku ktorému sa dospelo pri uvažovaní“, odvodeného od gr. theōreō (θεωρέω) „som divák, pozorovateľ; pozorujem, skúmam“, od gr. theōros (θεωρóς) „divák“ (249;609).


teoréma (matematika) – matematicky dokázané tvrdenie.


teória afektová (hudba) – náuka o vzťahoch hudby a ľudského duševného života chápaných ako viazanie sa afektov s priebehom hudobného diania.


teória algoritmov − časť matematiky, ktorej predmetom sú algoritmy., ich vlastnosti a zákonitosti. Teória algoritmov sa zaoberá aj tvorbou matematických modelov algoritmov.

Teória algoritmov sa začala systematicky rozpracúvať začiatkom 1936, keď Alonzo Church zostavil prvý matematický model algoritmu.

 :: informatika matematická, logika matematická (matematika).


teória cestovného ruchu – interdisciplinárna veda, ktorej premetom je cestovný ruch ako komplexný fenomén, zahrnujúci predovšetkým cestovanie a pobyt osôb, pokiaľ nie je spojený s trvalým usadením sa a vykonávaním zárobkovej činnosti.


teória čísel − matematický odbor, ktorý sa utvoril rozvinutím aritmetiky celých čísel a ktorého náplňou bolo pôvodne štúdium istých špecifických vlastností celých čísel. Neskôr sa teória čísel rozšírila o štúdium špecifických vlastností racionálnych čísel a reálnych čísel... a vo veľkom začala používať metódy najrozmanitejších matematických disciplín a aj sama ovplyvnila mnohé ďalšie disciplíny matematiky. K najvýznamnejším častiam teórie čísel patria:

    • elementárna teória čísel,
    • algebraická teória čísel,
    • teória diofantických aproximácií,
    • analytická teória čísel,
    • geometria čísel.

Základným pojmom v teórii čísel je pojem deliteľnosti.

 :: matematika.


teória ekonomická – hospodárska teória – sústava ekonomických pojmov a ďalších ekonomických významových útvarov, ktorá vzniká vedeckým zovšeobecnením hospodárskej praxe a dáva podnet ekonomickej činnosti – slúži ekonomickej praxi ako nástroj riadenia ekonomických procesov.

 :: ekonómia, merkantilizmus.


teória elektromagnetizmu − elektromagnetizmus, elektrina a magnetizmus − časť klasickej fyziky alebo etapa vývinu fyziky, ktorá podala zjednocujúci výklad takých javov ako je šírenie svetla a činnosť dynama. Vysielanie rádiových vĺn, ich zachytávanie rádioprijímačom, tok prúdu vodičmi, práca elektromotorov a transformátorov − to všetko môže byť matematicky presne odvodené z Maxwellových vzťahov, a to pomocou veľmi zložitého matematického aparátu, pričom fyzika elektromagnetizmu sa ukrýva, hoci niekedy značne hlboko, v Maxwellových rovniciach, ktoré sú celkom jednoduché. Obzvlášť jednoduché sú, ak sa použije nie názorný zápis trojrozmerný, ale abstraktnejší, avšak jednoduchší zápis štvorrozmerný, v ktorom čas a priestorové súradnice sú spojené pojmom časopriestoru (cf 419;12).

 :: elektrina, energia elektrická, elektrotechnika, pole elektromagnetické, žiarenie (teória elektromagnetizmu), žiarenie elektromagnetické.


teória fyzikálna − fyzikálny významový útvar tvorený sústavou základných tvrdení a ich dôsledkov, ktorá môže byť experimentálne overovaná. Fyzikálna teória sa týka určitej oblasti javov.

Fyzikálne teórie sa delia na

Najdôležitejšími fyzikálnymi teóriami sú:

 :: fyzika, meranie mikrofyzikálne, teória gravitácie, teória gravitácie kvantová, teória kvantová, teória relativity, teória všetkého.


teória fyzikálna fundamentálna – fyzikálna teória, ktorá predkladá principiálnu schému univerzálneho opisu fyzikálneho sveta, napr všeobecná teória relativity (122;316).

 :: fyzika.


teória fyzikálna konštruktívna – fyzikálna teória opisujúca určitú skupinu javov prostredníctvom špecifického modelu, napr. teória elektromagnetického poľa. Konštruktívna fyzikálna teória však nedáva zmysel sama osebe, ale musí byť zasadená do kontextu fundamentálnej fyzikálnej teórie (122;316).

 :: fyzika.


teória grafov − časť diskrétnej matematiky, ktorej predmetom sú grafy, ich vlastnosti, typy, použitie.

Oblasťou aplikácie teória grafov je napr. sieťová analýza.

 :: matematika.


teória gravitácie – fyzikálna teória opisujúca gravitáciu.

 :: teória gravitácie Einsteinova, teória gravitácie klasická, teória gravitácie Newtonova, teória gravitácie kvantová.


teória gravitácie Einsteinova − jeden z kľúčových významových útvarov Einsteinovho významového univerza dnes vyjadrovaný termínom všeobecná teória relativity.


teória gravitácie klasická – súčasť všeobecnej teórie relativity tvorená fyzikálnou teóriou, ktorej predmetom sú gravitačné sily a ktorú vytvoril I. Newton v roku 1687.


teória gravitácie kvantová – angl. Quantum Theory of Gravitation (QTG) – fyzikálna teória, ktorá opisuje (by mala opisovať) fyzikálne deje v makrosvete, vo veľmi silných gravitačných poliach a pri veľmi malých vzdialenostiach (cf 122;349).

„Kvantová teória gravitácie spája všeobecnú teóriu relativity s princípmi kvantovej mechaniky; implementuje do Einsteinovej teórie gravitácie Heisenbergov princíp neurčitosti. Predpokladá, že počiatočná (a prípadne aj konečná) singularita je ‚rozmazaná‘ kvantovými efektmi; ukazuje, že vo veľmi malých rozmeroch bude časopriestor natoľko zakrivený, že v ňom princíp neurčitosti nadobudne podstatný význam. A pretože podľa tohto princípu nemôžeme presne zmerať stav systému, nemožno presne predpovedať ani jeho budúcnosť. Opúšťa sa predstava, že existuje jeden možný vesmír, ktorý pozorujeme, a prijíma sa predstava, že existuje súbor možných vesmírov, ktoré sa vyskytujú s určitým rozdelením pravdepodobností, a že nás vesmír, v ktorom žijeme je iba jedným z najpravdepodobnejších svetov (845;59, 61, 75).

Prvým netriviálnym výsledkom, získaným kombináciou všeobecnej teórie relativity s kvantovým princípom, bola predpoveď žiarenia čiernych dier. Jej druhým netriviálnym výsledkom je ... myšlienka..., že vznik nášho vesmíru možno opísať prostredníctvom súčtu jeho možných histórií v imaginárnom čase, ktoré nemajú žiadne singularity, ani začiatok, ani koniec, a určujú sa plne fyzikálnymi zákonmi. Výsledky získané zo súčtu prostredníctvom histórií v imaginárnom čase možno extrapolovať do reálneho času. V reálnom čase sa opísaný vesmír začne rozpínať z neobyčajne malého polomeru. Jeho expanzia bude spočiatku tzv. inflačná (vesmír za zlomok sekundy kvadrilionkrát zväčší svoj objem). V priebehu inflačnej fázy rodiaci sa vesmír transformuje svoju (negatívnu) gravitačnú energiu na čoraz väčšie množstvo látky v podobe párov častíc a antičastíc. Z pôvodne veľmi malých nehomogenít (odchyliek od rovnomernej hustoty) sa postupne utvárajú väčšie diferencie v rozpínaní jednotlivých oblastí vesmíru. V oblastiach pomalšej expanzie gravitačná príťažlivosť zabrzdí rozpínanie, ktoré sa koniec koncov zastaví a nahrádza zmršťovaním. Látka rozpriestranená v takých oblastiach začína utvárať galaxie a hviezdy (845;78, 79 – 80, 90 – 92)“ (19;205 – 206).

 :: fyzika kvantová, meranie mikrofyzikálne, teória kvantová, teória gravitácie kvantová slučková.


teória gravitácie kvantová slučková – slučková teória (angl. Loop-Theory, angl. loop quantum gravity, LQG – jedna z teórií kvantovej gravitácie, teória spájajúca kvantovú mechaniku a všeobecnú teóriu relativity, založená na koncepcii diskrétneho priestoro-času vytvorená indicko-americkým teoretickým fyzikom A. V. Ashtekarom


teória informácie − matematický odbor a súčasť matematickej kybernetiky, teória, ktorej predmetom je meranie, prenos, kódovanie, ukladanie a spracovanie informácií z kvantitatívneho hľadiska a ktorej cieľom je nájsť odpoveď na otázku optimálneho využitia prenosovej kapacity kanálu. Na to však treba definovať, čo to je množstvo informácie, a teda dať pojmu informácie, do vzniku teórie informácie chápanému len sémanticky, aj kvantitatívny zmysel.

Tvorcom teórie informácie je C. E. Shannon.

Teória informácie je súčasťou teoretickej bázy teórie riadenia.

Teória informácie člení prenos informácie na:

    • vysielanie správ zo zdroja,
    • kódovanie správ v kodéri,
    • prenos cez informačný kanál,
    • dekódovanie v dekodéri,
    • príjem správ u príjemcu (748;8, 9).

Jedným z najdôležitejších poznatkov teórie informácie je Shannonova veta o entropii ako informačnej výdatnosti zdroja:


Ak je entropia zdroja menšia než kapacita kanála, vždy existuje kód, ktorý umožní preniesť správy zdroja cez kanál bez zdržania s dostatočnou presnosťou.


Obrátená Shannonova veta zasa tvrdí:


Ak entropia zdroja prevyšuje kapacitu kanála, je prenos správ zo zdroja zaručene nemožný (748;9).


Dôležitým pojmom teórie informácie je pojem množstva informácie:


Množstvo informácie je nezáporné reálne číslo priraďované každému prvku nejakej množin A funkciou zvanou informácia I.


 :: údaj (teória informácie).


teória interakcie slabej kvantová – kvantová teória slabej sily (QWF), kvantová flavordynamika, angl. quantum flavordynamics, quantum flavourdynamics (QFD) – fyzikálna teória opisujúca slabú interakciu.

 :: fyzika kvantová.


teória izostázie – súčasť geológie, ktorej predmetom je izostázia.


teória jazykov formálnych – časť informatiky, ktorej predmetom sú formálne jazyky, ich vlastnosti a modely na ich opis (gramatiky a automaty), pričom formálne jazyky sa chápu ako problém. Chápanie problému ako formálny jazyk, čiže formalizácia problému, umožňuje pracovať s problémom exaktne, dokazovať vlastnosti problému a to, či sa vôbec dá riešiť a aký náročný je na riešenie. Cieľom teórie formálnych jazykov je poskytnúť nástroje na formalizáciu výpočtov a vytvoriť základy pre tvorbu kompilátorov. Teória formálnych jazykov poskytuje poznatky umožňujúce dokázať, aké je ťažké vyriešiť problémy a či sa vyriešiť vôbec dajú.

Teória formálnych jazykov úzko súvisí s lingvistikou a teóriou vypočítateľnosti

Základy teórie formálnych jazykov položil v roku 1956 N. Chomsky.

Teória formálnych jazykov sa aplikuje najmä v oblasti programovacích jazykov.

 :: abeceda (teória jazykov formálnych), dĺžka slova (teória jazykov formálnych), jazyk formálny, operácia nad slovami (teória jazykov formálnych), reťazec (teória jazykov formálnych), slovo nad abecedou Σ (teória jazykov formálnych), slovo prázdne (teória jazykov formálnych), symbol (teória jazykov formálnych), znak (teória jazykov formálnych).


teória kategórií (matematika) – angl. category theory – centrálne odvetvie súčasnej matematiky, ktorého predmetom sú vlastnosti vzťahov medzi matematickými objektami, ktoré nezávisia od vnútornej štruktúry týchto objektov. Teóriu kategórií vymedzujú ako všeobecnú teóriu matematických štruktúr.

Základné pojmy teórie kategórií sú:

    • kategória,
    • funktor,
    • prirodzená transformácia.

Vlastnosti matematických štruktúr sa definujú pomocou morfizmov a funktorov.

Teóriu kategórií rozpracovali v rámci topológie začiatkom 40-tych rokov 20. stor.; prvou prácou explicitne sa zaoberajúcou teóriou kategórií je General Theory of Natural Equivalences (in Trans. Amer. Math. Soc. 58, 1945) od autorov Saundersa MacLanea a Samuela Eilenberga.


teória kódovania – aplikácia poznatkov abstraktnej matematiky v oblasti riešenia praktických problémov súvisiacich so spracovaním informácie, pri čom sa zameriava najmä na problematiku samoopravných kódov, schopných odhaľovať a opravovať chyby spôsobené náhodnými vplyvmi, a na problematiku efektívnosti zápisu informácie.


teória komunikácie − teória, ktorej predmetom sú procesy odohrávajúce sa počas komunikácie skúmané z hľadiska prenosu informácií (technické hľadisko) alebo z ľudského hľadiska (napr. pokiaľ ide o pochopenie správy).


teória kvantová − systém teoretických disciplín, ktoré opisujú vlastnosti a správanie mikročastíc, fyzikálnych polí a ich vzájomnú interakciu; opisujú javy mikrosveta, ktoré nie sme schopní priamo vnímať:

    • kvantová mechanika,
    • kvantová teória polí a elementárnych častíc,
    • kvantová elektrodynamika,
    • kvantová štatistická fyzika,
    • kvantová chromodynamika.

Podľa kvantovej teórie

    • majú hodnoty niektorých fyzikálnych veličín (energia, moment hybnosti...) kvantovú štruktúru (kvantovanie), môžu nadobúdať len diskrétne hodnoty,
    • predpovede pozorovateľných javov majú štatistickú povahu,
    • hmota vykazuje tak časticové ako aj vlnové vlastnosti (časticovo-vlnový dualizmus).

Kvantová teória zásadným spôsobom reviduje zákony a pojmy klasickej fyziky:

Meranie v mikrosvete závisí od poradia: výsledky sa rôznia podľa poradia merania, ak napríklad meriame kinetickú energiu a polohu častice, dostaneme iný výsledok, keď najprv meriame kinetickú energiu a až po tomto meraní uskutočníme meranie polohy častice; ak najprv meriame polohu častice a až potom kinetickú energiu, dostaneme iný výsledok. Závislosť merania v mikrosvete od poradia sa nazýva nekomutatívnosť aktu merania.

Merania v mikrosvete môžu mať len pravdepodobnostný charakter: Častice sa môžu prejavovať v niektorých situáciách ako vlnenia; na periodických štruktúrach dochádza k ohybovým a interferenčným javom pri elementárnych časticiach tak, ako keby to boli vlny − do určitého miesta dopadá väčšie množstvo častíc (ohybové maximum), do iných miest vôbec nedopadajú častice (ohybové minimum), ide teda o akési „štatistické“ vlny počtu dopadov.

Merania v mikrosvete sa vyznačujú neurčitosťou: niektoré veličiny, ako napríklad polohu a rýchlosť, nemožno súčasne merať s neobmedzenou presnosťou, pretože existuje istá principiálna hranica, ktorú nemožno prekročiť, daná Heisenbergovými reláciami neurčitosti.

Súčasťou predmetu kvantovej teórie sú aj makroskopické kvantové javy, ako napríklad supravodivosť, kvantový Hallov jav; ide o javy, v ktorých sa kvantová povaha mikrosveta prejavuje aj v makroskopických mierkach.

 – P: Bohr, N., Einstein, A., Planck, M.. 

 :: entita kvantová, funkcia vlnová (teória kvantová), fyzika, fyzika kvantová, interpretácia kvantovej teórie, mechanika kvantová, meranie mikrofyzikálne, objekt kvantový, princíp neurčitosti Heisenbergov, QFD, QWF, systém kvantový, teória gravitácie kvantová, teória interakcie slabej kvantová.


teória literatúry − literárna teória – časť vedy o literatúre, ktorej predmetom je jednak momentálny prierez štruktúrou literatúry a literárnohistorický proces z hľadiska systému noriem platných pre historické zadelenie literárnych diel, jednak súbor metód a princípov uplatňovaných v literárnovednom výskume; v tejto druhej zložke ide o metodologickú sebareflexiu literárnej vedy.

 :: dielo literárne, dramatika, druh literárny, epika, fabula, forma literárna, lyrika, motív (teória literárna), poézia, próza, sujet, veda literárna.


teória matematická − komplexný matematický významový útvar vybudovaný axiomaticky a reprezentujúci určitú oblasť matematického výskumu, napr. teória grafov; matematickú teóriu tu tvorí množina všetkých viet, ktoré boli na základe sústavy axióm a základných pojmov odvodené.

 :: matematika, pojem matematický, teória čísel.


teória merania − časť teoretickej metronomiky, ktorej náplňou je určovanie postupov, ktoré treba dodržiavať, aby výsledok merania zodpovedal skutočnosti, a určovanie kritérií, podľa ktorých môžeme určovať, do akej miery výsledok merania spĺňa požiadavky, pre ktoré bolo meranie vykonané, teda požiadavky účelu merania.

Teória merania zahrnuje tieto svoje súčasti

    • teória meracích metód, meracích systémov, chýb merania,
    • teória presnosti, citlivosti, neistoty a spoľahlivosti meracích metód, meracích prístrojov, meracích systémov a určovania výsledku merania,
    • výpočtové metódy používané pri určovaní výsledku merania na základe deterministických alebo štatistických zákonov,
    • teoretické riešenie optimalizačných postupov vhodne vyvažujúcich stanoviská protichodné napríklad k tomu, že pri zadaní merania je predpísaná medza presnosti výsledku merania, ako aj ekonomické náklady, ktoré sú pre prípravu a vykonanie merania k dispozícii, resp. ďalšie praktické požiadavky (vhodná obsluha, automatizácia merania, použitie výpočtovej techniky, bezpečnosť merania a pod.).

Termín teória merania použil ako prvý H. Helmholz v roku 1887 vo význame axiomatizácia aditívnych stupníc.

Existujú aj ďalšie významy tohto termínu najmä v súvislosti so špecifikami merania rôznych disciplín, ako praktická fyzika, metrológia, meracia technika, teória informačných systémov, teória signálov, teória chýb, geodézia, astronómia, štatistika, elektrotechnika atď.

„Stretávame sa i s názormi, že univerzálna teória merania, spoločná pre všetky meracie prístroje, neexistuje, pretože sa stretávame stále s novými typmi meracích prístrojov. Praktické skúsenosti však dokazujú, že každý nový objav i každý nový merací prístroj, resp. i nová meracia metóda musia spĺňať isté základné postuláty, ak nový objav, resp. nová technická konštrukcia majú prispieť k rozvoju súčasnej vedy a techniky“ (76;17 − 18).

 :: teória merania (psychológia).


teória merania (psychológia) − teória stupníc (76;17).


teória množín − matematická teória, ktorej predmetom sú množiny, najmä nekonečné.

Teóriu množín založil G. Cantor.

Jazyk teórie množín je univerzálny jazyk súčasnej matematiky.

 ::

    •  B  
    •  Č  
    •  D  
    •  E  
    •  M  
    •  N  
    • nekonečno aktuálne,
    •  O  
    •  P  
    •  R  
    •  S  
    •  V  
    •  Z  


teória modelov (matematika) – časť matematickej logiky, ktorá „vznikla pri používaní metód matematickej logiky v algebre a zmenila sa na samostatnú disciplínu, ktorá skúma matematické modely prírodovedných teórií a odhaľuje zákony spoločné pre všetky teórie, vyjadrené určitým formalizovaným jazykom“ (160;187).


teória obmedzení –  angl. theory of constraints (TOC) – metodológia vypracovaná E. M. Goldrattom zameraná na odkrývanie systémového obmedzenia, limitujúceho výkonnosť daného systému.


teória poľa kvantová – angl. quantum field theory – aplikácia kvantovej mechaniky na správanie sa polí, na ktorej sa zakladá skúmanie elementárnych častíc a ich interakcií ak aj moderná teória tuhých látok.

 :: Jordan, E. P..


teória práva – časť právnej vedy, ktorá skúma právo ako také – jeho pôvod, formu a podstatu.


teória pravdepodobnosti − staršie aj: počet pravdepodobnosti – časť matematiky, ktorej predmetom sú hromadné náhodné udalosti, predovšetkým ich − z hľadiska teórie pravdepodobnosti − základná vlastnosť, a síce pravdepodobnosť; teória pravdepodobnosti skúma zákonitosti náhodných javov alebo náhodných udalostí.

Teória pravdepodobnosti pri skúmaní pravdepodobnosti vyžaduje, aby sa dala dostatočne adekvátne reprezentovať určitým konštantným číslom. To je možné napríklad vtedy, keď sa dá zrátať

    1. počet pokusov n, ktorých východiskom sú hromadné náhodné udalosti skúmanej triedy (takéto pokusy sa nazývajú náhodné pokusy, napríklad hádzanie mincí);
    2. počet pokusov m, ktorých východiskom sú hromadné náhodné udalosti určitého typu (napríklad to, že pri hádzaní mincí padne orol).

Potom sa relatívna početnosť hromadných náhodných udalostí m/n, ktorú možno pokladať za výsledok, mieru pravdepodobnosti, sústreďuje okolo tejto číselnej charakteristiky. Takto sa dá číslo vyjadriť pravdepodobnosť hromadných náhodných udalostí a pomocou matematického jazyka opísať aj taká ich dôležitá vlastnosť, ako je zákon veľkých čísel (cf 11;511 − 512).

 :: hromadnosť (teória pravdepodobnosti), jav (teória pravdepodobnosti), kocka hracia, matematika, pokus, pokus (teória pravdepodobnosti), pokus náhodný (teória pravdepodobnosti), pravdepodobnosť, pravdepodobnosť (matematika), pravdepodobnosť javu (teória pravdepodobnosti), priestor pravdepodobnostný (teória pravdepodobnosti), štatistika, štatistika matematická, udalosti náhodné hromadné, udalosť (teória pravdepodobnosti), udalosť náhodná (teória pravdepodobnosti), udalosť nemožná (teória pravdepodobnosti), veličina náhodná.


teória relativity − fyzikálna teória, ktorej predmetom sú zákonitosti priestoročasu pre ľubovoľné fyzikálne procesy v ľubovoľných vzťažných sústavách; je to základná fyzikálna teória priestoru a času.

Teória relativity je fyzikálna teória priestoru a času obsahujúca

    • relativistickú mechaniku,
    • relativistickú teóriu elektromagnetického poľa,
    • teóriu gravitačného poľa.

Teóriu relativity vytvoril A. Einstein.

Táto teória vychádza z klasického Galileiho-Newtonovho princípu relativity, podľa ktorého mechanické procesy sa odohrávajú rovnako v inerciálnych vzťažných sústavách pohybujúcich sa vzhľadom na seba priamočiaro a rovnomerne. Rozvoj optiky a elektrodynamiky viedol k záveru, že tento princíp možno aplikovať na šírenie svetla, t. j. elektromagnetických vĺn (nezávislosť rýchlosti svetla od pohybu sústavy), a k zrieknutiu sa pojmu absolútneho času, absolútnej súčasnosti a absolútneho priestoru (cf 11;512).

 – P: Einstein, A., Lorentz, H. A. 

 :: dilatácia času (teória relativity), fyzika, kontrakcia dĺžok (teória relativity), priestor (teória relativity), priestoročas, relativita času (teória relativity), teória relativity špeciálna, teória relativity všeobecná.


teória relativity špeciálna − fyzikálna teória, ktorej predmetom sú vlastnosti priestoročasu v priblížení, v ktorom možno zanedbávať gravitačné pôsobenie; skúmajú sa tu fyzikálne deje v inerciálnych vzťažných sústavách pohybujúcich sa relativistickou rýchlosťou.

Špeciálna teória relativity tvorí základ relativistickej mechaniky.

Podľa špeciálnej teórie relativity, predloženej A. Einsteinom v roku 1905, plynutie času závisí od pohybu sústavy a časové intervaly (a priestorové rozmery) sa menia tak, že rýchlosť svetla je konštantná v každej vzťažnej sústave, nemení sa v závislosti od jej pohybu. Z týchto predpokladov vyplýva rad relativistických záverov, napr. zákon vzájomnej súvislosti hmotnosti a energie, podľa ktorého hmotnosť telesa je priamo úmerná jeho energii. Tento zákon sa využíva v súčasnej jadrovej fyzike.

 :: Einstein, A., fyzika.


teória relativity všeobecná − angl. General Theory of Relativity (GTR) – fundamentálna fyzikálna teória vytvorená rozvinutím a zovšeobecnením špeciálnej teórie relativity takisto A. Einsteinom (predložená 1915 a 1916); všeobecná teória relativity nová gravitačná teória zakladajúca sa na predpoklade, že štvorrozmerný priestoročas, v ktorom pôsobia gravitačné sily, podlieha vzťahom neeuklidovskej geometrie. Vzťahy neeuklidovskej geometrie možno názorne ukázať ako obyčajné euklidovské vzťahy na zakrivenom povrchu. Všeobecná teória relativity považuje odchýlky geometrických vzťahov v štvorrozmernom priestoročase od Euklidových vzťahov za zakrivenie priestoročasu spôsobované gravitačnými silami. Tento predpoklad bol v roku 1919 potvrdený astronomickými pozorovaniami, ktoré ukázali, že hviezdny lúč, pokladaný za prototyp priamky, sa v blízkosti Slnka vplyvom gravitácie zakrivuje (cf 11;513).

Súčasťou všeobecnej teórie relativity je Einsteinov gravitačný zákon.

Einsteinova všeobecná teória relativity je všeobecná teória gravitácie zjednocujúca základné fyzikálne teórie – Newtonovu klasickú teóriu gravitácie, vypracovanú v roku 1687, a špeciálnu teóriu relativity, vypracovanú v roku 1905. „Všeobecná teória relativity charakterizovaná dvoma konštantami – gravitačnou G a rýchlosťou svetla vo vákuu c opisuje, ako energia a hmota zakrivujú geometriu časopriestoru. Možno konštatovať, že v rozsahu danom súčasnými možnosťami astrofyzikálnych pozorovaní, táto teória poskytuje dobrý opis dynamiky nášho pozorovateľného vesmíru ako celku.“ (122;325).

 :: Einstein, A., fyzika, gravitácia (teória relativity všeobecná), krivosť (teória relativity všeobecná), teória gravitácie Einsteinova, teória gravitácie kvantová.


teória riadenia − veda o princípoch a metódach riadenia rôzneho druhu systémov, procesov a objektov.

Teoretickou bázou teórie riadenia je kybernetika a teória informácie.


teória rovníc (algebra) − skúmanie algebrických rovníc (alebo polynomiálnych rovníc) čiže rovníc, ktoré možno upravovať pomocou polynómov.


teória rovníc diferenciálnych – časť matematiky, ktorej rozvoj započal v druhej polovici 17. stor. so vznikom newtonovskej mechaniky, infinitezimálneho počtu (diferenciálneho a integrálneho počtu). Zavedenie pojmu derivácie funkcie umožnilo matematicky zachytiť pohyb alebo zmenu. Mnohé deje a zákony zmeny možno opísať alebo modelovať pomocou diferenciálnych rovníc.

 :: fyzika, matematika, rovnica diferenciálna.


teória systémov − angl. systems theory − súčasť systémovej vedy tvorená konkretizáciou princípov a metód systémového prístupu k objektom zvaným systémy.

Teóriu systémov považujú za transdisciplinárne štúdium abstraktnej organizácie javov, nezávisle od ich podstaty, priestorového alebo časového meradla existencie, v ktorom sa skúmajú princípy spoločné všetkým komplexným objektom a modelom, ktoré možno použiť na ich opis.

Za zakladateľa teórie systémov sa považuje L. v. Bertalanffy a jeho dielo General System Theory (Všeobecná teória systémov) z roku 1968 (Lužová, V.: Teorie systémů, in: WIKIKNIHOVNA (20.3.2021)).


teória textu – lingvistická disciplína, ktorej predmetom je popri vete supersyntax alebo nadvetná syntax, čiže väčšie jazykové útvary ako je syntagma a veta (jednoduchá i zložená, resp. vetná perióda) (182;76).

 :: lingvistika.


teória veľkého tresku – kozmologická teórie, podľa ktorej vesmír vznikol veľkým treskom.

 :: model vesmíru kozmologický štandardný.


teória všetkého – čes. teorie všeho, angl. theory of everything (TOE, ToE), nem. Weltformel, Theorie von Allem, rus. tеория всего, čín. 萬有理論, sa. सर्वतत्व सिद्धांत – fyzikálna teória budovaná (hľadaná) s cieľom nájsť matematickú formuláciu fyzikálnych zákonov, ktoré by sa vzťahovali na ľubovoľné hodnoty troch základných fyzikálnych veličín – hmotnosti, dĺžky a času, jednotky ktorých (kg, m, s) tvoria základ súčasnej medzinárodnej sústavy jednotiek SI, alebo na hodnoty inej trojice veličín – dĺžky, rýchlosti a účinku, v prípade akceptácie ktorej by to znamenalo, „že teóriu relativity platnú pre všetky rýchlosti a kvantovú teóriu platnú pre každý účinok, treba nielen zjednotiť, ale aj doplniť o teóriu, ktorá by platila pre všetky hodnoty dĺžky (farebné zvýraznenie JP)“ (cf 122;334).


teória vypočítateľnosti – teória rekurzívnych funkcií – časť informatiky, ktorej predmetom je algoritmická riešiteľnosť problémov; skúmajú sa tu možnosti a hranice využitia algoritmicky pracujúcich postupov, pričom výsledky tohto skúmania sa aplikujú na počítačové programy; predmetom tejto teórie je možnosť alebo nemožnosť vyriešenia problému, pričom sa neuvažuje o potrebných zdrojoch; je to teória objasňujúca, ktoré problémy sa dajú algoritmicky riešiť a ktoré nie.

 :: riešenie problému, stroj Turingov.


teória zložitosti – časť teoretickej informatiky, ktorej predmetom je množstvo požadovaných zdrojov počas výpočtu riešiaceho daný problém; takýmto zdrojom môže byť napr. čas, čiže koľko krokov je potrebných na vyriešenie problému, priestor, čiže koľko pamäti je potrebnej na vyriešenie problému, počet paralelných procesorov, celková práca vynaložená na riešenie problému v paralelnom systému.

 :: problém (teória zložitosti), zložitosť výpočtová.


teplo (fyzika) − vnútorná energia látky − forma energie daná neusporiadaným pohybom atómov a molekúl.

Jednotkou tepla je jeden joul [J].

 :: teplo (termodynamika).


teplo (termodynamika) − miera zmeny vnútornej energie sústavy (telesa), keď sa pri deji nekoná práca. Teplo je energia prenesená medzi sústavou a jej okolím pri teplotnom rozdiele medzi nimi (121;116).

 :: fyzika.


teplo skupenské – teplo potrebné na zmenu skupenstva látky.


teplota − fyzikálna veličina, skalárna veličina, charakterizujúca tepelný stav telies, mieru ich ohriatosti; je priamo úmerná strednej kinetickej energii molekúl látky. Meria sa na základe závislosti rôznych fyzikálnych vlastností látok od teploty pomocou teplomerov. Teplotu udávajú rôzne stupnice. Jednotkou teploty je teplotný stupeň (°C, K, deg) definovaný ako 273,16. diel teplotného rozdielu medzi absolútnou nulou a teplotou trojného bodu vody, meraný v termodynamickej stupnici teploty.

Medzi telesami rôznej teploty nastáva výmena tepla, kým sa ich teploty nevyrovnajú.

V stave termodynamickej rovnováhy sú teploty všetkých telies tvoriacich sústavu rovnaké (21;437).

 :: fyzika, stav objektu fyzikálneho, teplota Celziova, teplota termodynamická (fyzika), teplota topenia.


teplota Celziova – teplota meraná v Celziovej škále, kde nula stupňov (0 °C) prislúcha teplote tuhnutia vody a sto stupňov (100 °C) prislúcha teplote varu vody.

 :: fyzika, stupeň Celzia.


teplota termodynamická (fyzika) – základná fyzikálna veličina, jedna zo siedmich základných veličín (dĺžka, hmotnosť, čas, elektrický prúd, termodynamická teplota, látkové množstvo, svietivosť), ktorej jednotkou je kelvin (K); symbol T.


teplota topenia – teplota, pri ktorej sa mení tuhá látka na kvapalnú látku.

 :: fyzika, vlastnosť fyzikálna.


tera- gr. − značka T; predpona jednotiek desiatkovej sústavy označujúca biliónty násobok (1012).


terapia gr. – štandardný vedecký spôsob liečenia a časť predmetu lekárskej vedy.


terén – prirodzený tvar zemského povrchu.


termika gr. − náuka o teple a tepelných javoch; je to časť fyziky, ktorá sa zaoberá stavovými zmenami makroskopických sústav z teoretického a experimentálneho hľadiska.

Termiku členia na tieto časti:

 • termometria,

 • kalorimetria,

 • termodynamika.

 :: fyzika, jav termodynamický (fyzika).


termín (lingvistika) − terminus technicus − odborné pomenovanie v sústave určitého odboru, odborný názov.

 :: termín ontológia.


termín lineárny (matematika) – „všeobecný termín, istým spôsobom spojený s priamkami“ (479;68).


terminál platobný – hardwarové zariadenie, ktoré umožňuje prijímať bezhotovostnú transakciu platobnou kartou, mobilom, hodinkami atď.


terminológia lat. + gr. – 1. súhrn termínov istého vedného alebo pracovného odboru; 2. lingvistická disciplína resp. hraničná disciplína lingvistiky a tej ktorej inej špeciálnej vedy, ktorej predmetom sú odborné termíny.

 :: lingvistika, terminológia filozofická, terminológia synkriticizmu.


termodynamika gr. − časť fyziky, ktorej predmetom sú všeobecné vlastnosti a zákonitosti makroskopických systémov bez ohľadu na ich mikroštruktúru, pričom si všíma najmä vlastnosti a deje súvisiace s tepelnou výmenou alebo so zmenou teploty čiže zmeny stavov sústav opisované pomocou zmeny ich energie  (92;97, 121;117).

 :: izoproces (termodynamika), jav termodynamický (fyzika), proces ireverzibilný, proces nevratný, rovnica stavová (termodynamika), skupenstvo, stav (termodynamika), stupeň voľnosti (termodynamika), sústava termodynamická, systém termodynamický, teplo (termodynamika), termodynamika klasická, veličina stavová.


termodynamika klasická – klasická teória tepla – časť klasickej fyziky, ktorá bola vypracovaná pri skúmaní procesov spojených so vznikom a premenou tepla. V súčasnosti sa chápe ako fyzikálna disciplína, ktorej predmetom sú fyzikálne vlastnosti a zákonitosti makroskopických systémov v stave termodynamickej rovnováhy alebo pri prechode do nej. Klasická termodynamika skúma fyzikálne vlastnosti systémov v ich závislosti od teploty.


termostat gr. – zariadenie na automatické udržiavanie konštantnej teploty v nejakom obmedzenom priestore.


tesla vm − značka T – odvodená jednotka SI.

 :: fyzika.


test angl < lat. − skúška, ktorou sa overujú vlastnosti niečoho, akosť, hodnota, vedomosti.

 :: ukazovateľ (technika), ukazovateľ (veda prírodná).


tesť − manželkin otec.


testovanie lat. − zisťovanie, overovanie, skúšanie alebo vyšetrovanie pomocou testu.

Pokiaľ ide o testovanie určitého systému, možno rozlíšiť

    • black box testovanie (testy čiernej skrinky),
    • white box testovanie (testy bielej skrinky),
    • grey box testovanie (testy šedej skrinky).


Tethys (more) – rozsiahle geosynklinálne more, ktoré sa rozprestieralo od mladších prvohôr až do začiatku treťohôr približne v rovnobežkovom smere z oblasti južnej Európy a severnej Afriky smerom do Malej Ázie až po Indonéziu.

 – I: Tethys (oceanus), in: Vicipaedia (1.4.2021).


text lat.  – ustálený jazykový prejav; výsledok rečovej činnosti, t. j. jazykový útvar, ktorý vznikol konkrétnou realizáciou jazykového systému a ktorý tvorí usporiadanie viet (výpovedí) vytvárajúcich uzavretý logicky štruktúrovaný významový celok; textom môže byť i jedna veta, napr. Nefajčiť! 

Súbor textov je literatúra.

Text je jazykovo-tematická štruktúra so zámerným usporiadaním výpovedí, ktorú sa vyjadruje relatívne uzavretý myšlienkový komplex. Je to semiotická entita, jazykový znak, ktorý má sigmatický aspekt (textom sa označujú predmety, deje, udalosti, vlastnosti), syntaktický aspekt (text sa vzťahuje aj na iné prejavy z oblasti verbálnej alebo mimoverbálnej), sémantický aspekt (text má vždy istý obsah, istý odraz vo vedomí človeka) a pragmatický aspekt (text je závislý od adresáta, od situácie a rozličných sociálnych momentov). Pojem textu je v istom zmysle synonymom všeobecného pojmu jazykového prejavu i pojmu komunikátu. Z hľadiska textológie sa text chápe buď ako konečný jazykový tvar činnosti autora na literárnom diele, alebo ako grafický zápis výsledku tejto činnosti umožňujúci ho ďalej odovzdávať alebo reprodukovať.

 :: hypertext, komunikát, kontext, odsek, text filozofický, text matematický, text odborný, text vedecký, veta.


text matematický − odborný text vyznačujúci sa

    1. lineárnosťou,
    2. odsekmi, ako definícia, veta (lema, dôsledok), dôkaz, príklad, poznámka alebo komentár,
    3. matematickou symbolikou.

 :: matematika.


text odborný − do značnej miery formalizovaný text (zapísaný odborným jazykom), ktorý slúži ako nástroj komunikácie medzi odborníkmi rozvíjajúcimi určitý odbor ľudskej činnosti.

 :: text filozofický.


textúra lat. – tkanivo.


téza (veda literárna) – ťažká doba verša - metricky dôrazná časť stopy (taktu); opak arzy.

 :: veda literárna.


tezaurus hmotný – súbor tezaurovaných prvkov (reliktov) určitej kultúry, napr. antickej, v podobe muzealizáciou vyňatých hmotných prvkov kultúrnej reality s cieľom jej spätného poznania a skúmania. Hmotné tezaury reliktov antickej kultúry napr. umožnili renesanciu ako opätovná návrat záujmu o antiku v Európe a trvalú inšpiráciu antickou kultúrou.

 :: muzeológia.


ThDr. – theologiae doctor – titul doktor teológie.


ThLic. – theologiae licentiatus – titul licenciát teológie.


Thun-Hohenstein, Lev Leopold (7. 4. 1811 Děčín – 17. 12. 1888 Viedeň) – český šľachtic a rakúsky politik, predseda českej krajinskej vlády, 1849 – 1860 minister školstva habsburskej monarchie, iniciátor a realizátor thun-hohensteinovských reforiem univerzít (cf 793).


Tichý oceán – Pacifik, Pacifický oceán – najväčší oceán na Zemi vedno s okrajovými moriami pokrývajúci 179,7 mil. km2 jej povrchu, s priemernou hĺbkou 3 780 m, s maximálnou hĺbkou 11 034 m v Mariánskej priekope a objemom vody 710 mil. km3.

 :: geografia.


TikTok − čín. 抖音 Douyin [tou-jin] – mobilná aplikácia a sociálna sieť čínskej spoločnosti ByteDance pre tvorbu a zdieľanie krátkych videí dĺžky v rozsahu 3 až 60 sekúnd. :: internet.


Timčák, Gejza M. (9. 12. 1942 – ) – pedagóg, výskumný pracovník v oblasti geovied, popredný predstaviteľ slovenskej jogy – zakladateľ Slovenskej asociácie jogy (SAJ) a Spoločnosti priateľov jogy (SPJ), člen výboru Európskej únie jogy a jej lektor.

V rámci výučby jogy sa orientuje na klasickú hatha, džňána a rádža jogu, je spolutvorcom sústavy jogových cvičení savita joga.

 – D: Joga I, 1983, Joga II, 1979; Joga III, 1983; Joga IV, 1985; (v spoluautorstve) Jógakonyha, 1985; Bholeovský model model prány a pránájámy a jeho aplikácie pri tréningu JC, Met. pomôcka pre cvičiteľov JC, 1986; Starí majstri jogy o pravde a poznaní, 1991; (v spoluautorstve) Ásány – psychofyziologické polohy – učebnica pre učiteľov jogy, 1994; (v spoluautorstve) Research Reports on application of yoga related techniques and neurotechnology in learning and personality development, 1996; Relaxačné techniky, auto-ekológia a manažment osobnosti, 1997; Vedenie ľudí, tímová práca a komunikácia, Modul 3, M7, Personálny manažment, 1997; (v spoluautorstve) Vedenie a rozvoj pracovníkov, 1997; Komunikácie, Jednanie, Vyjednávanie, 1998; Plánovanie a manažment času, 1999; (v spoluautorstve) Úspešná Manažérka – M5, 1999; Transferable Skills Training Materials, Socrates Welldone, multimediálny výučbový materiál, 2000; (v spoluautorstve) Manažérske zručnosti, stratégie osobného a profesionálneho rozvoja,  2000; Základné metódy relaxácie a medziľudskej komunikácie, učeb. texty pre Bc., 2000; (v spoluautorstve) Ásány – telesné polohy jogy, 2003; Metódy rozvoja osobnosti, 2004; Metódy rozvoja osobnosti, 2004; Šatkarmy, 2005, 2006.

:: joga.


titán gr. − chemický prvok zn. Ti s protónovým číslom 22, ľahký, pevný, lesklý prechodný kov oceľového vzhľadu, odolný voči korózii (aj v morskej vode, v kyselinách, v prítomnosti chlóru), v prírode sa vyskytuje len v podobe zlúčenín (najrozšírenejšími minerálmi sú rutil a ilmenit). Používa sa ako zložka pevných a ľahkých zliatin (so železom, hliníkom, vanádom, molybdénom...), uplatňujúcich sa v kozmonautike, vojenstve, letectve, strojárstve, chemickom priemysle, v medicíne...

 :: chémia.

 – I: Titán (prvok), in: Wikipédia.


titul akademický – čestná hodnosť, ktorú vysoká škola alebo univerzita udeľuje absolventom vysokoškolského štúdia.


tkanivo – súbor buniek rovnakého tvaru, funkcie a pôvodu.

 :: tkanivo nervové.


tkanivo nervové – tkanivo, ktorého základnými zložkami sú nervové bunky (neuróny) a podporné bunky nervového systému – neuroglie. Ďalšími zložkami nervového tkaniva sú: väzivo, krvné vlásočnice a u hmyzu vzdušnice.


tlač − najstarší hromadný oznamovací prostriedok tvorený periodickými ( noviny, časopisy ai.) a neperiodickými ( knihy, brožúry ai.) publikáciami.


tlak − podiel veľkosti sily a plochy, na ktorú sila pôsobí kolmo. Ak na plochu S pôsobí kolmo sila F tlak udáva vzorec p = F/S. V sústave SI hlavnou jednotkou tlaku je newton na štvorcový meter (N/m2) – tlak sily jedného newtona rovnomerne rozloženej na ploche 1 m2 kolmej na smer sily (21;445 –446).

 :: fyzika.


tlak krvný − tlak vytvorený srdcom potrebný na pumpovanie krvi cez cievy. Pri sťahovaní srdcových svalov sa krv tlačí cez tepny – objavuje sa systolická (horná) hodnota tlaku krvi. Diastolická (dolná) hodnota je zostatkový tlak pred ďalším sťahom srdcového svalu.

Optimálna hodnota vášho krvného tlaku by mala byť 120/80 mmHg.

 :: medicína.


tlak litostatický (hydrológia) – tlak, ktorým pôsobia nadložné horniny na vrstvu hornín, ktoré ležia pod nimi.


toccata tal − tokáta − hudobná skladba fantazijného charakteru s voľným rozvíjaním hudobnej myšlienky, často figuratívnou technikou a s dôrazom na virtuozitu nástrojovej hry hlavne pre klávesové nástroje; pôvodne improvizačná skladba, ktorá sa vyvinula z jednoduchých inštrumentálnych predohier alebo lutnových improvizácií zvaných praeambulum alebo intonazioni. A. Gabrieli tento útvar rozšíril a nazval ho toccata, čo znamená skladba „udieraná“ do kláves (z tal. toccare dotýkať sa, triafať, zasahovať...). Obľúbená bola v tvorbe barokových hudobných skladateľov, napr. u J. S. Bacha. (16;735, 205;238)

 − I: Pommier, J.-B.: Complete Toccatas J. S. Bach (1977).

 :: hudba.


tok – prúd, neprestajný pohyb istým smerom; postup, priebeh.

 :: tok finančný, tok vodný, tok žiarivý.


tok finančný – súbor platieb, ktoré súvisia s daným projektom a ktoré sa uskutočňujú v priebehu určitého časového intervalu.

Finančný tok tvoria dva typy platieb:

    1. výdavky,
    2. príjmy.

Delenie finančných tokov podľa spôsobu platieb:

    • diskrétny finančný tok,
    • spojitý finančný tok,
    • zmiešaný finančný tok.

 :: financie, tok finančný čistý.


tok finančný čistý – finančný tok, vznikajúci z rozdielu toku reprezentujúceho príjmy a toku reprezentujúceho výdavky v danom projekte.

 :: financie.


tok vodný – „vodný útvar (vrátane jeho prirodzeného [vrátane upraveného] alebo umelého koryta a vrátane splavenín a plavenín), pre ktorý je charakteristické trvalé alebo občasné tečenie vody (presnejšie: pohyb vody v smere celkového sklonu koryta, t.j. vlastným spádom), a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru“ (Vodný tok, in: Wikipédia [15122021]).


tok žiarivý − fyzikálna veličina, potrebná pri opise žiarenia; je to energia vyžiarená telesom za jednotku času alebo výkon,vyžiarený, absorbovaný alebo prenášaný vlnením: 

f = dEc/dt,

kde f − žiarivý tok.

Jednotkou žiarivého toku je W.

 :: fyzika, žiarenie (fyzika).


Tokovská, Miroslava (1974 Banská Bystrica − ) − všeobecná zdravotná sestra a vysokoškolský pedagóg; venuje sa problematike starostlivosti a pomoci chorým, najmä v oblasti sociálnej starostlivosti o ľudí s rôznymi postihnutiami a špecifickými ochoreniami. Jej profesionálnou doménou sa stala práca so seniormi s ochorením demencie Alzheimerovho typu. Vyučuje metódy sociálnej práce, sociálnu prácu so seniormi, sociálne poradenstvo, sociálne plánovanie, organizovanie a financovanie sociálnych služieb, gerontológiu, sociálnu prácu vo verejnej správe a sociálne služby. Od roku 2010 aktívne prednáška a lektoruje pre oblasť opatrovateľstva a celoživotného vzdelávania pre pomáhajúcich profesionálov.

 – D: Starostlivosť o človeka v kontexte vybraných pomáhajúcich profesií, 2013; (spolu s M. Šavrnochovou a J. Šolcovou) Trénovanie pamäti a pohybu. Učebné texty, 2014; (spolu s I. Kamanovou) Seniori – cieľová skupina sociálnej práce, 2015; (spolu s J. Šolcovou) Pohybová aktivizácia seniorov ako determinant konceptu podpory zdravia: Sport-physical aktivization elderly as a determinant to the concept of health promotion, 2019; (v spoluautorstve s M. Kozubíkom a P. Juskom) How can suicidal behaviour in the elderly be prevented? A scoping review of the Visegrad group countries, 2019.


tón − zvuk vznikajúci pravidelným chvením zdroja zvuku; zvuk určitej frekvencie, pri ktorom je časová závislosť akustického pretlaku zvukového vlnenia sínusová.


tón (hudba) – najmenší prvok hudobného diela definovaný týmito vlastnosťami:

Množina všetkých tónov, ktoré sa v hudbe používajú, tvorí tónovú sústavu.

 :: tón alikvotný, tón odvodený (hudba).


tón alikvotný – parciálny tón – čiastkový tón spolutvoriaci každý dostatočne dlho trvajúci tón. Alikvotné tóny zaznejú s hlavným tónom pri chvení struny alebo vzduchového stĺpca vždy v istých intervalových pomeroch.


tón odvodený (hudba) – tón vznikajúci od pôvodného tónu jeho zvýšením alebo znížením, napr. c na cis, d na des, a na as, g na gis..., pričom zvyšovanie a znižovanie tónu sa v notovom písme označuje znamienkami, zvanými posuvky, ktoré sa členia na

    • krížik  ♯ (zvyšuje pôvodný tón o poltón a jeho názov priberie koncovku -is),
    • bé  ♭ (znižuje pôvodný tón o poltón a jeho názov priberie koncovku -es, v prípade zníženia tónov „a“ a „e“ len koncovku 

-s) (


tonika (hudba) – základný tón alebo akord tóniny.


tónina gr. − skupina tónov obsiahnutá v melódii a prislúchajúca určitej stupnici, durový alebo molový ráz skladby.

Základný tón alebo akord tóniny je tonika.

E. Hubardová o tónine píše, že je to „zvuková stupnica, v ktorej je skomponované hudobné dielo. Každá tónina vytvára istú klímu, atmosféru, étos. Každá krajina, každá doba má svoje obľúbené tóniny, práve tak ako svoju reč. Tak v stredoveku sa cirkevné tóniny používali pre každú hudbu, i svetskú. Ak sa mení tónina, tak zvyčajne táto zmena  sprevádza hlbšie premeny v hudbe príslušných krajín. Okolo roku 1650 prevládla v západnej hudbe durová a molová tónina. Táto zmena započatá počas renesancie sa dovŕšila v barokovom období a pripravila pôdu pre klasicizmus a nástup sonátovej formy, ktorú svojimi charakteristickými zvukovými črtami vytvorila. Okolo roku 1860 sa začala prejavovať únava z týchto príliš ustálených stupníc. Wagner volí chromatické poltóny, vo Francúzsku sa znova objavujú tóniny gregoriánskeho chorálu, Debussy k nim pridáva tóniny Ďalekého východu, Messiaen tóniny indické. Okolo roku 1910 atonálna a seriálna hudba skoncovali s vládou ,tyrana c’, s onou slávnou stupnicou c, ktorá však ešte ovláda všetku ľahkú hudbu. Ale keď prevláda jedna tónina, skladateľ si napriek tomu môže zvoliť inú. Je to často pre efekt, pre vyvolanie dojmu inej krajiny, inej doby, pokiaľ pravda tento experiment nie je začiatkom nového obdobia, avantgardným činom“ (409;864).

 :: hudba.


topografia gr. – miestopis – vedná disciplína, ktorej predmetom je súbor topografických objektov, ktoré opisuje a skúma geografickými a geodetickými metódami.

 :: budova, geografia.


topológia gr. − matematický odbor, ktorého náplň tvorí predovšetkým štúdium vlastností spojitosti: jeho predmetom sú tie vlastnosti, napr. vlastnosti povrchu telesa, ktoré sa nemenia pôsobením kvantitatívnej deformácie.

 – I: topologický útvar (26. 7. 2021).

 :: matematika, vlastnosť topologická.


topologický gr. – nemeniaci sa pri spojitých a vzájomne jednoznačných transformáciách.


totalita (politológia) − režim uprednostňujúci na udržiavanie svojej moci metódy bezprávia.


tovar – hmotné statky alebo služby, ktoré sú predmetom kúpy a predaja na trhu (16;738).

 :: ekonómia, ekonomika, obchod, obchodovanie, trh.


trajektória lat. – čiara, ktorú opisuje pohybujúci sa bod.

 :: trajektória bodu hmotného.


trajektória bodu hmotného – súvislá čiara, ktorú hmotný bod pri svojom pohybe opisuje.

Dĺžka trajektórie, ktorú hmotný bod opíše za určitý čas, je dráha.

Podľa tvaru trajektórie sa pohyby delia na:

 :: fyzika., mechanika.


Trakl, Georg (3. 2. 1887 Salzburg − 3. 11. 1914 Krakov) − rakúsky lyrický expresionistický básnik.

 – D: Helian, [báseň] 1912/13; Sebastian im Traum, [báseň]1912/13; Gedichte, 1913; Sebastian im Traum, [básne a próza] 1915; Die Dichtungen. Erste Gesamtausgabe, 1917; Der Herbst des Einsamen , [básne] 1920; Gesang des Abgeschiedenen. Gedichte, 1932; Aus goldenem Kelch. Die Jugenddichtungen, 1939; Die Dichtungen. Gesamtausgabe. Mit einem Anhang: Zeugnisse und Erinnerungen, 1946; Offenbarung und Untergang. Die Prosadichtungen. Mit 13 Federzeichnungen von Alfred Kubin, 1947; Gesamtausgabe, zv.1 – 3, 1948 – 1951; Dichtungen und Briefe. (Historischkritische Ausgabe), zv. 1 – 2, 1969.

 :: literatúra rakúska.


traktor lat. − motorové vozidlo určené na ťahanie, nesenie, tlačenie a pohon hlavne poľnohospodárskych strojov. Používa sa na prácu a dopravu najmä v poľnohospodárstve, v lese alebo v inom nerovnom resp. nespevnenom teréne. Používa sa aj pri údržbe komunikácií, v stavebníctve  a v ďalších odvetviach.

Zvláštnym typom sú vojenské traktory, určené na prepravu vojenskej techniky.


transformácia (lingvistika) − lingvistická operácia, ktorá spočíva v zmene jednej syntaktickej konštrukcie na inú za predpokladu, že význam obidvoch konštrukcií zostáva v podstate nezmenený.


transformátor lat. – elektrické zriadenie tvorené netočivým elektrickým strojom, ktorý mení napätie elektrickej energie na iné napätie pri nezmenenej frekvencii a prenášanej energii, ktorá je však zmenšená o straty v transformátore.


translačný lat. – postupný, posuvný, týkajúci sa translácie.


translatológia lat. + gr. – interdisciplinárny vedný odbor, ktorý skúma transláciu (prevod) textov z jedného jazyka do iného jazyka alebo z jedného semiotického systému do iného ľudským prekladateľom alebo strojovým prekladačom písomne (preklad) alebo ústne (tlmočenie). Translatológia je veda o preklade (prekladaní) a tlmočení.

Z lingvistického hľadiska je translatológia odvetvie aplikovanej lingvistiky.

Za zakladateľa translatológie sa považuje James Holmes.

 :: čítanie.


transpozícia (hudba) – posunutie (prepísanie) skladby, melódie alebo jej časti o určitý interval smerom nahor alebo nadol tak, že sa intervalové vzťahy medzi tónmi nezmenia. Transpozícia spočíva v presnom prepise z pôvodnej tóniny do vyššej alebo nižšej. Transpozícia je potrebná napr. pri speve z hľadiska hlasového rozsahu.

 :: hudba.


trbn. (hudba) – skratka za: trombone (pozauna).


Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne – štátna vysoká škola zameraná na vysokoškolské vzdelávanie v oblasti špeciálnej techniky, priemyselných technológií, sociálno-ekonomických vzťahov, zdravotníctva a politológie.

 :: škola vysoká.


tréning angl. – plánovitý proces osvojovania zručností alebo rozvíjania schopností jedinca zameraný na konkrétny cieľ (16;741).

 :: tréning autogénny.


tréning autogénny – metóda obnovovania síl a odstraňovania príznakov napätia a nepokoja umožňujúca autosugestívne ovplyvňovanie niektorých telesných funkcií a sčasti pomáhajúca odstraňovať nevhodné návyky a dosahovať žiaduce vlastnosti. Autogénny tréning sa zakladá na relaxácii a koncentrácii. Základy a postupy autogénneho tréningu vypracoval J. H. Schulz.


treťohory – terciér – starší útvar kenozoika, ktorý trval približne 63 miliónov rokov a delí sa na paleogén a neogén.

Termínom treťohory sa označuje aj komplex hornín z tohto veku.

:: Tethys (more).


trh − samostatne fungujúci systém ekonomických vzťahov, organizácií a foriem spolupráce spotrebiteľov a výrobcov s cieľom realizácie výmeny; je to súhrn výmenných vzťahov medzi kupujúcimi a predávajúcimi, sféra obehu tovarov alebo miesto stretania sa ponuky tovarov, služieb alebo kapitálov a dopytu po nich (cf 16;742).

Na trhu pôsobia tieto trhové subjekty:

    1. spotrebiteľ (kupujúci),
    2. výrobca (predávajúci),
    3. štát.

 :: ekonómia, ekonomika, marketing, trh finančný, trh kapitálový, trh pôdy, trh práce.


trh finančný – systém trhových vzťahov, finančných inštitúcií, nástrojov a operácií, sprostredkúvajúcich pohyb dočasne voľných peňažných prostriedkov medzi jeho účastníkmi (veriteľmi a dlžníkmi); je to miesto stretávania sa voľných finančných prostriedkov v podobe úspor ekonomických subjektov a dopyt iných ekonomických subjektov po týchto prostriedkoch s cieľom využívať ich ako investície.

 :: financie.


trh kapitálový – trh, v rámci ktorého sa realizuje predaj a kúpa kapitálu a  ktorý vedno s peňažným trhom tvorí finančný trh, no na rozdiel od peňažného trhu je určený na financovanie dlhodobých investícií zo strany podnikov, vlád alebo domácností. Finančné nástroje na kapitálovom trhu majú dobu splatnosti dlhšiu ako jeden rok alebo vôbec nemajú stanovenú dobu splatnosti. Špecifickými nástrojmi kapitálového trhu sú:

    • strednodobé a dlhodobé bankové úvery (najmä hypotekárne úvery),
    • dlhopisy,
    • akcie,
    • podielové listy...


trh medzibankový – angl. Interbank Market – globálna sieť, využívaná finančnými inštitúciami na obchodovanie mien medzi sebou.


trh pôdy – trh, na ktorom sa obchoduje s pôdou.


trh práce – trh, na ktorom sa obchoduje s pracovnou silou: pracovná sila je na tomto trhu predmetom kúpy a predaja; na jednej strane ho tvorí ponuka pracovných miest a na druhej strane ponuka pracovných síl.

Trh práce sa člení na

    • vnútorný trh práce,
    • vonkajší trh práce.

 – I: Trh práce, in: EUROEKONÓM.SK.

 :: domácnosť (ekonómia), ekonómia, ekonomika.


triadológia gr. − teologický odbor, ktorého predmetom je Trojica.

 :: teológia.


tribunál lat. – súdna rada, súd; senát.

 :: právo.


trieda presnosti prístroja meracieho – určenie chyby, s ktorou prístroj meria: najväčšia dovolená chyba v percentách z meracieho rozsahu. 

Normalizovaný rad triedy presnosti môže byť napr.: 1; 0,2; 0,5; 1; 1,5; 2; 2,5.

Relatívna chyba meranej veličiny δr sa počíta zo vzťahu:

δ r =   trieda presnosti  × použitý rozsah nameraná hodnota .


trigonometria gr. − odvetvie matematiky a časť elementárnej geometrie, ktorého predmetom je riešenie trojuholníkov: vypočítavajú sa uhly trojuholníka pomocou daných strán, vypočítavajú sa strany trojuholníka pomocou plošného obsahu a dvoch uhlov atď. Pretože mnohé geometrické úlohy vedú k riešeniu trojuholníkov, trigonometria zahrnuje veľkú časť planimetrie a stereometrie a hodne sa používa v prírodných a technických vedách.

 :: goniometria.


Trnavská univerzita v Trnave – verejná vysoká škola univerzitného typu zameraná na oblasť humanitných vied, práva, teológie, pedagogických vied, zdravotníctva a sociálnej práce.

 :: škola vysoká.


trofológia gr. − náuka o výžive.


trojica − skupina troch entít.


trojka (matematika) – číslica 3. :: dvojka (matematika), sústava desiatová, štvorka (matematika).


trol internetový angl. – človek, ktorého príspevok do internetovej diskusie  sa vyznačuje  vulgárnym slovníkom, konfrontačným a provokačným charakterom, ponižovaním účastníkov diskusie, odvádzaním pozornosti od hlavnej témy diskusie, zámerne zavádzajúcim argumentovaním... s cieľom provokovať, nahnevať, uraziť, ponížiť, znemožniť konštruktívnu diskusiu a ventilovať vlastnú frustráciu a nahromadené negatívne pocity, nezriedka nízke sebavedomie alebo pocit menejcennosti (774).


trubica sklenená 

 − rúrka alebo teleso rúrkovitého tvaru, zhotovené zo skla.


trup – lat. corpus – časť tela človeka, skladajúca sa z troch častí:

    • hrudník (thorax),
    • brucho (abdomen),
    • panva (pelvis).


Tukydides (460 – 396 pr. n. l.) – starogrécky historiograf, vrcholný predstaviteľ antického dejepisectva.

 :: história.


Turci − národ tvoriaci základné obyvateľstvo Turecka. Mimo Turecka žijú najmä v Bulharsku, Macedónsku, v SNŠ, Grécku, Rumunsku, Nemecku, v Iraku, USA, na Cypre.


Turecko – krajina v juhovýchodnej Európe a západnej Ázii medzi Čiernym morom a Stredozemným morom.

 :: Turecko západné.


Turecko západné – západná časť Turecka, kde sa v 9. stor. pr. n. l. utvoril zväz iónskych obcí Iónia.


Turing, Alan Mathison (23. 6. 1912 Londýn – 7. 6. 1954 Wilmslow, Cheshire) – britský logik, matematik, kryptoanalytik a informatik. ktorý v roku 1936 vytvoril univerzálny model automatu zvaný Turingov stroj.

 – D: On Computable Numbers, with Application to the Entscheidungsproblem, 1937; Computing Machinery and Intelligence, 1950; The Chemical Basis of Morphogenesis, 1952; Mechanical Intelligence (Collected Works of A. M. Turing, Vol. 1), 1992; Pure Mathematics (Collected Works of A. M. Turing, Vol. 2), 1992; Morphogenesis (Collected Works of A. M. Turing, Vol. 3), 1992; Mathematical Logic (Collected Works of A. M. Turing, Vol. 4), 2001; The Essential Turing. Seminal Writings in Computing, Logic, Philosophy, Artificial Intelligence, and Artificial Life plus The Secrets of Enigma, 2004; Alan Turing: His Work and Impact, 2013.

 :: informatika.


tvar analytický (anglistika) – zložený tvar – jav typický pre súčasnú angličtinu, spočívajúci vo vznikaní zloženého tvaru spájaním pomocných slov (tieto sú nositeľmi gramatických významov) so slovami plnovýznamovými (114;22).

 :: lingvistika.


tvar častice – priestorové rozloženie hmoty častice.

 :: častica (fyzika).


tvar gramatický − formálny prostriedok na vyjadrenie gramatického významu; napr. robím je gramatický tvar vyjadrujúci 1. os. jedn. č. prít. času. Ku vzniku gramatických tvarov dochádza pri vyjadrovaní rôznych gramatických významov.

 :: lingvistika, tvar slovesný.


tvar slovesný − gramatický tvar slovesa, podoba slovesa vyjadrujúca isté jeho gramatické významy, napr. jednoduchý slovesný tvar.

 :: časovanie (lingvistika), lingvistika.


tvar slovný − podoba, v ktorej vystupuje slovo v textoch alebo v konkrétnom prehovore (5;154).

Dôležitou časťou slovného tvaru je kmeň.

 :: kmeň (lingvistika), lingvistika, paradigma (lingvistika), skloňovanie (lingvistika).


tvorba práva – vytváranie právnych noriem alebo vznik prameňov práva.


tvorenie slov – súčasť predmetu derivatológie tvorená odvodzovaním a skladaním slov.

 :: lingvistika.


tvrdenie matematické − uisťujúci, ubezpečujúci matematický výrok alebo súd, ktorého pravdivosť však treba ešte len dokázať (matematickým dôkazom). Matematické tvrdenie sa kvôli prehľadnosti zapisuje v symbolickej podobe ako matematická formula.

Tvrdenie, ktoré v matematike považujeme za pravdivé bez dôkazu je axióma.

 :: dôkaz matematický, matematika.


typ dátový (informatika) − spojenie oblasti hodnôt a operácií do jedného celku.

Pojem dátového typu je základný pojem v informatika (28;74).


týždeň − obdobie siedmich dní (od pondelka do nedele).