Dodatok M
ℳ (Staríček, I.) − metronomický model merania (76;7).
ℳ (Staríček, I.) − množina hmotných objektov (76;7).
Macedónia − historické územie na Balkánskom polostrove. Od 7. stor. pr. n. l. obývané národom neznámeho etnického pôvodu, ktorý v 5. stor. pr. n. l. prijal za svoj jazyk gréčtinu a vytvoril vlastné kráľovstvo - Macedónsku ríšu. Od 146 hlavným mestom rímskej provincie Macedónia Solún.
:: geografia.
maďarčina – maďarský jazyk – jazyk tvoriaci súčasť ugorskej skupiny ugrofínskej vetvy uralskej jazykovej rodiny, ktorým sa hovorí v Maďarsku a ktorý používajú maďarské menšiny v susedných štátoch.
Maďarsko − krajina v strednej Európe, na severe hraničí so Slovenskom, na severovýchode s Ukrajinou, na východe s Rumunskom, na juhovýchode so Srbskom a Chorvátskom, na juhozápade so Slovinskom a na západe s Rakúskom.
:: geografia, maďarčina, Pešť, Rakúsko-Uhorsko, Uhorsko, Uhorsko zadunajské.
mágia gr. – aktívna, činná stránka ezoteriky (171;135).
mágia (etnografia) − súbor obradov, praktík a manipulácií viazaných na vieru v schopnosti človeka ovplyvniť nadprirodzenou mocou ľudí, udalosti, zvieratá, prírodné javy alebo nadprirodzené sily, pričom sa rozlišuje toto ovplyvňovanie v záujme dobra (biela mágia) a v záujme zla, škodenia (čierna mágia).
magnet (fyzika) − teleso, ktoré na feromagnetické látky, ako železo, nikel atď., pôsobí príťažlivou silou. Rozlíšiť možno
- dočasný magnet,
- trvalý magnet,
- elektromagnet.
:: magnetizmus, magnetka.
magnetizmus gr. – časť fyziky, ktorej predmetom sú magnetické úkazy a magnetické vlastnosti látok.
:: magnet (fyzika), magnetka, pole magnetické, sila magnetická, teória elektromagnetizmu.
magnetka gr. – otáčavý magnet, ktorý sa svojimi pólmi natočí v smere vonkajšieho magnetického poľa, nachádza sa napríklad v kompase.
:: fyzika, magnetizmus.
magnetosféra (astronómia) – obmedzené magnetické pole planéty.
Magrib arab. západ – v užšom zmysle Maroko, v širšom zmysle krajiny severnej Afriky na západ od Egypta – Maroko, Alžírsko, Tunisko a Mauretánia.
:: geografia.
mAh – miliampérhodina, tisícina ampérhodiny; pomocou tejto jednotky sa vyjadruje kapacita batérií alebo akumulátorov.
:: elektronika.
Mahler, G. Klavírne kvarteto a mol (asi 1876 – 1877), 1. veta a fragment scherza, nedokončené – jediné zachované komorné dielo G. Mahlera pochádzajúce z obdobia jeho štúdia na Viedenskom konzervatóriu (Konservatorium der Gesellschaft der Musikfreunde) v rokoch 1875 až 1878.
– I: Mahler: Piano Quartet in A Minor - GMPQ (Gustav Mahler Piano Quartet), in: YouTube (1.8.2021).
:: hudba.
Mácha, Karel Hynek (1810 − 1836) − český básnik, predstaviteľ romantizmu a českého národného obrodenia.
majetok dlhodobý – majetok, ktorý firme slúži dlhšie ako jeden rok a nemení svoju podstatu – iba sa časom opotrebováva.
Dlhodobý majetok sa delí na
:: ekonómia, ekonomika, financie, finančníctvo.
majetok dlhodobý finančný (DFM) – majetok, ktorý firme slúži dlhšie ako jeden rok a neslúži k prevádzkovej činnosti – jeho cieľom je budúci výnos.
Dlhodobý finančný majetok zahrnuje
- cenné papiera,
- dlhopisy,
- obchodné podiely,
- pôžičky iným podnikom so splatnosťou dlhšou ako rok
- termínované vklady s dobou dlhšou než rok.
:: ekonómia, ekonomika, financie, finančníctvo.
majetok dlhodobý hmotný (DHM) – majetok, ktorý firme slúži dlhšie ako jeden rok a má hmotnú povahu.
Dlhodobá hmotný majetok zahrnuje:
- nehnuteľnosti (pozemky, stavby, byty),
- hnuteľné veci so vstupnou cenou vyššou ako 1 700 Eur (autá. stroje),
- pestovateľské celky s hodnotou vyššou ako 1 700 Eur (prístavby, modernizácia),
- nedokončený DHM,
- umelecké diela,
- predmety z drahých kovov.
:: ekonómia, ekonomika, financie, finančníctvo.
majetok dlhodobý nehmotný – zložky majetku, ktorých ocenenie je vyššie ako suma podľa osobitného predpisu a doba použiteľnosti dlhšia ako jeden rok.
:: ekonómia, ekonomika, financie, finančníctvo.
makrofyzika gr. – fyzika makrosveta, časť fyziky, ktorej predmetom sú makrofyzikálne objekty.
makromolekula gr.+lat. − molekulový systém, skladajúci sa z veľkého počtu navzájom viazaných atómov.
:: chémia.
makroskopia gr. – metóda pozorovania alebo skúmania niečoho (makroskopických látok, makroskopických javov, makroskopického pohybu) voľným okom, pričom nás pri štúdiu makroskopických látok nezaujíma pohyb alebo stav všetkých častíc vytvárajúcich danú látku, ale iba niektoré ej priemerné charakteristiky: teplota, tepelná kapacita, elektrická vodivosť, magnetický moment atď. Obmedzenie veľmi podrobného, nie však vždy potrebného opisu a zavedenie štatistickej (pravdepodobnostnej) terminológie je dané jednak zásadnou nemožnosťou použiť prvý prístup, jednak jeho neadekvátnosťou pre správny opis makroskopických javov: pri skúmaní správania plynu nás zaujíma závislosť tlaku od teploty a nesledujeme náraz jednotlivých molekúl na stenu nádoby (cf 419;16).
:: fyzika, jav kvantový makroskopický, mikroskopia (fyzika).
makrosvet (fyzika) − časť fyzikálnej reality, pre ktorú platia zákony klasickej fyziky; súčasť predmetu makrofyziky.
:: makrofyzika.
Malá Ázia − hornatý polostrov v západnej Ázii medzi Stredozemným, Egejským a Čiernym morom.
:: geografia.
Malá dunajská kotlina – geomorfologická subprovincia Západopanónskej panvy v Maďarsku, na západnom Slovensku a čiastočne aj v Rakúsku.
:: Slovensko.
maľba – maľovaný obraz alebo umelecká činnosť (čiže maľovanie) smerujúca k jeho vytvoreniu vykonávaná štetcom a farbami na rozličný materiál, obyčajne na plátno alebo drevo.
:: maliarstvo.
Malé Karpaty – horský krajinný celok Fatransko-tatranskej oblasti na západnom Slovensku tvoriaci súčasť Alpsko-himalájskej sústavy. Malé Karpaty tvoria horskú prekážku medzi Podunajskou a Záhorskou nížinou.
Celok Malých Karpát sa delí na štyri podcelky:
- Devínske Karpaty,
- Pezinské Karpaty,
- Brezovské Karpaty,
- Čachtické Karpaty.
– I: Malé Karpaty, in: Wikipédia.
:: geografia.
maliarstvo − umenie maliarske − súčasť výtvarného umenia spočívajúca v tvorbe výtvarných diel pomocou maliarskych technologických postupov, výtvarných prostriedkov a kompozičných princípov. V maliarstve ide o vyjadrenie a transformáciu výtvarných myšlienok, estetických názorov a individuálnych konceptov do realistických alebo abstraktných obrazov a malieb nanášaním farbiva na rôzne povrchy podľa konkrétnej zvolenej maliarskej techniky.
– P: Aachen, H.
– I: web umenia.
:: dielo maliarske, pastel (maliarstvo), žáner (maliarstvo).
malomeštiactvo – skupina ľudí pochádzajúcich z mestského prostredia (malomeštiakov), vyznačujúcich sa obmedzeným alebo povrchným spôsobom myslenia, neustálou túžbou dosiahnuť niečo, čo je v skutočnosti pre nich nedosiahnuteľné.
malomeštianstvo – skupina alebo vrstva meštianstva (napr. majitelia domov) rozpoznaná, vyčlenená a odčlenená od veľkomeštianstva (tvoreného bankármi, továrnikmi a veľkými obchodníkmi) M. Weberom, ktorý ju zaraďoval do strednej triedy.
malovýroba – „výroba charakterizovaná súkromným vlastníctvom výrobných prostriedkov a osobnou prácou výrobcu, príp. aj členov jeho rodiny; pre malovýrobu je typická ručná práca, najviac ak technika na nízkom stupni a bez podstatnejšieho rozvoja, vysoký podiel živej práce a v porovnaní s veľkovýrobou nízka produktivita práce; historicky predstavuje prechodnú formu tovarovej výroby, v ktorej ešte nedošlo k oddeleniu vlastníka výrobných prostriedkov od bezprostredného výrobcu a v ktorej sa pracovná sila nestala ešte tovarom; zahrnuje najmä remeselnú malovýrobu a roľnícku malovýrobu (186;313).
manažment angl. – umenie riadenia, jeho nositeľ a súbor jeho činností (manažovanie): systematické plánovanie, organizovanie, rozhodovanie, vedenie ľudí, kontrolovanie a koordinácia zdrojov s cieľom dosiahnuť požadovaný cieľ.
Rozlišuje sa:
- časový manažment,
- energetický manažment,
- finančný manažment,
- investičný manažment,
- komparatívny manažment,
- krízový manažment,
- manažment krajiny,
- manažment ľudských zdrojov,
- manažment rizík,
- manažment softvérového projektu,
- manažment sofvérového systému,
- manažment testovania softvéru,
- manažment výroby,
- manažment výstavby,
- manažment znalostí,
- manažment životného prostredia,
- marketingový manažment,
- operačný manažment,
- personálny manažment,
- podnikový manažment,
- projektový manažment,
- softvérový manažment,
- stavebný manažment,
- strategický manažment,
- školský manažment,
- zdravotnícky manažment...
:: manažment marketingový, manažment projektový, marketing.
manažment marketingový – súčasť manažmentu tvorená súborom činností vedúcich k tvorbe ponuky produktov, po ktorých je u zákazníkov dopyt s cieľom ponukou uspokojovať potreby zákazníkov lepšie ako konkurencia.
manažment projektový – angl. project management – proces koordinácie jednotlivých zložiek činností pri realizácii projektu s cieľom, čo najefektívnejšie dosiahnuť požadované ciele stanovené projektom.
mandát lat. – poverenie, autoritatívny príkaz, inštrukcia, plná moc.
mandát poslanecký – časovo obmedzené splnomocnenie člena zastupiteľského zboru na vykonávanie ústavnej funkcie spočívajúce v súhrne práv a povinností spojených s výkonom funkcie poslanca.
V závislosti od toho, aké je postavenie poslanca pri jeho výkone, sa rozlišuje mandát
- imperatívny,
- voľný,
- voľne-viazaný,
- ...
mandatár lat. – zmocnenec, splnomocnenec, príkazník – ten, kto dostal poverenie (mandát) zariadiť za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov alebo inej činnosti.
:: právo.
mantisa logaritmu – rozdiel logaritmu a jeho charakteristiky.
:: matematika.
manželia − zosobášená dvojica, manžel a manželka, muž a žena, manželský pár.
manželka − vydatá žena vo vzťahu k svojmu mužovi.
:: tesť.
mapa lat. − zobrazenie zemského povrchu alebo hviezdnej oblohy v zmenšenom pomere (mierke).
:: mapa hviezdna, mapa mentálna, mapa pojmová, mapa sveta, mapa synoptická, mapa zemepisná.
mapa hviezdna − zobrazenie oblohy alebo jej časti, v ktorom sú hviezdy a iné objekty znázornené podľa polohy a jasnosti (97;229).
:: astronómia.
mapa mentálna – grafické znázornenie spojení významových útvarov, napr. pojmov alebo predstáv.
mapa pojmová – mentálna mapa znázorňujúca spojenia medzi pojmami.
mapa sveta – kartografický model sveta, napr. Mapa.sk alebo Mapa-mapy.sk.
:: geografia, kartografia.
mapa synoptická – mapa veľkej oblasti (kontinentu) s údajmi o teplote, vlhkosti a tlaku vzduchu, oblačnosti, smere a rýchlosti vetra ap. v určitom okamžiku zaznamenanými na meteorologických staniciach, ktorá slúži na vypracovanie predpovedí počasia.
:: meteorológia.
mapa zemepisná − kartografický model tvorený v danej mierke zmenšeným zobrazením povrchu Zeme a objektov (javov) vyskytujúcich sa na ňom v rovine prostriedkami kartografického jazyka. Štúdiom mapy možno dospieť k novým poznatkom o modelovanom objekte.
:: geodézia, geografia, kartografia, model.
Mária Terézia (13. 5. 1717 Viedeň − 29. 11. 1780 Viedeň) − uhorská (1740 − 1780, ako Mária II. Terézia; korunovaná v Bratislave 25. 6. 1741) a česká (1740 − 1780; korunovaná v Prahe 12. 5. 1743) kráľovná, rakúska vojvodkyňa od roku 1740, rímsko-nemecká cisárovná od roku 1745 z rodu Habsburgovcov.
Marini, Biagio (5. 2. 1594 Brescia – 17. 11. 1663 Venezia) – taliansky huslový virtuóz a skladateľ, novátor husľovej techniky.
– D: Op. 1 Affetti musicali (1617); Op. 2 Madrigali e symfonie (1618); Op. 3 Arie, madrigali et corenti (1620); Op. 5 Scherzi e canzonette; Op. 6 Le lagrime d’Erminia in stile recitativo; Op. 7 Per le musiche di camera concerti; Op. 8 Sonate, symphonie…e retornelli (1629); Op. 9 Madrigaletti; Op. 13 Compositioni varie per musica di camera; Op. 15 Corona melodica; Op. 16 Concerto terzo delle musiche da camera; Op. 18 Salmi per tutte le solennità dell’anno concertati nel moderno stile; Op. 20 Vesperi per tutte le festività dell’anno; Op. 21 Lagrime di Davide sparse nel miserere; Op. 22 Per ogni sorte di strumento musicale diversi generi di sonate, da chiesa, e da camera (1655); 2 motetá.
:: hudba, sonáta sóĺová.
marketing angl. − súčasť manažmentu tvorená výskumom trhu z hľadiska potrieb výroby a obchodu alebo usmerňovanie hospodárskej činnosti podľa potrieb trhu. Cieľom marketingu je zabezpečiť dlhodobý odbyt produktov podniku. Základom marketingu je poznanie prianí a potrieb zákazníkov, ktoré sa zabezpečuje výskumom trhu, jeho prieskumom a analýzou.
Dôležitou súčasťou marketingu je reklama.
:: ekonómia, influencer, manažment marketingový, manipulácia, trh.
Marnau, Alfred (Fred) (24. 4. 1918 Bratislava – 15. 6. 1999 Londýn) – nemecky píšúci slovenský románopisec, lyrik a prekladateľ, Intimfreund Hansiho Albrechta. Z Bratislavy odišiel v roku 1935 do Prahy, pôsobil ako herec, prekladateľ a žurnalista, v roku 1939 emigroval do Londýna. Do roku 1941 bol internovaný. Vstúpil do kontaktu so skupinou básnikov New Romantics, pôsobil ako redaktor časopisu Poetry Quartery, v rokoch 1945 a 1946 vydával časopis New Road. Directions in European Art and Letters. Od roku 1944 bol v úzkom priateľskom kontakte s Oskarom Kokoschkom. Ako prekladateľ sa zameral na Christophera Marlowa, Johna Webstera a Endre Adyho.
– I: Alfred Marnau, in: Nachlässe in 'Osterreich – Personenlexikon (16.11.2021).
– D: Vogelfrei. Frühe Gedichte 1935 – 1940. Auswahl und nachwort: Hans Albrecht, 1988; Räuber-Requiem. Gedichtauswahl, 1961; Die Mitwirkenden. 1. Der steinerne Gang, 1948, Das Verlangen nach der Hölle, 1952, Polykrap und Zirpelin Imperator, 1987.
Mařík, Vladimír (25. 6. 1952 Praha − ) − český vedec, významný predstaviteľ a organizátor výskumu v oblasti umelej inteligencie.
:: inteligencia umelá (Mařík, V.).
masa peňažná – peňažné zásoby – reálne peniaze v hotovosti a peniaze na účtoch všetkých ekonomických subjektov.
:: financie.
matematika gr. – veda o matematických objektoch, ich vlastnostiach, vzťahoch medzi nimi a operáciách s nimi alebo veda o kvantitatívnych a priestorových vzťahoch vecí a algoritmoch.
Matematiku tvorí matematické významové univerzum pozostávajúce z kolosálneho súboru matematických disciplín a oblastí matematického výskumu, ako o tom svedčí napr. odkaz na klasifikáciu matematických vied a častí matematiky.
– P: al-Chorezmí, Boole, G., De Morgan, A., Descartes, R., Euklides, Gibbs, J. W., Hamilton, W. R., Hilbert, D., Leibniz, G. W., Minkowski, H., Newton, I., Noetherová, A. E., Peano, G., Poincaré, H., Viéte, F., Zlatoš, P..
− I: Klasifikácia matematických vied a častí matematiky; MacTutor.
::
- A
- abakus (matematika), abscisa, abstrakcia matematická, algebra, algebra abstraktná, algebra lineárna, algebra univerzálna, algoritmus, analýza funkcionálna, analýza matematická, analýza spektrálna (matematika), aproximácia (matematika), argument funkcie (matematika), arita, aritmetika, arkustangens, asociatívnosť (matematika), asociatívny (matematika), axióma (matematika), axióma extenzionality (teória množín),
- B
- bod (Euklides), bod (geometria), bod množiny, bodkočiarka,
- C
- cifra,
- Č
- čiara zlomková (matematika), čiarka desatinná, činiteľ (matematika), čísla celé, čísla celé záporné, čísla ordinálne, čísla prirodzené, číslica, číslica desiatková, číslo, číslo (matematika), číslo binomické, číslo imaginárne, číslo infinitezimálne, číslo iracionálne, číslo jednociferné, číslo kardinálne, číslo kombinačné, číslo komplexné, číslo negatívne, číslo nepárne, číslo opačné, číslo ordinálne, číslo párne, číslo prirodzené, číslo racionálne, číslo reálne, číslo transcendentné, číslo zapísané písmenom, číslo záporné, číslo zložené, čitateľ (matematika), člen (algebra),
- D
- definícia matematická, definovanie funkcie, delenec (matematika), , delenie (matematika), deliteľ (matematika), deliteľnosť (matematika), derivácia, derivácia parciálna, deviatka (matematika), disciplína matematická, distributívnosť (matematika), dokazovanie matematické, dosadzovanie (matematika), dôkaz matematickou indukciou, dôkaz matematický, dvojica, dvojica usporiadaná, dvojka (matematika),
- E
- entropia (matematika), exponent,
- F
- f (matematika), f:M → N,
- filozofia matematiky, formula (matematika), formula matematická, funkcia (matematika), funkcia inverzná (matematika), funkcia logaritmická (matematika), funkcia polynomická, funkcia spojitá (matematika), funkcia vlnová, funkcia vlnová (teória kvantová), funkcionál (matematika), fyzika,
- G
- geometria, geometria analytická, geometria euklidovská, geometria neeuklidovská, gradient, graf neorientovaný, gramotnosť matematická, grupoid (algebra),
- H
- hodnota funkcie (matematika), hodnota zobrazenia (matematika), homomorfizmus (matematika),
- I
- incidencia (matematika), index (matematika), informatika matematická, integrovanie (matematika), inteligencia umelá, interval (matematika),
- J
- jav matematický, jazyk matematiky, jednotka (matematika),
- K
- kategória (matematika), koeficient binomický, kombinatorika, kompetencia matematická, kompozícia prvkov x a y, komutatívnosť (matematika), komutatívny (matematika), kružnica, kružnica jednotková, kružnice koncentrické, kružnice sústredné, kváder,
- L
- logaritmovanie, logaritmus, logaritmus prirodzený, logika matematická, logika matematická (matematika),
- M
- mantisa logaritmu, matematika (Fourier, J. B.), matematika (Leibniz, G. W.), matematika (Newton, I.), matematika − vývin, matematika elementárna, matematika moderná, matematika – značky, skratky, symboly, matematika základoškolská, matematizovanie úlohy slovnej, matica (matematika), menovateľ (matematika), miera (matematika), množina, množina bodov, množina čísel prirodzených, množina číselná, množina diskrétna, množina nekonečná, množina potenčná množiny, množina prázdna, množina univerzálna (matematika), množina určená, množina usporiadaná, množina základná, množstvo, mocniteľ, model (matematika), model matematický, modelovanie matematické, mohutnosť množiny, monóm, morfizmus (teória kategórií), myslenie matematické,
- N
- násobenie, násobilka, násobilka malá, násobilka veľká, nech (matematika), nekonečno (analýza matematická), neznáma (matematika), nosič operácie, n-tica usporiadaná (matematika), nula (matematika),
- O
- objekt matematický, objem telesa, obor (matematika), obor funkcie (matematika), obor funkcie definičný, obor hodnôt funkcie, obraz (matematika), obraz prvku definičného oboru funkcie (matematika), obsah (geometria),
- odčítanie (matematika), odbor matematický, odmocniteľ, odmocňovanie, odsek elipsy (matematika), odsek kruhu (matematika), odsek paraboly (matematika), odvetvie matematiky, odvodenie vety (matematika),
- operácia algebrická, operácia aritmetická, operácia binárna, operácia binárna (algebra), operácia binárna na množine A, operácia matematická, operácia množinová, operácia s matematickými objektmi, operácia unárna (matematika), operácie s množinami, operátor hermitovský,
- os číselná, os súradnicová, osmička (matematika),
- P
- parameter (matematika), päťka (matematika),
- písmeno (matematika),
- planimetria,
- počet (matematika)1, počet (matematika)2, počet diferenciálny, počet diferenciálny (Newton, I.), počet integrálny, počet pravdepodobnosti, počet tenzorový, počet variačný, počet vektorový, počtový, pomer (matematika), pojem čísla, pojem čísla, in: Hlavná časť, pojem matematický, pojem matematický elementárny, polpriamka, polynóm, polynóm neredukovateľný, polynóm nezmenšiteľný, poradie operácií aritmetických, postupnosť konvergentná, poučka (matematika),
- pravdepodobnosť (matematika), pravdepodobnosť javu (teória pravdepodobnosti), pravidlo matematické, pravidlo sčítania zlomkov,
- predmet matematiky, predpoklad vety matematickej, predstava množstva, premenná (matematika), premenná názvová (matematika), premenná nezávislá, premenná neznáma, premenná závislá,
- priamka, priemer vážený (štatistika), priemetňa (geometria), priesečník, priestor (analýza funkcionálna), priestor (geometria), priestor Banachov, priestor euklidovský n-rozmerný, priestor funkcií, priestor geometrický, priestor Hilbertov, priestor konečnorozmerný, priestor matematický, priestor metrický, priestor nekonečnorozmerný, priestor pravdepodobnostný (teória pravdepodobnosti), priestor topologický, priestor vektorový, priestor základný (matematika),
- proces významový matematický,
- prvočíslo, prvok množiny,
- R
- ℝ+ = {x ∈ ℝ | x > 0}, ℝ2, rad (matematika), rád (matematika), relácia (teória množín), relácia binárna, relácia usporiadania, riešenie rovnice (matematika), riešenie trojuholníkov, rovina karteziánska, rovnica (matematika), rovnica diferenciálna, rovnica diferenciálna obyčajná, rovnica ekvivalentná (matematika), rovnica lineárna s neznámou x, rovnica vlnová, rovnice ekvivalentné, rovnobežka (geometria), rovnosť (matematika), rozdiel (matematika),
- S
- sčítanec, sčítanie (matematika), sčítanie zlomkov, sečnica (geometria), sedmička (matematika), sieť (matematika), stochastika, súčet, súčet (algebra), súčin, súčin množín karteziánsky, súčin skalárny, súčiniteľ (matematika), superpozícia (matematika), súradnica (matematika), súradnice (matematika), sústava číselná, sústava číselná pozičná, sústava desiatková, sústava rovníc, symbol matematický, symbol nečíselný, symbolika matematická, systém množín, systém nehomogénny, systém relačný (matematika),
- Š
- šestka (matematika), špirála, štatistika matematická, štruktúra algebraická, štruktúra matematická, štruktúra relačná, štvorec, štvorka (matematika),
- T
- teleso (algebra), teleso algebraické, teleso algebrické, tenzor, teoréma (matematika), teória algoritmov, teória čísel, teória jazykov formálnych, teória kategórií (matematika), teória matematická, teória množín, teória modelov (matematika), teória pravdepodobnosti, teória rovníc (algebra), termín lineárny (matematika), text matematický, topológia, trigonometria, trojka (matematika), tvrdenie matematické,
- U
- udalosti náhodné hromadné, uhol, uhol orientovaný, uhol plný, uhol pravý, uhol rovinný, úkon počtový, úloha slovná (matematika), úmera, umocňovanie čísla na 0, univerzum (matematika), univerzum významové matematické, úprava ekvivalentná (matematika), úprava výrazu matematického, útvar významový matematický,
- V
- varieta (matematika),
- vektor (algebra), vektor (matematika), veličina, veličina nekonečná, veličina premenná p. premenná, veličina stála, veľkosť množiny (teória množín), veta matematická, veta Pytagorova, veta sínusová, veta základná (matematika),
- vlastnosť matematická,
- vyčíslenie, vyjadrenie matematické, vyjadrovanie číselné, výkon počtový, výraz algebrický, výraz aritmetický, výraz matematický, výrok matematický, výsledok (matematika), výstavba geometrie axiomatická,
- vzorce, formuly, značky, vzorec matematický, vzťah matematický,
- Z
- Z (matematika),
- zadanie funkcie (matematika), zadávanie množiny pomocou vlastnosti charakterizujúcej jej prvky, základ sústavy číselnej, základy matematiky, zákon asociatívny o sčítaní, zákon distributívny násobenia vzhľadom na sčítanie, zákon komutatívny, zákon komutatívny o sčítaní, zákon matematický, zápis čísla, zápis matematický, zápis množiny, zapisovanie čísel, zátvorka (matematika),
- zjednodušenie výrazu (matematika), zjednotenie množín,
- zlomok (matematika), zlomok pravý (matematika), zlučovanie (algebra),
- značka matematická, znak matematický, znak rovnosti, znamienko (matematika),
- zobrazenie (matematika), zobrazenie bijektívne (matematika), zobrazenie inverzné (matematika), zobrazenie z množiny do množiny,
- zvyšok (matematika),
- 0 − 9
- +, =, 0, Σ (matematika), {}.
matematika − vývin
- etapa (do asi 5. stor. pr. n. l.) – dozrievanie predpokladov pre vznik matematiky ako samostatnej teoretickej vedy;
- etapa (asi 5. stor. pr. n. l. – začiatok 17. stor.) – vývin tzv. elementárnej matematiky čiže matematiky stálych veličín;
- etapa (začiatok 17. stor. – začiatok 19. stor.) – obdobie budovania a rozvoja matematickej analýzy, čiže vznik a vývin matematiky premenných veličín;
- etapa (od polovice 19. stor. dodnes) – vývin súčasnej matematiky. (30;10an)
matematika (Fourier, J. B.) – nahradzuje nedokonalosť našich zmyslov i krátky čas nášho života.
matematika (Leibniz, G. W.) – štúdium čísel, tvarov, pohybu, zmeny a priestoru.
matematika (Newton, I.) – štúdium čísel, tvarov, pohybu, zmeny a priestoru.
matematika diskrétna – odbor matematiky, ktorého predmetom sú diskrétne matematické štruktúry.s
matematika elementárna – matematika vyvíjajúca sa od 5. stor. pr. n. l. do 17. stor.; je to najmä matematika stálych veličín tvorená súborom častí, úloh a metód matematiky, v ktorých sa používajú matematické pojmy utvorené pred vznikom matematickej analýzy.
Elementárna matematika zahrnuje tieto disciplíny:
- aritmetika,
- elementárna teória čísel,
- elementárna algebra,
- elementárna geometria,
- trigonometria.
V publikácii 855 str. 5 sa heslá z elementárnej matematiky zahrnujú do rozsahu učiva jedenásťročnej školy.
matematika moderná − súčasť súčasnej vedy (jej hlavný nástroj), ktorá je výsledkom dlhodobého historického vývinu, na začiatku ktorého bolo určovanie počtu kusov číslami a zavedenie jednoduchých matematických operácií (76;22).
matematika stredoškolská – matematika vyučovaná na stredných školách.
matematika vysokoškolská – matematika vyučovaná na vysokých školách.
:: matematika.
matematika základoškolská − matematika vyučovaná na základných školách.
matematizovanie gr. – uvádzanie alebo uvedenie do matematického systému; uskutočňovanie alebo uskutočnenie matematizácie.
:: matematizovanie úlohy slovnej.
matematizovanie úlohy slovnej – prepísanie (prepisovanie) slovnej úlohy do matematických vzťahov, zväčša do rovníc, ktoré sa riešia matematickými metódami.
:: matematika.
materiál filatelistický – predmety filatelistického záujmu – poštové ceniny, ďalšie poštové doklady, formuláre a dokumenty všetkých druhov, ktoré vznikajú pri poštovej prevádzke. Tieto predmety musia spĺňať podmienky pravosti.
:: filatelia.
materiál hybridný − kompozit utvorený zlúčením napríklad neorganických a organických látok.
materiál kompozitný − kompozit − materiál z dvoch alebo viacerých substancií s odlišnými vlastnosťami, ktoré vedno dávajú výslednému výrobku nové vlastnosti, ktoré nemá sama osebe žiadna z jeho súčastí.
materiál vojenský − materiál využívaný na vojenské účely, predovšetkým výrobky, ich súčasti alebo náhradné diely, skonštruované alebo prispôsobené pre použitie v ozbrojených silách alebo bezpečnostných zboroch alebo hromadne v týchto zložkách používané na zabezpečenie obrany a bezpečnosti štátu. Do vojenského materiálu sa zahrnuje aj stroje, zariadenia, investičné celky, technológie, programové vybavenie, technická dokumentácia alebo návody na vojenské použitie, najmä na vývoj, výrobu, kontrolu a skúšanie ďalších výrobkov, ich súčastí a náhradných dielov, ďalej služby poskytované v súvislosti s menovaným materiálom, uskutočňovanie opráv, úprav, poskytovanie informácií, vysielanie a prijímanie odborníkov s cieľom výskumu, vývoja, konštrukcie, výroby, úprav, opráv, údržby, použitia a ovládania vojenského materiálu.
:: zbraň vojenská. :: materiál, vojenstvo.
materstvo − 1. stav, postavenie matky; 2. obdobie pred pôrodom a po ňom.
:: pôrodníctvo, žena.
matica (história) – fond alebo svojpomocných kultúrny spolok, ktorého názov súvisí s predstavou o materskej starostlivosti o národ a pod., napr. Matica slovenská.
matica (matematika) − obdĺžniková tabuľka čísel; matematický objekt tvorený množinou matematických objektov (napr. čísel), zvaných prvky matice, usporiadaných do pravidelných riadkov a stĺpcov, pričom matematické operácie vykonávané s ním sa týkajú každého prvku, ktorý ho tvorí.
Čísla napísané v jednom riadku tvoria riadok matice, čísla napísané v jednom stĺpci tvoria stĺpec matice.
Matica rozmeru n × m je tabuľka čísel alebo funkcií (alebo iných veličín), ktorá má n riadkov a m stĺpcov; na obrázku je zobrazená matica, ktorej rozmery sú 2 × 3 (matica s dvoma riadkami a tromi stĺpcami).
Matice sa zvyčajne označujú veľkými písmenami A, B, C...
Keď treba zdôrazniť rozmer matice, zapíšeme ho do indexu, napr. zobrazenú maticu, označme ju A, môžeme zapísať A2 × 3.
Matica, ktorej rozmery sú 1 × n, sa nazýva aj n-rozmerný riadkový vektor, napr. B = ( 4 6 2 1 ), čo je štvorrozmerný riadkový vektor; túto maticu môžeme zapísať B1×4.
Matica
je zasa trojrozmerný stĺpcový vektor C3×1.
Matica, v ktorej počet riadkov je rovný počtu stĺpcov, sa nazýva štvorcová matica.
matica (technika) – voľná súčasť skrutky s vnútorným závitom.
Matica slovenská (MS) – verejnoprávna ustanovizeň, pôsobiaca ako národná, nezávislá, nadstranícka, nadkonfesijná, nadrezortná, vedecká a kultúrna ustanovizeň, ktorej poslaním v 21. storočí je „systematicky rozvíjať duchovný, národný, kultúrny a spoločenský život všetkých príslušníkov slovenského národa, ale aj ostatných spoluobčanov žijúcich na území Slovenskej republiky“ (Zákon NR SR č. 68/1997 Z. z.v znení noviel č. 183/2000 Z. z. a 474/2005Z. z., Hlava I. čl. 3).
Matica slovenská bola založená v roku 1863, pričom jej predobrazom bola Matica srbská (Матица српска), založená v roku 1826 v Pešti.
:: kultúra slovenská, Slováci, Slovensko.
matica štvorcová (matematika) – matica, v ktorej počet riadkov je rovný počtu stĺpcov.
matka − žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu; rodička.
:: rodič.
matrica fr.>nem. – formujúcno, dávajúcno niečomu náležitý tvar, určujúca schéma.
matrika lat. – verejná kniha, ktorá slúži na evidenciu osôb, vecí a pod. Napríklad na Slovensku to je štátna evidencia o osobnom stave fyzických osôb, ktoré sa narodili, uzavreli manželstvo alebo zomreli na území Slovenskej republiky, a štátnych občanov Slovenskej republiky, ktorí sa narodili, uzavreli manželstvo alebo zomreli v cudzine (§2 Zákona č.154/1994 Zb. o matrikách).
Maxwell, James Clerk (1831 – 1879) – anglický fyzik, ktorý vybudoval teóriu elektromagnetizmu, jednotne opisujúcu javy klasickej elektrodynamiky, fyzikálnej optiky a tepelného žiarenia.
McCarthy, John (4. 9. 1927 Boston, Massachusetts, USA − 24. 10. 2011 Stanford, Kalifornia, USA) − americký informatik, kognitívny vedec a výskumník v oblasti umelej inteligencie považovaný za vedca, ktorý zaviedol termín umelá inteligencia (1956); autor programovacieho jazyka Lisp.
− D: Programs with Common Sense, 1959; Recursive functions of symbolic expressions and their computation by machine, 1960; A basis for a mathematical theory of computation, 1963; Situations, actions, and causal laws, 1963; (spolu s P. J. Hayesom) Some philosophical problems from the standpoint of artificial intelligence, 1969; Epistemological problems of artificial intelligence, 1977; Circumscription: A form of non-monotonic reasoning, 1980; Applications of circumscription to common sense reasoning, 1986; Generality in artificial intelligence, 1990; Notes on formalizing context, 1993; (spolu s S. Buvacom) Formalizing context: Expanded notes, 1997; Elaboration tolerance, 1998; (spolu s T. Costellom) Useful counterfactuals, 1999; Actions and other events in situation calculus, 2002.
meď − zn.: Cu − chemický prvok I. skupiny periodickej sústavy, červený ušľachtilý kov, dobrý vodič tepla a elektriny. Meď sa používa v elektrotechnike a pri katalýze.
médiá lat. − hromadné oznamovacie prostriedky, médiá určené pre masovú komunikáciu − internet, televízia, rozhlas.
mediácia lat. – sprostredkovanie pri riešení sporov.
mediácia (štátoveda) – sprostredkujúca funkcia spoločenských inštitúcií zabezpečujúca porovnateľné podmienky pre sebarealizáciu jednotlivcov a pre vytváranie stavu všeobecného dobra v spoločnosti. Táto sprestredkujúca funkcia zároveň predpokladá nielen schopnosť tvorby všeobecne záväzných pravidiel správania, ale aj spôsobilosť zabezpečiť ich realizáciu. Inštitúciou, ktorá svojou univerzalitou, všeobecne politickou formou organizácie spoločnosti, ako aj verejným charakterom vytvára a uplatňuje pravidlá správania v spoločnosti, bola a je štát (cf. 741;5).
mediamatika lat. + gr. – integrálna humanitná veda, ktorej predmetom je komunikácia a účinky konvergencie telekomunikačných technológií, informatiky, elektronických médií a počítačových sietí (napr. Internetu) na ňu, čo vedno skúma s cieľom zefektívniť a kultivovať informačný manažment a tvorbu obsahu a prakticky podporovať rozvoj nových médií a ochranu informácií.
medicína lat. − lekárstvo, lekárske vedy, medicína založená na dôkazoch (evidence based medicine) − lekárska veda, ktorej predmetom sú spôsoby a prostriedky liečenia a predchádzania vzniku a šírenia chorôb.
Medicínu obyčajne členia na
- medicínu humánnu,
- veterinárnu.
- fytomedicínu.
V ďalšom texte tohto článku sa termínom medicína bude myslieť medicína humánna.
Medicína ako odborná (akademická, vedecká) disciplína je súborom profesionálnych činností vykonávaných lekármi a nezriedka sa v tomto zmysle kontraponuje medicíne alternatívnej.
Lekárske vedy spájajú biologické a spoločenské vedy.
Špeciálne odbory medicíny študujú anatomické a funkčné zmeny v priebehu chorôb a to, ako chorobám predchádzať a ich liečiť.
Základné lekárske vedy a farmaceutické vedy:
- anatómia, histológia a embryológia
- farmaceutická chémia
- farmakognózia
- galenická farmácia
- normálna a patologická fyziológia
- toxikológia
- onkológia
- patologická anatómia a súdne lekárstvo
- ostatné príbuzné odbory základných odborov lekárskych a farmaceutických vied
Klinické lekárske vedy:
- anesteziológia a resuscitácia
- dermatovenerológia
- fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia
- gynekológia a pôrodníctvo
- chirurgia
- neurológia
- nukleárna medicína
- oftalmológia
- ortopédia
- otorinolaryngológia
- pediatria
- psychiatria
- röntgenológia a rádiológia
- urológia
- vnútorné choroby
- urgentná a pohotovostná medicína
- zubné lekárstvo
- klinická biochémia
- klinická farmácia
- klinická farmakológia
- ostatné príbuzné odbory klinických odborov lekárskych vied
Zdravotné vedy:
- epidemiológia
- hygiena
- ošetrovateľstvo
- sociálna farmácia – lekárenstvo
- sociálne služby a poradenstvo
- telovýchovné lekárstvo
- verejné zdravotníctvo
- letecké a kozmické lekárstvo
- vojenské zdravotníctvo
- ostatné príbuzné odbory zdravotníctva a sociálnych služieb
Biotechnológie v zdravotníctve:
- asistovaná reprodukcia
- technológie skúmajúce DNA, proteínov a enzýmov a ich vplyv na organizmus
- ostatné príbuzné odbory biotechnológií v zdravotníctve
Ostatné odbory lekárskych vied
– P: Freud, S., Galénos.
::
- A
- abázia, anatómia človeka,
- D
- diagnostika, diagnóza, Dr. med.,
- E
- endémia (medicína), epidemiológia,
- F
- filozofia medicíny, fonendoskop, fulgurácia (medicína),
- H
- hemostáza (medicína),
- CH
- choroba,
- I
- idiosynkrázia (medicína), imunológia, infekcia, inhibícia (medicína), interna,
- J
- jednotka nozologická,
- K
- kineziológia, in: skúmanie pohybu,
- L
- lekárstvo interné, lekárstvo vnútorné,
- M
- medicína molekulárna,
- N
- nervozita (medicína), neuropatológia, nosič (medicína), nozológia,
- O
- ochorenie, ochorenie infekčné, opatrenie karanténne,
- P
- pitva, pracovník zdravotnícky, psychiatria, psychoanalýza, psychoneuroimunulógia, psychosomatika,
- S
- sexuológia, služba pohotovostná ústavná, starostlivosť zdravotná, stav chorobný, superpozícia (medicína), systém imunitný, systém telesný,
- T
- terapia, tlak krvný,
- Z
- zdravotníctvo, zlato,
- Ž
- žlčník (medicína).
medicína alternatívna − doplnková medicína, komplementárna medicína, neortodoxná medicína, prírodná medicína, nekonvenčná medicína, nevedecká medicína, mimovedecká medicína, celostná medicína atď. − súčasť alternativistiky tvorená súborom tradičných i nových diagnostických a liečebných postupov odlišujúcich sa svojimi teoretickými východiskami a svojou praxou od medicíny založenej na dôkazoch (evidence based medicine).
Niekedy sa rozlišuje medzi termínom alternatívna medicína a doplnková (komplementárna) medicína, pričom v ostatnom zmysle má ísť o vedome len doplnkové, pomocné alebo podporné postupy (cf 437;2430).
:: liečiteľstvo, medicína.
medicína molekulárna – biomedicína – úroveň alebo vrstva medicíny, ktorej predmetom je dysfunkcia molekulárnych systémov počas určitého chorobného procesu, molekulárnych systémov, ktorých funkcia sa definuje za normálneho stavu.
Molekulárna medicína vychádza z molekulárnej biológie, ktorá zasa spätne ťaží zo štúdia lekársky významných procesov, najmä geneticky podmienených.
Cieľom molekulárnej medicíny je preniknúť do podstaty choroby, ktorá sa v medicíne diagnostikuje a lieči.
Molekulárna medicína sa na chorobu díva ako na súvislý reťazec prejavov vznikajúcich na molekulárnej úrovni, mimomolekulárnomedicínsky nepostrehnuteľných, a postupuje ďalej radom nasledujúcich krokov regresívnej a kompenzačnej povahy na úroveň registrovateľnú dnešnými diagnostickými prístrojmi, pokračujúc až na úroveň hrubých orgánových zmien, ktoré sú predmetom klinickej patológie.
Molekulárna medicína sa snaží diagnostikovať ochorenie na biologickej (subklinickej, preklinickej) úrovni (cf Elleder, M.: Molekulární medicina. Význam biotechnologií a molekulárních přístupů k jejímu dosažení (16.2.20201)).
medikán angl. – meteorologický jav pozorovateľný nad Stredozemným morom spočívajúci vo výraznej cyklóne alebo tlakovej níži s priemerom len niekoľkých stoviek kilometrov; objavuje sa v Stredomorí alebo Čiernomorí zvyčajne raz alebo dvakrát ročne, a to najmä v období od 1. novembra do 31. marca. Medikán sa zo satelitu javí ako tropická cyklóna so stredom typickej kruhovej oblasti (tzv. okom) s pokojnejším počasím. Prejavuje sa prívalovými zrážkami a silným vetrom sprevádzaným vysokými vlnami (zdroj: Medikán, in: Wikipedie (18092020)).
médium prenosové – nosné médium – materiál ľubovoľného skupenstva, ktorý dokáže šíriť energiu.
médium umenia – vyjadrovací prostriedok toho ktorého umeleckého druhu.
:: obraz umelecký.
medzimozog − časť mozgu, ktorá reguluje činnosť zmyslových orgánov a všetky vegetatívne funkcie.
Medzimozog sa skladá z týchto častí:
talamus,
hypotalamus,
...
Medzinárodná organizácia pre normalizáciu − angl. International Organization for Standardization, ISO − medzinárodné združenie so sídlom v Ženeve, ktoré koordinuje normalizačnú činnosť s cieľom uľahčiť spoluprácu v oblasti vedy, techniky a hospodárstva a ktoré bolo založené v r. 1946.
Medzinárodná sústava veličín − International System of Quantities (ISQ) − sústava veličín založená na týchto siedmich základných veličinách: dĺžka, hmotnosť, čas, elektrický prúd, termodynamická teplota, látkové množstvo a svietivosť.
Na Medzinárodnej sústave veličín sa zakladá Medzinárodná sústava jednotiek (SI).
:: rozmer veličiny, sústava veličín, veličina.
Medzinárodná telekomunikačná únia − angl. International Telecommunication Union, ITU − najvýznamnejšia celosvetová telekomunikačná organizácia, ktorá vznikla v r. 1932 zlúčením Medzinárodnej telegrafnej únie (založenej v r. 1865) a Medzinárodnej rádiotelegrafnej únie (založenej v r. 1906), pričom sa datuje od vzniku staršej z pôvodných organizácií.
– I: Medzinárodná telekomunikačná únia, in: Wikipédia.
mega- gr. − značka M − prvá časť jednotiek desiatkovej sústavy označujúca miliónty násobok (106).
megafyzika gr. – fyzika megasveta.
megaparsek gr. + lat. − skr. Mpc − astronomická jednotka vzdialenosti o veľkosti 1 000 000 pc; najpoužívanejšia jednotka v medzigalaktickej astronómii.
megasvet (fyzika) – súčasť fyzikálnej reality tvorená megafyzikálnymi objektmi; súčasť predmetu megafyziky.
megatrend (futurológia) − celkový smer vývinu spoluurčujúci náplň vývoja spoločnosti na svete.
:: futurológia.
mechanika gr. – časť fyziky, ktorej predmetom je mechanický pohyb materiálnych telies a vzájomné pôsobenie, ktoré pritom vzniká. Východisková predstava mechaniky je predstava so sebou totožného telesa, ktoré mení svoje súradnice v závislosti od času.
Vývin mechaniky sa člení na dve veľké etapy:
Základom vývoja mechaniky sa stalo vytvorenie diferenciálneho a integrálneho počtu.
:: bod hmotný, dej mechanický, dĺžka (fyzika), dynamika (fyzika), fyzika, kinematika, mechanika (Schopenhauer, A.), mechanika klasická, mechanika kvantová, mechanika Newtonova, mechanika relativistická, mechanika štatistická, mechanika tekutín, mechanika teoretická, objekt mechanický, objekt mechanický najjednoduchší, pohyb mechanický, práca mechanická, statika, stroj jednoduchý, stroj mechanický, stupeň voľnosti (mechanika), sústava telies (mechanika), systém mechanický, trajektória bodu hmotného, vlastnosť mechanická.
mechanika klasická – newtonovská mechanika, galileovsko-newtonovská mechanika – jedna zo základných fyzikálnych teórií, časť mechaniky, ktorej predmetom je mechanický pohyb makroskopických telies, ktorých rýchlosti sú malé vzhľadom na rýchlosť c svetla vo vákuu (nerelativistické rýchlosti); je to einsteinovská mechanika pre rýchlosti pohybu podstatne nižšie ako je rýchlosť svetla. Základom klasickej mechaniky sú Newtonove pohybové zákony.
Klasická mechanika je sústava fyzikálnych významových útvarov vychádzajúca z predstavy hmotného bodu pohybujúceho sa po určitej dráhe. Táto dráha je určená počiatočnými podmienkami a silou, ktorá na hmotný bod pôsobí
Základným pojmom klasickej mechaniky je pojem hmotného bodu, t. j. častice, o ktorej možno presne povedať, kde sa v danom okamihu nachádza a akou rýchlosťou sa pohybuje.
Presnejšia charakteristika klasickej mechaniky:
Klasická mechanika je celková koncepcia mechaniky zahŕňajúca
- Newtonove rovnice,
- Lagrangeove rovnice,
- Hamiltonove rovnice a ich ďalšie úpravy, ako sú variačné princípy.
„Systém rovníc klasickej mechaniky umožňuje vypočítať stav mechanického systému v ľubovoľnom okamihu, keď sú v určitom čase dané:
1. polohy a rýchlosti všetkých jeho hmotných bodov, tzv. začiatočné podmienky
a
2. vnútorné a vonkajšie sily, ktoré v systéme a na systém stále pôsobia, ako funkcie polohových súradníc hmotných bodov, ich rýchlostí a času.
Z matematického hľadiska môžeme preto rovnice klasickej mechaniky pokladať za transformačné rovnice, ktoré prevádzajú pohybový stav sústavy (t. j. súradnice polohy a im príslušné rýchlosti) v danom okamihu do stavu, ktorý systém nadobudne v inom okamihu“ (121;55).
V súčasnosti sa na klasickú mechaniku pozerá ako na uspokojivý obraz mechanického pohybu telies zložených z veľkého počtu atómov, ktorých rýchlosti sú malé v porovnaní s rýchlosťou svetla; pri takýchto telesách sa výraznejšie neprejavuje ani kvantová povahy hmoty a pri ich skúmaní netreba zapájať ani kvantovú mechaniku, ktorá je ďalšou etapou vývinu mechaniky.
V skúmaní mechanického pohybu klasickou mechanikou intervenuje klasickomechanický pojem absolútneho priestoru, ktorý sa tu chápe ako kontinuum, v ktorom sú rozmiestnené pohybujúce sa telesá.
Použitie základných zákonov (princípov) klasickej nerelativistickej mechaniky sformulovaných v druhej polovici 17. storočia I. Newtonom „umožňuje úspešne opísať pohyb telesa, vysvetliť príčiny zmeny pohybového stavu a na základe znalosti stavu telesa v nejakom časovom okamihu predpovedať jeho stav v nasledujúcich okamihoch“ (874;6).
:: fyzika, fyzika klasická, interakcia (mechanika klasická), trajektória bodu hmotného, zákon klasický, zákon pohybový, zákon zotrvačnosti, zákony pohybové Newtonove.
mechanika kvantová − časť teoretickej fyziky, ktorej predmetom sú mikročastice a ich sústavy (atómy, atómové jadrá atď.); tvorí súčasť modernej fyziky, skúmajúcu zákony pohybu objektov mikrosveta. „Kvantová mechanika je štatistická teória, ktorá poskytuje pravdepodobnostné rozdelenia výsledkov meraní fyzikálnych veličín (122;209)“. Existuje viacero vysvetlení štatistického charakteru kvantovej mechaniky, napr. hypotéza predpokladajúca existenciu tzv. skrytých parametrov.
Kvantová mechanika je základná, fundamentujúca časť kvantovej teórie.
Kvantová mechanika sa dotvorila v nadväznosti na M. Plancka, A. Einsteina a N. Bohra vo svojej základnej (východiskovej) podobe v rokoch 1925 – 1926 v dielach „otcov zakladateľov“ W. Heisenberga, M. Borna, P. Jordana, E. Schrödingera a P. A. M. Diraca.
Aplikácia kvantovej mechaniky na správanie sa polí je kvantová teória poľa.
Hlavným matematickým nástrojom kvantovej mechaniky je funkcionálna analýza.
– P: Planck, M.
:: analýza spektrálna (matematika), fyzika, Gibbs, J. W., kvantovanie veličiny fyzikálnej, meranie mikrofyzikálne, pozorovateľná (mechanika kvantová), stav systému kvantového, systém kvantový, teória gravitácie kvantová, teória kvantová, teória poľa kvantová, zákon mechaniky kvantovej.
mechanika Newtonova – súčasť základov novovekej vedy (klasickej fyziky) tvorená ucelenou teóriou mechanických dejov.
mechanika relativistická − časť teoretickej fyziky, ktorej predmetom je pohyb makroskopických telies, ktorých rýchlosť sa rádovo blíži rýchlosti c svetla vo vákuu (relativistickej rýchlosti). Základom relativistickej mechaniky je špeciálna teória relativity.
:: fyzika.
mechanika štatistická – časť štatistickej fyziky, ktorú pôvodne vypracoval L. E. Boltzmann a ktorej náplňou je opis dynamických systémov pomocou makroskopických veličín, pri opieraní sa o dynamické zákony mechaniky, teóriu pravdepodobnosti a matematickú štatistiku: je to ucelená teória pravdepodobnostného charakteru vyjadrená zákonom rovnakých pravdepodobností mikroskopických stavov v danom makroskopickom stave. Podľa tejto teórie sa fundamentálne objekty – mikroskopické stavy riadia Newtonovými dynamickými zákonmi.
Dnes sa štatistická mechanika chápe ako časť fyziky, ktorej predmetom súbor hmotných telies, ktorých dynamika sa riadi zákonmi buď klasickej alebo kvantovej mechaniky.
:: fyzika.
mechanika tekutín − mechanika kvapalín a plynov – časť mechaniky, ktorej predmetom sú tekutiny, čiže kvapaliny a vzdušniny (plyny v užšom zmysle a pary), ktorých spoločnou vlastnosťou je tekutosť.
mechanika teoretická − analytická mechanika − matematická formulácia klasickej mechaniky a relativistickej mechaniky utvárajúca sa od konca 18. storočia na základoch položených I. Newtonom. a umožňujúca lepšie skúmanie vzťahu medzi klasickou a kvantovou mechanikou.
mechanizácia gr. – nahradzovanie ručných pracovných prostriedkov strojmi a mechanizmami.
:: mechanizácia výroby rastlinnej.
mechanizácia výroby rastlinnej – podproces modernizácie rastlinnej výroby, spočívajúci v zavádzaní a používaní strojno-technologických postupov v rastlinnej výrobe.
mechanizmus gr. – sústava strojových častí alebo orgánov s koordinovanou činnosťou.
::mechanizmus (časti a mechanizmy strojov), mechanizmus (psychológia), mechanizmus trhový.
mechanizmus (časti a mechanizmy strojov) – montážna skupina slúžiaca v strojoch a prístrojoch na uskutočňovanie jednoznačných, účelných a užitočných pohybov; prenáša pohyb a sily a transformuje jeden druh pohybu na druhý, napr. rotačný pohyb jedného člena na posuvný a vratný pohyb druhého člena. Mechanizmus umožňuje pohyb súčiastky alebo skupiny súčiastok po dopredu určenej dráhe (600;13).
mechanizmus (psychológia) – prevažne mimovoľný návykový úkon, psychický proces, ktorý uskutočňujeme bez uvedomenia, ktorý je vôľou neovplyvniteľný a človekom uvedomiteľný až dodatočne (cf 226;149).
mechanizmus prevodový automobilu – súčasť hnacej sústavy automobilu spájajúca motor vozidla s hnacími kolesami, zabezpečujúc alebo prerušujúc prenos krútiaceho momentu. Prevodový mechanizmus pozostáva z týchto súčastí:
- spojka,
- prevodovka,
- kĺby,
- hriadeľ,
- rozvodovka,
- diferenciál
mechanizmus trhový − proces, v ktorom sa dostávajú do interakcie (vzájomného vzťahu) ponuka a dopyt, v dôsledku čoho dochádza k stanoveniu cien a množstva komodity. Úlohou trhového mechanizmu je usmerňovanie zdrojov vo vzťahu k potrebám.
:: ekonómia, vzácnosť (ekonómia).
mechatronika gr. − medziodborová oblasť inžinierstva spájajúca mechaniku, elektroniku a softvérové inžinierstvo; je to multidisciplinárny odbor, spájajúci mechaniku, elektroniku, informatiku, automatizáciu s cieľom tvorby alebo vývinu mechatronických systémov
:: inteligencia strojová, výrobok mechatronický.
melanchólia gr. – skormútenosť, ťažkomyseľnosť, melancholickosť – citový stav prejavujúci sa skľúčenosťou, smútkom a depresiou (155;175).
melódia (lingvistika) – vetná intonácia – prozodická vlastnosť vety založená na zmene tónu najmä na konci vety: tu sa prejavuje ako konkluzívna kadencia, semikadencia a antikadencia (5;89).
:: prejav rečový.
membrána lat. – blana alebo elastická priehradka medzi dvoma prostrediami, ktoré môžu byť plynné alebo kvapalné.
membrána anatomická – biomembrána, vytvárajúca anatomické štruktúry mnohobunkových organizmov.
Anatomické membrány sa delia na
- mikroskopické anatomické membrány,
- makroskopické anatomické membrány.
:: biológia.
membrána cytoplazmatická – bunková membrána, plazmatická membrána – biomembrána tvoriaca základný štruktúrny element bunky.
:: biológia.
membrána reproduktora – časť reproduktora, ktorá kmitaním vytvára zvuk. Vyrába sa z papiera, plastu, uhlíkových vlákien.
membránofón gr. – blanozvučný nástroj – hudobný nástroj, na ktorom tón vzniká kmitaním membrány, ktorá sa vyrába najmä z kože a plastu.
Membránofóny sa delia na:
- úderové (napr. bubny, tamburína, tympany...),
- brnkacie,
- trecie,
- vzduchové (mirlitóny).
:: hudba.
meno podstatné – substantívum – ohybný slovný druh, vyjadrujúci samostatné pojmy alebo označujúci samostatné javy skutočnosti. „Podstatné mená sú jednak názvy osôb, zvierat, rastlín a vecí, jednak samostatné názvy vlastností, dejov, duševných hnutí a stavov, napr. robotník, Jozef, kôň, Strakuša, ruža, skala, Kriváň, bledosť, beh, sedenie, láska, odvaha.
Podstatné mená sa delia na h m o t n é (konkrétne) a n e h m o t n é (abstraktné)“ (333;143).
:: lingvistika, vec (Filkorn, V.)., meno vlastné, meno všeobecné.
meno prídavné – adjektívum – ohybný slovný druh, ktorý podľa svojho lexikálneho významu reprezentuje vlastnosť veci; je to „slovo pomenúvajúce statickú vlastnosť samostatných javov: nový, cestný (5;130)“. Význam prídavných mien reprezentuje nesamostatne existujúce vlastnosti entít.
:: člen vetný, druh slovný, lingvistika.
meno vlastné – proprium, vlastné podstatné meno – podstatné meno, ktorého úlohou je vzťahovať sa na určitý a jedinečný predmet; vlastné meno pomenúva jednotlivinu v rámci toho istého druhu, napr. Lomnický štít, Pavol...
:: lingvistika.
meno všeobecné – apelatívum, všeobecné podstatné meno – podstatné meno, ktoré sa môže vzťahovať na ktorýkoľvek predmet toho istého druhu: dom, lúka, krajina...
:: lingvistika.
menovateľ (matematika) − číslo pod zlomkovou čiarou, časť zlomku udávajúca počet dielov, na ktoré bol celok rozdelený.
menu fr. − zostava ponúkaných jedál, jedálny lístok.
menu (informatika) − ponuka činností počítačového programu, napríklad na obrazovke.
meradlo – prístroj alebo pomôcka na priame alebo nepriame meranie a na porovnávanie dĺžkových rozmerov, uhlov, rovinnosti, tvarov, vodorovnosti a zvislosti plôch atď. Pomocou meradla sa osadzujú stroje a súčiastky do predpísanej polohy.
meranie – zisťovanie určitej vlastnosti alebo účinku nejakej hmotnej skutočnosti (meraného objektu) pomocou primeraných prístrojov a zariadení a číselné vyjadrovanie veľkosti pomocou definovaných jednotiek; meranie je určovanie alebo zisťovanie veľkosti veličiny.
Pôvodne sa meraním nazývalo číselné určovanie geometrických vlastností, ako sú dĺžka, plocha a objem, čiže ich označovanie číslom; číslo určené meraním sa chápalo ako konkrétna miera tejto vlastnosti (a nie abstraktne) (76;24).
Pri meraní vykonávame priraďovanie nezáporného reálneho čísla meranému objektu. Meraním zisťujeme, koľkokrát je meraná veličina väčšia ako meracia jednotka. Meranou fyzikálnou veličinou môže byť napríklad dĺžka l. Meracou jednotkou môže byť napríklad 1cm. Číselnou hodnotou priraďovanou dĺžke môže byť napríklad 12.
Meranú veličinu označujeme X.
Číselnú hodnotu označujeme {X}.
Meraciu jednotku označujeme [X].
I = 12.1cm
X = {X}[X]
Na meranie sa používajú meracie prístroje.
:: chyba merania, jednotka (metrológia), kalibrovanie, meranie astronomické, meranie času, meranie fyzikálne, meranie mikrofyzikálne, meranie veličiny fyzikálnej, miera (matematika), pozemok, prístroj merací.
meranie astronomické − súčasť predmetu astrometrie spočívajúca v meraní v rámci astronomického skúmania pomocou astronomických prístrojov a zariadení; ide predovšetkým o meranie polôh a pohybov bodových zdrojov.
:: astronómia.
meranie času – určovanie kvantitatívnej charakteristiky času.
:: fyzika, jednotka času, sústava vzťažná.
meranie fyzikálne – zložka alebo etapa fyzikálneho skúmania, v rámci ktorej sa zisťuje číselná hodnota nejakej fyzikálnej veličiny, napríklad teploty, hmotnosti, náboja atď., v stanovených jednotkách. Pritom sa predpokladá, že táto veličina má určitú skutočnú hodnotu, ktorú však v dôsledku nasledujúcich okolností nie je možné nájsť:
• fyzikálne prístroje nie sú absolútne presné;
• fyzikálna veličina sa môže v priebehu času mierne meniť;
• fyzikálna veličina môže byť ovplyvňovaná procesom merania;
• atď.
No ku skutočnej hodnote fyzikálnej veličiny sa možno aspoň priblížiť, pokiaľ použijeme čo najpresnejšie prístroje a presne vyšpecifikujeme a skorigujeme vplyv prostredia a samého merania na hodnotu fyzikálnej veličiny.
Rozdiel medzi nameranou a skutočnou hodnotou fyzikálnej veličiny sa nazýva chyba merania.
Na fyzikálne meranie sa používajú fyzikálne prístroje.
:: fyzika, meranie mikrofyzikálne.
meranie mikrofyzikálne – špeciálny typ fyzikálneho merania, ktorým sa merajú vlastnosti mikročastíc, ako sú molekuly, atómy a elementárne častice. „Pretože jednotlivé mikročastice nie sú priamo pozorovateľné, môžeme merať ich vlastnosti iba prostredníctvom makroskopických účinkov, ktoré vyvolávajú na makroskopických meracích prístrojoch. Prisudzovať vlastnosti jednotlivým mikročasticiam môžeme iba na základe vhodných modelov mikročastíc. Keďže modelovanie mikročastíc – akoby to boli zmenšené makroskopické telesá makroskopických vlastností – neumožňuje adekvátny teoretický opis, modelujeme mikročastice parametrami fyzikálnych teórií (kvantovej teórie), ktoré majú z metronomického hľadiska charakter charakter kvantitatívnych charakteristík, pričom jednotlivá mikročastica reprezentuje príslušný zhmotnený kód. Pri mernej interakcii mikročastíc môžeme hovoriť o transformácii zhmotnených kódov utvorených mikročasticami ako mernými objektmi do zhmotnených kódov realizovaných vo forme zodpovedajúcich stavov meracích prístrojov. Pri tejto interakcii sa uplatňuje Bohrov princíp komplementárnosti, ktorého obsahom je, že podľa povahy meracieho prístroja môže meraná mikročastica uplatňovať buď svoje korpuskulárne, buď vlnové vlastnosti, ale nikdy nie obidve súčasne. Preto ani nemožno súčasne merať polohu a impulz mikročastice, čo je obsahom Heisenbergovej relácie neurčitosti. Jednotlivé častice môžeme opisovať kvantitatívnymi charakteristikami odvodených kvantovomechanických veličín, ale bez použitia názorných modelov.
Merné interakcie mikroobjektov majú štatistický charakter, lebo predmetom merania je vždy súbor mikročastíc, aj keď sa v ňom môžu jednotlivé častice prejavovať individuálne. Výsledkom merania je isté pravdepodobné rozloženie meranej veličiny na meranom mikroobjekte. Preto jednotlivým mikroobjektom prisudzujeme aj štatistické vlastnosti,
pre ktoré máme aj primeranú štatistickú teóriu (kvantovú teóriu)“ (76;90).
Pri meraní atómu, ktorý je pre nás nedostupným objektom, musíme použiť meracie prístroje, ktoré sprostredkujú s ním náš styk (76;91).
:: fyzika, fyzika kvantová, mechanika kvantová, mikrofyzika, teória kvantová.
meranie veličiny fyzikálnej − určenie hodnoty fyzikálnej veličiny vo zvolených jednotkách; stanovenie veľkosti fyzikálnej veličiny v daných jednotkách. Počet jednotiek nachádzajúcich sa v meranej veličine sa nazýva merné číslo tejto veličiny.
Meranie fyzik-álnej veličiny je to postup zakladajúci sa na porovnávaní hodnoty meranej fyzikálnej veličiny predpísaným spôsobom s meracou jednotkou.
Vzťah medzi hodnotou meranej fyzikálnej veličiny X, jej meracou jednotkou [X] a číselnou hodnotou {X} možno zapísať v tvare
X= {X} [X],
napríklad ak meriame dĺžku predmetu l pomocou meracej jednotky meter (m), pričom získame číselnú hodnotu 3, píšeme
l = 3 m.
Pre číselnú hodnotu veličiny platí
napr.
Meraciu jednotku možno voliť ľubovoľne, no podľa voľby jednotky dostávame rozličné číselné hodnoty, napr. 3 m = 300 cm = 3 000 mm. Z toho vyplýva, že číselná hodnota veličiny sama osebe nemá zmysel a musí sa zakaždým uviesť, pri akej meracej jednotke sa číselná hodnota získala.
:: fyzika.
merateľnosť – možnosť merať, zistiteľnosť miery, rozmeru, rozsahu, hodnoty; priraditeľnosť nezáporného reálneho čísla meranému objektu.
V klasickej fyzike sa predpokladá, že meraný predmet ostáva nemenný v priebehu merania a relatívne nezmenený ostáva aj po meraní, takže interakciu medzi meraným predmetom a meracím prístrojom možno zanedbať.
:: fyzika.
meritórny lat. – vecný, podstatný, zásadný, základný, v ktorom spočíva meritum.
merkantilizmus tal. – ekonomická teória, ktorá vznikla v krajinách západnej Európy na prelome 16. a 17. stor. v období vzniku kapitalizmu a rozvíjala sa až do obdobia priemyselnej revolúcie a absolutistických monarchií. Podľa merkantilizmu sú zdrojom bohatstva drahé kovy a jeho vznikom najmä medzinárodný obchod, ktorého cieľom je aktívna obchodná bilancia, čomu slúži hospodárska politiky zameraná na ochranu domáceho trhu, clá (napr. navigačné akty) atď.
:: ekonómia.
Merkúr – planéta najbližšie k Slnku, takže pociťuje najsilnejší gravitačný efekt.
mesiac – časové obdobie trvajúce 28 až 31 dní, dvanástina kalendárneho roka.
:: február, január, jednotka času, meranie času.
Mesiac − vesmírne teleso, ktoré obieha okolo Zeme.
:: astronómia, fáza Mesiaca, kráter mesačný, vesmír.
mesto − súčasť predmetu urbanizmu tvorená väčšou sídlištnou aglomeráciou s neagrárnym hospodárskym zameraním a vlastnou samosprávou. Je to väčšia územnosprávna jednotka, ktorá má význam ako obchodné, kultúrne ap. centrum (cf 496;326).
Mesto sústreďuje tieto funkcie:
- obytné,
- kultúrne,
- výrobné,
- administratívne.
Prvé sídla mestského typu sú doložené počnúc neolitom (kultové miesta so správnou funkciou) (cf 16;441).
Mesto s viac ako 100 000 obyvateľmi sa nazýva veľkomesto.
Oblasť alebo kraj mimo mesta je vidiek.
:: Bratislava, byt, dom, mesto hlavné, mesto kúpeľné, mešťania (história), meštianstvo, obec, polis, Rím, útvar sídelný.
mesto hlavné − správne centrum daného štátu (krajiny).
:: Bratislava.
mesto kúpeľné – mesto alebo sídelný útvar vyhlásený za mesto, v ktorom sa prevádzkujú kúpele.
mešťania (história) − privilegovaní obyvatelia stredovekých miest, neskôr stredná vrstva vôbec, v opozícii najmä voči duchovenstvu a vidieckemu obyvateľstvu vrátane vidieckej šľachty; ešte neskoršie v opozícii voči šľachte vôbec a voči robotníctvu.
Mešťanmi začali samých seba nazývať remeselníci a sedliaci, ktorí sa v 13. storočí oslobodili spod poddanských povinností a presťahovali sa na územie mesta.
:: Albrechtovci, biedermeier.
meštianstvo − mešťania, obyvatelia mesta; v minulosti príslušníci vládnucej mestskej vrstvy (cf 496;326).
Zmysel meštianstva spočíva v miere jeho participácie na kultúre, ako to ilustruje napríklad rodina Albrechtovcov.
:: malomeštianstvo.
metabolizmus gr. – látková premena (alebo látková a energetická výmena, príjem a spracúvanie živín) v živých organizmoch tvorená súborom všetkých enzýmových reakcií, pri ktorých dochádza k premene látok a energií v bunkách.
Metabolizmus sa delí na
anabolizmus (výstavbový proces, biosyntézu)
a
katabolizmus (rozkladový proces).
Látky, ktoré vznikajú a premieňajú sa pri metabolizme, sa nazývajú metabolity.
:: systém živý.
metafora gr. – nepriame pomenovanie – pomenovanie nejakej entity na základe vonkajšej podobnosti s inou entitou alebo pomenovanie, ktorým sa bežne označuje iný jav: „Pomenovanie jedného javu sa prenáša na iný vtedy, keď medzi obidvoma javmi je nejaký vzťah, keď sú si niečím blízke, podobné, príbuzné“. Cieľom je oživiť prejav, vyzdvihnúť alebo zdôrazniť niektorú vlastnosť predmetu, dosiahnuť názornosť a obraznosť, uplatniť osobný vzťah hovoriaceho (cf 167;225).
„M e t a f o r a je prenesenie významu slova na jav označený normálne druhým slovom pre nejakú podobnosť“ (333;132).
metalicita lat. − relatívna koncentrácia prvkov ťažších ako vodík a hélium v zložení hviezd alebo iných astronomických objektoch. :: astrofyzika.
:: astrofyzika.
metalurgia gr. – „1. náuka o získavaní kovov z rúd, o vlastnostiach a výrobe kovov a zliatín; študijný odbor s týmto zameraním...; 2. priemyselné odvetvie zaoberajúce sa výrobou kovov a zliatín a ich ďalším spracovaním odlievaním, tvarovaním na polotovary a hutnícke výrobky; hutníctvo“ (155;204).
meteorológia gr. – veda (časť fyziky, a preto sa nazýva aj fyzika atmosféry) o meteorologických javoch a procesoch; skúma zloženie atmosféry, výmenný režim tepla v atmosfére a na zemskom povrchu, výmenu vlhkosti v atmosfére a na zemskom povrchu, pohyb atmosféry (všeobecnú cirkuláciu ovzdušia), elektrinu ovzdušia, optické a akustické javy...
:: depresia (meteorológia), mapa synoptická.
meter gr. − základná jednotka SI, jednotka dĺžky; vzdialenosť, ktorú svetlo vo vákuu prejde za časový interval 1/299 792 458 sekundy.
:: fyzika.
meter kubický gr. + lat. – značka m3 – odvodená jednotka SI; určuje sa ňou objem.
:: fyzika.
metóda p. metóda, in: Hlavná časť.
metóda fyzikálna − fyzikálne pozorovanie alebo fyzikálny experiment.
Fyzikálnymi metódami určujeme empirickú štruktúru metronomických veličín (142;121).
:: fyzika.
metóda fyziky – azda najrozvinutejší strom postupností krokov poznávania látky, poľa a informácie, ktorými fyzika dospieva k fyzikálnym poznatkom a s ktorým sa v súčasnosti stretáva metodológia vedy. Metódy fyziky sú predmetom metodológie fyziky. Výskum, vývin a členenie metód fyziky sa uskutočňuje z viacerých hľadísk, napríklad z hľadiska didaktického sa podáva takáto sústava metód fyzikálneho poznania (cf 213;40 – 41):
1. empirické metódy
1.1. metódy pozorovania
1.1.1. prvotné pozorovanie
1.1.2. druhotné pozorovanie
1.2. metódy merania
1.2.1. metóda priama a nepriama
1.2.2. metóda absolútna a relatívna
1.2.3. metóda statická a dynamická
1.2.4. metóda substitučná
1.2.5. metóda kompenzačná
1.2.6. metóda postupných meraní
1.3. experimentálne metódy
1.3.1. laboratórny experiment
1.3.2. prirodzený experiment
1.3.3. kontrolný experiment
1.3.4. experiment ex post facto
1.3.5. heuristický experiment
1.3.6. verifikačný experiment
1.3.7. jednofaktorový experiment
1.3.8. viacfaktorový experiment
2. teoretické metódy
2.1. logické metódy
2.1.1. analyticko-syntetické metódy
2.1.1.1. metóda analýzy
2.1.1.2. metóda syntézy
2.1.1.3. analyticko-syntetický postup
2.1.2. klasifikácia (triedenie)
2.1.3. abstrakcia a konkretizácia
2.1.4. metóda analógie
2.1.5. induktívno-deduktívne metódy
2.1.5.1. indukcia
2.1.5.2. induktívny postup interpolácia
2.1.5.3. induktívny postup extrapolácie
2.1.5.4. dedukcia
2.1.5.5. induktívno-deduktívny postup
2.1.6. historické metódy (metódy historických faktov)
2.2. kybernetické metódy (metódy systémového prístupu)
2.2.1. analýza systémov
2.2.2. syntéza systémov
2.2.3. metóda čiernej skrinky
2.2.4. metóda pokusu a omylu
2.2.5. metóda modelovania
2.2.5.1. použitie reálnych modelov
2.2.5.2. použitie abstraktných modelov
2.2.5.3. modelovanie javov pomocou analogických počítačov
2.2.6. modelový experiment
2.3. metóda riešenia problémov
2.4. matematické metódy
2.4.1. numerické metódy
2.4.1.1. metóda vyhodnocovania empirických údajov
2.4.1.2. postupná metóda
2.4.1.3. skupinová metóda
2.4.1.4. metóda číselnej interpolácie
2.4.2. grafické metódy
2.4.2.1. metódy znázornenia funkcionálnych závislostí
2.4.2.2. metóda grafického vyrovnania
2.4.2.3. metóda grafickej interpolácie
2.4.3. metódy matematickej analýzy
2.4.4. metódy počtu pravdepodobnosti a štatistiky
2.4.5. metódy vektorového počtu
2.4.6. geometrické metódy
2.4.7. metódy algoritmických postupov
metóda konečných prvkov – numerická metóda, ktorá slúži na simuláciu priebehu prúdenia tepla, tekutín, napätia, deformácií, vlastných frekvencií, javov elektromagnetizmu... na vytvorenom fyzikálnom modeli a ktorej princíp spočíva v diskretizácii spojitého kontinua do určitého (konečného) počtu prvkov, pričom zisťované parametre sa určujú v jednotlivých uzlových bodoch. Masovejšie využívanie metódy konečných prvkov bolo podmienené zavedením modernej výpočtovej techniky.
metóda numerická – súčasť predmetu numerickej matematiky, spočívajúca v presne opísanej ceste k riešeniu numerickej úlohy.
Opis krokov numerickej metódy je algoritmus numerickej metódy, ktorý možno vyjadriť ako postupnosť akcií vykonávaných na počítači, priraďujúcu konečnému počtu vstupných údajov presne definovaný konečný počet výstupných údajov.
Numerická metóda musí zahrnovať odhad jej chyby.
Numerická metóda sa musí vyznačovať stabilitou a konvergenciou.
Významnou numerickou metodou je metóda konečných krokov.
:: matematika.
metóda psychológie – spôsob poznávania predmetu psychológie:
- pozorovanie
- introspekcia
- extrospekcia
- experiment
- laboratórny
- prirodzený
- terénny
- exploratívne metódy
- anamnéza
- rozhovor
- štandardizovaný
- voľný
- dotazník
- analýza produktov činnosti (643;11).
metrika (matematika) − predpis pre stanovenie vzdialenosti medzi jednotlivými bodmi.
Zavedením metriky do variety vzniká metrický priestor.
metrizácia – kvantifikácia spojená so zavedením jednotky veličiny (76;57).
metrológia gr. – veda, ktorej predmetom je meranie, fyzikálne veličiny a ich jednotky.
::
- F
- H
- CH
- J
- M
- R
- S
- T
- V
- veličina, veličina aditívna, veličina bezrozmerová, veličina extenzitná, veličina fyzikálna, veličina fyzikálna substanciálna, veličina fyzikálna základná, veličina intenzitná, veličina kardinálna, veličina kinematická, veličina kvality, veličina kvantity, veličina nekonečná, veličina nominálna, veličina poľa, veličina premenná, veličina s rozmerom jeden, veličina skalárna, veličina stála, veličina stavová, veličina vektorová, veličina základná, veľkosť veličiny.
metronomika gr. − vedná disciplína postavená na všeobecných princípoch metodológie vied, ktorej predmetom je získavanie empirických poznatkov kvantitatívneho charakteru.
Výsledkom poznávacieho procesu v metronomike je konštatovanie faktu (76;14, 23).
:: metrizácia, metronomika teoretická, veličina metronomická.
metronomika teoretická – časť metronomika, ktorej predmetom je očíslovanie empirických faktov a ich vzťahov (76;16).
metropolia gr. – územie, podliehajúce metropolitovi (v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi).
mienka verejná – súbor verejne vyjadrovaných mienok členov rozličných spoločenských skupín o verejných záležitostiach.
– I: Verejná mienka, in: Wikipédia.
:: norma morálna.
miera (matematika) – jednotka zvolená za základ merania.
:: meranie.
miestnosť – stenami ohraničený priestor v budove.
miesto hodnoverné – miesto, na ktorom sa v stredoveku overovali listiny.
:: história.
miesto telesa (Newton, I.) – časť priestoru, ktorú zaberá teleso.
miesto telesa absolútne (Newton, I.) – časť absolútneho priestoru, ktorú zaberá teleso. Absolútne miesto je miesto telesa v absolútnom priestore.
miesto telesa relatívne (Newton, I.) – časť relatívneho priestoru, ktorú zaberá teleso.
Michalská ulica v Bratislave – nem. Michaelergasse, maď. Mihály-utca – ulica v bratislavskom Starom meste, situovaná pod Michalskou bránou a cez Ventúrsku ulicu a Strakovu ulicu vyúsťujúca na Hviezdoslavovo námestie. Sedlárskou ulicou je spojená s Hlavným námestím.
mikro- gr. – prvá časť zložených slov s významom (veľmi malý, málo (155;230, 14;570).
mikrobiológia gr. − časť biológie, ktorej predmetom sú mikroorganizmy, pričom skúma ich život, fyziologické vlastnosti, funkcie a činnosť vo vzťahu k iným mikroorganizmom, k rastlinám, živočíchom a k človeku.
Za zakladateľa mikrobiológie sa pokladá Luis Pasteur.
:: afinita (mikrobiológia), lyofilizácia, virológia.
mikročastica gr.+slov. – častica veľmi malej hmotnosti. K mikročasticiam sa rátajú:
Pohyb mikročastíc opisuje kvantová mechanika.
:: mikrosvet (fyzika), teória kvantová.
mikrofón gr. – elektroakustické zariadenie, ktoré premieňa akustickú energiu na elektrický signál.
:: elektroakustika, elektrotechnika.
mikrofyzika gr. − fyzika mikrosveta − časť fyziky, ktorej predmetom sú mikrofyzikálne objekty.
:: fyzika, fyzika kvantová, meranie mikrofyzikálne, zákonitosť kvantová.
mikroorganizmus gr. − mikrób − jednobunkový mikroskopicky alebo elektrónmikroskopicky pozorovateľný organizmus, súčasť predmetu mikrobiológie, najmenší a najjednoduchší nositeľ života na Zemi.
Prvé mikroorganizmy boli objavené koncom 17. storočia: po prvýkrát ich pozoroval pomocou vlastnoručne vyrobenej šošovky v dažďovej a studničnej vode, v zubnom povlaku atď. v r. 1674 A. van Leeuwenhoek.
:: biológia.
mikroprocesor gr.+lat. – procesor s extrémne vysokou hustotou polovodičových prvkov na jednom čipe používaný v počítačoch a v zložitejších elektronických zariadeniach, ako mobilné telefóny, tlačiarne, práčky, chladničky atď.
:: fyzika, informatika.
mikroprocesor detektorový – angl. charge-coupled device (CCD) — zariadenie, premieňajúce energiu dopadajúceho svetla na energiu elektrického signálu, pričom obraz rozkladá na 300 000 bodov.
Na zaznamenávanie farebného obrazu sa využívajú vlastnosti červeného (read), zeleného (green) a modrého (blue) svetla (RGB), z ktorých možno pri správnych pomeroch skladať všetky farby svetelného spektra.
Filter, skladajúci sa z prúžkov širokých 20 mikrometrov, rozkladá svetlo na spomenuté tri farby detekované oddelene skupinami troch detektorov. Signál, vychádzajúci z týchto detektorov, obsahuje informáciu o osvetlení příslušných bodov obrazovky televízora. Ak sa k CCD dostane priveľa svetla, nastane nasýtenie, v dôsledku čoho sa dosiahne úplne biely obraz. Mikroprocesor tomu zabraňuje dvoma spôsobmi:
- uzatvorením clony na šošovke,
- tak, že každý CCD zberá svetlo počas kratšieho časového úseku.
:: fyzika, informatika.
mikroskopia (fyzika) – odbor aplikovanej fyziky, zameraný na zobrazovanie malých, voľným okom neviditeľných štruktúr, pričom prístup, pri ktorom sa sleduje jednotlivá častica, neruší napríklad pojem tlaku (makroskopického javu), ale objasňuje ho z mikroskopického hľadiska, odhaľuje jeho podstatu, ukazuje, že termíny zavádzané v makroskopickej oblasti možno vyjadriť základnejším spôsobom. No redukovaním makroskopických teórií na mikroskopické nedochádza k strate ich špecifickosti, napr. každý mikroskopický pohyb je reverzibilný (vratný), avšak reálne makroskopické pohyby sú ireverzibilné (nevratné). Aj keď sa však makroskopické pohyby vyjadria súborom mikroskopických pohybov, zo samotnej povahy tohto postupu vyplýva podstata ireverzibility. Obyčajne sa totiž makroskopické rovnice získavajú určitým spriemerňovaním mikroskopických rovníc. A práve týmto spriemerňovaním dochádza k vzniku nevratnosti makroskopických pohybov, ktoré sa kvalitatívne odlišujú od pohybov mikroskopických. Reverzibilitu možno opísať napr. takto: Ak všetky uvažované pohybujúce sa častice náhle zmenia smer svojej rýchlosti na opačný, opakujú svoj pohyb v obrátenom slede. Avšak napr. saniam uprostred kopca by veľkosť ich rýchlosti nestačila na návrat na vrchol, z ktorého sa skĺzli, pretože časť svojej energie stratili trením. Špecifickosť deja nevylučuje jeho prevediteľnosť. Naopak, v takomto procese dochádza k pochopeniu špecifickosti (cf 419;16).
mikrosvet (fyzika) − časť fyzikálnej reality nepozorovateľná a nepoznateľná našimi zmyslami; svet mikrofyzikálnych objektov; predmet mikrofyziky. Zákonitosti mikrosveta opisuje kvantová fyzika, ktorá sa zrodila v 20-tych rokoch 20. storočia. No publikácia 762;1 upozorňuje na to, že fyzika mikrosveta ešte nie je kvantovou mechanikou, ale úvodom do nej.
Súčasťou mikrosveta sú fyzikálne deje v oblastiach s typickými rozmermi 10-18 až 10-9 m, ktoré sa odohrávajú v časových intervaloch trvajúcich napríklad len 10-24 s.
Mikrosvet je nerozlučne spojený s makrosvetom − vznikajú v ňom napr. biologické štruktúry a chemické zlúčeniny nevyhnutné pre život.
:: jav kvantový.
Mikulášska ulica v Bratislave ‒ ulica v mestskej časti Staré Mesto, tiahnúca od Židovskej ulice po Beblavého. Na ulici je ranobarokový pravoslávny Chrám svätého Mikuláša.
:: Bratislava, geografia.
Minárik, Jozef (7. 1. 1922 Čertižné – 24. 11. 2008 Bratislava ) – slovenský literárny historik, ktorý sa špecializoval na staršiu slovenskú literatúru; bol aktívny aj ako editor a prekladateľ z latinskej stredovekej literatúry.
– D: Dejiny slovenskej literatúry I (spoluautor), 1958; Dejiny staršej slovenskej literatúry, 1958; Literatúra I (spoluautor), 1969; Tri literárnoestetické rozbory zo staršej slovenskej literatúry, 1973; Stredoveká literatúra, 1977; Z klenotnice staršieho slovenského písomníctva I (spoluautor), 1984; Baroková literatúra, 1984; Renesančná a humanistická literatúra svetová, česká, slovenská, 1985; Z klenotnice staršieho slovenského písomníctva II (spoluautor), 1985; Z klenotnice staršieho slovenského písomníctva III (spoluautor), 1989; Kratochvíľne historky pisára Šahrazáda, 2002.
:: história literárna, literatúra slovenská.
minca lat. > nem. – kovový zvyčajne okrúhly peniaz určitej váhy a určitej akosti, označený výsostným znakom alebo znamením vydavateľa. Predná strana alebo líce mince tvorí averz mince, jej zadnú, rubovú stránku tvorí reverz mince.
:: numizmatika.
minerál lat. − nerast − anorganická rovnorodá prírodnina − prvok alebo chemická zlúčenina − tuhého, kvapalného alebo plynného skupenstva, majúca určité fyzikálne a chemické vlastnosti, vytvorená rôznymi geologickými procesmi odohrávajúcimi sa v zemskej kôre (14;577).
:: farba nerastu, mineralógia.
mineralógia lat.+gr. − nerastopis − časť geológie, ktorej predmetom sú minerály, ich vlastnosti, zloženie, podmienky vzniku, geografické rozšírenia a použitie.
Mineralógiu tvoria tieto disciplíny:
- systematická mineralógie,
- kryštalografia,
- optická mineralógia,
- experimentálna mineralógia,
- gemológia.
– I: mineralogie, in: Petránek, J.: Geologická encyklopedie; Minerály a horniny Slovenska. Portál o našej neživej prírode.
:: farba nerastu, chalcedón, kremeň., minerál.
minimum kompetenčné – súbor vedomostí a zručností, vedno tvoriacich spôsobilosť pre výkon určitej profesie.
minimum vzdelávacie − zvládnutie programu nevyhnutného pre absolutórium.
:: pedagogika.
minister fr. – člen vlády riadiaci ministerstvo a zodpovedajúci za jeho činnosť.
ministerstvo fr. – ústredný monokratický orgán štátnej správy, disponujúci normotvornou právomocou a riadený ministrom.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky – ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky pre materské školy, základné školy, stredné školy a vysoké školy, školské zariadenia, celoživotné vzdelávanie, vedu a techniku, pre štátnu starostlivosť o mládež a šport.
– I: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (18012022).
Minkowski, Hermann (22. 6. 1864 Aleksotas, Rusko, dnešný Kaunas, Litva − 12. 1. 1909 Göttingen) − nemecký matematik a fyzik, na počesť ktorého bol priestoročas nazvaný Minkowského priestor.
Minkowski vypracoval geometrickú teóriu čísel, geometrické metódy používal aj v matematickej fyzike a geometricky interpretoval špeciálnu teóriu relativity.
– D: Geometrie der Zahlen, 1. Lieferung 1896; Diophantische Approximationen. Eine Einführung in die Zahlentheorie, 1907; Die Grundgleichungen für die elektromagnetischen Vorgänge in bewegten Körpern, 1908; Raum und Zeit, 1909; Ausgewählte Arbeiten zur Zahlentheorie und zur Geometrie. Mit D. Hilberts Gedächtnisrede auf H. Minkowski, 1909; Geometrie der Zahlen, 2. Lieferung 1910; Gesammelte Abhandlungen, 2 zv., 1911; Das Relativitätsprinzip, 1915.
:: fyzika, matematika.
minucióznosť lat. − zmysel pre detail, dôkladnosť.
minúta lat. – násobná jednotka času, 60 sekúnd.
miskoncepcia angl.+lat. − nesprávna predstava.
mnemonika gr. − mnemotechnika.
mnohosten (geometria) − časť priestoru ohraničená mnohouholníkmi. Uhlopriečky, patriace do niektorej steny, sú stenové uhlopriečky, ostatné uhlopriečky sú telesové.
množina − súbor dobre rozlíšiteľných objektov (vecí, osôb, čísel ap.) chápaný ako nový objekt, ktorý sa označuje veľkými písmenami, napr. A, B atď.
Množiny sú súčasťou predmetu teórie množín.
Objekty, ktoré patria do množiny, sa nazývajú prvky množiny alebo body množiny, označujú sa malými písmenami, napr. a, b atď. a zapisujú sa do zložených zátvoriek, napr. množinu A, ktorá obsahuje práve tri objekty a, b a c, zapisujeme A = {a, b, c}.
Určenie množiny: množinu považujme za jednoznačne určenú len vtedy, keď vieme jednoznačne povedať, či do danej množiny patrí alebo nie, čo vyjadríme slovom práve, napríklad prvky množiny A z predchádzajúceho odseku sú práve prvky a, b, c.
Ak chceme vyjadriť, že prvok x je prvkom množiny M, tak to zapíšeme x ∈ M (čo čítame: x je prvkom množiny M alebo x patrí množine M).
Ak chceme vyjadriť, že prvok x nie je prvkom množiny M, tak to zapíšeme x ∉ M a zápis čítame x nie je prvkom množiny M alebo x nepatrí množine M.
Množinu možno určiť
- vymenovaním všetkých jej prvkov, napr. B = {a, b, c},
- určením charakteristických vlastností prvkov, ktoré patria do danej množiny, napr. B = {x ∈ Z; 3 | x}, kde Z je množina všetkých celých čísel, symbol | znamená byť deliteľný, takže celý zápis čítame množina B, ktorej prvky sú celé čísla deliteľné číslom 3. Príklad pozri v pozn. 1)
Množina, ktorá neobsahuje žiadny prvok, sa nazýva prázdna množina a označuje sa znakom ∅ alebo {}. Keďže prvkami množín môžu byť aj množiny, tak znak {∅} by označoval množinu, ktorej prvkom je práve jedna (v danom prípade) prázdna množina a mohli by sme ju zapísať aj {{}}. Príkladom prázdnej množiny by mohla byť množina všetkých prirodzených čísel menších ako nula.
:: bod množiny, diagram Vennov, enumerácia množiny konečnej, kardinalita množiny, matematika, množina bodov, množina číselná, množina diskrétna, množina konečná, množina nekonečná, množina nekonečná (Dedekind, R.), množina neprázdna, množina potenčná množiny, množina prázdna, množina spočítateľná (matematika), množina univerzálna (matematika), množina usporiadaná, množina všetkých prirodzených čísel, množina určená, množina všetkých reálnych čísel, množina základná, množiny disjunktné, množiny totožné, mohutnosť množiny, nosič operácie, obor definície funkcie, obor funkcie definičný, obor hodnôt funkcie, obor hodnôt funkčných, operácia množinová, podmnožina, prienik množín, priestor vektorový, prvok množiny, ℝ+ = {x ∈ ℝ | x > 0}, ℝ2, relácia (teória množín), sieť (matematika), súbor štatistický, súčin množín karteziánsky, teória množín, zadávanie množiny pomocou vlastnosti charakterizujúcej jej prvky, zjednotenie množín, zobrazenie (matematika), zobrazenie na množine, zobrazenie z množiny do množiny.
množina (Zlatoš, P.) – ľubovoľné jednoznačne vymedzené zoskupenie nejakých (často i značne rôznorodých) objektov – prvkov množiny – chápané ako jediný objekt. Množina je jednoznačne zadaná zoskupením svojich prvkov (446;23).
množina bodov − množina, ktorej prvky sú body.
množina čísel prirodzených − množina všetkých prirodzených čísel − množina, ktorej prvky tvoria prirodzené čísla. Množina všetkých prirodzených čísel sa označuje N.
Matematicky korektnú charakteristiku množiny všetkých prirodzených čísel podáva kniha 460;71:
„Množinou všetkých prirodzených čísel rozumieme takú množinu N, na ktorej je definovaná funkcia +: N → N s nasledujúcimi vlastnosťami...:
(1) V N existuje práve jeden taký prvok, označíme ho 1, že
∀(n ∈ N): n+ ≠ 1
(2) Ak n+ = m+, tak n = m.
(3) Ak A je podmnožina množiny N s vlastnosťami
(31)
1 ∈ A
a
(32)
∀(n ∈ N): [(n ∈ A) ⇒ (n+ ∈ A)]
tak A = N.
Tento spôsob definície množiny N všetkých prirodzených čísel pochádza od G. Peana. Na axióme (3) sú založené dôkazy matematickou indukciou.“
Množina prirodzených čísel je podmnožinou celých čísel.
množina číselná − množina čísel − množina, ktorej prvky sú čísla.
Klasický zápis číselnej množiny je: M = {1, 2, 3}; je to množina s názvom M a obsahuje tri prvky − jednotku, dvojku a trojku a na jej zápis sa použili zložené zátvorky {}.
Množiny často určujú, aké prvky si môžeme vyberať.
Na zápis toho, že nejaký prvok patrí do množiny M, sa používa znak ∈, napr. 1 ∈ M. To, že nejaký prvok nepatrí do množiny M, zapisujeme pomocou znaku∉, napr. 5 ∉ M.
Množina môže byť aj prázdna, v tom prípade píšeme napr. P = {} alebo jednoduchšie P = ∅. Prázdnou však nie je množina P = {∅}, pretože to je množina, ktorej prvkom je prázdna množina ∅.
O množine sa nehovorí, že má prvky nejako usporiadané; na poradí prvkov v množine nezáleží. Ak by sme mali dve množiny, napr. C = {1, 2, 3} a D = {3, 2, 1}, tak by sme o nich povedali, že sú rovnaké, teda {1, 2, 3} = {3, 2, 1}.
Pokiaľ je v zápise množiny nejaký prvok zapísaný dvakrát, trikrát atď., tento dvojitý, trojitý atď. zápis toho istého prvku sa nepovažuje za dva, tri atď. prvky: napr. množina C = {1, 2, 3} a množina D = {3, 3, 2, 1, 1} sú rovnaké; znak prvku množiny nie je prvok množiny.
Na grafické zobrazovanie číselných množín slúži číselná os.
:: matematika, množina čísel prirodzených.
množina diskrétna – nespojitá množina.
:: kvantovaný, matematika, teórie množín.
množina konečná – množina, ktorá má konečný počet prvkov.
Ak je množina A konečná, tak počet prvkov, ktoré obsahuje, sa nazýva mohutnosť množiny A.
Mohutnosť množiny A sa označuje |A|.
Množina, ktorá nie je konečná, je nekonečná.
:: enumerácia množiny konečnej, teórie množín.
množina nekonečná − množina, ktorá nie je konečná, napr. napr. (−2, 5), čo je interval, nekonečná množina pozostávajúca zo všetkých reálnych čísel ležiacich na číselnej osi medzi číslami −2 a 5, krajné body −2 a 5, krajné −2 a 5 doň nepatria.
Mohutnosť nekonečnej množiny je nekonečná; táto skutočnosť sa zapisuje |A| = ∞.
Nekonečné množiny sú súčasťou predmetu teórie množín.
:: matematika.
množina nekonečná (Dedekind, R.) – množina, ktorá je ekvivalentná s nejakou svojou pravou podmnožinou. Množina M je nekonečná, ak existuje taká jej pravá podmnožina M1, že medzi prvkami M1, a M možno stanoviť vzájomne jednoznačný vzťah. Napríklad množina prirodzených čísiel je ekvivalentná (aj keď nie rovnako početná) so svojou pravou podmnožinou – s množinou všetkých párnych čísiel (69;175).
množina neprázdna – množina, ktorá má prvky.
množina potenčná množiny − množina, ktorej prvkami sú všetky podmnožiny tejto množiny.
Potenčná množina množiny A je množina ℘(A), ktorej prvkami sú všetky podmnožiny množiny A.
Napríklad, ak A = {1, 2, 3}, tak ℘(A) = {∅,{1},{2},{3},{1,2},{1,3},{2,3},{1,2,3,}}.
Predpokladajme, že všetky množiny, s ktorými pracujeme, sú prvkami istej univerzálnej množiny U.
:: matematika.
množina prázdna – množina bez prvkov; množina, ktorá nemá nijaké prvky. Prázdnu množinu označujeme znakom ∅.
Pojem prázdnej množiny potrebujeme napríklad pri vymedzovaní disjunktných množín, pri vyjadrovaní (reprezentovaní) vlastností pomocou množín atď.
O prázdnej množine vždy platí: ∅ ⊂ A pre ľubovoľnú množinu A.
:: matematika, teória množín.
množina spočítateľná (matematika) – množina ktorú možno bijektívne zobraziť na podmnožinu prirodzených čísel.
množina univerzálna (matematika) − univerzum, základná množina, základný priestor − množina všetkých prvkov, ktoré sú relevantné v rámci daného kontextu (domény, problému); je to množina, v ktorej uskutočňujeme naše úvahy. Univerzálna množina je nadmnožinou všetkých množín, ktoré v rámci danej oblasti alebo problému berieme do úvahy. Veľkosť univerzálnej množiny závisí od daného kontextu.
Pri rozmanitých matematických úvahách sa môžu vyskytovať rôzne základné množiny. Často sa základná množina pri úvahe výslovne nespomína. Robí sa to najmä vtedy, keď je čitateľovi jasné, ktorá množina by v tej úvahe mohla byť základnou množinou (cf 30;30, 460;39)
Pri použití Vennových diagramov sa základná množina zobrazuje napríklad ako obdĺžnik a podmnožiny ako oválne obrazce alebo kruhy, napr.
kde Z je základná (univerzálna) množina a množiny A, B, C sú jej podmnožiny.
:: matematika, teória množín.
množina určená – množina, o ľubovoľnom objekte ktorej vieme rozhodnúť, či do nej patrí alebo nepatrí; skutočnosť, že objekt a patrí do množiny M, zapisujeme symbolicky a ∈ M. Ak prvok a nie je prvkom množiny M, zapisujeme to symbolicky a ∉ M.
množina usporiadaná − množina, na ktorej je definované usporiadanie (v ktorej jej dané usporiadanie).
:: interval, matematika.
množina všetkých prirodzených čísel − množina N, na ktorej je definovaná funkcia
+: N → N
s týmito vlastnosťami:
1. V N existuje práve jeden taký prvok, označujeme ho 1, že
∀(n ∈ N): n+ ≠ 1
2. Ak n+ = m+, tak n = m.
3. Ak A je podmnožina množiny N s vlastnosťami
31.
1 ∈ A
a
32.
∀(n ∈ N): [(n ∈ A) ⇒ (n+ ∈ A)],
tak
A = N.
(460;72).
množina všetkých reálnych čísel – symbolicky ℝ – množina vyznačujúca sa
- hustotou,
- spojitosťou,
- usporiadanosťou.
:: číslo reálne, matematika.
množina základná − množina univerzálna (matematika), základný priestor – množina, z ktorej sa berú všetky podmnožiny pri uvažovaní v istej ohraničenej oblasti matematiky; určitá daná množina, o ktorej sa uvažuje v tej ktorej matematickej disciplíne a z ktorej prvkov sa vytvárajú všetky ostatné množiny, prichádzajúce do úvahy, napr. v geometrii si možno zvoliť ako základnú množinu množinu bodov roviny.
:: matematika, teória množín.
množiny disjunktné – množiny, ktorých prienik je prázdna množina.
:: matematika.
množiny totožné – množiny, ktoré nezávisle od spôsobu ich zadania majú tie isté prvky. V súlade s tým potom pre ľubovoľné množiny X, Y platí:
X = Y ⇔ (∀ x)(x ∈ X ⇔ x ∈ Y).
Táto vlastnosť množín sa nazýva extenzionalita (446;23).
:: matematika.
množstvo – určitý počet, kvantum. Predstava množstva je matematický významový útvar, tvoriaci súčasť pravekého (preskriptuálneho) matematického významového univerza.
:: :: matematika, vrstva.
množstvo hmoty (Newton, I.) – dnes nazýva hmotnosť – miera hmoty daná jej hustotou a veľkosťou.
množstvo látkové (fyzika) – základná fyzikálna veličina, jedna zo siedmich základných veličín (dĺžka, hmotnosť, čas, elektrický prúd, termodynamická teplota, látkové množstvo, svietivosť), ktorej jednotkou je mol (K); symbol n.
množstvo pohybu (Newton, I.) – miera pohybu daná jeho rýchlosťou a množstvom hmoty.
moc plná (právo) − prejav vôle určitej osoby, ktorým vyhlasuje inú osobu za svojho zástupcu povolaného uskutočňovať za ňu a jej menom nejaký právny úkon.
moc politická – lat. imperium – moc jednotlivca alebo skupiny, umožňujúca riadenie a správu spoločnosti a uschopňujúca politických aktérov uskutočňovať politické rozhodnutia. Jednou z ciest dosiahnutia a udržania si politickej moci je politické hnutie.
:: politika.
moc právna − vlastnosť súdneho alebo správneho rozhodnutia spočívajúca v jeho konečnosti, záväznosti a nezmeniteľnosti.
:: právo.
moc štátna – verejná moc, ktorá sa uplatňuje v spoločenstve ľudí na určitom území a ktorá využíva štátnu formu na svoje vnútorné riadenie.
Najvyšším výkonným orgánom štátnej moci je vláda.
:: deľba moci, deľba moci v štátoch demokratických, právo, režim politický, suverenita štátu, štát.
moc verejná − moc autoritatívne priamo alebo sprostredkovane rozhodujúca o právach a povinnostiach subjektov. Výkon verejnej moci uskutočňuje orgán verejnej moci.
:: orgán moci verejnej, právo.
mocniteľ – exponent (mocniny), číslo, ktorým sa umocňuje; symbol určujúci na koľkú je umocnený základ mocniny, napr. mocniteľ vo výraze 25 je 5.
:: matematika.
model (matematika) – matematický objekt, spĺňajúci určitú abstraktnú štruktúru a izomorfný s ňou, čo znamená, že v modeli platia všetky tvrdenia, dôkazy atď., ktoré sú odvodené pre danú abstraktnú štruktúru.
model (umenie výtvarné) − predloha umeleckého stvárnenia, obyčajne osoba alebo vec.
model atómu – fyzikálny model, opisujúci štruktúru atómu na základe klasických alebo kvantových zákonov.
model ekonomický − zjednodušená verzia niektorého aspektu ekonomickej reality v podobe rovníc, grafov i slovných vyjadrení podávajúca informácie najmä o vzťahu príčin a následkov v rámci ekonomickej reality.
:: ekonómia.
model funkčný − model napodobňujúci funkčnú stránku modelovaného objektu.
Tvorba funkčného modelu je funkčné modelovanie.
:: model.
model fyzikálny − fyzikálny významový útvar reprezentujúci spôsob (princípy) fungovania tej ktorej oblasti fyzikálnej reality.
:: fyzika, model atómu, model systému fyzikálneho, model vesmíru.
model informačný – súbor informácií, charakterizujúci podstatné vlastnosti a stavy modelovaného objektu, procesu, javu a ich vzťahy k okoliu, napr. sémantická sieť.
model kartografický − model geografickej reality vytvorený kartografickými výrazovými prostriedkami, ako napríklad glóbus, rovinná mapa, reliéfny mapa, virtuálna mapa a podobne.
:: kartografia.
model matematický − matematický obraz štruktúry a správania nejakého objektu (javu) zapísaný matematickými prostriedkami, ako grafy, tabuľky, rovnice... Matematický model tvoria rovnice alebo sústava rovníc, ktorá opisuje alebo nahradzuje skúmaný jav.
Tvorba matematického modelu je matematické modelovanie.
:: matematika, model stochastický, stroj času.
model molekulový − fyzikálny model, tvorený výsledkom molekulového modelovania a reprezentujúci molekuly a ich procesy.
model stochastický – pravdepodobnostný model – matematický model tvorený sústavou rovníc obsahujúcich náhodné veličiny, nenáhodné veličiny a parametre.
model systému fyzikálneho – matematická reprezentácia fyzikálneho systému definovaného na tom ktorom fyzikálnom objekte, napr. atóme, ktorej štúdium umožňuje získať informácie o modelovanom fyzikálnom systéme.
:: fyzika.
model štruktúrny − model napodobňujúci vnútornú štruktúru modelovaného objektu.
Tvorba štruktúrneho modelu je štruktúrne modelovanie.
model vesmíru − fyzikálny model prezentujúci alebo sumárne formulujúci teoretické závery zo skúmania alebo pozorovania vesmíru, napríklad kozmologický model vesmíru.
:: fyzika, model vesmíru stacionárny.
model vesmíru kozmologický − kozmologický významový útvar, v rámci ktorého (a pri konštruovaní ktorého) kozmológia formuluje teoretické závery o štruktúre a vývoji vesmíru. Tieto závery overuje najmä na základe pozorovaní a poznatkov mimogalaktickej astronómie.
Každá kozmologická teória vychádza z určitých postulátov (teoretických predpokladov), na ktorých buduje modely vesmíru, pričom základným postulátom je predpoklad všeobecnej platnosti fyzikálnych zákonov (97;302).
:: model vesmíru kozmologický štandardný.
model vesmíru kozmologický štandardný − teória big bangu, model ΛCDM, Lambda-CDM model − model vesmíru 1. s kozmologickou konštantou Λ súvisiacou s energiou vákua vysvetľujúcou zrýchľujúce sa rozpínanie vesmíru pôsobiace proti účinkom gravitácie a 2. so studenou tmavou hmotou (angl. cold dark matter).
:: kozmológia, vesmír.
model vesmíru stacionárny – kozmologická teória, podľa ktorej svet nemá začiatok a po celý čas zostáva viac menej rovnaký a nemenný. Pretože sa rozpína, hustota hmoty v ňom by mala prirodzene klesať, no podľa tohto modelu sa tento úbytok kompenzuje neustálou tvorbou nového materiálu v podobe veľmi riedko rozptýleného vodíkového plynu.
modelovanie funkčné − tvorba funkčného modelu.
:: modelovanie.
modelovanie matematické − matematický významový proces spočívajúci v tvorbe matematického modelu; budovanie (konštrukcia) matematických modelov predovšetkým pomocou matematiky (matematického aparátu).
Významným nástrojom modelovania dejov, javov, zákonov sú obyčajné diferenciálne rovnice.
:: matematika, modelovanie.
modelovanie molekulové – simulovanie určitých vlastností molekúl, ktorého výsledkom je molekulový model umožňujúci ich lepšie pochopiť.
modelovanie štruktúrne − tvorba štruktúrneho modelu.
:: modelovanie.
modlitba – modlenie sa alebo (ustálený) text naň.
:: Ježiš Kristus: Modlitba Pána, náboženstvo.
modlitba (katolicizmus) – „pozdvihnutie mysle k Pánu Bohu na vyjadrenie úcty voči nemu“ (634;42).
mohutnosť množiny – kardinalita množiny – pojem teórie množín, ktorý je výsledkom zovšeobecnenia počtu prvkov množín, reprezentujúcim počet prvkov tak konečných, ako aj nekonečných množín, v dôsledku čoho možno porovnávať aj nekonečné množiny. Dve množiny sú rovnako mohutné, ak medzi nimi existuje bijekcia.
Mohutnosť množiny sa označuje symbolom kardinálne číslo.
:: matematika, teória množín.
mól lat. − základná jednotka SI.
:: fyzika.
molekula lat. − elektricky neutrálna častica, ktorá sa skladá z presne definovaného počtu atómov alebo ináč povedané z istého počtu ich jadier a zodpovedajúceho počtu elektrónov.
Molekuly sa navzájom odlišujú podľa toho, ktoré atómy ich tvoria a aký je počet týchto atómov, napr. molekuly vodíka H2 sú zložené z dvoch atómov vodíka, molekuly vody H2O sa skladajú z dvoch atómov vodíka a jedného atómu kyslíka.
Priemer najmenších molekúl je rádove 10−10 m.
Z molekúl sa skladá teleso, pričom priestor telesa molekuly nevypĺňajú spojito: medzi molekulami sa vždy nachádzajú medzery, ktorých veľkosť závisí od druhu a skupenstva látky a od vonkajších podmienok, najmä tlaku a teploty. Jedným z dôkazov existencie medzier medzi molekulami je stlačiteľnosť látok.
Medzi molekulami pôsobia medzimolekulárne sily:
- príťažlivé sily,
- odpudivé sily.
Odpudivé sily prevládajú pri malých vzájomných vzdialenostiach molekúl.
Príťažlivé sily prevládajú pri väčších vzdialenostiach medzi molekulami.
Medzimolekulárne sily sa veľmi rýchle zmenšujú so vzdialenosťou medzi molekulami, takže vo vzdialenosti, ktorá sa rovná asi päťdesiat priemerov molekuly, sú už medzimolekulárne sily zanedbateľne malé.
Molekuly všetkých látok sú v neustálom pohybe, ktorý je neusporiadaný a chaotický: veľkosť a smer rýchlosti jednotlivých molekúl sa neustále mení. Dôkazom neustáleho pohybu molekúl látky je napr. Brownov pohyb.
Od existencie medzimolekulárnych síl a neustáleho pohybu molekúl látky závisia vlastnosti skupenstiev látky skupenstva pevného, kvapalného alebo plynného.
Z látky pevného skupenstva pozostáva pevné teleso.
Z látky kvapalného skupenstva pozostáva kvapalné teleso.
Z látky plynného skupenstva pozostáva plynné teleso.
:: fyzika, chémia, meranie mikrofyzikálne, mikročastica, model molekulový, objekt mikrofyzikálny, vlnenie mechanické, žiarenie elektromagnetické.
moment krútiaci (technika) − pôsobenie sily na bod vzdialený od osi otáčania (hriadeľa) pri rotačných pohonných systémoch; fyzikálne ide o moment sily.
monarcha gr. – panovník, vladár, vládca s titulmi, ako cisár, cár, kráľ – osoba, ktorá stojí na čele monarchie, vládne v monarchistickom štáte.
:: história, štátoveda.
monarchia gr. štátne zriadenie (a štát s takýmto zriadením) s jediným celoživotným panovníkom, obyčajne dedičom stojacim na jeho čele, ktorému sú podriadený všetci členovia spoločnosti.
:: história, kráľ, monarcha, monarchia absolutistická, monarchia dedičná, monarchia habsburská, monarchia konštitučná, monarchia rakúsko-uhorská, monarchia stavovská, monarchia volená, štát monarchistický.
monarchia absolutistická – absolútna monarchia – forma monarchie, v ktorej panovník priamo disponuje štátnou mocou a nie je obmedzený ústavou alebo parlamentom.
:: merkantilizmus.
monarchia dedičná – monarchia, v ktorej sa postavenie panovníka dedí podľa zákonov alebo zvyklostí následníctva, obyčajne v panovníckej rodine na základe dynastického pôvodu. Následník sa zvyčajne známy už pred nástupom na trón.
monarchia habsburská − podunajská monarchia − komplex krajín spojených vládou spoločného panovníka z rodu rakúskych Habsburgovcov, ktorý vznikol roku 1526, keď bol rakúsky arcivojvoda Ferdinand I. Habsburský zvolený za českého a uhorského kráľa.
Pragmatickou sankciou z roku 1713 bola zabezpečená nedeliteľnosť habsburskej monarchie.
Roku 1804 vzniklo Rakúske cisárstvo.
Rakúsko-uhorským vyrovnaním 1867 sa habsburská monarchia transformovala na Rakúsko-Uhorsko, ktoré existovalo do roku 1918 (cf 16;242).
:: Habsburgovci, história.
monarchia konštitučná – ústavná monarchia – monarchia, v ktorej panovník vykonáva právomoci na základe písanej alebo nepísanej ústavy. Na rozdiel od absolutistickej monarchie je v tejto forme moc panovníka obmedzená ústavou, dodržiava zásadu deľby moci, pričom panovník je hlavou štátu s vymedzenými právomocami, rozsah jeho právomocí sa odlišuje podľa ústavy a pripadá mu predovšetkým reprezentatívna úloha.
monarchia rakúsko-uhorská – neoficiálny názov štátneho útvaru (Rakúsko-Uhorska), ktorý vznikol r. 1867 z habsburskej monarchie ako únia dvoch štátnych celkov na čele s jedným monarchom.
monarchia stavovská – historická forma feudálnej monarchie, v ktorej sa niektoré stavy prostredníctvom stavovského snemu podieľali na zákonodarstve a správe krajiny. V Európe bola prevládajúcou štátnou formou v 13. – 17. storočí.
monarchia volená – monarchia, v ktorej panovníka volia a v ktorej nevládne dedične.
monitor (displej) – počítačový monitor, počítačový displej, displej – displej, ktorý slúži na zobrazovanie textových a grafických informácií v oblasti počítačov.
Monitory sa rozdeľujú na
- obrazovkové monitory (CRT = Cathod Ray Tube),
- monitory LCD (Liquid Crystal Display) (dnes prevládajúce).
:: hypertext, informatika, počítač.
monóm (algebra) − jednočlen − matematický výraz s jedným členom.
:: matematika.
montáž (technika) − zostavovanie, zostavenie strojov, zariadení alebo stavebných konštrukcií zo súčiastok na čiastkové mechanizmy, agregáty alebo hotové výrobky (14;588, 442;269).
:: prefabrikácia (stavebníctvo), technologickosť.
more − súvislá vodná plocha tvoriaca časť oceána oddelená od jeho otvorenej časti súšou alebo vyvýšeninami morského dna.
Moria sa členia na
:: kôra oceánska, more geosynklinálne, more medziostrovné, more okrajové, more vnútorné, oceán, Zem.
more geosynklinálne – more, ktoré sa utvorilo v geosynklinále.
:: Tethys.
more medziostrovné − more nachádzajúce sa medzi dvoma alebo viacerými ostrovmi.
more okrajové − more oddelené od oceánu ostrovmi, polostrovmi a podmorskými prahmi.
:: Severné more.
more vnútorné − vnútrozemské more takmer uzavreté medzi pevninami, napr. Stredozemné more.
morféma gr. − najmenšia významonosná sekvencia; jednotka výrazového plánu jazyka, najmenšia vydeliteľná časť slova alebo slovného tvaru, ktorá je nositeľom významu alebo funkcie; nositeľom elementárneho alebo komplexného významu je napr. koreňová, príponová morféma, nositeľom funkcie je napr. spojovacia morféma (cest-o-pis) (5;94, 182;164).
Protikladom morfémy vo významovom pláne jazyka je seméma (182;164).
:: lingvistika, morféma gramatická, morféma koreňová, segment (lingvistika).
morféma gramatická – relačná morféma, graméma – morféma vyjadrujúca vzťah medzi slovami vo vete alebo gramatickú kategóriu, ako napr. pádová morféma alebo osobná morféma (cf 5;53)
:: koncovka (lingvistika), lingvistika.
:: lingvistika.
morfizmus (teória kategórií) – zobrazenie jednej matematickej štruktúry do inej toho istého typu, ktoré zachováva príslušnú štruktúru.
Pomocou morfizmov sa definujú vlastnosti matematických štruktúr.
:: matematika.
morfogenetický gr. − formotvorný.
morfológia gr. – náuka o tvaroch, o stavbe a tvarovom usporiadaní objektu alebo táto stavba a usporiadanie samo.
:: morfológia (biológia), morfológia (geografia), morfológia (geológia), morfológia (lingvistika).
morfológia (biológia) – morfologické vedy – súbor disciplín biológie, ktorého predmetom sú tvarové vlastnosti a stavba rastlín, živočíchov a človeka.
Morfologické vedy sa delia na tieto disciplíny:
- anatómia
- patologická anatómia
- cytológia
- histológia
morfológia (geografia) – veda o tvaroch a zmenách zemského povrchu.
morfológia (geológia) – veda o tvaroch a zmenách zemského povrchu.
morfológia (lingvistika) – tvaroslovie (lingvistika) – jazykovedná disciplína alebo súčasť gramatiky, ktorej predmetom sú tvary, významy a funkcie slovných druhov.
morské národy − kmene, ktoré okolo 1200 pr. n. l. ohrozovali Egypt, Stredomorie a Malú Áziu a spôsobili zánik Chetitskej ríše a Ugaritu. Časť týchto kmeňov sa usadila v Palestíne (Filištínci) a v Malej Ázii (Frýgovia, Lýdovia).
:: história.
motív (psychológia) − psychická príčina (pohnútka, dôvod) vôľového konania, jeho vedomé určujúcno, ktorá sa však nemusí stať začiatkom konania, pretože to je iba všeobecná dispozícia pre niečo, čo sa neskôr môže uskutočniť; môže zostať stále latentná, môže byť len želaním, ktoré nikdy neprejde do štádia konania alebo jeho realizácia môže byť odložená na neskorší čas (cf 70;113).
motív (teória literárna) – „elementárna sujetová alebo zobrazovacia jednotka slovesnej štruktúry; najjednoduchšia časť slovesnej štruktúry beletristického diela, ktorá ešte má tému ... ; v lyrike slovesne realizovaný prvok básnického videnia témy (623;127)“.
motivácia (psychológia) − podsystém motivačno-emocionálneho systému tvorený súborom motívov (pohnútok, hybných síl) určujúci smerovanie ľudského indivídua k dosiahnutiu určitého objektu alebo mentálneho stavu alebo k vyhnutiu sa im.
Cieľom psychologického skúmania motívácie je odhalenie príčin správania a prežívania človeka.
motivovanie lat. – podnecovanie, dávanie popudu niečomu; odôvodňovanie motívom.
motor automobilu – súčasť hnacej sústavy automobilu určená pre jeho priamy pohon a schopná pracovať vo veľkom rozsahu otáčok a točivých momentov.
motor hnací − motor určený alebo slúžiaci na poháňanie.
motor reaktívny – motor, využívajúci reaktívny účinok látky, ktorá vystupuje z motora na jeho pohyb v opačnom smere.
mozog (veda kognitívna) – systém na spracovanie informácií.
mozog ľudský – gr. encephalon, lat. cerebrum – funkčná časť centrálnej nervovej sústavy človeka, orgán ľudského tela uložený v hlave, v lebečnej dutine, ktorá ho ochraňuje; váži približne 1400 g a tvorí ho približne 12 miliárd neurónov. Na svojom povrchu má tri obaly alebo vrstvy, zvané pleny.
Ľudský mozog predstavuje riadiace centrum pohybu človeka; zabezpečuje schopnosť udržania rovnováhy; zabezpečuje najvyššiu kontrolu a riadenie všetkých funkcií tela, reguluje činnosť vnútorných orgánov, koordinuje fyziologické a biochemické procesy a zabezpečuje adaptáciu organizmu na vonkajšie prostredie.
(Zdroj: https://encyklopediapoznania.sk/clanok/6419/mozog-encephalon-cerebrum (06062020))
Mozog človeka sa z fylogenetického hľadiska skladá z týchto častí:
- predný mozog (prosencelaphalon, tvorený koncovým mozgom (telencephalon) a medzimozgom (diencephalon))
- stredný mozog (mesencephalon),
- zadný mozog (v širšom zmysle slova).
Zadný mozog (v širšom zmysle slova) pozostáva z týchto častí:
- predĺžená miecha (medulla oblongata),
- zadný mozog (v užšom zmysle slova),
- Varolov most (pons Varoli),
- mozoček (cerebellum).
:: činnosť mozgová, epiphysis cerebri, kognícia, myseľ, neurón, neurovedy.
mriežka – niečo vzhľadom pripomínajúce malú mrežu.
:: mriežka difrakčná, mriežka kryštálová, mriežka optická.
mriežka difrakčná – optický prvok tvorený napríklad doštičkou so štrbinami.
:: mriežka, optika (fyzika).
mriežka kryštálová – usporiadanie častíc priestore a spôsob ich vzájomnej väzby; periodické usporiadanie častíc (atómov, molekúl, iónov alebo ich skupín) v priestore.
:: fyzika, chémia. mriežka.
mriežka optická – sústava rovnobežných a rovnako vzdialených štrbín.
:: optika (fyzika).
mŕtvy − človek nejaviaci známky života.
MS Excel − tabuľkový procesor, ktorý je aplikáciou pod operačným systémom Windows a ktorého ťažiskom práce je spracovanie údajov usporiadaných do tabuliek.
M-teória – sieť teórií, z ktorých každá opisuje určitý aspekt vesmíru v rámci istého rozsahu – sily prírody, častice a ich priestorovočasový rámec. Buduje sa s očakávaním alebo ambíciou byť konečnou teóriou alebo teóriou všetkého.
M-teória je skupina rozdielnych teórií dobre opisujúcich pozorovanie tej či onej triedy fyzikálnych javov. Teórie tvoriace M-teóriu sa považujú za aspekty jednej fundamentálnej teórie, podľa ktorej náš vesmír nieje jediný možný. M-teória predpokladá, že z ničoho vzniklo veľmi veľa vesmírov, pričom ich kreácia si nevyžaduje intervenciu nejakej nadprirodzenej bytosti, pretože tieto viacnásobné vesmíry vznikli prirodzene, čiže podľa fyzikálnych zákonov.Podľa M-teórie má každý z vesmírov veľa možných histórií a veľa možných stavov v neskoršom období vrátane súčasnosti, z ktorých nie každý je vhodný na existenciu života a len niektoré umožňujú vznik bytostí podobných človeku.
:: fyzika.
multidisciplinarita lat. – mnohoodborovosť, zachovávajúcnosť si každou disciplínou nejakej vedy špecifiky aplikovaných metód a predpokladov, z ktorých vychádza; neprekračovanie svojich tradičných hraníc.
multiligvizmus lat. – mnohojazyčnosť, viacjazyčnosť – aktívne ovládanie a používanie viac ako dvoch jazykov (zvyčajne materinského a cudzích) jednotlivcom alebo spoločnosťou.
:: jazyk (lingvistika), lingvistika.
Murmansk-BN (vojenstvo) – ruský systém elektronického boja s dosahom 3 000 km schopný potlačiť signál, čím pripravuje nepriateľa o koordináciu a komunikáciu kritickú v modernej vojne; prerušuje napr. výmenu informácií medzi satelitmi a stíhačkami F-35, čím sa ich použitie na bojisku stáva prakticky zbytočným.
:: vojenstvo ruské.
Musica aeterna – slovenský súbor zameraný na interpretáciu renesančnej a barokovej hudby, ktorý vznikol v roku 1973 z iniciatívy Jána Albrechta. Súbor začal systematicky oboznamovať s hudbou obdobia gotiky, renesancie a baroka. V roku 1989 sa preorientoval na hru na originálnych nástrojoch zo 17. a 18. storočia alebo na ich kópiách. Umeleckým vedúcim súboru je Peter Zajíček.
I: Musica aeterna, in: Hudobné centrum.
:: hudba.
Musil, Robert (6. 11. 1880 Klagenfurt am Wörthersee, Rakúsko – 15. 4. 1942 Ženeva) – rakúsky spisovateľ (novely, drámy, dva romány), esejista, divadelný kritik, autor monumentálneho esejistického románu „Muž bez vlastností (Der Mann ohne Eigenschaften)“ (1. diel 1930, 2. diel 1933, 3. diel – nedokončený 1943).
– D.: Gesammelte Werke, 8 zv., 1978 – 1981; Gesamtausgabe, 12. zv., 2016 an.
:: literatúra 20. stor., literatúra rakúska.
muzeália gr. – pl. muzeálie – predmet vystavený v múzeu, muzeálny exponát, reprezentujúci muzeálnu kultúrnu hodnotu.
Muzeálie sa členia na
- artefakty (objekty vytvorené človekom, ako knihy, zrkadlá, kresby, lokomotívy...),
- mentefakty (preukázateľne existujúce doklady významových útvarov alebo významových procesov, ako napríklad ľudový tanec, jazyk indiánskeho kmeňa...),
- naturfakty (prírodné objekty, ako lastúry, kostry rýb, rastliny...).
:: muzeológia.
muzealita gr. – súčasť predmetu muzeológie spočívajúca v špecifickom poznávacom a hodnotiacom vzťahu človeka k realite, na základe ktorého človek vyníma určité hmotné prvky kultúrnej reality v procese muzealizácie.
:: muzeológia.
muzealizácia gr. – proces vynímania určitých hmotných prvkov kultúrnej reality, ktoré dokumentujú a autenticky dokladajú podobu ľudskej kultúry v určitom časovom intervale, s cieľom chrániť ich pred prirodzeným zánikom a ďalej ich využívať na ďalšie rozvíjanie kultúry. Zhromaždenie a ochrana muzealizáciou vyňatých hmotných prvkov kultúrnej reality tvorí hmotné tezaury.
Súčasťou muzealizácie sú podprocesy, ako
- tezaurovanie,
- prezentovanie...
:: muzeológia.
múzejníctvo gr. − súbor múzejných činností, ich prostriedkov a výsledkov.
:: muzeológia, múzeum, predmet zbierkový, zbierka (múzejníctvo).
muzeológia gr. – vedná disciplína, ktorej predmetom je muzealita.
:: fenomén múzejný, muzeália, muzealizácia, múzejníctvo, múzeum, tezaurus hmotný.
múzeum gr. – „špecializovaná právnická osoba alebo organizačný útvar právnickej osoby, ktoré na základe prieskumu a vedeckého výskumu v súlade so svojím zameraním a špecializáciou nadobúda predmety kultúrnej hodnoty, ktoré ako zbierkové predmety odborne spravuje, vedecky skúma a sprístupňuje verejnosti najmä na účely štúdia, poznávania, vzdelávania a estetického zážitku špecifickými prostriedkami múzejnej komunikácie“ (Zákon č. 206/2009 Z. z. Zákon o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty, Čl. I § 2 (5)).
:: múzejníctvo, muzeológia, systém vzdelávací.
muzikológia gr. − hudobná veda, veda o hudbe, vedy o hudbe − umenovedné odvetvie interdisciplinárnej povahy, ktoré zahrnuje hudobnú akustiku, organológiu, hudobnú fyziológiu, hudobnú psychológiu, hudobnú estetiku, hudobnú sociológiu, hudobnú filozofiu, hudobnú teóriu, hudobnú históriu, hudobnú grafiku, hudobnotextovú interpretáciu, hudobnú interpretáciu a hudobnú pedagogiku.
V rámci hudobnej vedy sa vyčleňujú štyri základné odbory:
• historiografický (hudobná paleografia, dejiny hudobných nástrojov, dejiny hudobných druhov, ...),
• systematický;
• hudobnoteoretický;
• etnomuzikologický.
Predmetom výskumu v muzikológii je hudba.
Zakladateľom modernej muzikológie je J. N. Forkel (1749 – 1818) (cf. 205;93).
– P: Asafiev, B. V., Bartók, B..
:: abeceda hudobná, akustika hudobná, hudba, hudba (hudba), hudba (romantizmus), myslenie hudobné, patetico (hudba), sloh hudobný, umenoveda.
muž − dospelý človek mužského pohlavia.
myslenie (psychológia) – súčasť predmetu psychológie spočívajúca v súbore operácií tvorby obrazu skutočnosti v takých jej objektívnych vlastnostiach, súvislostiach a vzťahoch, do ktorých sa zahrnujú aj objekty nedostupné bezprostrednému zmyslovému vnímaniu; zahrnuje proces analýzy, syntézy a odvodených myšlienkových operácií.
Myslenie je sociálne podmienené a nerozlučne spojené s rečou.
Myslenie rozdeľujú na
- vedomé myslenie,
- neuvedomované myslenie.
myslenie (veda kognitívna) − komputačný proces odohrávajúci sa na mentálnych reprezentáciách, ktoré majú neurobiologický charakter.
myslenie divergentné – rozbiehavé myslenie, rozšírené myslenie, viacmožnostné myslenie – myslenie, ktorého hlavný smer je prerušovaný a doplňovaný vedľajšími, aj nepodstatnými myšlienkami. Divergentné myslenie zachádza do podrobností, ktoré síce súvisia s danou témou, ale majú len vedľajší význam (226;161).
Divergentné myslenie sa vyznačuje týmito prvkami:
- komplexnosť,
- zvedavosť,
- rozvíjane,
- flexibilita,
- plynulosť,
- predstavivosť,
- originalita,
- odvaha riskovať.
:: psychológia.
myslenie hudobné – autonómna oblasť myslenia spočívajúca v operovaní s tónmi, tónovými komplexami v predstavách, v mysli; ide o myslenie „v prvkoch tvoriacich súčasti logickej hudobnej kategórie“ čiže tonality a tektoniky (402;8) a o metódu hudobnej tvorby ((402;11).
:: hudba.
myslenie inžinierske − myslenie podobné ako myslenie vedecké, no na rozdiel od neho cieľom inžinierskeho myslenie nie je znalosť samotná, ale i jej využitie s cieľom preklenúť medzeru medzi vedeckým výskumom a technickým výtvorom.
:: inžinierstvo.
myslenie matematické − matematický významový proces spočívajúci v tvorbe matematických významových útvarov reprezentujúcich matematické objekty, v transformáciách týchto významových útvarov a v otvorenom súbore operácií s nimi podľa matematických pravidiel.
O zárodkoch matematického myslenia človeka svedčia napríklad vrubovky.
:: matematika, pravidlo matematické.
myslenie politické – súčasť predmetu politológie, politickej filozofie, sociológie politiky, histórie politického myslenia... tvorená súborom teoretických a ideologických významových procesov i myšlienkových procesov prebiehajúcich vrámci praktickej politickej činnosti.
myslenie právne – odborné alebo profesionálne myslenie spočívajúce v nie celkom presne ohraničenej oblasti ľudského myslenia, ktorá je vymedzená predovšetkým svojím predmetom, t. j. právom. Právne myslenie sa uplatňuje v právnej praxi, v právnej vede, sčasti aj v právnej osvete, v právnej propagande atď. (cf 357;16).
myslenie umelecké − názorné myslenie v oblasti umenia, špecifický významový proces spočívajúci v tvorbe materiálne realizovaných (vyjadrovaných) umeleckých významových útvarov a v práci s nimi; príznačná je preň typizácia, čiže zovšeobecňovanie prostredníctvom jedinečného, konkrétneho, zmyslovo názorného.
Druhom umeleckého myslenia je napr. hudobné myslenie.
:: myslenie, proces významový umelecký, umenie.
mystika gr. – pasívna, prijímajúca stránka ezoteriky (171;135), ktorú by sme mohli charakterizovať ako obnovovanie jednoty bytnenia sveta pretrhnutej životom ľudského indivídua.
V rámci vývinu mystiky sa utvorilo niekoľko jej foriem:
- náboženská mystika,
- filozofická mystika,
- magická mystika,
- mystika v rámci špeciálnovednej činnosti,
- mystika v rámci umeleckej činnosti,
- mystika v rámci každodennej činnosti,
- mystika v rámci kombinácie týchto činností (657;13).
– I: Piaček, J.: Synkritický pohľad na mystiku, in: Akademický repozitár.
– P: Abulafia, A.. Eckhart, J., Hildegarda z Bingenu, Krishnamurti, J., Platón, Plotinos.
:: katarzia (mystika), mystické, mystika (teológia katolícka), mystika kresťanská západná, jej zlatý vek, mystika židovská, osvojovanie si sveta človekom mystické, šok inauguračný v mystike, univerzum významové mystické.
mystika (teológia katolícka) – „skúsenostné postrehnutie božského milostiplného života v človekovi“ (46;250).
mytológia africká – súčasť africkej kultúry tvorená súborom mýtov a mytologických predstáv obyvateľov Afriky s dominanciou mýtov o pôvode človeka, rás, národov, etník, rastlín, zvierat, remesiel a hospodárskych činností. „Vyskytujú sa osobité predstavy o vzniku vesmíru, sveta a človeka, o zmysle života a smrti i o vzťahu k prírode, iné majú mnoho spoločného s hebrejskou a orientálnou tradíciou (u Wapangwov koncepcia stvorenia sveta, v ktorom primárnou hybnou silou je slovo, koncepcia najvyššieho Boha Stvoriteľa, ktorý je však príliš vzdialený a neprístupný, a preto sa ľudia utiekajú k iným božstvám, viera v posmrtný život, stvorenie človeka z hliny, u Jorubov možnosť utrpením dosiahnuť vykúpenie ap.). V príbehoch o pôvode smrti sa často vyskytuje motív voľby (v mýtických dobách mali ľudia možnosť vybrať si medzi životom a smrťou: mať deti a stratiť nesmrteľnosť alebo nemať deti a žiť naveky).“ (zdroj: Africká mytológia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-09-14]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/africka-mytologia)
mytológia grécka − súbor gréckych mýtov. Grécka mytológia je radostná, vychádza z prírody a radostného života pozemského; bohovia sú ľudskej podstaty i s povahovými chybami, nič nie je na nich posvätne velebného; nie sú všemohúci ani vševedúci, i nad nimi vládne Osud.
Starogrécka mytológia sa vyznačuje veľmi výraznou evolúciou od disharmonicko-monštruóznych hmlistých obrazov, ktorými sa vyznačovala v staršom období, cez harmonickejšie, prevažne zoomorfné obrazy k úplne harmonickým antropomorfným obrazom. Človek tu získal väčšiu moc nad prírodou a začína sa tu formovať osobnostný princíp. V mytologických obrazoch sa začínajú objavovať hrdinovia, ktorí často vyzývajú do boja vládcov Olympu, svedčí o tom, že v človeku stále viac rástlo presvedčenie o jeho silách.
Plastické obrazy sa nepodrobovali tak prísne nábožensko-dogmatickým systémom ako vo východných mytológiách; ich vzťahy boli dosť voľné. Tak ako sa zmenšoval nábožensko-kultovný obsah starogréckych mýtov, rástol význam umelecko-estetických prvkov, ktoré v nich boli veľmi bohato zastúpené.
Najstaršími pamiatkami starogréckej mytológie sú homérske básne.
:: Eros (mytológia grécka), Homér, Chaos (mytológia grécka), Psyché, Zeus, zlaté rúno (mytológia grécka).
mytológia rímska − súbor mýtov spojených s mestom Rím a s rímskym štátom (praotec Rimanov Aeneas, zakladatelia mesta Romulus a Remus...). Na rímsku mytológiu mala výrazný vplyv grécka mytológia, neskôr, najmä v období cisárstva, aj motívy egyptské a z ďalších blízkovýchodných krajín. Rímskomytologické významové univerzum je výdatným zdrojom rímskeho i neskoršieho európskeho umeleckého významového univerza.
:: Grácie, mytológia.
mzda (Marx, K.) – iracionálna forma prejavu hodnoty pracovnej sily (69;309).