Dodatok R

r. k. – rímskokatolícky.

ℝ+ = {x ∈ ℝ | x > 0} − množina všetkých kladných reálnych čísel.

rad (matematika) − naznačený súčet čísiel alebo veličín, ktoré nasledujú za sebou podľa určitého pravidla; sústava čísiel utvorená podľa určitého pravidla.

rád (matematika) – pozícia, miesto – pozícia číslice (cifry) v zápise čísla alebo miesto, kde sa v ňom číslica nachádza; štruktúrny prvok reprezentácie čísel v pozičných číselných sústavách. Rád je akýmsi pracovným miestom cifry v zápise čísla.

rad domov – súčasť ulice tvorená viacerými jednotlivými domami usporiadanými v jednej línii za sebou alebo vedľa seba.

Rada Európskej únie – angl. Council of the European Union, fr. Conseil de l´Union européenne – inštitúcia Európskej únie tvoriaca jej najdôležitejší zákonodarný orgán; členom Rady je zástupca na ministerskej úrovni z každého členského štátu, ktorý je splnomocnený zaväzovať sa za svoju vládu. Nejde však o jedného konkrétneho ministra – každé zasadanie Rady je venované určitej téme a ministri sa ho zúčastňujú podľa svojho rezortu. Rada sa schádza na schôdzach v desiatich zoskupeniach podľa vecnej príslušnosti:

Rada pre všeobecné záležitosti
Rada pre zahraničné veci
Rada pre hospodárske a finančné záležitosti
Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci
Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti
Rada pre konkurencieschopnosť (vnútorný trh, priemysel, výskum a kozmický priestor)
Rada pre dopravu, telekomunikácie a energetiku
Rada pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo
Rada pre životné prostredie
Rada pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport

Rada Európy angl. Council of Europe, COE − skr. PZ RE − medzinárodná organizácia európskych krajín, ktorá vznikla 3. 8. 1949, keď vstúpil do platnosti Štatút Rady Európy (zmluva podpísaná 5. 5. 1949), ktorou túto organizáciu založili predstavitelia desiatich európskych štátov − Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Spojené kráľovstvo, Írsko, Taliansko, Dánsko, Nórsko a Švédsko v Londýne. Sídlo Sekretariátu Rady Európy je v Štrasburgu.

Hlavným cieľom Rady Európy je hospodárska, sociálna, kultúrna, vedecká a právna spolupráca. Významnou súčasťou jej činnosti je harmonizácia právnych poriadkov členských krajín a medzinárodné zákonodarstvo na niektorých úsekoch, napr. životné prostredie, priemyslové práva. V popredí je aj problematika ľudských práv a postavenie národnostných menšín.

Orgány Rady Európy sú:

Európsky súd pre ľudské práva,
Výbor ministrov (zložený z ministrov zahraničných vecí členských krajín),
Parlamentné zhromaždenie,
Kongres miestnych a regionálnych samospráv,
Sekretariát generálneho tajomníka.

– I: Rada Európy, in: Wikipédia.

:: Európa, Európska únia.

Rada slovenských vedeckých spoločností – združenie vedeckých spoločnosti v Slovenskej republike. V súčasnosti (sc. 5. decembra 2020) má 52 členských spoločností, asociácií, či združení.

Sídlom Rady slovenských vedeckých spoločností je Bratislava.

Koordinuje a všestranne podporuje činnosť vedeckých spoločností a napomáha ich optimálnemu rozvoju.

Zabezpečuje spracovanie materiálov na rokovanie orgánov SAV o otázkach, ktoré sa týkajú vedeckých spoločností.

Radu slovenských vedeckých spoločností tvoria:

Vedy o Zemi a vesmíre

Asociácia slovenských geomorfológov
Slovenská astronomická spoločnosť
Slovenská bioklimatologická spoločnosť
Slovenská geografická spoločnosť
Slovenská geologická spoločnosť
Slovenská meteorologická spoločnosť
Slovenská mineralogická spoločnosť

Matematicko–fyzikálne vedy a informatika

Jednota slovenských matematikov a fyzikov
Slovenská fyzikálna spoločnosť
Slovenská spoločnosť pre kybernetiku a informatiku
Slovenská štatistická a demografická spoločnosť

Technické vedy

Slovenská akustická spoločnosť
Slovenská dopravná spoločnosť
Slovenská spoločnosť pre mechaniku
Vedecká spoločnosť pre náuku o kovoch

Lekárske vedy

Slovenská Alzheimerova spoločnosť
Slovenská histo a cytochemická spoločnosť
Slovenská imunologická spoločnosť
Slovenská spoločnosť pre neurovedy

Biologické a chemické vedy

Slovenská biologická spoločnosť
Slovenská botanická spoločnosť
Slovenská chemická spoločnosť
Slovenská ekologická spoločnosť
Slovenská entomologická spoločnosť
Slovenská mykologická spoločnosť
Slovenská spoločnosť pre biochémiu a molekulárnu biológiu
Slovenská zoologická spoločnosť

Poľnohospodárske a veterinárne vedy

Slovenská parazitologická spoločnosť
Slovenská spoločnosť pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárne vedy

Vedy o dejinách

Slovenská antropologická spoločnosť
Slovenská archeologická spoločnosť
Slovenská historická spoločnosť
Slovenská numizmatická spoločnosť
Slovenská orientalistická spoločnosť
Slovenská spoločnosť pre dejiny vied a techniky
Umeleckohistorická spoločnosť Slovenska

Vedy o človeku a spoločnosti

Národopisná spoločnosť Slovenska
Nezávislé združenie ekonómov Slovenska
Slovenská jazykovedná spoločnosť
Slovenská jednota klasických filológov
Slovenská kriminologická spoločnosť
Slovenská limnologická spoločnosť
Slovenská literárnovedná spoločnosť
Slovenská pedagogická spoločnosť
Slovenská psychologická spoločnosť
Slovenská sociologická spoločnosť
Slovenská spoločnosť pre medzinárodné právo
Slovenská spoločnosť pre regionálnu politiku
Slovenská spoločnosť pre štúdium náboženstiev
Slovenská teatrologická spoločnosť
Slovenské filozofické združenie
Slovenské združenie pre politické vedy
Spoločnosti pre vedy a umenia

:: Slovenská akadémia vied, veda slovenská.

radián lat. − značka: rad − doplnková jednotka SI pre rovinný uhol. 1 rad je veľkosť uhla medzi dvoma polomermi kružnice, pričom dĺžka oblúka medzi ich koncovými bodmi sa rovná polomeru kružnice; 1 rad = 57° 17′ 45″ (16;593 − 594).

:: fyzika.

rádioaktivita lat. − žiarenie produkované nestabilnými jadrami atómov, premena jadra atómu sprevádzaná vysielaním rádioaktívneho žiarenia.

:: fyzika.

rádioaktivita prirodzená − vlastnosť niektorých prvkov, napr. rádia, samovoľne emitovať pri svojich samovoľných premenách jadrové žiarenie za súčasnej premeny na iný prvok.

:: fyzika.

rádioaktivita umelá − premena stabilného jadra atómu pôsobením iného jadra alebo častice na nestabilné jadro, ktoré sa samovoľne rozpadá za súčasného uvoľnenia žiarenia.

:: fyzika.

rádiochémia – časť chémie, ktorej predmetom sú chemické a fyzikálnochemické vlastnosti rádionuklidov a jadrových reakcií.

Rakúske cisárstvo − habsburská monarchia v rokoch 1804 až 1867, kedy sa rakúsko-uhorským vyrovnaním transformovalo na Rakúsko–Uhorsko.

Rakúske cisárstvo bolo vyhlásené 11. 8. 1804 Františkom II. (ako rakúsky cisár František I.) po vyhlásení cisárstva vo Francúzsku Napoleonom I.

V dôsledku prehry v prusko-rakúskej vojne a zlyhaniu reformy štátnej správy bolo rakúske cisárstvo v roku 1867 Františkom Jozefom I. premenené na Rakúsko–Uhorsko.

:: biedermeier, geografia, Habsburgovci, história, Rakúsko, ústava oktrojovaná.

Rakúsko − krajina v strednej Európe, ktorá hraničí s Nemeckom, Lichtenštajnskom, Švajčiarskom, Talianskom, Slovinskom, Maďarskom, Slovenskom a Českom.

:: Európa, geografia, Habsburgovci, história, Rakúske cisárstvo, Rakúsko-Uhorsko, Viedeň.

Rakúsko–Uhorsko − dualistická monarchia v Európe v rokoch 1867 − 1918, ktorá vznikla rakúsko-uhorským vyrovnaním a nadväzovala na Rakúske cisárstvo.

:: Bratislava, dualizmus štátny, geografia, história, monarchia rakúsko-uhorská, Predlitavsko, Rakúsko, Uhorsko, Viedeň.

ráno – časť dňa od úsvitu do predpoludnia.

rapsódia (hudba) – inštrumentálna alebo orchestrálna skladba voľných foriem.

rasa arab.+fr. – skupina ľudí, ktorá sa vyznačuje určitými znakmi, ako farbou pokožky, vlasov, očí, tvarom lebky atď. Rasy vznikli v ranom období ľudstva.

rasa (biológia) – plemeno, odroda.

rastliny − autotrofné organizmy, zväčša vytvárajúce z anorganických látok látky organické, na základe účinku rastlinných farbív a slnečnej energie. Iba malá časť rastlín, ako huby, plesne, slizovky, sa živí heterotrofne.

Rastliny sú zdrojom výživy heterotrofných organizmov.

Rastliny sú súčasťou predmetu botaniky.

Rastliny sú reprezentované lexikálnym významom slova.

:: biológia, botanika, rastliny ovocné, rastliny suchomilné.

rastliny ovocné – rastliny – stromy, kry a byliny – pestované pre plody zvané ovocie.

Ovocné rastliny sa členia na

ovocné stromy,
ovocné kry
ovocné byliny.

Ovocné rastliny boli vyšľachtené z divorastúcich rastlín.

Starostlivosť o ovocné rastliny pozostáva z týchto činností:

strihanie,
postrekovanie,
ošetrovanie...

Pestovaniu ovocných rastlín a ovocia sa venuje ovocinárstvo.

rastliny suchomilné – rastliny uspôsobené rásť na suchých miestach. Suchomilné rastliny majú malú spotrebu vody.

reagovanie látky (chémia) – vstupovanie alebo vstúpenie látky do chemickej reakcie.

reakcia lat. − spätné pôsobenie, odpor proti niečomu, odpoveď, ohlas na istý popud.

:: reakcia chemická, reakcia jadrová.

reakcia chemická − chemický jav, chemická zmena − dej, pri ktorom spolu reaguje jedna alebo viaceré látky za vzniku jedného alebo viacerých produktov (látok); premena reaktantov na produkty. Pri chemických reakciách sa menia chemické vlastnosti látok alebo sa vytvára nová látka. Východiskové látky zanikajú, rušia sa chemické väzby v ich molekulách a vznikajú nové látky (produkty reakcie) čiže nové chemické väzby a nové molekuly produktov reakcie. Napr.

HCl + NaOH → NaCl + H2O

východiskové látky produkty

Pri chemickej reakcii buď vzniká alebo sa spotrebúva teplo. Táto skutočnosť je kritériom delenia chemických reakcií na:

exotermické reakcie,
endotermické reakcie.

Pri chemickej reakcii zanikajú východiskové látky a vznikajú nové látky − produkty reakcie.

:: elektrolýza, chémia.

reakcia jadrová − fyzikálny dej nastávajúci pri zrážkach jadier atómov so základnými časticami alebo s inými atómovými jadrami. V tomto procese intenzívnym pôsobením atómového jadra s elementárnou časticou alebo s iným jadrom nastáva premena jadra alebo jadier (cf 591;556).

:: fyzika.

reaktant (chémia) − východisková látka, t. j. látka prítomná na začiatku chemickej reakcie.

realita edukačná – výchovná skutočnosť, výchovná realita – súčasť predmetu pedagogiky, edukológie, filozofie výchovy tvorená sférou spoločenskej alebo sociálnej reality, v ktorej sa uskutočňujú edukačné procesy, ďalej všetko, čo tieto procesy determinuje z edukačného prostredia, vrátane tohto prostredia, ich subjekt, objekt a výsledky alebo efekty edukačných procesov, obsah edukácie, edukačné konštrukty a edukačné inštitúcie.

:: edukológia, funkcia učebnice, pedagogika.

realita ekonomická − súčasť spoločenskej reality tvorená súborom ekonomických javov a všetkého ďalšieho existujúceho v ekonomike tvoriace vedno súčasť predmetu ekonómie.

Dôležitým ekonomickým významovým útvarom cieľavedomo zjednodušene reprezentujúcim ten ktorý aspekt ekonomickej reality je ekonomický model.

:: ekonómia, ekonómia politická marxistická, ekonomika, jednotka ekonomická, subjekt ekonomický, ukazovateľ (ekonómia), vzťahy ekonomické.

realita fyzikálna − časť alebo vrstva reality skúmaná fyzikou a tvorená fyzikálnymi objektmi, ich vzťahmi a pohybmi. Fyzikálna realita je empirická báza fyzikálnych teórií, ktorá sa rozličným spôsobom modeluje.

Na empirickej úrovni fyzikálnu realitu reprezentujú rôzne zovšeobecnenia, systematizácie údajov meracích zariadení.

Na teoretickej úrovni fyzikálnu realitu reprezentujú logické rekonštrukcie výsledkov sprostredkovania fyzikálnych objektov podmienkami poznania v podobe fyzikálnych teórií a modelov.

Fyzikálnu realitu treba odlišovať od pojmu fyzikálnej reality, ktorý zaviedol A. Einstein: teória relativity prichádza so zistením závislosti opisovania skúmaných javov od výberu východiskového vzťažného systému, javy sa javia rôzne v závislosti od rôznych vzťažných systémov, pričom fyzikálne zákony charakterizujúce podstatu fyzikálnych javov zostávajú rovnaké z hľadiska ľubovoľného vzťažného systému.

V kvantovej fyzike sa ešte vo väčšej miere zohľadňuje sprostredkovanie fyzikálnych objektov podmienkami poznania (vrátane prostriedkov ich poznania a aktivitami ich pozorovateľa) − do úvahy sa tu berie podstatný vplyv experimentálnych prostriedkov: od začiatku 20. storočia sa do úvahy berie neklasický typ fyzikálneho objektu, realita ktorého je konštituovaná nevyhnutne aj väzbou s poznávacími prostriedkami a pozorovateľom.

V klasickej fyzike sa vychádza z predpokladu absolútnej totožnosti objektívneho jestvovania fyzikálneho sveta a povahy fyzikálnych objektov a procesov.

Podľa neklasickej (relativistickej a kvantovej) fyziky sa tieto stránky fyzikálnej reality podstatne odlišujú: fyzikálne objekty už nemajú absolútny charakter a nevyhnutne sa zohľadňuje realita ich pozorovateľa a podmienok ich poznávania vrátane poznávacích prostriedkov, v dôsledku čoho pojem fyzikálnej reality je fyzikálny významový útvar reprezentujúci konkrétne formy činnosti pozorovateľa pri rôznych podmienkach poznávania, ktoré vedno slúžia ako východisková empirická báza fyzikálnych teórií. Nazeravý prístup klasickej fyziky sa nahradzuje praktickým (činným) prístupom pozorovateľa sprostredkovaným fyzikálnymi prístrojmi.

Konfigurácia významových útvarov intervenujúcich v tvorbe pojmu fyzikálnej reality, s ktorým pracuje súčasná fyzika, zahrnuje previazané, no zároveň na seba neredukovateľné (nestotožniteľné) pojmy objektívnej reality (prírody, fyzikálneho sveta), empirickej (pozorovanej alebo experimentálnej) reality a teoretickej reality (komplexu fyzikálnych konštruktov, teórii a modelov).

:: fyzika, jav fyzikálny, makrosvet (fyzika), megasvet (fyzika), mikrosvet (fyzika), objekt fyzikálny.

realita geografická – súčasť predmetu geografie tvorená súborom fyzickogeografických a humánnogeografických javov a procesov v ich vzájomných vzťahoch v rámci geografickej krajiny.

realita jazyková – súčasť predmetu lingvistiky a filozofie jazyka, tvorená dynamicky sa vyvíjajúcim, relatívne uzavretým, vnútorne organizovaným (štruktúrovaným) celkom jazykových, lingválnych javov, entít, vlastností týchto entít a vzťahov medzi týmito entitami, na ktorom lingvistika identifikuje jazykový systém.

realita mimojazyková – súbor nejazykových, nelingválnych javov, entít, vlastností týchto entít, vzťahov medzi týmito entitami, ich zmien, pohybov... Tá ktorá entita, jej vlastnosť atď. sa môže stať predmetom referencie, čiže referentom, na ktorý odkazuje určitý jazykový výraz alebo symbol. Referenčná zhoda jazykových výrazov, t. j. totožnosť ich referentov (entít, ku ktorým odkazujú), sa nazýva koreferencia.

:: jazyk (lingvistika), lingvistika.

realita sociálna – socium, sociálna skutočnosť – súčasť spoločenskej reality a predmetu sociológie tvorená súborom sociálnych javov, sociálnych vzťahov čiže vzťahov medzi spoločenstvami ľudí (triedami, sociálnymi skupinami, sociálnymi vrstvami, kolektívmi, národmi, národnosťami, štátmi atď.) a sociálnych procesov.

realita virtuálna – počítačová simulácia, kombinujúca vnemy viacerých druhov s cieľom vytvorenia ilúzie reality s možnosťou manipulovať ňou.

realizmus kritický literárny − literárny smer 19. a 20. storočia, ktorého predstavitelia sa zameriavajú na človeka v jeho konkrétnej podobe a sociálnych súvislostiach s cieľom identifikovať nedostatky spoločnosti bazírujúcej na materiálnych hodnotách, vidiacej človeka nie podľa jeho charakteru, ale podľa jeho majetku.

Zdroj alebo príčiny negatívnych vlastností človeka (karierizmus, kradnutie, podvádzanie, vraždenie...) vidí literárny kritický realizmus v prvom rade v spoločnosti, nie v nich samých.

Literárny kritický realizmus odmieta sentimentálnu idylickosť, zakomponováva ľudovú slovesnosť, vidí aj život najnižších spoločenských vrstiev, pracuje s karikatúrou a satirou, akcentuje citové drámy, vyrastajúce s nenaplnených túžob a nesplnených očakávaní.

:: Kukučín, M., literatúra.

receptor lat. – orgán vnímajúci podnety vonkajšieho alebo vnútorného prostredia, pričom prijaté signály vedie do príslušných nervových centier. Tvorí ho jedna alebo viacero zmyslových buniek.

Receptory sa členia takto:

chemoreceptory,
mechanoreceptory,
fotoreceptory.

:: vnem (psychológia).

reč (lingvistika) − fr. parole (Saussure, F. de) – reč v užšom zmysle, konkrétna realizácia abstraktného jazykového systému v praktickom dorozumievacom akte, v konkrétnom rečovom prejave (prehovore). Výsledkom tejto realizácie je konkrétny jazykový text. Je to činnosť rečových ústrojov; spôsob využívania jazyka v praxi, a to buď v podobe hovorenej alebo v podobe písanej.

Okrem reči v tomto užšom zmysle sa hovorí aj o reči v univerzálnom zmysle, ktorou sa myslí „fyzicko–psychická schopnosť človeka ako prírodno–spoločenskej bytosti vytvárať artikulované zvuky, spájať ich ako materiálnu formu s vnútornými ideálnymi obsahmi (vnemami, predstavami, pojmami, myšlienkami, citmi a vôľou (J. P.: v tomto slovníku hovoríme významovými útvarmi a procesmi)) a pomocou týchto artikulovaných znakov realizovať vzájomnú komunikáciu s inými členmi spoločenského celku. Reč v tomto univerzálnom zmysle je všeobecná ľudská schopnosť bez ohľadu na to, v akom spoločenskom útvare (rodine, rode, kmeni, národnosti, národe) človek žije a pracuje. Touto schopnosťou spájať artikulované zvuky s obsahmi svojho vedomia ako odrazmi (J.P reprezentáciami) objektívnej reality a pomocou nich myslieť a komunikovať v spoločnosti sa človek podstatne odlišuje od nižších druhov živých bytostí. Pre reč v tomto univerzálnom zmysle použil zakladateľ modernej európskej jazykovedy F. de Saussure francúzsky termín langage...“ (182;17).

:: hlas (lingvistika), jednotka reči, prejav rečový, reč a jazyk (lingvistika), veta (lingvistika).

reč a jazyk (lingvistika) – dva aspekty (individuálny a spoločenský) toho istého komplexného javu; „niet jazyka bez reči (ak sa jazyk nerealizuje v reči, umiera) a reči bez jazyka (bez jazykového psychosociálneho systému by reč nemohla byť nástrojom duchovnej komunikácie a duchovného poznávania) (182;68).“

redistribúcia lat. – znovurozdeľovanie, prerozdeľovanie, opätovné delenie alebo triedenie.

Pojem redistribúcie plní kľúčovú úlohu v humanitnehistorickoantropologickom skúmaní vzniku štátu (cf 437;3375).

redistribúcia dôchodku národného – znovarozdeľovanie národného dôchodku – druhé a ďalšie rozdeľovanie národného dôchodku, v ktorom dochádza k vytváraniu odvodených dôchodkov; uskutočňuje sa najmä prostredníctvom štátneho rozpočtu (186;823).

:: ekonómia, ekonomika.

redukcia (chémia) – dej, pri ktorom atóm prijíma jeden alebo viac elektrónov a stáva sa aniónom.

referencia lat. − odkaz, odkazovanie k niečomu, odvolanie sa na, odvolávanie sa na.

:: referencia, in: Hlavná časť, referencia (metrológia).

referencia (metrológia) − entita, ktorou sa dá (vedno s číslom) vyjadriť veľkosť veličiny; referenciou môže byť meracia jednotka, referenčný materiál alebo ich kombinácia.

:: fyzika.

reformácia lat. – nábožensko–politické a sociálne hnutie počnúc 16. storočím v strednej a západnej Európe proti ideologickému monopolu a bohatstvu katolíckej cirkvi, ktoré viedlo k vytvoreniu protestantských cirkví a významne ovplyvnilo politické dianie v Európe. Najvýznamnejší predstavitelia reformácie M. Luther, U. Zwingli predstavovali kompromisné meštiansko–šľachtické umiernené krídlo, k radikálnemu krídlu patrili anabaptisti a uniati. Katolícka cirkev v snahe zabrániť ďalšiemu šíreniu reformácie pristúpila k silnej rekatolizácii a protireformácii (16;602).

región (geografia) – časť územia vymedzená na základe určitých kritérií, ako štát, kraj, okres.

V rámci fyzickej geografie sa región chápe ako jednotka fyzickogeografickej regionalizácie – individuálna, neopakovateľná jednotka rôznej úrovne.

regulácia konania vedomá (psychológia) – usmerňovanie konania na báze uvedomovania si schopnosti samostatne z vlastnej vôle konať.

regulácia správania vedomá (psychológia) – usmerňovanie správania na báze uvedomovania si svojej schopnosti samostatne sa rozhodovať.

reklama lat. – súčasť marketingu, spočívajúca v platenej forme neosobnej masovej komunikácie s cieľom informovať spotrebiteľov so zámerom ovplyvniť ich správanie.

relácia (teória množín) − podmnožina karteziánskeho súčinu alebo ináč povedané: množina, ktorá je časťou karteziánskeho súčinu.

:: matematika, relácia binárna.

relácia binárna − relácia, ktorá je časťou karteziánskeho súčinu dvoch množín; vzťah prvkov jednej množiny k prvkom druhej množiny; binárna relácia slúži na vyjadrenie vzťahov medzi prvkami nejakých množín, napr. vzťahu „byť potomkom“, „byť študentom určitého ročníka“, „mať rovnaký dátum narodenia“, „byť väčší než“, „byť podmnožinou“, „byť deliteľom“...

Binárna relácia z množiny A do množiny B je podmnožina φ karteziánskeho súčinu A × B.

Ak usporiadaná dvojica prvkov a a b je prvkom podmnožiny φ čiže [a, b] ∈ φ, hovoríme, že prvok a je v relácii φ s prvkom b, alebo že prvky a a b sú v relácii φ a píšeme a φ b.

Binárna relácia na množine A je každá podmnožina karteziánskeho súčinu množín A × A.

Každé zobrazenie f množiny A do množiny B je relácia. Dvojice prvkov a ∈ A a b ∈ B sú v relácii f, práve vtedy, keď je f (a) = b.

Zobrazenie je špeciálny prípad relácie. Aby relácia R bola zobrazenie, musí platiť: ak a Ri b a a c, tak nevyhnutne b = c.

S reláciami možno uskutočňovať všetky operácie, ktoré možno uskutočňovať s množinami.

:: matematika, teória množín.

relácia usporiadania – usporiadanie – relácia súčasne spĺňajúca tri vlastnosti:

reflexívnosť,
antisymetrickosť,
tranzitívnosť.

Relácia usporiadania je súčasťou predmetu teórie usporiadania.

:: matematika.

relativita času (teória relativity) – neabsolútnosť času, jeho väzba na priestor a hmotu.

:: čas.

relatívnosť pokoja a pohybu – možnosť zisťovať pokoj a pohyb len vzhľadom na vzťažnú sústavu, to znamená, že opis pohybu závisí od voľby vzťažnej sústavy.

:: fyzika.

reliéf (architektúra) − plastika vypracovaná z plochy, ktorá má k tejto ploche ešte badateľný vzťah, pričom ilúzia tretieho rozmeru sa dosahuje náznakom. Reliéfy možno rozlišovať hlavne podľa stupňa vyčnievania figúry nad základnou plochou:

zapustený glyptický reliéf (zvaný aj egyptský),
plochý reliéf,
poloreliéf,
vysoký reliéf (cf 395;183).

reliéf (geológia) – tvárnosť zemského povrchu alebo dna morí.

reliéf zemského povrchu – vrchná plocha zemskej kôry a súčasť planetárneho systému krajinnej sféry.

:: povrch zemský, Zem.

remediácia lat. − vzájomné ovplyvňovanie sa médií.

remeslo – malovýroba založená na kvalifikovanej, prevažne ručnej práci výrobcu a na obmedzenej deľbe práce vnútri dielne; vznikla v procese druhej veľkej spoločenskej deľby práce tým, že sa oddelila od poľnohospodárstva; za feudalizmu sa vyvíjala v rámci feudálneho veľkostatku a potom sa sústreďovala v mestách, organizovaná v cechovom zriadení; rozvoj remeselnej výroby a tovarovo-peňažných vzťahov vedie k premene remesla na súčasť jednoduchej tovarovej výroby.

:: klampiarstvo, remeslo umelecké.

remeslo umelecké – výtvarné remeslo – odvetvie výtvarného umenia, manuálne, na objednávku vykonávané vyrábanie predmetov, v ktorých umelecká forma vyjadruje funkciu a kde výrobný proces od návrhu až k hotovému artefaktu je vecou jednej osobnosti, spájajúcej výtvarné a technické majstrovstvo.

:: umenie.

renesancia fr. − súčasť európskej kultúry počnúc koncom 13. stor. v Taliansku do poslednej štvrtiny 16. stor. v miere participácie jej vývinových pásiem (umenia, vedy, filozofie, náboženstva...) na premene zlého na dobré, škaredého na krásne a neutrálneho na dobré alebo krásne.

:: história, novovek, reformácia, stredovek.

reprezentácia lat. − zastupovanie.

:: reprezentácia matematická.

reprezentácia matematická – matematický významový útvar zobrazujúci nejakú entitu alebo oblasť reality, napr. model fyzikálneho systému.

reprodukcia (biológia) − rozmnožovanie.

reprodukcia (ekonómia) − komplex neustále sa obnovujúcich ekonomických procesov výroby, rozdeľovania, výmeny a spotreby spoločenského produktu, ktoré sú fázami spoločenského reprodukčného procesu.

reprodukcia (umenoveda) − verná napodobnenina originálu alebo predlohy vytvorená rôznymi technikami; mechanicky rozmnožené umelecké dielo.

reprodukcia života individuálneho a života druhu – základná tendencia všetkých živých organizmov spočívajúca v rozmnožovaní (792;17).

:: život (biológia).

republika lat. – forma štátu alebo štátne zriadenie, v ktorom sa zvrchovaná moc volí na určité obdobie.

reťaz bicyklová – strojová súčiastka tvoriaca časť bicykla prenášajúcu silu od kľúk, ktorými točí cyklista, na kazetu a následne na koleso, čím sa bicykel dostáva do pohybu.

:: článok spojovací.

reťazec − reťazovitý (podobný reťazi) útvar tvorený konečnou postupnosťou určitých prvkov rovnakého typu.

:: reťazec (informatika), reťazec (teória jazykov formálnych), reťazce (teória množín).

reťazec (informatika) − postupnosť znakov.

:: reťazec (teória jazykov formálnych).

reťazec (teória jazykov formálnych) – konečná postupnosť symbolo danej abecedy.

reťazce (teória množín) – dobre usporiadaná množina.

rétorika gr. – rečníctvo alebo náuka o ňom; v stredoveku tretie zo siedmich slobodných umení.

reverz lat. – vnútorná, opačná strana, rub; opak: averz.

:: reverz mince.

reverz mince – panna, hlava – rubová strana mince, jej zadná strana. Na obr. je minca 1€, pričom jej reverz je zobrazený naľavo a tvorí ho slovenská národná strana od autora I. Řeháka:

(Napravo je zobrazená lícna strana mince, jej averz.)

Poznámka: podľa iných zdrojov (napr. Avers a revers, in: Wikipedie) je to naopak (cf aj Averz, in: Numizmatický slovník).

Všeobecne však neexistuje zhoda o pravidlách na rozlíšenie lícnej a rubovej strany mince, čo je dôsledok skutočnosti, že pre rôzne krajiny a rôzne obdobia sa používajú rôzne pravidlá.

:: numizmatika, rub.

revolúcia francúzska – môže označovať tieto revolúcie:

Veľká francúzska revolúcia (1789 – 1799),
Júlová revolúcia (1830),
Francúzska revolúcia (1848),
Februárová revolúcia (Révolution de Février)
Parížska komúna (18. marca – 28. mája 1871),
Francúzska revolúcia v máji 1968.

:: Francúzsko.

revolúcia októbrová v Rusku 1917 − Veľká októbrová socialistická revolúcia, boľševická revolúcia v Rusku 1917 − ozbrojený prevrat v Petrohrade 6. − 7. októbra 1917 (podľa gregoriánskeho kalendára 24. − 25. októbra) uskutočnený boľševikmi.

:: história., Rusko.

revolúcia priemyselná − angl. industrial revolution − základná zmena v oblasti výrobných síl a technológií umožnená radom vynálezov v oblasti pracovnej a obrábacej techniky. Počnúc treťou priemyselnou revolúciou dochádza k revolúcii sčasti paralelne s už sa realizujúcim nižším typom priemyselnej revolúcie.

:: ekonómia, ekonomika, história, revolúcia priemyselná druhá, revolúcia priemyselná piata, revolúcia priemyselná prvá, revolúcia priemyselná štvrtá, revolúcia priemyselná tretia, stroj.

revolúcia priemyselná druhá − angl. second industrial revolution − priemyselná revolúcia, ktorá sa na začiatku 20. storočia a vyznačovala sa zavedením pásovej výroby, využívaním elektriny a spaľovacích motorov, organizáciou práce na báze vedeckých princípov napr. F. Taylora, zavedením presných pracovných postupov pre každé pracovisko, zavedením úkolovej mzdy.

revolúcia priemyselná piata − angl. fifth industrial revolution − priemyselná revolúcia, ku ktorej dochádza v 21. storočí paralelne so štvrtou a ktorá sa zakladá na nanotechnologickej zmene materiálového inžinierstva nahradzujúceho doterajšie suroviny nanomateriálmi s presne definovanými úžitkovými vlastnosťami, napr. s veľmi dlhou životnosťou a na nízkoenergetickej výrobe bez opracovávania, obrábania a bez odpadu.

revolúcia priemyselná prvá − angl. first industrial revolution − sa začala koncom 18. storočia a odohrávala sa v manufaktúrach využívajúcich energiu vodných tokov a pary.

revolúcia priemyselná štvrtá − angl. fourth industrial revolution − robotická alebo digitálna revolúcia (s inteligentnými továrňami a zariadeniami), ktorá sa v nadväznosti na tretiu priemyselnú revolúciu začala približne v polovici 20. storočia a vyznačuje sa stieraním hraníc medzi fyzickými, digitálnymi a biologickými sférami. Stroje preberajú väčšinu práce, no práca zostáva rovnaká.

revolúcia priemyselná tretia − angl. third industrial revolution − priemyselná revolúcia ktorá sa začala nahradzovaním elektrónok tranzistormi a ku ktorej rozmachu došlo v 70. rokoch 20. storočia využívaním mikroprocesorov, zavádzaním počítačov a automatizáciou výrobných liniek.

rezerva lat. – zásoba.

rezervácia prírodná − skr. PR − lokalita, spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu, alebo biotopy druhov európskeho významu, alebo biotopy druhov národného významu. (Zdroj: Prírodná rezervácia, in: Wikipédia)

:: rezervácia prírodná národná.

rezervácia prírodná národná − skr. NPR − prírodná rezervácia, spravidla predstavujúca nadregionálne biocentrum ako súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, ktorú môže ministerstvo ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom. (Zdroj: Národná prírodná rezervácia, in: Wikipédia)

:: Šúr.

rezultatívnosť algoritmu − vlastnosť algoritmu spočívajúca v tom, že jeho použitie na vstupné údaje musí vždy skončiť po konečnom počte krokov a po skončení musí algoritmus dať hľadaný výsledok.

režim politický – metódy vládnutia alebo spôsoby vykonávania štátnej moci.

:: fašizmus, politika.

riadenie − usmerňovanie, spravovanie, staranie sa o riadny chod, priebeh, činnosť niečoho.

Riadenie je súčasťou predmetu teórie riadenia, kybernetiky, vedy o manažmente atď.

:: objekt riadenia, riadenie (kybernetika), riadenie procesov ekonomických, riadenie so spätnou väzbou (kybernetika), teória riadenia.

riadenie (kybernetika) − cieľavedomé pôsobenie na riadený objekt (riadený systém) tak, aby sa zabezpečil vopred stanovený cieľ riadenia ovládaním špeciálnych zariadení na základe hodnotenia a spracovania informácií, ktoré dané zariadenia dostanú o objekte i o vplyvoch okolia na tento objekt (25;328).

:: riadenie so spätnou väzbou (kybernetika).

riadenie procesov ekonomických – určovanie a kontrolovanie priebehu ekonomických procesov opierajúce sa spravidla o určitú ekonomickú teóriu.

:: ekonómia.

riadenie so spätnou väzbou (kybernetika) − riadenie, pri ktorom riadiaci a riadený systém sú spojené obvodom spätnej väzby. Najjednoduchšia schéma riadenia so spätnou väzbou je na obrázku:

kde R je riadiaci systém, O riadený systém (objekt riadenia), E prostredie systému riadenia, d kanál prenosu informácie o stave objektu riadenia, f kanál prenosu riadiacej informácie, i vplyvy prostredia na objekt riadenia, a výstup z objektu riadenia.

Takáto schéma v podstate adekvátne zobrazuje mnohé mechanizmy regulácie v technických a biologických systémoch na princípe homeostázy. Stav objektu riadenia v určitom časovom momente tu závisí od jeho predchádzajúcich stavov, vplyvov prostredia i riadiacich vplyvov a stav riadiace systému zasa od stavu objektu riadenia (a prípadne aj od jeho vlastných predchádzajúcich stavov.

rieka − prirodzený vodný tok s väčšou plochou povodia, dĺžkou koryta a väčšími prietokmi.

Začiatok rieky je obyčajne prameň, sútok dvoch tokov, jazero, ľadovec, z ktorého vyteká.

Miesto, kde sa rieka vlieva do inej rieky, jazera, mora, sa nazýva ústie rieky.

Hlavná rieka so všetkými prítokmi tvorí riečnu sieť. Územie, z ktorého odvádza vodu celá riečna sieť, je povodie hlavnej rieky.

Vzdialenosť od prameňa po ústie rieky meraná po strednici je dĺžka rieky.

:: geografia, krajina.

riešenie problému – transformácia problému do podoby návodu odstránenia ťažkosti, výsledkom uvedomenia si ktorej riešený problém bol; postup hľadania optimálneho obsahu a formy konania vzhľadom k určitým cieľom (funkciám, záujmom, programom ap.), kontextom, situáciám a podmienkam; taká konečná postupnosť operátorov, ktorá, aplikujúc jej členy na stavy vznikajúce postupne zo začiatočného stavu riešeného problému, transformuje tento stav na niektorý spomedzi tých, čo patria do množiny cieľových.

:: riešenie problému praktické, vypočítateľnosť.

riešenie problému praktické – predmet aplikovaného výskumu spočívajúci realizácii návodu odstránenia ťažkosti.

riešenie rovnice (matematika) − jednak postup určovania množiny čísel z oboru premennej, ktoré dosadením za premennú dávajú pravdivú rovnosť, jednak výsledok tohto postupu; hľadanie alebo nájdenie všetkých takých čísel x z definičného oboru D, pre ktoré sa po dosadení z rovnice stáva pravdivá rovnosť; nájdené čísla sa nazývajú korene rovnice a tvoria obor pravdivosti danej rovnice. Množina D sa nazýva definičný obor rovnice.

Pri riešení rovníc sa používajú ekvivalentné úpravy.

riešenie trojuholníkov − výpočty neznámych prvkov trojuholníka pomocou daných hodnôt niektorých prvkov; súčasť predmetu trigonometrie.

:: matematika.

Rím − mesto v Latiu, centrum Rímskej ríše. V súčasnosti hlavné mesto Talianska.

:: edil, geografia, história, latinčina, Rím staroveký, Rimania., Rímska ríša.

Rím staroveký – antický Rím – štátny útvar, ktorý vznikol v 8. stor. pr. n. l. na Apeninskom polostrove na území dnešného Ríma ako mestský štát, ktorý postupne ovládol celé Stredomorie (a odvtedy sa označuje ako Rímska ríša), v roku 395 n. l. sa rozdelil na Západorímsku ríšu, ktorá zanikla v roku 476, a Byzantskú ríšu, ktorá zanikla v roku 1453.

:: antika, antika rímska, história, Latium, prokonzul (história).

Rimania – lat. Romani – pôvodne jeden z kmeňov Latínov, ktorý obýval Rím, neskôr obyvatelia Itálie, pokiaľ mali rímske občianstvo, od roku 212 n. l. (constitutio Antoniniana) občania na pôde rímskeho impéria (imperium Romanum) (189;5, 206;537).

:: história, Latium, Rím staroveký, Rímska ríša, starovek.

Rímska ríša – staroveký štát, ktorý sa vyvinul z rímskeho mestského štátu Rím.

V rámci vývoja Rímskej ríše sa rozlišujú tieto obdobia:

obdobie kráľovstva (archaické obdobie, kviritárne obdobie) – 753 pr. n. l. – 367 pr. n. l.;
obdobie republiky (predklasické obdobie – 367 pr. n. l. – 27 pr. n. l.;
obdobie principátu (klasické obdobie) – 27 pr. n. l. – 284 n. l.);
obdobie absolútneho cisárstva (postklasické obdobie) – 284 – 565:

poklasické obdobie – 284 – 527;
justiniánske obdobie (éra cisára Justiniána) – 527 – 565.

:: edil, geografia, história, imperium Romanum, latinčina, Latium, Rím, Rím staroveký, Rimania, starovek, Západorímska ríša.

Rímsky klub − angl. Club of Rome − mimovládne združenie priemyselníkov, politikov, vedcov a predstaviteľov ďalších profesií, ktoré vzniklo v roku 1968 z iniciatívy talianskeho priemyselníka, podnikateľa a ekonómia Aurelia Pecceia. Sekretariát Rímskeho klubu sídli vo Winterthure (Švajčiarsko). Prvá správa Rímskeho kruhu s názvom Limity rastu vyšla v roku 1972 a metodologicky sa opierala o postupy globálneho modelovania a systémovej dynamiky.

Ríša rastlinná – lat. Regnum vegetabile (Plantae) – súčasť predmetu botaniky (fytológie), tvoriaca najdôležitejšiu biotickú zložku Zeme.

Rastlinná ríša sa člení nasledovne (zdroj: 849;8 an.):

A. Podríša : Thallophyta (Thallobionta) – Nižšie rastliny (Stielkaté rastliny)

1. Oddelenie: Cyanophyta – sinice

2. Oddelenie: Chromophyta (Chrysophyta) – zlatisté riasy

1. Trieda : Chrysophyceae – zlatohnedé riasy

2. Trieda : Xanthophyceae – žltozelené riasy

3. Trieda : Bacillariophyceae – rozsievky

4. Trieda : Phaeophyceae – hnedé riasy

3. Oddelenie : Rhodophyta – červené riasy

4. Oddelenie : Euglenophyta – červenoočká

5. Oddelenie : Chlorophyta – zelené riasy

1. Trieda : Chlorophyceae – vlastné zelené riasy

2. Trieda : Conjugatophyceae – spájavky

3. Trieda : Charophyceae – chary

6. Oddelenie : Lichenophyta – lišajníky

B. Podríša : Telomophyta (Cormophyta, Cormobionta) – Telómové rastliny (Vyššie rastliny)

1. Oddelenie : Bryophyta – machorasty

1. Trieda : Hepaticopsida – pečeňovky

2. Trieda : Anthocerotopsida – rožteky

3. Trieda : Bryopsida – machy

1. Podtrieda : Sphagnideae

2. Podtrieda : Bryideae

2. Oddelenie : Rhyniophyta – rýniorasty

3. Oddelenie : Pteridophyta – papraďorasty

1. Trieda : Lycopodiopsida – plavúne

2. Trieda : Selaginellopsida – plavúnky

3. Trieda : Equisetopsida – prasličky

4. Trieda : Polypodiopsida – paprade

4. Oddelenie : Spermatophyta – rastliny semenné

1. Pododdelenie : Gymnospermatophytina (Gymnospermae) – Nahosemenné

1. Trieda : Cycadopsida – cykasy

2. Trieda : Ginkgopsida – ginká

3. Trieda : Ephedropsida – chvojníky

4. Trieda : Taxopsida – tisy

5. Trieda : Pinopsida – ihličnany

1. Čeľaď : Araucariaceae – araukariovité

2. Čeľaď : Pinaceae – borovicovité

3. Čeľaď : Taxodiaceae – tisovcovité

4. Čeľaď : Cupressaceae – cyprusovité

2. Pododdelenie : Angiospermatophytina (Angiospermae) – Krytosemenné

1. Trieda : Magnoliopsida (dvojklíčnolistové – Dicotyledonae) – Magnóliokveté

1. Rad : Magnoliales – magnóliotvaré

1. Čeľaď : Magnoliaceae – magnóliovité

2. Čeľaď : Annonaceae – anonovité

2. Rad : Laurales – vavrínotvaré

1. Čeľaď : Lauraceae – vavrínovité

2. Čeľaď : Calycanthaceae –kalykantovité

3. Rad : Piperales – pieprotvaré

1. Čeľaď : Piperaceae – pieprovité

4. Rad : Aristolochiales – vlkovcotvaré

1. Čeľaď : Aristolochiaceae – vlkovcovité

5. Rad : Nymphaeales – leknotvaré

1. Čeľaď : Nymphaeaceae – leknovité

2. Čeľaď : Nelumbaceae – lotosovité

6. Rad : Berberidales – dráčotvaré

1. Čeľaď : Berberidaceae – dráčovité

7. Rad : Ranunculales – iskerníkotvaré

1. Čeľaď : Ranunculaceae – iskerníkovité

8. Rad : Papaverales – makotvaré

1. Čeľaď : Papaveraceae – makovité

2. Čeľaď : Fumariaceae – zemedymovité

9. Rad : Capparales – kaparotvaré

1. Čeľaď : Capparaceae – kaparovité

2. Čeľaď : Brassicaceae – kapustovité

3. Čeľaď : Resedaceae – rezedovité

10. Rad : Hamamelidales – hamamelotvaré

1. Čeľaď : Hamamelidaceae – hamamelovité

2. Čeľaď : Platanaceae – platanovité

11. Rad : Urticales – žihľavotvaré

1. Čeľaď : Ulmaceae – brestovité

2. Čeľaď : Moraceae – morušovité

3. Čeľaď : Cannabaceae – konopovité

4. Čeľaď : Urticaceae – žihľavovité

12. Rad : Juglandales – orechotvaré

1. Čeľaď : Juglandaceae – orechovité

13. Rad : Fagales – bukotvaré

1. Čeľaď : Fagaceae – bukovité

14. Rad : Betulales – brezotvaré

1. Čeľaď : Betulaceae – brezovité

15. Rad : Salicales – vŕbotvaré

1. Čeľaď : Salicaceae – vŕbovité

16. Rad : Caryophyllales – klinčekotvaré

1. Čeľaď : Caryophyllaceae – klinčekovité

2. Čeľaď : Amaranthaceae – láskavcovité

3. Čeľaď : Phytolaccaceae – líčidlovité

4. Čeľaď : Chenopodiaceae – mrlíkovité

17. Rad : Opuntiales – opunciotvaré

1. Čeľaď : Opuntiaceae – opunciovité

18. Rad : Polygonales – stavikrvotvaré

1. Čeľaď : Polygonaceae – stavikrvovité

19. Rad : Primulales – prvosienkotvaré

1. Čeľaď : Primulaceae – prvosienkovité

20. Rad : Paeoniales – pivonkotvaré

1. Čeľaď : Paeoniaceae – pivonkovité

21. Rad : Theales – čajovníkotvaré

1. Čeľaď : Theaceae – čajovníkovité

2. Čeľaď : Hypericaceae – ľubovníkovité

22. Rad : Malvales – slezotvaré

1. Čeľaď : Malvaceae – slezovité

2. Čeľaď : Sterculiaceae – kakaovníkovité

3. Čeľaď : Bombacaceae – bavlníkovité

4. Čeľaď : Tiliaceae – lipovité

23. Rad : Violales – fialkotvaré

1. Čeľaď : Violaceae – fialkovité

2. Čeľaď : Passifloraceae – mučenkovité

3. Čeľaď : Caricaceae – papajovité

4. Čeľaď : Cucurbitaceae – tekvicovité

5. Čeľaď : Begoniaceae – begóniovité

24. Rad : Ericales – vresovcotvaré

1. Čeľaď : Ericaceae – vresovcovité

2. Čeľaď : Vacciniaceae – brusnicovité

3. Čeľaď : Empetraceae – šuchovité

25. Rad : Ebenales – ebenotvaré

1. Čeľaď : Ebenaceae – ebenovité

2. Čeľaď : Sapotaceae – sapotovité

3. Čeľaď : Styracaceae – styraxovité

26. Rad : Rosales – ružotvaré

1. Čeľaď : Rosaceae – ružovité

27. Rad : Fabales – bôbotvaré

1. Čeľaď : Mimosaceae – mimózovité

2. Čeľaď : Caesalpiniaceae – cezalpíniovité

3. Čeľaď : Fabaceae – bôbovité

28. Rad : Myrtales – myrtotvaré

1. Čeľaď : Myrtaceae – myrtovité

2. Čeľaď : Oenotheraceae – pupaľkovité

3. Čeľaď : Thymelaeaceae – vrabcovníkovité

29. Rad : Euphorbiales – mliečnikotvaré

1. Čeľaď : Buxaceae – krušpánovité

2. Čeľaď : Euphorbiaceae – mliečnikovité

30. Rad : Cornales – drieňotvaré

1. Čeľaď : Cornaceae – drieňovité

31. Rad : Celastrales – bršlenotvaré

1. Čeľaď : Celastraceae – bršlencovité

2. Čeľaď : Aquifoliaceae – cezmínovité

3. Čeľaď : Staphyleaceae – klokočovité

32. Rad : Rhamnales – rašetliakotvaré

1. Čeľaď : Vitaceae – viničovité

2. Čeľaď : Rhamnaceae – rešetliakovité

33. Rad : Sapindales – mydlovníkotvaré

1. Čeľaď : Sapindaceae – mydlovníkovité

2. Čeľaď : Hippocastanaceae – pagaštanovité

3. Čeľaď : Anacardiaceae – obličkovcovité

34. Rad : Rutales – rutotvaré

1. Čeľaď : Simaroubaceae – simarubovité

2. Čeľaď : Meliaceae – meliovité

3. Čeľaď : Rutaceae – rutovité

35. Rad : Geraniales – pakostotvaré

1. Čeľaď : Oxalidaceae – kysličkovité

2. Čeľaď : Linaceae – ľanovité

3. Čeľaď : Geraniaceae – pakostovité

4. Čeľaď : Balsaminaceae – netýkavkovité

36. Rad : Saxifragales – lomikameňotvaré

1. Čeľaď : Saxifragaceae – lomikameňovité

2. Čeľaď : Grossulariaceae – egrešovité

3. Čeľaď : Crassulaceae – tučnolisté

4. Čeľaď : Hydrangeaceae – hortenziovité

37. Rad : Araliales – aralkotvaré

1. Čeľaď : Araliaceae – aralkovité

2. Čeľaď : Apiaceae – mrkvovité

38. Rad : Loganiales – loganiotvaré

1. Čeľaď : Loganiaceae – loganiovité

2. Čeľaď : Gentianaceae – horcovité

3. Čeľaď : Apocynaceae – zimozeleňovité

4. Čeľaď : Asclepiadaceae – glejovkovité

39. Rad : Scrophulariales – krtičníkotvaré

1. Čeľaď : Scrophulariaceae – krtičníkovité

2. Čeľaď : Orobanchaceae – zárazovité

3. Čeľaď : Utriculariaceae – bublinatkovité

4. Čeľaď : Oleaceae – olivovité

40. Rad : Solanales – ľuľkotvaré

1. Čeľaď : Polemoniaceae – vojnovkovité

2. Čeľaď : Convolvulaceae – pupencovité

3. Čeľaď : Cuscutaceae – kukučinovité

4. Čeľaď : Solanaceae – ľuľkovité

41. Rad : Lamiales – hluchavkotvaré

1. Čeľaď : Verbenaceae – železníkovité

2. Čeľaď : Lamiaceae – hluchavkovité

42. Rad : Boraginales –borákovité

1. Čeľaď : Boraginaceae – borákovité

43. Rad : Plantaginales – skorocelotvaré

1. Čeľaď : Plantaginaceae – skorocelovité

44. Rad : Campanulales – zvončekotvaré

1. Čeľaď : Campanulaceae – zvončekovité

2. Čeľaď : Lobeliaceae – lobelkovité

45. Rad : Rubiales – marenotvaré

1. Čeľaď : Rubiaceae – marenovité

2. Čeľaď : Caprifoliaceae – zemolezovité

3. Čeľaď : Valerianaceae – valeriánovité

4. Čeľaď : Dipsacaceae – štetkovité

46. Rad : Asterales – astrotvaré

1. Čeľaď : Asteraceae – astrovité

2. Čeľaď : Cichoriaceae – čakankovité

2. Trieda : Liliopsida – ľaliokveté (Monocotyledonae – jednoklíčnolistové)

1. Rad : Butomales – okrasotvaré

1. Čeľaď : Butomaceae – okrasovité

2. Čeľaď : Alismataceae – žabníkovité

2. Rad : Arecales – arekotvaré (palmy)

1. Čeľaď : Pandanaceae – pandánovité

2. Čeľaď : Arecaceae – arekovité

3. Rad : Arales – áronotvaré

1. Čeľaď : Araceae – áronovité

2. Čeľaď : Lemnaceae – žaburinkovité

4. Rad : Liliales – ľaliotvaré

1. Čeľaď : Liliaceae – ľaliovité

2. Čeľaď : Amaryllidaceae – amarylkovité

3. Čeľaď : Agavaceae – agávovité

4. Čeľaď : Iridaceae – kosatcovité

5. Rad : Zinngiberales – ďumbierotvaré

1. Čeľaď : Zinngiberaceae – ďumbierovité

2. Čeľaď : Musaceae – banánovníkovité

3. Čeľaď : Cannaceae – kanovité

6. Rad : Orchidales – vstavačotvaré

1. Čeľaď : Orchidaceae – vstavačovité

7. Rad : Commelinales – podenkotvaré

1. Čeľaď : Commelinaceae – podenkovité

2. Čeľaď : Bromeliaceae – broméliovité

8. Rad : Juncales – sitinotvaré

1. Čeľaď : Juncaceae – sitinovité

9. Rad : Cyperales – šachorotvaré

1. Čeľaď : Cyperaceae – šachorovité

10. Rad : Poales – lipnicotvaré

1. Čeľaď : Poaceae – lipnicovité

:: botanika, botanika systematická.

rítus apotropaický – obrad, ktorého účelom je odvrátiť hrozbu zla.

:: náboženstvo.

riziká sociálne – pravdepodobnosti všeobecných strát ovplyvňujúcich prvky kvality života ľudí a minimalizované pri uplatňovaní sociálnej zodpovednosti všetkých členov spoločnosti.

RNA – ribonukleová kyselina.

:: biológia.

RNDr. – rerum naturalium doctor – titul doktor prírodných vied.

robotika angl. – veda, ktorej predmetom sú roboty a komplex všetkého, čo je spojené s robotmi. S robotikou súvisia ďalšie disciplíny, ako elektronika, mechanika, programovanie...

rod − spoločenstvo potomkov pochádzajúcich z jedných prarodičov.

:: Habsburgovci, história, rod panovnícky.

rod mužský (lingvistika) – maskulínum – rod, ktorý sa opiera o prirodzený rod zahrnujúci samčie pohlavie.

rod panovnícky − dynastia − panujúci rod v monarchistickom štáte.

:: Habsburgovci, história.

rodič − otec alebo matka.

:: vrodený.

rodina − základná spoločenská jednotka (sociálna skupina), tvorená manželmi (s deťmi).

:: dieťa, domácnosť, inštitúcia výchovná, matka, otec, román rodinný, rozpočet rodinný.

rok − časová jednotka, ktorej trvanie určuje jeden obeh danej planéty okolo centrálnej hviezdy alebo hviezdnej sústavy.

Pozemský rok je určený jedným obehom Zeme okolo Slnka.

Pozemský rok sa člení na ročné obdobia.

:: rok kalendárny, rok tropický.

rok kalendárny – rok, ktorý má 365 dní; jeho dĺžka je daná počtom dní alebo mesiacov odvodených od doby rotácie Zeme okolo svojej osi, resp. od doby rotácie Mesiaca okolo Zeme.

:: február, január, júl, mesiac.

rok tropický – rok, ktorého dĺžka je daná dobou obehu Zeme okolo Slnka. Tropický rok ovplyvňuje striedanie ročných období.

:: pohyb Zeme okolo Slnka.

rokoko – európsky umelecký sloh v 2. pol. 18. stor., ktorý vznikol vo Francúzsku za vlády Ľudovíta XV. ako posledná fáza barokovej dvorskej kultúry. Rokoko sa ujalo v meštianskej kultúre (etiketa, móda, výtvarné umenie, literatúra, hudba). Barokovú monumentalitu nahradilo rokoko minucióznosťou, hravosťou dekoratívnych foriem, gracióznosťou.

Názov rokoko je odvodený od najpoužívanejšieho dekoratívneho motívu v tvare mušle – rokaja (rocaille):

rokovanie − vedenie rozhovoru s istým cieľom, oficiálne radenie sa.

:: výrok., záver.

roľníctvo − spoločenská trieda, zaoberajúca sa poľnohospodárskou výrobou a majúca za určitých podmienok v držbe resp. používajúca nevyhnutné výrobné prostriedky.

:: poľnohospodárstvo.

román fr. – „prozaické dielo veľkého rozsahu, v ktorom je zachytený široký a zložitý úsek života. V románe sa zložitý životný proces ukazuje v celej šírke a zložitosti svojho vývinu. Námet je zložitý, konajúce osoby sa zobrazujú všestranne, obrazy sú mnohotvárne (167;176).“

:: román rodinný.

román rodinný – román rodinného života – román čerpajúci tému z prostredia rodiny.

:: literatúra umelecká.

Rothschildová, Lynn Forester de, Lady de Rothschild (2. 7. 1954 – ) – americko-britská podnikateľka, zakladateľka a riadiaci partner Rady pre inkluzívny kapitalizmus. Je spolu s manželom Sirom Evelyn de Rothschild vlastníčkou holdingovej spoločnosti EL Rothschild a členkou Rady pre zahraničné vzťahy. Politicky je stúpenkyňou Clintonovcov.

:: skupina finančná Rothschildova.

rovina (geometria) – neohraničená rovná plocha; rovinná plocha; základný geometrický dvojrozmerný útvar, určený tromi rôznymi bodmi. Pojem roviny je základný pojem stereometrie. Roviny označujeme spravidla písmenami gréckej abecedy (ρ, π, σ, ω a pod.) alebo trojicou bodov, ktoré neležia na priamke a rovina nimi prechádza.

+ A ≡ B

+ C1

+ D'

Obr. 1.

Na obr. 1 je zobrazená rovina ρ = AC1D' alebo ρ = C1BD' a pod.

Keď časť roviny ohraničíme polpriamkami, ako napríklad na obr. 2, dostaneme uhol:

Obr. 2

Priesečnica dvoch rovín tvorí priamku.

:: matematika, priemetňa (geometria), uhol rovinný.

rovina jazyková − rovina jazykového systému, jazykový plán, plán jazyka – podsystém jazykového systému alebo čiastkový systém jazyka. Vyčleňujú sa tieto jazykové roviny:

Publikácia 182;66 vyčleňuje v systéme jazyka dve roviny:

zvuková rovina (fonetická alebo fonologická rovina),
významová rovina (=obsahová rovina),

pričom vychádza z poznania, že jazykový znak ako komunikatívna jednotka má dve základné zložky, a to zložku zvukovú (výrazovú, materiálnu, signifikant, designátor) a zložku významovú (sémantickú, obsahovú, signifié, signifikát).

Publikácia 854 uvádza na str. 7 tieto roviny takto:

fonická,
morfologická,
syntaktická,
lexikálna,
štylistická (aplikácia predchádzajúcich rovín)

a dodáva, že tieto „roviny ako subsystémy jedného spoločného jazykového systému nie sú od seba izolované, rozmanito navzájom súvisia, presahujú sa a majú prechodné javy, ktoré patria do susedných rovín inou stránkou alebo v inom zmysle“ (854;7).

:: analýza jazyka, jednotka jazyková, lingvistika, rovina jazyková fonická, rovina jazyková lexikálna, rovina jazyková morfologická, rovina jazyková syntaktická, rovina jazyková štylistická, systém jazykový.

rovina jazyková fonická – zvuková rovina jazyka, fonický subsystém jazykového systému – subsystém jazykového systému tvorený usporiadaným súborom prostriedkov a pravidiel, ktorými sa utvára zvuková podoba hlások, slabík, slov a výpovedí v reči. Zvukovú rovinu jazyka skúma fonetika a fonológia.

:: lingvistika, systém jazykový.

rovina jazyková lexikálna – súčasť predmetu lexikológie tvorená slovnou zásobou jazyka, slovami a slovnými spojeniami.

:: lingvistika, systém jazykový.

rovina jazyková morfologická – tvarová rovina jazyka, morfologická rovina jazyka, morfologický subsystém jazykového systému – súčasť gramatickej stavby jazyka tvorená slovnými druhmi a ich gramatickými kategóriami. Skúmanie morfologickej roviny jazyka tvorí náplň morfológie.

:: lingvistika, systém jazykový.

rovina jazyková syntaktická – syntaktická rovina jazyka, syntaktický subsystém jazykového systému – súčasť predmetu lingvistickej syntaktiky alebo stručne skladby tvorená subsystémom jazykového systému stojacim v rámci hierarchie jazykových rovín najvyššie a najlepšie predstavujúcim celosť jazyka a jeho tesnú súvislosť s myslením (854;7).

Spomedzi ostatných jazykových rovín syntaktická rovina najtesnejšie súvisí s morfologickou rovinou a spolu s ňou tvorí gramatickú stavbu jazyka (cf 854;7).

:: lingvistika, systém jazykový.

rovina jazyková štylistická – subsystém jazykového systému tvorený aplikáciou syntaktickej, morfologickej, lexikálnej a fonickej roviny (cf 854;7).

rovina karteziánska – rovina, na ktorej je definovaný karteziánsky súradnicový systém. Súradnicové osi rozdeľujú rovinu na štyri kvadranty, ktoré sa označujú I, II, III, IV:

:: matematika.

rovina samodružná (geometria) – rovina dvoch projektívnych rovinových lúčov.

rovnica (matematika) − výroková forma, tvorená zápisom rovnosti dvoch výrazov obsahujúcich neznáme; zápis úlohy, v ktorej máme nájsť neznáme číslo tak, aby vznikla rovnosť.

Rovnica je vyjadrenie, zviditeľnenie vzťahov v určitom významovom útvare (napr. vo vedeckom zákone, probléme) matematickým jazykom (znakom rovná sa „=“, číslicami, písmenami, znakmi operácií atď.); rovnica je opis vzťahov medzi danými a hľadanými veličinami pomocou matematických znakov.

Rovnica vyjadruje štruktúru (sústavu vzťahov) kvantitatívneho významového útvaru, napr. čísla. Rovnica je požiadavka urobiť niečo rovnakým, uviesť niečo do rovnováhy alebo udržať niečo v rovnováhe; úloha nájsť všetky prvky z danej množiny, pre ktoré platí daná rovnosť, ak ich dosadíme za neznámu.

Každý taký prvok i proces jeho hľadania je riešenie rovnice.

Rovnice sa používajú na určovanie hodnôt symbolov alebo premenných v jazykoch vyššej úrovne – napr. i = 1.

Rovnica je prostriedok vyjadrovania funkcie: napríklad lineárnu funkciu vyjadruje rovnica

y = ax + b.

Rovnica sa používa na matematické vyjadrenie (zobrazenie, reprezentáciu) vedeckého zákona; v tejto súvislosti sa o rovnici hovorí aj ako o vzťahu. Rovnice sa využívajú na opísanie javov a zákonitostí reálneho sveta. Niektoré javy nemožno opísať iba pomocou jednej rovnice; preto sa využívajú sústavy viacerých rovníc.

Dokonale presné pravidlá na riešenie rovníc objavili až v 16. a 17. stor., keď sa už vyvinula algebra. Rovnice sú súčasťou predmetu algebry.

Rovnicami môžeme opísať napríklad pohyb charakterizovaný konštantným zrýchlením.

:: algebra, al–Chorezmí, matematika, neznáma (matematika), riešenie rovnice (matematika), rovnica ekvivalentná (matematika), rovnica algebrická, rovnica diferenciálna, rovnica fyzikálna, rovnica lineárna s neznámou x, rovnica pohybová (fyzika), rovnica veličinová, rovnica vlnová, rovnice ekvivalentné, úprava ekvivalentná (matematika).

rovnica algebrická − staršie: algebraická rovnica – rovnica, v ktorej matematický výraz je mnohočlenom.

Vedou o algebrických rovniciach je algebra.

rovnica diferenciálna − rovnica, ktorá obsahuje (viaže) neznáme funkcie, ich derivácie rôznych rádov a nezávislé premenné, pričom nezávislé premenné a funkcie nadobúdajú len reálne hodnoty. Diferenciálna rovnica je rovnica, ktorej neznámou je funkcia jednej alebo viacerých premenných a ktorej ľavá aj pravá strana závisia aj od derivácií neznámej funkcie.

Riešením diferenciálnej rovnice je funkcia.

Pomocou diferenciálnych rovníc možno opisovať niektoré procesy a vyjadrovať rôzne vedecké zákony, preto sa veľmi často používajú v najrozmanitejších vedeckých výskumoch. Pomocou diferenciálnych rovníc možno napríklad reprezentovať niektoré ekonomické vzťahy. Rád diferenciálnej rovnice je rád najvyššej derivácie, ktorú rovnica obsahuje.

Diferenciálne rovnice sa delia na obyčajné a parciálne.

Obyčajné diferenciálne rovnice obsahujú neznáme funkcie len jednej nezávisle premennej, ktorá sa označuje písmenom t, čo sa vysvetľuje tým, že v rade aplikácií je nezávislou premennou čas.

Parciálne diferenciálne rovnice obsahujú neznáme funkcie niekoľkých nezávislých premenných; v parciálnej diferenciálnej rovnici sú parciálne derivácie.mm

Diferenciálne rovnice sú nástrojom na opis alebo modelovanie javov, ktoré skúmajú rôzne špeciálne vedy. Teória diferenciálnych rovníc sa začala rozvíjať v druhej polovici 17. storočia v súvislosti so vznikom newtonovskej mechaniky.

:: analýza matematická, matematika, počet diferenciálny, počet diferenciálny (Newton, I.), rovnica diferenciálna obyčajná, rovnica diferenciálna parciálna, teória rovníc diferenciálnych.

rovnica diferenciálna obyčajná − diferenciálna rovnica obsahujúca neznámu funkciu len jednej nezávisle premennej, ktorá sa označuje písmenom t, čo sa vysvetľuje tým, že v rade aplikácií je nezávislou premennou čas.

Obyčajná diferenciálna rovnica n–tého rádu má tvar:

F(t, x(t), x’(t),...,xn(t)) = 0 (1)

kde x=x(t) je neznáma funkcia, x’(t) je prvá derivácia neznámej funkcie x(t), ..., xn(t) je derivácia n–tého rádu neznámej funkcie x(t), F je daná funkcia n+2 premenných.

Riešením (partikulárnym riešením) rovnice (1) je každá funkcia, ktorá vyhovuje tejto rovnici (t. j. po dosadení sa mení na identitu) pre všetky hodnoty t v určitom konečnom alebo nekonečnom intervale.

Graf riešenia v rovine premenných t, x sa nazýva integrálnou krivkou rovnice (1).

Hľadanie riešení diferenciálnej rovnice (1) sa nazýva integrovaním.

Pri diferenciálnej rovnici z určitých počiatočných podmienok sa vypočíta dráha častice.

:: analýza matematická, matematika.

rovnica diferenciálna parciálna – diferenciálna rovnica, v ktorej neznámou je funkcia jednej alebo viacerých premenných a v ktorej okrem tejto funkcie alebo funkcií vystupujú aj ich parciálne derivácie. Parciálne derivácie vznikajú derivovaním funkcie z = f(x, y) podľa x, resp. podľa y, pričom všetky ostatné premenné, t.j. y, resp. x, považujeme za konštanty

:: funkcia vlnová, matematika, rovnica vlnová.

rovnica ekvivalentná (matematika) − rovnica, ktorú sme získali ekvivalentnými úpravami danej rovnice a má tie isté korene ako daná (upravovaná) rovnica.

:: rovnice ekvivalentné.

rovnica fyzikálna − matematický zápis alebo matematické vyjadrenie fyzikálneho zákona.

:: fyzika, rovnica Schrödingerova, rovnica stavová (termodynamika), rovnica vlnová, rovnice Hamiltonove.

rovnica lineárna s neznámou x – rovnica, ktorá sa dá vyjadriť v tvare ax + b = 0, kde a, b sú ľubovoľné dané reálne čísla, pričom a ≠ 0.

:: matematika.

rovnica pohybová (fyzika) − matematický zápis súvisu medzi fyzikálnymi veličinami, ktoré vyvolávajú zmenu pohybového stavu telesa čiže silami a kinematickými veličinami, ktoré opisujú pohybový stav telesa. Tento zápis umožňuje určiť polohu pohybujúceho sa telesa v ľubovoľnom okamihu vo vopred zvolenej súradnicovej sústave.

rovnica Schrödingerova – vlnová rovnica nerelativistickej kvantovej mechaniky, jej základná dynamická rovnica, opisujúca zmeny stavu elementárnej častice alebo sústavy častíc.

Schrödinger ju objavil počas prázdninového pobytu v Arose roku 1925.

:: fyzika.

rovnica stavová – matematické vyjadrenie vzájomného vzťahu stavových veličín určujúcich momentálny stav látky alebo systému.

:: rovnica stavová (termodynamika).

rovnica stavová (termodynamika) – rovnica určujúca vzťah medzi jednotlivými stavovými veličinami charakterizujúcimi daný termodynamický systém a opisujúca makroskopický stav danej látky za určitých fyzikálnych podmienok.

:: fyzika, rovnica fyzikálna.

rovnica veličinová − veličinový vzťah, rovnica medzi veličinami − rovnica, pomocou ktorej sa definuje zo základných veličín iná (nie základná) veličina; matematický vzťah medzi veličinami v danej sústave veličín nezávislý od meracích jednotiek . Jednotky základných veličín sa zasa definujú pomocou základných jednotiek.

:: fyzika.

rovnica vlnová – parciálna diferenciálna rovnica, ktorá určuje vývoj veličín charakteritujúcich vlnenie v priestore a čase.

:: funkcia vlnová, fyzika, matematika.

rovnice ekvivalentné – rovnice, ktoré majú rovnaké korene.

:: matematika.

rovnice Hamiltonove – pohybové rovnice sformulované v r. 1834, v ktorých jasne vystupuje princíp zachovania mechanickej energie.

rovnobežka (geometria) – paralela – priamka majúca s inou priamkou stálu vzájomnú vzdialenosť.

rovnosť (matematika) − výrok, napr. 4 = 4, alebo (a + b)(a − b) = a2 − b2. Pri výroku iba rozhodujeme, či je pravdivý alebo nepravdivý.

Rovnosť dvoch pomerov je úmera.

:: rovnica (matematika).

rozdelenie Boltzmannovo – štatistický zákon pre ideálny plyn, ktorý udáva stredný počet častíc nachádzajúcich sa v jednotlivých kvantových stavoch v závislosti od energie a teploty.

– I: Boltzmannovo rozdelenie, in: Encyclopaedia Beliana.

:: fyzika, fyzika štatistická.

rozdeľovanie (ekonómia) − časť ekonomického procesu tvorená súborom procesov premiestňovania statkov od výrobcu k spotrebiteľovi buď priamo (priame rozdeľovanie), alebo výmenou.

:: ekonomika.

rozdiel (matematika) – výsledok odčítania; diferencia.

rozhlas – audiálny masovokomunikačný prostriedok prenosu informácií na diaľku pomocou rádiových vĺn. Slovom rozhlas sa myslí „komplex zariadení a prístrojov slúžiaci na (rádiotelefonické) vysielanie správ a umeleckého, najmä hudobného, poučného a zábavného programu“ alebo „inštitúcia, ktorá toto vysielanie riadi“ (442;393).

rozhovor – dialóg – vzájomné zhováranie sa dvoch alebo viacerých ľudí.

rozhranie (fyzika) – angl. interface – prechodná vrstva medzi dvoma fázami alebo povrch pri dotyku dvoch zŕn v polykryštalických materiáloch.

:: vrstva.

rozhranie (technika) – angl. interface – miesto interakcie dvoch systémov alebo častí systémov.

V užšom zmysle: spoločná hranica dvoch funkčných jednotiek, vyznačujúca sa funkčnými, signálovými a ďalšími vhodnými vlastnosťami.

:: AGP.

rozhranie používateľské grafické – angl. Graphical User Interface, skr. GUI – používateľské rozhranie, umožňujúce ovládať elektronické zariadenie pomocou súboru interaktívnych obrazových prvkov, ktoré spúšťajú príkazy a umožňujú priamu interakciu so zariadením.

Podstatným stavebným a ovládacím prvkom grafických používateľských rozhraní je okno.

:: technika výpočtová.

rozklad (právo) – opravný prostriedok proti rozhodnutiu orgánu štátnej správy.

rozkol – roztržka – rozdvojenie spôsobené rozdielmi v názoroch.

:: schizma.

rozložiteľnosť – dajúcnosť sa rozložiť, napr. deliteľnosť.

rozmer − dimenzia, miera; hľadisko; rozsah, rozloha; stupeň, intenzita javu − hodnota udávajúca veľkosť v dĺžke, ploche alebo v priestore.

:: rozmer veličiny.

rozmer objektu (fyzika) − dimenzia − najmenší počet súradníc, ktoré musíme poznať, aby sme jednoznačne určili bod tohto objektu.

rozmer veličiny − vyjadrenie závislosti veličiny od základných veličín sústavy veličín ako súčinu mocnín faktorov zodpovedajúcich základným veličinám s vynechaním číselných faktorov. Rozmer veličiny vzhľadom na základné jednotky je formálny súčin všetkých rozmerových symbolov s príslušnými exponentmi, pričom konvenčným symbolickým vyjadrením rozmeru základnej veličiny je jediné veľké písmeno napísané stojatým písmom. Konvenčným symbolickým vyjadrením rozmeru odvodenej veličiny je súčin mocnín rozmerov základných veličín podľa definície odvodenej veličiny.

Rozmerové symboly základných a doplnkových veličín v SI sú:

M	pre hmotnosť (m)
L	pre dĺžku (l)
T	pre čas (τ)
Θ	pre teplotu (T)
I	pre elektrický prúd (I)
J	pre svietivosť (I)
N	pre látkové množstvo (n)
α	pre rovinný uhol (α, β)
Ω	pre priestorový uhol (Ω, ω)

V praxi sa zvyčajne v rozmere veličiny nahradzujú rozmerové symboly značkami zodpovedajúcich základných jednotiek.

Rozmer veličiny, napr. veličiny Q, je formálny súčin všetkých rozmerových symbolov s príslušnými exponentmi (α, β, γ, δ, ε, ξ, η) a označuje sa ako dim Q = MαLβTγΘδIεJξNη, kde rozmerové exponenty sú kladné, záporné alebo nula.

V Medzinárodnej sústave veličín sa napr. rozmer veličiny hmotnostná koncentrácia zložky B (ρB) označuje ako dim = ML–3, čo je súčasne rozmerom veličiny hustota (objemová hmotnosť).

:: analýza rozmerová.

rozmer veličiny fyzikálny − formálne vyjadrenie závislosti meranej fyzikálnej veličiny od veličín základných, zodpovedajúcich základným jednotkám. Rozmer veličiny vzhľadom na základné jednotky je formálny súčin všetkých rozmerových symbolov s príslušnými exponentmi.

Rozmerové symboly základných v SI

Rozmerový symbol	pre základnú veličinu
M	hmotnosť
L	dĺžka
T	čas
Θ	teplota
I	elektrický prúd
J	svietivosť
N	látkové množstvo

V praxi sa zvyčajne v rozmere veličiny nahradzujú rozmerové symboly značkami zodpovedajúcich základných jednotiek.

Rozmer veličiny Q sa označuje ako dim Q = MαLβTγΘδIεJξNη, kde rozmerové exponenty sú kladné, záporné alebo nula.

Príklad: V medzinárodnej sústave veličín sa rozmer veličiny hmotnostná koncentrácia zložky B (ρB) označuje ako dim ρB = ML–3, čo je súčasne rozmerom veličiny hustota (objemová hmotnosť, definovaná podielom hmotnosti a objemu: ρ = m/l3).

:: fyzika, veličina fyzikálna, veličina fyzikálna základná, veličina základná.

rozmnožiteľnosť poznatkov systému znalostného (inžinierstvo znalostné) – možnosť rozmnožovať poznatky znalostného systému učením sa alebo získavaním nových poznatkov o prostredí, v ktorom znalostný systém koná, riešiac nové problémy.

rozpísanie – písomné rozvedenie na jednotlivé časti, detailné zachytenie, opísanie všetkých jednotlivých údajov alebo podrobností niečoho, napr. rozpísanie ľavej strany rovnice v matematike.

rozpočet – rozvrnutie, rozpočítanie nákladov a príjmov.

:: rozpočet rodinný, rozpočet správy verejnej, rozpočet štátny.

rozpočet rodinný – plán finančného hospodárenia domácnosti umožňujúci kontrolu nad finančnou situáciou rodiny a zníženie jej zbytočných výdavkov a prípadného zadlžovania; umožňuje nájsť zdroje pre rezervy a úspory a pripraviť sa tak na nečakané výdavky.

Princíp tvorby rodinného rozpočtu predstavuje sumarizáciu všetkých príjmov a výdavkov rodiny usporiadaných podľa určitých kategórií. Ich vzájomné porovnanie zabezpečuje rovnováhu medzi príjmami a výdavkami a tiež umožňuje neskoršie prispôsobovanie rodinného rozpočtu aktuálnym životným skutočnostiam (zdroj: Rodinný rozpočet, in: Wikipédia (11.06.2021).

rozpočet správy verejnej – štátny rozpočet a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy

rozpočet štátny – štátna pokladnica – základná zložka rozpočtu verejnej správy spočívajúca v bilancii príjmov a výdavkov štátu vyjadrujúca peňažné vzťahy spojené s plnením funkcií štátu; plán príjmov a výdavkov štátu, najdôležitejší finančný nástroj presadzovania štátnej hospodárskej politiky; základný operatívny program vlády, ktorá hospodári s viac ako polovicou celkového rozpočtu verejnej správy; je vyjadrený v číslach a schválený vrcholným zákonodarným zborom (parlamentom) vo forma zákona.

rozprávka – prozaický žáner ľudovej slovesnosti, ktorého rozprávanie podáva realitu ako nadprirodzenú s naivnou samozrejmosťou, akoby všetko bolo skutočné, pričom spravidla vystihuje základné ľudské túžby a všeobecné životné pravdy. Príbeh v rozprávke je zvyčajne nadčasový a mimo konkrétneho priestoru.

Cieľom rozprávky je poučenie a pobavenie čitateľov / poslucháčov.

Rozprávky sa delia na

ľudové rozprávky,
autorské rozprávky.

rozprávka (Propp, V. J.) – čarovná rozprávka – príhoda vytváraná siedmimi typmi postáv, ktorými sú:

hlavný hrdina (vykonávateľ dôležitej úlohy pre záchranu princeznej, ľudu ap.;
protivník / škodca (nepriateľ hrdinu, ktoré úlohou je znemožniť vykonanie hrdinskej úlohy);
pomocník hrdinu (väčšinou putuje s hlavným hrdinom, pomáha mu plniť jeho úlohu alebo ho stráži; býva to aj personifikovaná bytosť);
darca (poskytuje alebo daruje zvyčajne čarovný predmet na pomoc splenia hrdinovej úlohy);
princezná / kráľovná / zakliata bytosť zvyčajne ženského pohlavia (pre ňu sa plní hrdinova úloha, je jej cieľom)
kráľ (zadávateľ ťažkých úloh hrdinovi a poskytovateľ odmeny za čin vykonaný hrdinom);
nepravý hrdina (hrdinov príbuzný alebo známy preberajúci v istej chvíli úlohu hrdinu alebo hrajúci sa na hrdinu; býva odhalený na konci príbehu, niekedy aj potrestaný za podvod alebo zosmiešnený).

Ďalšou súčasťou štruktúry rozprávky je 31 funkcií:

odlúčenie (jeden z členov rodiny opúšťa domov);
zákaz (hrdinovi sa niečo zakazuje);
porušenie (zákazu);
vyzvedanie (škodca sa snaží vyzvedať);
vyzradenie (škodca získava informácie o svojej obeti);
úskok (škodca sa snaží oklamať svoju obeť, aby sa jej zmocnil alebo aby sa zmocnil jej majetku);
pomáhanie (obeť podlieha úskoku a tým nevoľky pomáha škodcovi);
škodcovstvo (škodca spôsobuje členovi rodiny škodu alebo ujmu);
sprostredkovanie, spojovací moment (oznámenie nešťastia alebo nedostatku a obrátenie sa na hrdinu s prosbou alebo rozkazom; poslanie hrdinu alebo jeho prepustenie);
začínajúci odpor (hľadač súhlasí alebo sa rozhodne postaviť na odpor);
odchod (hrdina opúšťa domov);
prvá funkcia darcu (hrdina je podrobený skúške, vypytujú sa ho, je napadnutý..., čím sa pripravuje získanie čarovného predmetu alebo pomocníka);
reakcia hrdinu (hrdina reaguje na činy budúceho darcu);
získanie čarovného prostriedku (hrdina získava čarovný prostriedok);
priestorové premiestnenie medzi dvoma cárstvami (hrdina je prenesený/dovezený/privedený k miestu, na ktorom je hľadaný predmet);
boj (hrdina a škodca vstupujú do bezprostredného boja);
označenie (hrdina je označený);
víťazstvo (škodca je porazený);
likvidácia nešťastia alebo nedostatku (počiatočné nešťastie alebo nedostatok sa odstraňuje);
návrat (hrdina sa vracia);
prenasledovanie (hrdina je prenasledovaný);
záchrana (hrdina sa zachraňuje pred prenasledovaním);
nepoznaný príchod (hrdina prichádza domov alebo do inej krajiny nepoznaný);
neoprávnené nároky (falošný hrdina si robí neoprávnené nároky);
ťažká úloha (hrdinovi je uložená ťažká úloha);
splnenie (úloha je splnená);
spoznanie (hrdina je spoznaný);
odhalenie (nepravý hrdina alebo škodca je odhalený);
transfigurácia (hrdina dostáva nový vzhľad);
trest (škodca je potrestaný);
svadba (hrdina sa žení a získava cársky trón.

Tieto funkcie sú rozdelené do okruhov konajúcich postáv.

Okrem siedmich konajúcich postáv štruktúru rozprávky tvoria kontaktné postavy, zabezpečujúce spojenie medzi hlavným postavami.

Ďalšou súčasťou rozprávky, vstupujúcou do deja škodením alebo pomáhaním, sú predmety, ako napr. lietajúci koberec, talizman, zrkadlo ap.

rozruch – lokálne vzniklá zmena niektorého z parametrov charakterizujúcich prostredie, napr. zmena hustoty, výchylka častíc z rovnovážnej polohy, intenzita poľa atď (cf 92;73); miestna zmena rovnovážneho stavu prostredia (121;196).

:: fyzika, vlnenie.

rozsah súboru štatistického – počet všetkých prvkov štatistického súboru. Pojem rozsahu štatistického súboru je potrebný napríklad pri definovaní aritmetického priemeru. Rozsah štatistického súboru sa označuje n.

:: štatistika.

rozširovanie významu (lingvistika) – historický proces, ktorým sa do významu slova zahrnuje širší okruh pojmov a predstáv: stolár bol pôvodne výrobca stolov, dnes výrobca nábytku vôbec (5;146).

:: význam slova (lingvistika).

rozvrh − 1. vopred určený postup činnosti; jeho grafické zachytenie; 2. rozdelenie organického celku na časti.

:: koncepcia.

rub – reverz – opak, napr. rub hracej karty, koberca, mince, látky..., napr. rub kariet p. obr.

:: reverz mince.

rubín lat. – červená drahokamová odroda korundu, jeden z najvzácnejších a najdlhšie používaných drahých kameňov.

:: gemológia, klenotníctvo.

ruka − ľudská horná končatina; jej časť od zápästia s prstami slúžiaca na prácu (496;647).

:: chytanie, umývanie si rúk.

rula (geológia) − metamorfovaná hornina, ktorá sa skladá z kremeňa, živca a sľudy.

Rumunsko − krajina v juhovýchodnej Európe pri Čiernom mori. Leží v severnej časti Balkánskeho polostrova, na severe a východe hraničí s Ukrajinou a Moldavskom, na severozápade s Maďarskom, na juhu s Bulharskom, na juhozápade so Srbskom.

:: geografia, história.

ruralizácia lat. – prenikanie vidieckych postupov a zvykov do mestského prostredia.

rusistika vm – vedný odbor, ktorého predmetom je ruská kultúra (v prvom rade ruská literatúra) a ruská reč.

:: filozofia ruská, kultúra ruská. Rusko.

Ruská federácia – RF – najväčší štát na svete, demokratická federálna republika s poloprezidentskou formou vlády.

Rozloha RF je 17 128 426 km², zaberá vyše osminy zemskej súše; zahrnuje značnú časť východnej Európy a takmer celú severnú Áziu.

:: geografia, Rusko, Sibír, sily ozbrojené RF, Verchojanské pohorie.

Rusko − rozlohou najväčšia krajina sveta, súčasť Starého sveta rozprestierajúca sa vo východnej Európe a v západnej a severnej Ázii pri Baltskom a Čiernom mori a pri Severnom ľadovom a Tichom oceáne.

Nové obdobie vývinu Ruska vyznačuje nástup pandémií 21. storočia počnúc pandémiou COVID–19 v roku 2020.

Rusko je hlavným nástupnickým štátom Sovietskeho zväzu.

:: éra putinovská, filozofia ruská, geografia, história, kultúra ruská, revolúcia októbrová v Rusku 1917, história, Severná morská cesta, Sovietsky zväz.

Rybárska brána v Bratislave − najmladšia a najmenšia bratislavská obranná brána, postavená pravdepodobne v polovici 14. storočia a spájajúca mesto s predmestím, v ktorom žili remeselníci, rybári, mäsiari atď. Rybársku bránu v roku 1529 (v čase tureckých nájazdov) zamurovali, pričom ostal iba malý priechod pre peších. V roku 1717 bránu obnovili, v roku 1776 bola zbúraná na príkaz Márie Terézie. (Zdroj: https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ryb%C3%A1rska_br%C3%A1na&oldid=6234259 [01072020].)

:: geografia.

rýchlosť (fyzika) − charakteristika pohybu, určujúca spôsob, akým sa mení poloha telesa v čase.

Strácanie (znižovanie, zmenšovanie) rýchlosti je spomaľovanie.

Zvyšovanie rýchlosti je zrýchľovanie.

Jednotkou rýchlosti je meter za sekundu, m.s–1, m/s.

:: rýchlosť fázová, rýchlosť grupová, rýchlosť okamžitá (mechanika), rýchlosť svetla.

rýchlosť fázová – jedna z rýchlostí spojených s vlnou, a síce rýchlosť postupu fázy vlny vf = ω/k, kde ω je kruhová frekvencia vlny a k vlnové číslo viazané dĺžkou vlny λ vzťahom k = 2π/λ. Fázová rýchlosť charakterizuje štruktúru vlny, neurčuje však priamo rýchlosť prenosu energie vlny, čiže grupovú rýchlosť, pretože touto rýchlosťou sa šíri vlnové klbko.

rýchlosť grupová – jedna z rýchlostí spojených s vlnou, a síce rýchlosť prenosu energie vlny, ktorou sa šíri vlnové klbko. Pre grupovú rýchlosť vgr platí vzťah vgr = δω/δk. Ak vgr = vf, máme prípad nulovej disperzie.

rýchlosť okamžitá (mechanika) − veličina určená limitou podielu zmeny polohového vektora a príslušnej doby, keď sa táto blíži k nule:

$v = \lim_{Δ t \to 0} \frac{Δ r}{Δ t},$

kde v – okamžitá rýchlosť a Δr – zmena polohového vektora za dobu Δt (127;12).

:: fyzika.

rýchlosť svetla − rýchlosť pohybu fotónu; fázová rýchlosť postupnej svetelnej vlny.

Veľkosť rýchlosti svetla určil dánsky astronóm Olaf Römer v roku 1676, ale rozhodujúci význam rýchlosti svetla „pre celú fyziku sa stal zreteľným až v dôsledku Einsteinovej teórie relativity v r. 1905. Rýchlosť svetla má totiž rovnakú hodnotu pre všetkých pozorovateľov, nezávisle od toho, či sa voči zdroju svetla pohybujú alebo nie. Nič nemôže byť rýchlejšie než svetlo, najmä nemožno žiadny signál odovzdať rýchlosťou väčšou, ako je rýchlosť svetelná. To vedie okrem iného k známej relativite času. Jeden a ten istý proces môže pre rôznych pozorovateľov trvať rôzne dlho. Znie to neobvykle, no je to empiricky veľmi dobre potvrdená skutočnosť. Rýchlosť svetla je – z pohľadu každodennej skúsenosti – veľmi veľká: 300 000 km/s.

Hoci zákony špeciálnej teórie relativity platia všeobecne, sú odchýlky od našich názorných očakávaní badateľné až vtedy, keď pozorujeme systémy pohybujúce sa rýchlosťami porovnateľnými s rýchlosťou svetla. Potom musíme zákony Newtonovej mechaniky nahradiť zákonmi špeciálnej teórie relativity“ (651;15).

rytmus gr. – zákonité periodické opakovanie tých istých javov v ich časovej alebo priestorovej následnosti (237;373).

:: rytmus (lingvistika), rytmus hudobný.

rytmus (lingvistika) – zákonité periodické opakovanie „dané predovšetkým rozložením a pohybom prízvučných slabík, hlavných nositeľov rytmickej informácie a určujúcich prvkov prozodickej charakteristiky slova. Z konfigurácie prízvučných a neprízvučných slabík vychádza základné, primárne rytmické vlnenie jazykového prejavu – pohyb od slabiky k taktu. Sekundárnym rytmickým prúdom je pohyb od taktu k vete“ (182;137).

:: prejav rečový.

rytmus hudobný − vnútorné členenie metrických jednotiek − taktov; striedanie tónov rôznej dĺžky a rozličného prízvuku organizovaného na báze rytmickej a metrickej pulzácie.

:: hudba.

Dodatok R