náboj – 1. strela s nábojnicou a ostatným príslušenstvom; 2. vyskytujúcno sa elektrického napätia v niečom.

 :: náboj elektrický.


náboj elektrický − jedna zo základných neoddeliteľných vlastností (atribútov) hmoty, spočívajúca v schopnosti jej častíc vytvárať elektromagnetické pole; jej častice sú nositeľmi elektrického náboja. Presnejšie: elektrický náboj je vlastnosťou elementárnych častíc, z ktorých sa každý objekt skladá.

Elektrický náboj je zdrojom elektromagnetického poľa, ktoré závisí od rozloženia elektrických nábojov v priestore a od ich veľkosti a pohybu.

Elektrický náboj sa charakterizuje ako schopnosť hmotných objektov elektricky silovo pôsobiť, miera schopnosti pôsobiť elektrickou silou, miera elektrickej polarizácie elektricky polarizovanej častice, ktorá je nositeľom elektrického náboja.

Značkou elektrického náboje je Q.

Jednotkou elektrického náboja je coulomb [C].

Z atomárneho hľadiska je nositeľom záporného náboja elektrón a kladného protón. Napríklad elektrón je záporne nabitá častica, ktorej náboj je približne 1,602.10-19 C  (633;15).

Elektrický náboj sa volí ako základná veličina pre oblasť elektromagnetických javov; táto vlastnosť určuje schopnosť častice odpudzovať (alebo priťahovať) častice s elektrickým nábojom rovnakého (opačného) znamienka.

(No pre oblasť elektrických javov sa môže zvoliť ako iná základná veličina elektrický prúd (prechod elektrického náboja za jednotku času).)

 :: častica nabitá elektricky, elektrizácia telies, energia elektrická, fyzika, náboj elektrický voľný, nosič náboja elektrického, teleso nabité elektricky.


náboj elektrický voľný – elektrický náboj častice, ktorá sa voľne môže pohybovať v makroskopických vzdialenostiach, napr. elektrón v kove, ión v kvapaline alebo v plyne.


náboženstvo svetové – významná zložka / vrstva / vývinové pásmo svetovej kultúry. K hlavným svetovým náboženstvám patrí:

 :: náboženstvo.


nábytok – mobiliár, bytové zariadenie – súhrn (prenosných) predmetov na zariadenie bytov alebo miestností a určených na sedenie, ležanie, oddych, odkladanie vecí (uloženie domácich alebo ozdobných predmetov):

    • stôl,
    • písací stôl,
    • stolička,
    • skriňa,
    • truhlica,
    • skrinka,
    • polica,
    • vitrína,
    • kredenc (príborník)
    • vešiak
    • posteľ,
    • kreslo,
    • lavica,
    • pohovka,
    • gauč,
    • zástena (paraván, španielska stena),
    • klavír,
    • pec,
    • kachle,
    • hračky,
    • komoda (bielizník),
    • ...

 :: byt, nábytok prútený.


nábytok prútený – nábytok vyrobený z prírodného alebo umelého materiálu, ktorý je ohybný a dostatočne odolný na to, aby sa dal do nábytku (materiálom môžu byť vinice, trávy a rastliny).

Prútený nábytok je určený pre exteriér (syntetický vinyl a živice), no môže byť určený aj pre interiér organické a prírodné materiály: ratan, trstina, vŕba, bambus).


NACE fr. − Nomenclature générale des Activités économiques dans les Communautés Européennes, angl. Statistical Classification of Economic Activities in the European Community − štatistická klasifikácia ekonomických činností, ktorú používa Európska únia (resp. Európske spoločenstvá) od roku 1970 a ktorá tvorí rámec pre štatistické údaje o činnostiach v mnohých ekonomických oblastiach. Štatistiky vytvorené použitím tejto klasifikácie možno porovnávať v celej EU a na vyšších úrovniach (s nižšou mierou podrobnosti) je porovnávanie možné aj so svetovými štatistikami. Používanie NACE je povinné pre všetky členské štáty Európskej únie.

 :: ekonómia, ekonomika, Európska únia.


náčrt − skica − kresba zachytávajúca len základné obrysy, neprepracovaný nákres alebo vyobrazenie. 


nadtitulok − nadpis umiestnený nad hlavným nadpisom článku v novinách alebo v časopise, podávajúci stručnú informáciu alebo fakt.


nahradzovanie − dosadzovanie niečoho za niečo.

 :: dosadzovanie (matematika).


náklad – (prenášané) naložené veci, niečo prepravované (vo veľkom množstve) dopravným alebo prepravným prostriedkom (155;558).


nákres – náčrt, schéma – kreslená podoba niečoho v základných črtách.


nálada (psychológia) – dlhšie trvajúci citový stav slabšej intenzity, ktorý nemá určený obsah a ktorý je spôsobený vonkajšími podmienkami i vnútornými faktormi, ako zdravotný stav, prebiehajúce udalosti, únava, sociálne podmienky... Nálada má značný vplyv na psychickú činnosť a konanie jedinca.


nález – 1. nájdenie niečoho (strateného). 2. čo sa našlo, nájdená vec, napr. archeologický nález. 3. zistenie, konštatovanie, posud (496;360).


nález archeologický – hnuteľná alebo nehnuteľná vec, dokladajúca život človeka a jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 a nachádzajúca sa spravidla v zemi, na povrchu alebo pod vodou. Podľa Pamiatkového úradu SR sa za archeologický nález považuje „tiež zbraň, munícia, súčasť uniformy, vojenská výstroj alebo iný vojenský materiál, ktorý sa našiel v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou a pochádza spred roku 1946“.

 :: archeológia.


náležitosť – 1. primeranosť, príslušnosť, správnosť, bytie taký, aký má byť; 2. potrebná alebo príslušná vec.


naliehanie – dôrazne žiadanie, vymáhanie.


naliehavosť – nástojčivosť, dôraznosť – charakter niečoho vyjadreného s dôrazom, rázne; naliehavý, dôrazný príznak (155;581).


námaha – odozva zaťaženia v organizme, jeho subjektívna reakcia na zaťaženie. Námaha sa prejavuje zvýšeným úsilím zaťažených orgánov alebo systémov na zvládnutie zaťaženia a obnovenie homeostázy.


námet náboženský – východiskový náboženský významový útvar spočívajúci v reprezentácii toho ktorého prvku vnútorného vzťahovania sa človeka k transhorizontovej realite, napr. k Bohu, tej ktorej vlastnosti takýchto prvkov a vzťahov medzi nimi vo forme vieroučných právd, mravných záväzkov, symbolov atď.

Náboženské námety sú charakteristickou zložkou významového univerza stredovekej literatúry.


namietať – uvádzať alebo mať námietky.


nanoobjekt gr.+lat. − objekt rozmeru 1 nm až 100 nm, súčasť predmetu nanovied.


nános (geológia) – vrstva niečoho vzniknutá nanesením.


nanosystém gr. − systém tvorený nanobjektami, súčasť predmetu nanovied.


nanovedy gr.+slov. − vedy, ktorých predmetom je správanie materiálov a manipulácia s nimi na úrovni atómov, molekúl a makromolekúl.

 :: nanoobjekt, nanosystém.


napätie (psychológia) – tenzia – psychický stav s pocitom neuvedomovaného narušenia dynamickej rovnováhy organizmu, vyznačujúci sa prechodným znížením pozornosti a znížením stability psychických funkcií, prípadne aj porušením koordinácie pohybov. Napätie sa vyskytuje pri konfliktoch, strese, strachu (226;165).


napätie elektrické – rozdiel hodnôt elektrických potenciálov v dvoch bodoch elektrického poľa.

Značka elektrického napätia: U.

Základná jednotka elektrického napätia: volt, značka V.

Elektrické napätie sa meria týmito meracími prístrojmi:

    • voltmeter,
    • osciloskop.

Elektrické napätie súvisí s elektrickým prúdom, ktorý vzniká pri priložení elektrického napätia na vodivé predmety v súlade s Ohmovým zákonom.

:: elektrotechnika, zdroj napätia (elektrotechnika).


napätie sociálne – emocionálne prežívaný rozpor, latentný konflikt vyplývajúci zo sociálnej interakcie medzi spoločenskými skupinami v dôsledku ich rozdielnych záujmov (226;165).


napísanie – vyjadrenie písaním, zaznačenie; bytie autorom textu, (písomné) zostavenie, spísanie; písomné oznámenie.


naratológia lat. − veda o rozprávaní; pôvodne disciplína literárnej vedy, ktorej predmetom sú naratívy a rozprávanie.


nariadenie – príkaz, predpis, rozkaz.


náročný – vyžadujúci veľké úsilie, ťažký, neľahký.


národ – p. národ, in: Hlavná časť.


národ staroveký – neurčité zoskupenie etnických skupín, ktorých jednotiacim prvkom bol otrokársky charakter spoločnosti, často s prežívajúcimi rodovými a kmeňovými vzťahmi a závislosťami. K starovekým národom patria európske staroveké národy, ázijské staroveké národy.

 :: starovek.


Národná banka Slovenska – nezávislá centrálna banka Slovenskej republiky, súčasť Európskeho systému centrálnych bánk. Je samostatnou právnickou osobou so sídlom v Bratislave. Jej hlavným cieľom je udržiavanie cenovej stability.


Národná rada Slovenskej republiky − jediný ústavodarný a zákonodarný orgán Slovenskej republiky, orgán štátnej moci, od primárneho postavenie ktorého v republike sa odvodzuje postavenie ostatných štátnych orgánov. Národná rada Slovenskej republiky je volený orgán reprezentujúci suverenitu štátu a ľudu. Poslanci národnej rady sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným hlasovaním. Počet poslancov je 150 a ic funkčné obdobie trvá štyri roky.

 − I: Postavenie a právomoci, in: Národná rada Slovenskej republiky.

 :: poriadok rokovací Národnej rady Slovenskej republiky.


nárok právny – právna možnosť uplatniť svoje subjektívne právo, napr. pohľadávka.

 :: právo.


násilie − použitie sily alebo (fyzických) donucovacích prostriedkov proti niekomu.


násobenec − číslo, ktoré sa násobí.

 :: matematika.


násobenie − multiplikácia − skratka pre opakované sčítanie; základná aritmetická operácia druhého stupňa. Výsledkom násobenia je súčin.

 :: algebra, aritmetika, matematika, násobilka, násobiteľ, násobok (matematika), operácia binárna na množine A, poradie operácií aritmetických.


násobiteľ – číslo, ktorým sa násobí.


násobilka − súhrn alebo tabuľka súčinov celých čísel.

 :: matematika, násobilka malá, násobilka veľká.


násobilka malá − súhrn súčinov celých čísel od 1 do 10:


násobilka veľká − súhrn súčinov čísel od 11 do 20:


násobok (matematika) – číslo, v ktorom sa iné číslo nachádza bez zvyšku. „Celé číslo x je násobkom celého čísla y, ak existuje také celé číslo z, že platí x = yz. Napríklad čísla 5, 10, 15, 20 sú násobkami 5 (479;82)“.


nástroj − inštrument, pomôcka na určitú činnosť (prácu, bojovanie...).

V rámci pracovnej činnosti ide o pracovný prostriedok, ktorý patrí do výrobných prostriedkov a ktorý človek v pracovnom procese používa na opracovanie pracovného predmetu, aby ho zmenil v súlade so svojimi cieľmi; jednoduché alebo zložené náradie, ktorým sa vykonáva určená technologická alebo montážna činnosť; napr. sústružnícky nôž, kliešte, kladivo a pod.

 :: nástroj hudobný.


nástroj hudobný – zariadenie schopné vyludzovať tóny a zvuky, pričom vyludzovanie môže nejakým spôsobom kontrolovať hudobník.

Hudobné nástroje sa členia podľa viacerých princípov, napr. podľa princípu vytvárania zvuku sa členia na:

    1. idiofóny (samozvučné nástroje):
      1. úderové (napr. kastanety, činely, xylofón, triangel, marimba, zvonkohra, celesta, vibrafón, gong...),
      2. brnkacie,
      3. trecie (napr. sklenená harmonika, kanadská píla...),
      4. vzduchové;
    2. membránofóny (blanozvučné nástroje):
      1. úderové (napr. bubny, tamburína, tympany...),
      2. brnkacie,
      3. trecie,
      4. vzduchové (mirlitony, napr. kazoo);
    3. chordofóny (strunozvučné nástroje):
      1. jednoduché napr. klavír, čembalo, cimbal...),
      2. zložené (napr. husle, viola, violončelo, kontrabas, gitara, banjo, harfa...);
    4. aerofóny (vzduchozvučné nástroje):
      1. voľné (napr. harmonika...),
      2. uzavreté trúbka, lesný roh, priečna flauta, hoboj, klarinet, fagot...);
    5. elektrofóny (nástroje, v ktorých zvuk vzniká elektricky):
      1. elektroakustické (napr. elektrická gitara, elektrické piano, Hammondov organ...),
      2. elektronické (napr. syntezátor...).

 :: hudba, skladba inštrumentálna.


nástroj palubný letecký – prístroj, pomáhajúci pilotovi riadiť lietadlo.

Letecké palubné zariadenia sa delia podľa viacerých kritérií, napr. podľa účelu nasledovne:

    • letové zariadenia,
    • navigačné zariadenia (navigačné systémy a automaty),
    • zariadenia na ovládanie leteckých motorov (otáčkomery, manometre, teplomery, merače paliva...),
    • signalizačné zariadenia.


náuka – p. náuka, in: Hlavná časť.


náuka o prameňoch – pomocná historická veda, ktorej predmetom sú historické pramene, ktoré skúma s cieľom vypracovať ich teóriu a metodiku skúmania.


návrh – významový útvar, spočívajúci v myšlienke alebo pláne, predkladanom na prerokovanie, schválenie alebo súhlas.


názov elektrón – „pomôcka poukazujúca na niečo, čo sa prejavuje iba za určitých experimentálnych podmienok a často podivným spôsobom ... čiže nie ako nejaká daná a predstaviteľná vec alebo guľôčka“ (784;4).

 :: elektrón.


nedeľa − siedmy deň v týždni, deň predchádzajúci pondelku a nasledujúci po sobote.

 :: Veľkonočná nedeľa (astronómia).


nehnuteľnosť – pozemok a stavba spojená pevne so zemou pevnými základmi.


nech (matematika) – slovo uvádzajúce predpoklad matematickej vety.


nekonečno (analýza matematická) − neohraničenosť veličiny.

 :: matematika.


nekonečno (teória množín) – určitá kvalita kvantitatívneho vzťahu. Diferencujú sa aj kvalitatívne odlišné roviny (typy) matematického nekonečna (69;175). 


nemčina – nemecký jazyk – západogermánsky jazyk, ktorého dnešná spisovná podoba sa utvorila na základe hornonemeckých nárečí na území horného Saska. Nemčina však prijala aj mnohé slová z iných dialektových oblastí. nemčina je úradný jazyk v Nemecku, Rakúsku, Lichtenštajnsku a jeden z úradných jazykov vo Švajčiarsku a Luxembursku. Po nemecky sa hovorí aj v Alsasku a Lotrinsku a nemčinu sčasti používajú aj Nemci v SNŠ.

Nemčina má význam medzinárodného jazyka – najmä v strednej Európe. V nemčine sú zapísané jedny z najvýznamnejších filozofických textov (cf. Majster Eckhart, Kant, Hegel, Heidegger atď.). Okrem nemeckej filozofie sa po nemecky píše najmä rakúska a švajčiarska filozofia. Nemčina je dôležitá aj pre štúdium myslenia v rámci takých kultúrnych enkláv, ako je Praha, Brno, Bratislava (cf. Ján Albrecht) atď.


Nemecké cisárstvo – Nemecká ríša, nem. Deutsches Reich, Deutsches Kaiserreich – historický štátny útvar na území Nemecka s rozlohou 540 667 km2 a s centrom Berlín. Nemecké cisárstvo vzniklo zmluvou medzi štátmi južného Nemecka a štátmi združenými v Severonemeckom spolku v roku 1870 a vyhlásené bolo po porážke Francúzska 18. 1. 1871 vo Versailles, keď pruský kráľ Wilhelm I. prijal cisársky titul. Nemecké cisárstvo zaniklo po prvej svetovej vojne, na ktorej rozpútaní sa podieľalo. Cisár opustil krajinu v roku 1918, monarchia bola zvrhnutá a cisárstvo bolo nahradené Weimarskou republikou (109;425).

 :: Európa, história, Nemecko.


Nemecko − územie a krajina v strednej Európe medzi Severným morom a Baltickým morom na severe, Alpami na juhu, Odrou, Nisou a českými pohraničnými pohoriami na východe a Rýnom na západe.

Nemecko ako štát je dnes členom EÚ.

 :: Bavorsko, Dunaj, Európa, filozofia nemecká, geografia, história, kultúra nemecká, Nemecké cisárstvo, Neuschwanstein, prvá svetová vojna, Stuttgart.


neolit gr. − mladá kamenná doba, mladšia kamenná doba − historická epocha v dejinách praveku nasledujúca po mezolite.


neologická synagóga v Bratislave − synagóga reformovanej židovskej neologickej obce v Starom Meste na Rybnom námestí v blízkosti Dómu svätého Martina postavená v rokoch 1893 − 1895 v orientálno-maurskom štýle podľa projektu architekta Deszőa (Dionýza) Milcha; zbúraná bola v rokoch 1967 až 1969 v súvislosti s výstavbou Nového mosta (Mosta SNP). Proti zbúraniu protestoval o. i. I. Hrušovský.

 :: Židia, židia.s


nerast – minerál – rovnorodá neústrojná prírodnina (v horninách).


nervozita (medicína) – „(dočasná) nervová labilita prejavujúca sa podráždenosťou, skleslosťou, úzkosťou, chvením, nepokojom a pod.“ (155;901).


nervozita (psychológia) – „(dočasná) nervová labilita prejavujúca sa podráždenosťou, skleslosťou, úzkosťou, chvením, nepokojom a pod.“ (155;901).


nervstvo − sústava nervov, nervy.

 :: neuropatológia, systém nervový.


nervstvo (fyziológia) − súhrnný názov niektorej oblasti nervového systému, napr. periférne nervstvo, vegetatívne nervstvo atď.


neurobiológia gr. – časť biológie, ktorej predmetom je nervová sústava.


neurofyziológia gr. – časť fyziológie, ktorej predmetom sú fyzikálne a chemické procesy v nervovej sústave živočíchov a človeka (neurofyziologické procesy), napr. bunkové fyziologické základy nervových vzruchov, prenos signálov medzi neurónmi alebo elektrochemické fungovanie mozgu, ktoré skúma prostriedkami a postupmi elektrofyziológie, čo umožňuje aj priame sledovanie procesov v nervovej sieti a v mozgu.

Neurofyziológia úzko spolupracuje s neurológiou, psychológiou a kognitívnou vedou. Vedno s počítačovým spracovaním a zobrazovacími metódami neurofyziológia viedla k vzniku o. i. funkčnej magnetickej rezonancie.

 :: synapsia (neurofyziológia).


neurológia gr. – časť (odbor) medicíny, ktorého predmetom je nervová sústava a nervové choroby, prevencia, diagnostika a liečenie ochorení nervového systému, spojených s poruchami hybnosti a citlivosti a poruchou funkcií zmyslových a vnútorných orgánov. Do predmetu neurológie zaraďujú aj choroby svalov a žliaz s vnútornou sekréciou, ak sa prejavujú nervovými príznakmi a niektoré funkčné poruchy centrálneho nervového systému.

Neurológia úzko spolupracuje prakticky so všetkými medicínskymi odbormi – s vnútorným lekárstvom, psychiatriou, endokrinológiou, očným, krčným a detským lekárstvom, s traumatológiou a chirurgiou, so sexuológiou atď. a výskumne spolupôsobí s neurofyziológiou, psychológiou a kognitívnou vedou.


neurón gr. − nervová bunka − základná stavebná jednotka nervového systému, súčasť tkaniva nervového systému, zabezpečujúca tvorbu, spracovanie a prenos signálov.

                 Zdroj obr.: 533;9

Neurón sa skladá z týchto častí (p. obr.):

    • telo bunky,
    • dendrity,
    • axón (neurit) obalený myelínovou pošvou.

Nervový vzruch sa šíri od dendritov k axónu, pričom axón odovzdá nervový vzruch dendritom ďalšieho neurónu alebo bunkám iných tkanív, napr. svalovým bunkám; miesto prenosu nervového vzruchu medzi bunkami sa nazýva synapsa alebo synapsia (cf 533;8 an.).

Neurón sa vyznačuje predovšetkým týmito vlastnosťami:

    • má orgán, pomocou ktorého prijíma signály z okolia od ostatných neurónov (dendrity);
    • spracováva (integruje) prijaté signály;
    • má orgán (axón), pomocou ktorého posiela spracované vstupné signály iným neurónom zo svojho okolia.

 Existujú rôzne typy neurónov, ktoré svojím vzájomným prepojením vytvárajú nervové okruhy. Neuróny sú poprepájané medzi sebou do zložitej sieťovej štruktúry zvanej neurónová sieť, pričom jednotlivé spoje majú buď excitačnú alebo inhibičnú povahu.

Systém spojov a ich excitačná a inhibičná povaha vytvárajú vedno architektúru neurónovej siete, určujúcu vlastnosti tejto siete.

Neuróny a neurónové siete sa staly predmetom modelovania napr. do podoby logických neurónov a modelu neurónovej siete: významným medzníkom v rozvoji teórie neurónových sietí bol McCullochov a Pittsov model neurónovej siete v roku 1943.

 :: mozog ľudský, neurofyziológia.


neuropatológia gr. − lat. neuropathologia − náuka, ktorej predmetom sú chorobné procesy a choroby nervstva.

 :: Freud, S., medicína.


neuropsychológia gr. – „vedný odbor spájajúci neurológiu a psychológiu s cieľom odhaliť, ako štruktúra a funkcie mozgu ovplyvňujú psychické procesy a ľudské správanie, aké sú vzájomné vzťahy medzi nervovou sústavou a psychickými, mentálnymi funkciami (rečou, pamäťou, pozornosťou)“ (155;941). Neuropsychológia využíva poznatky z viacerých oblastí neurovied, z neurológie, anatómie, fyziológie nervového systému, z oblastí skúmania osobnosti a správania...

Existuje viacero smerov neuropsychológie:

    • experimentálne alebo klinicky orientovaná neuropsychológia,
    • kognitívna neuropsychológia... 


neurotizovanie gr. − robenie psychicky labilným, neistým, neurotickým, vyvolávanie duševnej neistoty, obavy u niekoho a pod.


neuroveda gr. + slov. – neurovedy, angl. Neurosciences – interdisciplinárna veda o nervovej sústave, prepájajúca neurobiológiu, chémiu, informatiku, inžinierstvo, matematiku, medicínu, filozofiu, fyziku, psychológiu. Neuroveda komplexne skúma stavbu, funkcie a mechanizmy nervovej sústavy  a mozgu na viacerých úrovniach, pričom do svojho predmetu zahŕňa aj správanie, vnímanie, pamäť, učenie. Neurovedy sú komplexným výskumom  mozgu a mysle z rôznych aspektov vo vertikálnej línii výskumu (výskum na bunkových líniách, cez animálne experimenty až po ľudský mozog) aj v horizontálnej línii (skúmanie v rámci špecifických odborov – odbory teoretickej a klinickej medicíny, molekulová biológia, genetika, farmakológia, klinická farmácia, psychológia, kognitívna neuroveda, počítačová a umelá inteligencia).

Pokiaľ ide napr. o umelú inteligenciu, integrálnou súčasťou neurovedy sa stala napr. teória umelých neurónových sietí ako nástroja na tvorbu a návrh nových paralelných prístupov k riešeniu problémov umelej inteligencie: pristupuje sa k počítačovým simuláciám procesov odohrávajúcich sa v mozgu.

Termín neurovedy (angl. Neurosciences) použil asi prvýkrát v roku 1962 americký biológ Francis O. Schmitt.

 :: neuroveda kognitívna, neurovedy lekárske, veda kognitívna.


neuroveda kognitívna – empirická veda, ktorej predmetom sú súvislosti kognitívnych funkcií, ako percepcie, pamäti, plánovania, rozhodovania, konania... s rôznymi časťami mozgu.


neurovedy lekárske – interdisciplinárny, teoreticko-klinický biomedicínsky odbor  zameraný na skúmanie morfologických a funkčných aspektov nervového systému, a to tak z hľadiska predklinických disciplín (anatómia, histológia, fyziológia a patofyziológia, farmakológia), ako aj klinických disciplín (neurológia, psychiatria, psychológia) a to všetko s cieľom porozumieť príčinám a mechanizmom ochorení nervového systému, zlepšiť ich prevenciu, diagnostiku a liečbu.

Lekárske neurovedy využívajú a integrujú poznatky z neuroanatómie, neurohistológie, neurobiológie a neurofyziológie, neurológie, psychiatrie a psychológie. Skúmajú činnosti jednotlivých neurónov, ich vzájomné interakcie a z toho vyplývajúce fenomény, ako sú motorické, behaviorálne a kognitívne procesy, ďalej morfologické a funkčné aspekty nervového systému za fyziologických a patologických podmienok; premosťujú základné anatomické a fyziologické charakteristiky nervového systému s procesmi na úrovni orgánov a systémov, ktoré podmieňujú vznik neurologických chorôb a psychických porúch.

Ústredným predmetom skúmania lekárskych neurovied je vývin a funkcie neurónov, ich synaptických spojení a neurónových okruhov v špecifických mozgových oblastiach vo vzťahu k zdraviu a chorobám. Lekárske neurovedy pristupujú k mozgu ako k integrujúcemu orgánu celého ľudského organizmu, zasahujúceho do regulácie všetkých jeho funkcií s cieľom objasňovať regulačnú úlohu mozgu pri prevencii, zdraví aj v chorobách s dopadom na inteligenciu, kognitívne schopnosti, správanie aj intuitívne konanie.

Lekárske neurovedy skúmajú komplementárne aspekty fyziologickej funkcie mozgu a mysle s cieľom objasniť patomechanizmy neurobiologických a neuropsychologických vývinových a neurodegeneratívnych ochorení.

Lekárske neurovedy tvoria odbor integrujúci metodologickú bázu a poznatky


    • anatómie, histológie a embryológie
    • biológie
    • genetiky
    • imunológie
    • normálnej a patologickej fyziológie
    • psychológie
    • farmakológie
    • patologickej anatómie a súdneho lekárstva
    • neurológie
    • psychiatrie
    • chirurgie
    • biochémie

(Zdroj: Lekárske neurovedy, in: PortalVS.sk (4.3.2021))


V rámci lekárskych neurovied sa napríklad skúma

    • neonatálna modulácia androgénovej a estrogénovej signalizácie ako etiologický faktor pri autizme;
    • anxieta a poruchy sociálneho správania ako dôsledok neurozápalu;
    • psychoedukácia a neurobehaviorálne dôsledky u tehotných so strachom z pôrodu (tokofóbiou);
    • neurobehaviorálne dôsledky systémového zápalu;
    • neurobehaviorálne dôsledky zlyhania obličiek...


 :: medicína.


Neuschwanstein – zámok v Nemecku v oblasti obce Schwangau pri meste Füssen, ktorý dal postaviť bavorský kráľ Ľudovít II.

 :: geografia.


neutríno tal. − najmenšia kozmická častica, elektrický nenabitá elementárna častica, vznikajúca pravdepodobne v blízkosti čiernych dier v stredoch vzdialených aktívnych galaxií. Neutríno voľne preniká predmetmi (ľuďmi, planétou). Vysokoenergetické neutrína prichádzajúce na Zem z vesmíru sa detegujú v ich interakcii s cieľmi neutrínových detektorov.

„Ruští vědci z Fyzikálního institutu P. N. Lebeděva, Moskevského fyzikálního a technologického institutu a Ústavu jaderných výzkumů RAV porovnali údaje získané pomocí neutronového teleskopu IceCube v Antarktidě s rádioastronomickými pozorováními kvasarů, aktivních jader vzdálených galaxií, a našli souvislost mezi vznikem vesmírných neutrin a záblesky kvasarů. Podle vědců se uprostřed takových galaxií nacházejí supermasivní černé díry, které absorbují okolní hmotu. Během pádu hmoty na černou díru je část proudu částic vržena zpět, nabírá rychlost a dochází ke vzniku neutrin, která pak letí rychlostí světla celým vesmírem.“ (zdroj: 14.05.2020 https://sptnkne.ws/Cz5t)

 :: fyzika.


neutrón lat.+gr. – subatómová častica v jadre atómu, ktorej relatívna atómová hmotnosť je 1 a ktorá nemá žiaden elektrický náboj.

 :: fyzika.


nevedomie (psychológia) – neuvedomovaná oblasť prežívania, tvorená 

    • zážitkami, na ktoré práve nemyslíme, no môžeme si ich vybaviť;
    • pôvodne vedome osvojenými a systematickým opakovaním zafixovanými činnosťami, ktoré možno vykonávať neuvedomene (automaticky, bez vedomej kontroly);
    • súborom potlačených túžob, želaní, neuvedomenej činnosti pudov, prejavujúcim sa nezdôvodniteľnými antipatiami alebo snami, s obsahom nezriedka nezhodujúcim sa s morálnym presvedčením človeka;
    • nevedomými tendenciami k istému konaniu, nevysvetliteľným vznikom nálad, citových vzťahov atď.;
    • osobitnými psychickými stavmi, pri ktorých si iba čiastočne uvedomujeme prežívanie alebo vôbec si neuvedomujeme svoje duševné zážitky, ako je to napr. pri strate vedomia v mdlobách, v hlbokom spánku, v hypnotickom stave, pri halucináciách (cf 643;20).


nevyvrátiteľná domnienka znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov – nevyvrátiteľná právna domnienka, zabezpečujúca, aby sa nikto nemohol odvolávať na to, že právne predpisy, ktoré porušil, nepozná: „neznalosť zákona neospravedlňuje (ignorantia legis non excusat)“; je to matie za to, že o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa dňom vyhlásenia stalo známym každému, koho sa to týka.

Predpokladom realizácie princípu „neznalosť zákona neospravedlňuje“ je:

    • dostupnosť zbierky zákonov,
    • zrozumiteľnosť uverejnených textov,
    • včasné vydávanie textov zákonov.

 :: právo.


New Age angl. – Nový vek, vek Vodnára – súbor duchovných, ezoterických alebo alternativistických prúdov a hnutí eklektickej (synkretickej) povahy zjednocovaných ideou prechodu ľudstva z obdobia života pod znamením Rýb (♓) do obdobia pod znamením Vodnára (♒), ktorý sa rozvinul na Západe v 60 – 70-tych rokoch 20. storočia na báze panteistických, holistických, prírodno- a východnonáboženských (šamanizmus, hinduizmus, buddhizmus) ideí a viac menej skončil koncom 20. storočia. Sami participanti na hnutí jeho označenie zväčša nepoužívali. Za vrchol New Age sa považuje vydanie knihy The Aquarian Conspiracy (Sprisahanie Vodnára, 1980) americkej spisovateľky Marilyn Fergusonovej (1938 – 2008). K nosným významovým útvarom New Age patria princípy deantropocentrizácie, holizmu a samoorganizácie univerza. Styčné body s vedou hľadal New Age napr. v oblasti psychológie (S. Grof) a fyziky (F. Capra).


newton vm − jednotka sily; značka N. Ako SI odvodená jednotka sily bol prijatý v roku 1948.

1 newton je sila, ktorá udelí telesu s hmotnosťou 1 kg zrýchlenie 1 meter za sekundu na druhú: 1 N ≡ 1 kg·m/s².

 :: fyzika.

 – I: Newton (jednotka), in Wikipédia.


Neziderské jazero – bezodtokové jazero na hraniciach medzi Rakúskom a Maďarskom, zvyšok Paratethys.


neznáma (matematika) – nečíselný symbol (premenná) vo výrokovej forme (v rovnici), za ktorý možno dosadiť čísla, čím sa výroková forma (rovnica) premení na výrok (rovnosť).

V staršej matematike sa neznámou rozumel znak pre doposiaľ nenájdené riešenie rovnice (108;371).


nič fyzikálne – nič (fyzika) – dokonalé vákuum prázdneho priestoru (95;51).

 :: fyzika.


Nightingale, Florence (12. 5. 1820 Villa Colombaia vo Florencii, Toskánsko, Taliansko − 13. 8. 1910 Londýn) − anglická sociálna reformátorka, štatistička, teologička a zakladateľka moderného ošetrovateľstva.

 − D: Cassandra, 1852; Notes on Nursing: What Nursing Is, What Nursing is Not, 1859; Suggestions for Thought, 1860; Notes on Nursing for the Labouring Classes, 1860; Workhouse nursing, 1867; The Family, 1870; Introductory Notes on Lying-In Institutions, 1871; Una and the Lion, 1871; Introduction to Una and Her Paupers, Memorials of Agnes Elizabeth Jones, by her sister, 1872; Collected Works of Florence Nightingale, 16 zv., 2001 − 2012.


niva − (rovné) pole, lúka, roľa.

 :: niva aluviálna (geológia).


niva aluviálna (geológia) − rovná širšia naplavenina, po ktorej tečie rieka.


niveleta fr. – zložka trasy určujúca výškový priebeh (napr. klesanie, stúpanie) určitej komunikácie alebo líniovej stavby; čiara vyznačujúca výškové pomery určitej komunikácie, napr. hláv koľajníc, koruny cesty (zdroj: https://slovnik.juls.savba.sk/?w=niveleta&s=exact&c=0671&cs=&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=hssjV&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskcs&d=psken# (5.4.2021))


noc — čas od večera do rána, keď je Slnko pod obzorom.

 :: noc (astronómia).


noc (astronómia) – „čas medzi západom a východom Slnka“ (97;43156).


noéma (lexikológia) – odborná, napr. špeciálnovedná zložka významu slova.


Noetherová, Amalie Emmy (23. 3. 1882 Erlangen − 14. 4. 1935 Bryn Mawr, Pennsylvania) − nemecká matematička, ktorá revolučne ovplyvnila abstraktnú algebru a teoretickú fyziku. Je autorkou Noetherovej teorémy.

 :: matematika.


noktovízor lat. − prístroj pre nočné videnie. Prístroj je vybavený elektroptickým meničom, ktorý mení nepatrné množstvo svetla dopadajúce na objektív na elektrický signál. Zosilnené elektróny sú potom zrýchlené proti fosforovej doštičke, ktorá ich premieňa na viditeľné svetlo, čím sa vytvára zelenkastý obraz, ktorý vidno cez noktovízor.


nominácia (lingvistika) − pomenúvanie, pomenovanie – využívanie jazykových prostriedkov na pomenovanie, označenie predmetov, javov, dejov, udalostí (cf 155;1036).


norma právna − všeobecne záväzný príkaz, zákaz alebo dovolenie vyplývajúce z právneho poriadku vrátane nástrojov a zmocnení k ich dosiahnutiu alebo vymáhaniu. Právny predpis (napríklad zákon, vyhláška...) obyčajne obsahuje niekoľko právnych noriem.

Súbor právnych noriem platných v spoločnosti (najmä v určitom štáte) tvorí právny poriadok.

Vytváranie právnych noriem je tvorba práva.

 :: inštitút právny, platnosť normy právnej, právo, právo subjektívne, sila právna, skutočnosť právna, ústava, zákon (právo).


Nórsko − krajina v severnej Európe v západnej časti Škandinávskeho polostrova, pri pobreží Nórskeho mora; na juhovýchodnej hranici susedí so Švédskom a s Fínskom, na severovýchode s Ruskom.

 :: literatúra nórska.


nosič – predmet, zriadenie, častica, osoba..., ktorou sa niečo prenáša, drží, podopiera, nesie...

 :: nosič (medicína), nosič náboja elektrického, nosič operácie, nosič údajov.


nosič (medicína) – osoba majúca vo svojom tele choroboplodné zárodky, ktoré sa môžu preniesť na iných.


nosič náboja elektrického – nabitá častica (napr. elektrón, ión) alebo kvázičastica (diera); častica vyznačujúca sa elektrickým nábojom.

 :: elektrotechnika, prúd elektrický (fyzika).


nosič operácie – nositeľ operácie – množina, do ktorej sa uskutoční zobrazenie množiny A × A nazývané binárna operácia na množine A.

 :: algebra, matematika, operácia binárna na množine A, operácia matematická, zákon distributívny násobenia vzhľadom na sčítanie.


nosič údajov − fyzický materiál, z ktorého sú dokumenty alebo na ktorom sú zaznamenané údaje.

Medzi hlavné nosiče údajov patria:

papyrus,

pergamen,

papier,

film,

magnetická páska,

disk (423;73).


nostalgia gr. − clivota, clivosť – túžba za niečím prežitým, príjemným, ale už uplynulým, vzdialeným, obyčajne spojená s pocitom smútku;  stav prejavujúci sa smutnou náladou, spomienkami, melanchóliou (155;1049).


nota (hudba) – notový znak – súčasť notového písma tvorená grafickým znakom, pozostávajúcim z týchto častí:

    1. zástavka,
    2. nožička,
    3. hlavička (vyplnená alebo nevyplnená).

Pomocou noty možno zapísať najdôležitejšie vlastnosti tónu – jeho výšku a dĺžku.

Noty sa zapisujú do notovej osnovy, pričom dĺžka tónu sa zapisuje hodnotou noty a výška tónu umiestnením noty v notovej osnove.

Hodnota noty udáva, koľko dôb nota reprezentuje a určuje relatívnu dĺžku tónu:

    1. celá nota – 4 doby,
    2. polová nota – 2 doby,
    3. štvrťová nota – 1 doba,
    4. osminová nota – pol doby,
    5. šestnástinová nota – štvrť doby,
    6. dvaatridsatinová nota – osmina doby,
    7. štyriašesťdesiatinová nota – šestnástina doby.

Nožičky sa píšu vždy kolmo, a síce smerom hore po pravej strane hlavičky a smerom dole po ľavej strane hlavičky; zástavky sa píšu (bez ohľadu na smer nožičky) vždy vpravo, napr.

(cf 768;14 – 15).

Bodka za notou, napr. pridáva polovinu k hodnote noty: polová nota s bodkou v príklade reprezentuje tri doby:

,

štvrťová nota s bodkou reprezentuje jeden a pol doby:

atď.

Bodiek môže byť aj viacej, napr.:

,

kde polová nota s dvoma bodkami reprezentuje tri a pol doby.


noviny − pravidelne, periodicky (denne, týždenne...) vychádzajúca tlač určená širokej verejnosti a prinášajúca správy o politických, ekonomických, kultúrnych, športových atď. udalostiach, komentáre a informácie rôzneho druhu.

 :: článok novinový, nadtitulok.


novogréčtina – nová gréčtina, novodobá gréčtina, novogrécky jazyk – indoeurópsky jazyk patriaci do skupiny gréckych jazykov, ktorým sa hovorí v Grécku a popri turečtine aj na Cypre, v Istambule a v západnej Anatólii.

 :: gréčtina, jazyky kentumové.


novovek – obdobie dejín ľudstva nasledujúce po stredoveku a predchádzajúce najnovším dejinám alebo súčasnosti. Filozoficky, umenovedne, interdisciplinárne atď. sa novovek tematizuje často aj ako moderna. Kultúrnou náplňou novoveku je novoveká kultúra. V tradičnej periodizácii všeobecných dejín obdobie od objavenia Ameriky 1492 po 1. svetovú vojnu (1914 – 1918).

Názov novovek zaviedli humanisti a vyjadruje sebavedomie ,novej doby’ a zároveň isté znehodnotenie predchádzajúcich storočí.

 :: estetika novoveká, filozofia novoveká, história, stredovek.


Nový svet − západná hemisféra; Európanmi bol objavený v roku 1492.

 :: geografia, Starý svet, Zem.


Nový zákon − Nový testamen, Nová zmluva − časť Biblie, tvorená prvokresťanskými inšpirovanými spismi, ktoré sa rozčleňujú na tieto časti

    1. dejepisné knihy (evanjeliá, Skutky apoštolov)
      1. Evanjelium podľa Matúša
      2. Evanjelium podľa Marka
      3. Evanjelium podľa Lukáša
      4. Evanjelium podľa Jána
      5. Skutky apoštolov
    2. poučné knihy (apoštolské listy)
      1. List Rimanom
      2. Prvý list Korinťanom
      3. Druhý list Korinťanom
      4. List Galaťanom
      5. List Efezanom
      6. List Filipanom
      7. List Kolosanom
      8. Prvý list Solúnčanom
      9. Druhý list Solúnčanom
      10. Prvý list Timotejovi
      11. Druhý list Timotejovi
      12. List Títovi
      13. List Filomonovi
      14. List Hebrejom
      15. Jakubov list
      16. Prvý Petrov list
      17. Druhý Petrov list
      18. Prvý Jánov list
      19. Druhý Jánov list
      20. Tretí Jánov list
      21. Júdov list
    3. prorocká kniha (Zjavenie apoštola Jána).


nozológia gr. – náuka, ktorej predmetom je klasifikácia a opis chorôb.

 :: jednotka nozologická, medicína.


n-tica usporiadaná (matematika) − usporiadaný zoznam konečného počtu n objektov, napr. usporiadaná dvojica, usporiadaná trojica atď., ktorý sa obyčajne zapisuje pomocou okrúhlych zátvoriek napr. takto:

(a1, a2,..., an).

Usporiadaná n-tica sa od množiny odlišuje tým, že

    1. môže obsahovať jeden objekt viackrát,
    2. závisí od poradia objektov.

Usporiadaná n-tica je prvkom karteziánskeho súčinu množín.


nukleotid – nukleozidfosfát – zlúčenina nukleozidu a kyseliny trihydrogenfosforečnej, základná stavebná jednotka nukleových kyselín.


nukleozid – organická molekula, pozostávajúca z nukleovej bázy a sacharidu.


nula (matematika) − číslica 0.

 :: al-Chorezmí, jednotka (matematika), sústava desiatová.


numizmatika gr.> fr. – 1. náuka o minciach a mincovníctve. 2. zberateľstvo, zbieranie mincí a medailí (14;619).

 :: minca.


nutkanie – 1. opakovaný vnútorný podnet, popud niečo konať, vykonať alebo na niečo reagovať, nabádanie, pobádanie, poháňanie. 2. pôsobenie na telesné orgány a podnecovanie ich na reakciu, dráždenie (155;1180).