K (fyzika) − fyzikálna značka pre kelvin.


kalibrovanie tal. > fr. – nanášanie dielkov na stupnicu , alebo rovnako od seba vzdialené značky, ktoré sa využívajú na meranie.


kalkul lat. – súbor operácií nad číslami alebo nad inými matematickými objektmi, vedúci k určitému výsledku.

:: kalkul (logika matematická).


kalkul lambda – λ-kalkul – logický aparát (formálny systém a výpočtový model, formalizmus), umožňujúci manipuláciu s funkciami (cf 387;60) ako s metódami výpočtu (čiže nie s ako – v pôvodnom matematickom zmysle – zobrazeniami z množiny do množiny). Preto ho možno chápať ako jednoduchý univerzálny programovací jazyk. Univerzálnosť lambda kalkulu spočíva v tom, že umožňuje vyjadriť a vyčísliť ľubovoľnú rekurzívne spočetnú funkciu, takže svojou výpočetnou silou je ekvivalentný s Turingovým strojom.


kameň – tvrdá hornina alebo opracovaný kus tejto horniny prípadne úlomok z nej, skala.

 :: kameň drahý (CIBJO).


kameň drahý (CIBJO) – prírodný anorganický materiál (s výnimkou kovov), ktorý sa používa v šperkoch a v umeleckých výrobkoch.

 :: CIBJO, gemológia.


kanál prenosový (informatika) – časť komunikačného systému umožňujúca prenos informácie.


kandela lat. − základná jednotka SI.

 :: fyzika.


kandeláber lat. − stĺp na upevnenie pouličných lámp, zástav a podobne. V Bratislave sa kandelábre s plynovými lampami začali používať v roku 1856; s elektrickými lampami sa námestia a ulice začali postupne osvetľovať počnúc rokom 1901.


kanonik lat. − člen katedrálnej alebo družnej (kolegiálnej) kapituly. Niektorí kanonici majú špecifické hodnosti a funkcie, ako napr. prepošt, kantor, lektor, kustos (116;139).

 :: kresťanstvo.


kapacita kanálu (teória informácie) – maximálne množstvo informácie, ktoré môže preniesť za časovú jednotku (748;9).


kapitál (ekonómia) – výrobný zdroj, ktorý sa od ostatných výrobných zdrojov odlišuje tým, že sám je produktom výrobnej činnosti, no takisto sa zúčastňuje na tvorbe nových výrobkov a služieb. Kapitál tvorí zásoba bohatstva k určitému časovému okamihu, ktorú možno členiť na:

    • fyzický (hmotný) kapitál,
    • finančný kapitál,
    • ľudský kapitál.

Obstarávanie (nákup) statkov tvoriacich kapitál sa realizuje premenou peňažného kapitálu na reálny kapitál a nazýva sa investovanie.

Nové kapitálové statky zapájané do výrobu sa nazývajú investície.

 :: činitele výrobné (ekonómia).


kapitula lat. – zbor kanonikov pri biskupskom alebo inom významnom chráme, tvoriaci pomocný orgán biskupa.


Kapitulská ulica v Bratislave − ulica v Starom meste, ktorej názov vznikol poslovenčením starších názvov, ako napr. Kapitelgasse alebo Káptalan utca. Ulica pôvodne tvorila strategickú uličku na spôsob cvingra; osídlenie doložené archeologickými objavmi z mladšej doby kamennej a z obdobia Keltov (zdroj: Kapitulská ulica (Bratislava), in: Wikipédia (1. 4. 2020)).

 :: geografia.


kardinalita lat. − mohutnosť.


karencia lat. − ujma, nedostatok, zrážka (odobranie).


karencia (medicína) − chorobný stav vyvolaný nedostatkom niektorých živín alebo niektorých špecificky účinných látok nevyhnutných vo výžive.


karencia (psychológia) − stav, ktorý zapríčiňuje dlhodobé neuspokojovanie základných duševných potrieb. Ide tu o zníženú alebo nepostačujúcu psychickú stimuláciu ľudského jedinca.


Karibské more – Karibik – tropické more Atlantického oceánu na západnej hemisfére južne od Mexického zálivu.

 :: geografia.


karoséria automobilu – skupina súčiastok automobilu tvoriaca vnútro slúžiace ako priestor pre využitie vozidla podľa jeho účelu, chráni posádku automobilu pred nepriaznivými vonkajšími vplyvmi a vytvára vhodné podmienky na riadenie vozidla. V karosérii je uložená


Karpaty – karpatský oblúk – geomorfologická podsústava Alpsko-himalájskej sústavy tvorená (po Škandinávskych vrchoch) druhým plošne najrozsiahlejším pohorím Európy na západe hraničiacim s Alpami a na juhozápade s Dinármi a ležiacim na území Rakúska, Česka, Slovenska, Poľska, Maďarska, Ukrajiny, Rumunska a Srbska s dĺžkou približne 1 500 km. Na území Slovenska je najvyšším bodom Karpát Gerlachovský štít (2 655 m n. m.).


karta tal – kus tvrdšieho papiera na rozličné účely, napr. zápisy.

 :: karta hracia, karta platobná, kartotéka, karty, karty sedmové.


karta hracia − list papiera s obrázkom, ktorý sa používa na hranie kartových hier.

 :: karty sedmové.


karta platobná – plastová karta štandardizovanej veľkosti vybavená magnetickým kódom (pásikom) alebo čipom slúžiaca ako platobný prostriedok bezhotovostného platobného styku umožňujúca majiteľovi vyberať hotovosť z bankomatu alebo na pobočke banky a uhrádzať platby za tovary a služby pomocou platobného terminálu, imprintera.

Druhy platobnej karty:

    • kreditná karta,
    • debetná karta.

:: bankovníctvo.


kartografia gr. − súhrn vedeckých a technických postupov, ktoré spracúvajú výsledky priamych meraní na zemskom povrchu, iných nebeských telesách, alebo využívajú jestvujúcu dokumentáciu a informácie za účelom vyhotovenia,  rozmnoženia a využitia máp a náuka (samostatný vedný odbor) o tom všetkom.

 :: model kartografický.


kartotéka gr. > nem. − lístkovnica − zbierka lístkov, listov, karát s určitými údajmi, usporiadaná abecedne, numericky alebo iným spôsobom.


karty − lístky z kartónu s vyobrazenými figúrami, používané na hranie rozličných hier.

 :: karta hracia, karty sedmové.


karty sedmové


Kaspické more – bezodtokové najväčšie jazero na svete na juhozápade Ázie, ktorého plocha (bez ostrovov) je 368 000 km2 a hladina je 28 m pod hladinou svetového oceánu; zvyšok Tethys.


katal gr. – značka kat – odvodená jednotka SI: 1 kat = 1 mol·s−1 . :: chémia.


katalóg gr. − systematický zoznam alebo súpis entít, zostavený podľa abecedy, vecnosti, mena atď.


katarzia (psychoanalýza) – špeciálny spôsob terapeutického pôsobenia, umožňujúceho odreagovanie silných traumatických zážitkov, ktoré boli potlačené do nevedomia a boli príčinou neurotických konfliktov (226;129).


katarzia (psychológia) – uvoľnenie emocionálneho napätia, buď spontánne, alebo za pomoci psychoterapeutických techník (226;129).


katedra gr. − základná jednotka alebo zložka vysokej školy, organizovaná podľa vedného odboru, ktorej kolektív zabezpečuje pedagogický proces (výučbu) a rieši vedeckovýskumné úlohy z daného vedného odboru.

 :: katedra filozofie, výskum vedecký.


Katedrála svätého Martina v Bratislave − Dóm svätého Martina, do roku 2008 Konkatedrála svätého Martina – najväčší a najvýznamnejší kostol v Bratislave zasvätený Svätému Martinovi z Tours; kostol je od 8. 3. 2008 sídelnou katedrálou bratislavského arcibiskupa, metropolitu Západnej provincie Slovenska.

Katedrála svätého Martina je trojloďový gotický kostol, najvýznamnejšia sakrálna stavba Bratislavy. Kostol bol postavený na mieste pôvodného románskeho kostola. Nachádza sa v Starom Meste.

Miesto, na ktorom súčasný chrám stojí, bolo od nepamäti centrom spoločenského a cirkevného diania v meste; dá sa predpokladať, že na tomto území bolo jadro vznikajúceho mesta na prelome 12. a 13. storočia.

 :: Bratislava, geografia, koruna na veži Dómu sv. Martina v Bratislave, kresťanstvo, Wederin (zvon).


kategória (matematika) – kolekcia objektov a morfizmov tvoriaca  súčasť predmetu teórie kategórií a slúžiaca na opis jednotlivých odvetví modernej matematiky.


kategória gramatická − kategoriálny význam, všeobecný gramatický význam − základná jednotka gramatickej stavby jazyka, generalizovaný významový útvar vyjadrovaný ustálenými a záväznými tvarovými prostriedkami; spojenie gramém.

Gramatické kategórie sa členia na

    • morfologické kategórie,
    • syntaktické kategórie.

:: graméma, kategória lexikálno-gramatická, lingvistika.


kategória gramatická času − významový útvar reprezentujúci vzťah deja označovaného slovesom k času prehovoru alebo k momentu reči.

 :: lingvistika.


kategória lexikálno-gramatická − lexikálna a zároveň gramatická kategória, napríklad slovesný vid.

 :: lingvistika.


katión gr. – kladný ión – kladne nabitý ión, ktorý vznikne, keď atóm odovzdá elektrón v deji, nazývanom oxidácia.

 :: chémia, ión, väzba iónová.


katóda (elektronika) − elektróda so záporným napätím.

 :: fyzika.


katóda (fyzika) – záporná elektróda elektrónky, galvanického článku atď., čiže elektróda pripojená na záporný pól elektrického zdroja.


katolicizmus gr. − jeden zo základných smerov kresťanstva, katolícke náboženstvo, katolícka viera, učenie a organizácia katolíckej cirkvi.

 :: abatiša, Katedrála svätého Martina v Bratislave, Katolícka univerzita v Ružomberku, kresťanstvo, modlitba (katolicizmus), Najsvätejšia Trojica, Svätá Trojica, teológia katolícka, vzkriesenie tela (katolicizmus).


Katolícka univerzita v Ružomberku – verejnou vysokou školou s konfesijným charakterom, ktorej poslanie vyplýva z dokumentu Jána Pavla II. o katolíckych univerzitách Ex corde ecclesiae (Zo srdca Cirkvi), kde hneď v úvode sa uvádza: „Katolícka univerzita, vychádzajúc zo srdca cirkvi, sa zaradila do prúdu tradície, ktorá sa začala pri vzniku univerzity ako inštitúcie. Odvtedy bola vždy vynikajúcim centrom tvorivej sily a šírenia vedomostí pre blaho a úžitok ľudstva. V zmysle svojho poslania sa univerzita ako Universitas magistrorum et scholarium venuje výskumu, učeniu a vzdelávaniu študujúcich, ktorí sú s učiteľmi slobodne spojení v rovnakej láske k vede. (...) Cirkev skúma pomocou svojich katolíckych univerzít a pomocou ich humanistického a vedeckého dedičstva tajomstvá človeka a sveta, a preniká ich svetlom darovaného zjavenia. (...) Cťou a zodpovednosťou katolíckej univerzity je venovať sa bez výhrad veciam pravdy. To je jej vlastný spôsob ako slúži dôstojnosti človeka a súčasne poslaniu Cirkvi. (...) Katolícka univerzita sa oveľa viac vyznačuje slobodným hľadaním celej pravdy o svete, o človeku a Bohu.“

 :: škola vysoká.


káva arab. 1. plod kávovníka; 2. aromatický nápoj pripravený z rozomletých pražených zŕn (plodov) kávovníka.

 :: kaviareň.


kaviareň arab. − menšie pohostinské zariadenie, v ktorom sa podávajú rôzne druhy káv, čajov a iných teplých a studených alkoholických i nealkoholických nápojov, ako aj užší sortiment zákuskov a lahôdok (zdroj: Kaviareň, in: Wikipédia).


kelvin vm. − základná jednotka SI.

 :: fyzika.


keramika gr. − 1. priemyselné odvetvie, ktoré sa zaoberá výrobou tehál rôznych tvarov, fajansových, porcelánových a iných výrobkov z keramických zemín metódou vypaľovania vopred vyformovaných predmetov; 2. ozdobné výrobky z pálených zemín (14;451 − 452).

 :: pulverizácia (keramika).


kilo- gr. − značka k − prvá časť jednotiek desiatkovej sústavy označujúca tisíci násobok (103).


kilogram gr. – základná jednotka hmotnosti v sústave SI; jednotka hmotnosti, jedna zo siedmich základných jednotiek sústavy SI; značka kg; definícia z roku 1989: „Kilogram sa rovná hmotnosti medzinárodného prototypu kilogramu.“

Medzinárodný prototyp kilogramu je uložený v Medzinárodnom ústave pre miery a váhy v Sèvres. jedna kópia je uložená v Slovenskom metrologickom ústave v Bratislave.

 :: fyzika.


Kimerijci – Kimerovia, Kimérovia, Kimmeriovia, Kimeri – indoeurópski kočovníci (indoeurópske kmene), ktorí boli predchodcami Skýtov v dnešnom južnom Rusku a okolí a ktorí v 8. stor. pr. n. l. prenikli z Kaukazu do Malej Ázie a Asýrie.

 :: akinakes (archeológia), archeológia, história.


kinematika gr. − časť mechaniky opisujúca priebeh mechanického pohybu telies (tvar dráhy a priebeh pohybu po dráhe) bez skúmania jeho príčiny. Predmetom kinematiky je zmena vzájomných polôh telies bez ohľadu na silové pôsobenie v priestore a čase. Kinematika odhliada od príčin pohybu, čiže neskúmajú sa v nej silové pôsobenia. Súčasťou predmetu kinematiky sú nehmotné body a nehmotné telesá, vyznačujúce sa iba geometrickými vlastnosťami.

Kinematika skúma závislosť fyzikálnych veličín, opisujúcich mechanický pohyb telies, od času a vzájomný vzťah medzi nimi pri rôznych formách pohybu bez toho, aby zohľadňovala, brala do úvahy príčiny, vyvolávajúce tento pohyb.

 :: fyzika.


kinematografia gr. – 1. pôvodne: spôsob fotografického zobrazenia skutočnosti na filmový pohyblivý pás; systém filmovej tvorby, výroby, distribúcie, techniky; 3. historicky, etnicky alebo teritoriálne zjednotená skupina filmových diel.

:: film.


kinetika gr. − časť dynamiky zaoberajúca sa vzťahmi medzi pohybom telies a silami na ne pôsobiacimi.

 :: fyzika.


kinezetika gr. – podproces neverbálnej komunikácie zahrnujúci pohyby tela v sociálnej interakcii a ich koordináciu.


klad gr. – skupina organizmov, zahrnujúca spoločného predka a všetkých potomkov, ktorí z neho vzišli.

Klady sa zobrazujú na fylogenetickom strome ako jeho vetvy.

 :: biológia.


klampiarstvo – kovospracujúce remeslo alebo odbor zameraný na zhotovovanie predmetov z plechu.


klaster (ekonómia) – miestna koncentrácia vzájomne prepojených firiem a inštitúcií v konkrétnom odbore, zahrnujúca skupinu priemyslových odvetví a ďalších subjektov dôležitých pre hospodársku súťaž.


klaviatúra klavíra − sústava klávesov klavíra, ktorých stláčaním sa vyludzujú tóny.


klavír akustický − rozmerný strunový hudobný nástroj (jednoduchý chordofón), ktorého zvuk vzniká chvením strún, zosilňovaným ozvučnicou, nad ktorou sú napnuté struny; struna sa uvádza do znenia dreveným kladivkom potiahnutým vrstvami plsti a zakončujúcim klávesovú mechaniku pridanú ku klávesu, na ktorý pôsobí klavirista.

 – P: Schiff, A..

 :: hudba, klaviatúra klavíra, sonáta klavírna.


klenotníctvo nem. – umelecký odbor, ktorý sa zaoberá opracúvaním a úpravou drahých kovov a kameňov a výrobou šperkov, klenotnícke remeslo.

 :: rubín, zafír, zirkón.


klient (bankovníctvo) – fyzická alebo právnická osoba, ktorá má alebo mala uzatvorenú zmluvu k niektorému bankovému produktu.


klient (ekonómia) − (stály) zákazník využívajúci platené služby v oblasti peňažníctva, poisťovníctva, advokácie, opatrovateľstva a pod.


klinec − spravidla kovový tenký, špicatý predmet (výrobok) s hlavičkou na jednoduché a rýchle spájanie súčastí z mäkkého materiálu (dreva, kože, papiera, plastu atď.), pri ktorom sa využíva pružnosť spájaného materiálu udržiavajúca zatlčený klinec v diere. Na klinci je výrazný driek klinca a hlava klinca.


kľúč notový – grafický znak na začiatku notovej osnovy určujúci postavenie nôt v nej.

 :: hudba.


kľúč určovací − odborná publikácia na určovanie prírodnín podľa ich charakteristických vlastností.


kmeň (lingvistika) – časť slovného tvaru po odpojení gramatickej alebo formovej morfémy.


kmeň stromu – časť stromu, ktorej úlohou je niesť korunu a viesť vodu a výživné látky z koreňov do koruny stromu.


kmit − jedna zmena v rámci kmitania, časť kmitavého pohybu, pri ktorom hmotný bod prejde všetkými polohami a vráti sa späť odkiaľ vyšiel.

 :: frekvencia (fyzika), fyzika, kmitanie, oscilácia.


kmitanie − oscilácia, kmitavý pohyb − pohyb fyzikálnej sústavy (napr. hmotného bodu), pri ktorom sa systém po vychýlení vždy vráti do rovnovážnej polohy. Jedna zmena v rámci kmitania sa nazýva aj kmit, prechod z jednej krajnej polohy do opačnej sa niekedy nazýva kyv. Perióda je čas, za ktorý sústava vykoná jeden kmit, frekvencia je počet kmitov za jednu sekundu. Pre kmitavý pohyb je typické, že sa striedavo mení kinetická energia systému na potenciálnu a naopak.

 − I: Kmitajúce závažie, in: Wikipédia.

 :: fyzika.


knieža − náčelník kmeňa, panovník; príslušník vysokej šľachty.

 :: história, kniežatstvo.


kniežatstvo − hodnosť kniežaťa alebo územie pod vládou kniežaťa alebo forma štátu na čele s kniežaťom.

 :: história.


kniha − 1. slovesné alebo obrazové dielo vydané tlačou v samostatnom zväzku; časť rozsiahlejšieho slovesného diela.

Informácie o knihe podávajú napríklad tieto jej zložky:

    • záložka na obálke knihy,
    • obsah knihy,
    • menný a vecný register knihy,
    • marginálie knihy,
    • resumé knihy alebo abstrakt knihy,
    • použitá literatúry.

2. zväzok listov alebo tlačív, napr. album.

:: kniha odborná, kniha pozemková, kniha praktická, kniha teoretická, kniha verejná, príručka, učebnica.


kniha liturgická – 


kniha odborná – kniha obsahujúca text zameraný na otázky určitého vedného odboru alebo určitej oblasti praxe.


kniha pozemková − verejná kniha na záznam o držbe a vlastníctve nehnuteľností (pozemkov); obsahuje úradne vedený súpis pozemkov určitého územného celku (obce) s údajmi o príslušných právnych vzťahoch s prílohami (najmä mapami).


kniha praktická – typ knihy obsahujúci konkrétne poznanie faktov a zákonov činnosti:

    • výrobná literatúra (väčšina),
    • technické príručky,
    • lekárska literatúra (väčšina),
    • inštrukcie,
    • technická dokumentácia,
    • výuková literatúra (časť) (cf 311;177).


kniha teoretická – typ knihy prezentujúci vedecké poznanie; priraďuje sa k nemu vedecká literatúra, časť výukovej literatúry, časť výrobnej a spoločensko-ekonomickej literatúry (cf 311;177).


kniha verejná − archívny materiál, ktorý slúži vonkajšej potrebe, pričom táto služba spočíva v tom, že nahradzuje vyhotovovanie jednotlivých listín alebo v tom, že zápisom listinnej povahy poskytuje plnú dôveryhodnosť.

Verejné knihy sa členia na:

 :: matrika.


knihovníctvo − špecifický sociálny jav tvorený knižnicami alebo sústavou knižníc, knižničnými systémami, činnosťami v samých knižniciach a v širokom spektre ich spoločenských súvislostí vrátane ich teoretickej (seba)reflexie v podobe knižničnej a informačnej vedy.

 :: Spolok slovenských knihovníkov a knižníc (SSKK), zväzok (knihovníctvo).


knižnica – kultúrna inštitúcia informačnej a vzdelávacej povahy, ktorá zhromažďuje, spracúva a uchováva knižničný fond a poskytuje knižničné a informačné služby čitateľom a používateľom.

Latinčina o knižnici hovorí:


tu mŕtvi žijú, tu nemí rozprávajú


Na portáli pre knižničnú a informačnú teóriu a prax InfoLib knižnicu charakterizujú slovami:

„

    • je (to, J.P.) kultúrna, informačná a vzdelávacia ustanovizeň, ktorá je právnická osoba alebo súčasť právnickej osoby
    • získava, spracúva, uchováva, ochraňuje a sprístupňuje knižničný fond a poskytuje knižnično informačné služby
    • zabezpečuje slobodný prístup k informáciám šíreným na všetkých druhoch nosičov
    • napomáha uspokojovanie kultúrnych, informačných, vedeckovýskumných a vzdelávacích potrieb
    • podporuje celoživotné vzdelávanie a duchovný rozvoj 
    • plní svoje úlohy poskytovaním knižnično-informačných služieb z vlastných knižničných fondov a sprístupňovaním vonkajších informačných zdrojov“.


Podľa toho istého portálu knižnice v Slovenskej republike tvoria v zmysle Zákona č. 122/2015 Z. z. o knižniciach knižničný systém ako súčasť štátneho informačného systému:


    • národná knižnica
    • vedecké knižnice
    • akademické knižnice
    • verejné knižnice
    • školské knižnice
    • špeciálne knižnice


Pracovníkom knižnice je knihovník.

 – I: Zoznam knižníc v SR (10012022).

 :: knihovníctvo, knižnica (Zákona č. 122/2015 Z. z. o knižniciach), Spolok slovenských knihovníkov a knižníc (SSKK), systém vzdelávací.


knižnica (nábytok) – skriňa na knihy.


knižnica (Zákona č. 122/2015 Z. z. o knižniciach) – „kultúrna, informačná a vzdelávacia inštitúcia, ktorá dopĺňa, odborne eviduje, spracováva, uchováva, ochraňuje, využíva a sprístupňuje svoj knižničný fond, poskytuje knižnično-informačné služby, napomáha uspokojovať kultúrne, informačné, vedeckovýskumné a vzdelávacie potreby používateľov a podporuje ich celoživotné vzdelávanie, informačnú gramotnosť, tvorivý osobný rozvoj a jazykovú rozmanitosť“ (§ 2 ods. 1).


kocka − kváder, ktorého podstavy a steny sú zhodné štvorce:

  Povrch S = 6a2

  Objem V = a3

  Uhlopriečka steny us = a √2 ≈ 1,414a

  Uhlopriečka telesa u = a √3 ≈ 1,732a


:: geometria, kocka hracia.


kocka hracia – kocka určená na hranie:

.

Hraciu kocku niekedy považujú za symbol náhody, pričom pravdepodobnosť, že pri jednom hode padne šestka je 1/6. Hody hracou kockou možno opakovať.

Hod hracou kockou je príkladom procesu (deja), ktorý sa v teórii pravdepodobnosti nazýva pokus. Možnosť ľubovoľne-krát opakovať pokus tvorí tú jeho vlastnosť, ktorá sa v teórii pravdepodobnosti nazýva hromadnosť. Výsledok hodu kockou je náhodný, a preto sa tento výsledok označuje ako náhodný jav alebo náhodná udalosť: spomenuté padnutie šestky je náhodný jav (prvotný jav, jav) alebo náhodná udalosť. Taký výsledok hodu kockou, ktorý nemôže nastať, napr. padnutie sedmičky, je nemožná udalosť.

 :: pokus náhodný (teória pravdepodobnosti), teória pravdepodobnosti, udalosť.


kód fr. − sada znakov, zastupujúcich inú sadu znakov a ich významov;  súhrn pravidiel kódovania. Kód zahrnuje preklad i skrytie (cf 188;89).

 :: kód (informatika), kód jazykový (lingvistika), kód strojový (informatika), kódovanie.


kód (informatika) –  spôsob záznamu informácie, napr.


kód jazykový (lingvistika) − komunikačný prostriedok, jedna zo základných zložiek jazykovej komunikácie tvorená sústavou jazykových znakov a jazykových pravidiel (slovná zásoba a gramatika jazyka) (182;30).


kód strojový (informatika) − strojový jazyk, angl. machine code, machine language − programovací jazyk počítača, jazyk, v ktorom sa zapisuje strojový program; je to binárny kód (tvorený jednotkami a nulami), ktorý môže priamo vykonať centrálna jednotka počítača.

Toto binárne znázornenie je pre človeka ťažko čitateľné, preto programy, ktoré sa majú vykonať priamo na počítači, sa nepíšu v strojovom jazyku, ale vo vyšších programovacích jazykoch, ktoré sú bližšie jazyku človeka, zrozumiteľnejšie a zápis programu je stručnejší.

Procesor však už tomuto jazyku nerozumie, a preto je potrebný prekladač, ktorý preloží program z vyššieho jazyka do jazyka strojového.


kódex lat. – rukopisná kniha, ktorej forma sa ustálila v období neskorej antiky, v 2. – 4. stor. n. l., rozširovala sa opisovaním, ktoré uskutočňovali pisári (scribae) a jej používanie bolo predurčené predovšetkým pre centrá vzdelanosti a pre vyššie spoločenské kruhy.

Táto forma knihy sa vyznačuje súdržnosťou listov dosiahnutou zložením vrstiev písacej látky spevnených väzbou.

Kódex nahradil papyrusový a pergamenový zvitok (128;159, 200, 759;66).


kodifikácia (lingvistika) − vedecké poznanie normy spisovného jazyka, ktoré je zachytené v príručkách a prijímané používateľmi jazyka v istom období ako záväzné (154;631).

 :: kodifikácia.


kodifikácia (právo) − kodifikovanie, uzákonenie, uzákoňovanie − zjednotenie alebo úprava právnych pomerov alebo zjednotenie právnych predpisov právneho odvetvia do podoby zákonníka (kódexu) alebo zákona (154;630 − 631).

 :: kodifikácia.


kódovač informácie (informatika) – kodér – časť komunikačného systému, ktorá sa používa na kódovanie informácie do podoby vhodnej na jej prenos prenosovým kanálom.


kódovanie fr. − zobrazenie alebo transformácia určitých objektov, udalostí alebo stavov do sústavy iných objektov, udalosti alebo stavov podľa súboru pravidiel zvaného kód. Kódovanie je predpoklad akejkoľvek komunikácie.


kódovanie (lingvistika) − zložka komunikačnej aktivity spočívajúca v myslenom formovaní obsahu informácie do jazykovej podoby vo vedomí hovoriaceho (píšúceho) (182;31).


kódovanie informácie (informatika) – časť komunikačného procesu realizovaná kódovačom informácie do podoby vhodnej na prenos informácie prenosovým kanálom.


koeficient lat. − to, čo sa spája s niečím iným dávajúc určitý výsledok; v matematike: známy činiteľ (konštanta) vo výraze s neznámou premennou, ktorým ju násobíme.

 :: koeficient binomický.


koenzým (biochémia) – „organická látka nebielkovinového charakteru, odvodená od niektorého z vitamínov, zabezpečujúca účinok niektorých enzýmov“ (154;632 – 633).


koherencia (lingvistika) – vnútorná (hĺbkovovýznamová) organizovanosť textu spočívajúca vo významovej, časovej a priestorovej súvislosti jeho zložiek, realizujúca sa pomocou témy, ukazovateľov času alebo miesta, číslovaním častí textu atď.


kohézia (fyzika) – súdržnosť – súhrn síl, ktorými sa navzájom priťahujú častice tej istej tuhej alebo kvapalnej látky.


koleso hnacie – koleso slúžiace na poháňanie a samo môže byť poháňané motorom.


komasácia lat. − sceľovanie, scelenie pozemkov.


kombinácia lineárna – súčasť predmetu lineárnej algebry spočívajúca v istom zovšeobecnení násobenia a sčítania pre čísla.

 :: algebra lineárna.


kombinatorika lat. – náuka o vytváraní skupín (kombinácií, variácií a permutácií). Kombinatorika sa zaoberá vytváraním k-prvkových skupín z n-prvkovej množiny a určovaním počtu týchto skupín, pozri pätica.

Poznatky z kombinatoriky sa uplatňujú pri riešení mnohých úloh v rámci počtu pravdepodobnosti, ktorý tvorí matematický základ matematickej štatistiky.

:: číslo kombinačné, matematika, pätica.


Komenský, Jan Amos (28. 3. 1592 Slovácko − 15. 11. 1670 Amsterdam, Nizozemsko) − moravský (ale prisvojujú si ho aj Maďari, Slováci, Nemci a pod.) pedagóg, jazykovedec, prírodovedec, humanista, filozof, politik. Mal slovenských predkov. Jeho priezvisko je pravdepodobne odvodené od obce Komňa v okrese Uherské Hradiště.

Vyštudoval teológiu a bol vysvätený za kňaza Jednoty bratskej. Táto cirkev patrila k protestantským cirkvám v Čechách a hlásila sa k husitským tradíciám.

Po porážke českých stavov v bitke na Bielej hore sa Komenský musel skrývať pred cisárskymi vojskami. V tom čase mu na mor zomrela manželka i dve deti. Východisko z trpkej situácie hľadal v práci. Vtedy začal pracovať na svojej knihe Labyrint světa a ráj srdce.

V roku 1628 opustil Moravu a začal svoju púť po Európe. Finančne ho pri tom podporovali bohatí mecenáši, ktorí si vážili jeho prácu.

Zavádzal úplne nové spôsoby v školskej dochádzke. Hlásal, že školská dochádzka musí byť povinná pre každé dieťa, či je bystré alebo hlúpe, bohaté alebo chudobné. Preslávil sa na svoju dobu revolučnými pojmami „opakovanie je matkou múdrosti“ a „škola hrou“.

Jeho filozofia sa nazýva pansofia. Ústrednou filozofickou ideou J. A. Komenského je myšlienka jednej harmónie ovládajúcej celý kozmos. Komenského filozofické otázky sa sústreďujú na súvislosť zmyslu všetkého bytia.

Tak ako je pre prístup F. Bacona k svetu príznačná indukcia, a pre R. Descarta evidentná dedukcia more geometrico, tak je pre Komenského typický postup synkritickou metódou.

 − D: Linguae Bohemicae thesaurus, hoc est lexicon plenissimum, grammatica accurata, idiotismorum elegantiae et emphases adagiaque (Poklad jazyka českého), 1612 − 1656; Problemata miscellanea, 1612; Sylloge quaestionum controversarum, 1613; Grammaticae facilioris praecepta, 1614 − 1616; O andělích, 1615; Theatrum universitatis rerum, 1616 − 1627; Retuňk proti Antikristu a svodům jeho, 1617; O starožitnostech Moravy, 1618 − 1621; Spis o rodu Žerotínů, 1618 −1621; Mapa Moravy (Moraviae nova et post omnes priores accuratissima delineatio autore J. A. Comenio), 1618 − 1627; Listové do nebe, 1619; Manuálník aneb jádro celé biblí svaté, 1620 − 1623; Pŕemyšlování o dokonalosti kŕesťanské, 1622; Nedobytedlný hrad jméno Hospodinovo, 1622; Truchlivý, díl první, 1623; Labyrint světa a lusthaus srdce, 1623; O poezí české, 1623 − 1626; Truchlivý, díl druhý, 1624; O sirobě, 1624; Pres boží, 1624; Centrum securitatis, 1625; Vidění a zjevení Kryštofa Kottera, souseda a jircháře sprotavského, 1625; Překlad některých žalmů, 1626; Didaktika česká, 1628 − 1630; Didactica magna, 1633 − 1638; Schola pansophica, 1650 − 1651; Primitiae laborum scholasticorum, 1650 − 1651; Opera didactica omnia, 1657; De bono unitatis et ordinis, 1660; De rerum humanarum emendatione consultatio catholica; Orbis pictus; Brána jazykov otvorená; Schola ludus.

 :: didaktika (Komenský, J. A.), filozofia 17. stor., filozofia česká, pansofia, slobodomurárstvo, synkritizmus, synkríza (Komenský, J. A.), výchova a vzdelávanie (Komenský, J. A.).


komodifikácia lat. – proces premeny na komoditu.


komodita lat. – surovina, materiál, s ktorým sa obchoduje na organizovaných (medzinárodných) trhoch; predmet obchodu, tovar určený na predaj, spravidla primárny produkt výroby (154;666).

Proces premeny niečoho na komoditu je komodifikácia.


komparatistika − porovnávacia veda alebo špecifický odbor či výskumná špecializácia, ktorá pracuje metódou porovnávania čiže komparácie. Napr. porovnávacia jazykoveda, porovnávacia literárna veda, porovnávacia právna veda, komparatívna religionistika atď.

V rámci komparatistiky sa vedecké poznatky produkujú komparáciou svojho predmetu, pričom predpokladom tejto komparácie (porovnávania) je rôznorodosť predmetu poznávania – porovnávaného predmetu, čiže toho, čo sa porovnáva (lat. comparatum), prvý prvok komparácie.

Predmet, s ktorým sa porovnáva comparatum je comparandum, čiže to, čo sa má porovnať s prvým prvkom komparácie.

Zjednocujúcim prvkom komparácie je tertium comparationis, ktorý určuje, v ako vzájomnom vzťahu sú comparatum a comparandum a tvoria ho zhodné znaky umožňujúce rozumné porovnávanie, rozumnú mieru abstrakcie (zovšeobecnenia), napr. pri porovnávaní pojmov musí ísť o pojmy s porovnateľným obsahom a rozsahom, pričom výber týchto pojmov sa uskutočňuje na základe všeobecnejšie vyššieho pojmu, ktorým je práve spomenuté tertium comparationis.

 :: komparatistika právna.


komparatistika právna – časť právnej vedy, ktorej náplňou je porovnávanie (komparácia) práva s cieľom získať týmto spôsobom nové poznatky, čiže jednak zistenie zhody a rozdielu medzi porovnávanými objektmi, napr. obsahu právnych noriem a foriem právnych noriem, jednak ich vysvetlenie a zhodnotenie.

Hlavnou metódou právnej komparatistiky je komparatívne metóda.


kompartment (biológia) – časť biologického systému oddelená od ostatných definovaným rozhraním.


kompetencia lat. – predpoklad pre nejakú reálnu činnosť alebo výkon.

 :: kompetencia, in: Hlavná časť, kompetencia (Chomsky, N.), kompetencia (Mertens, D.), kompetencia matematická.


kompetencia (Chomsky, N.) – mentálnu schopnosť rodeného hovorcu (native speaker) vytvárať na základe znalosti gramatických pravidiel nekonečné množstvo viet príslušného jazyka, resp. na základe tejto znalosti tieto vety prijímať od iných hovorcov a interpretovať ich.


kompetencia (Mertens, D.) – predpoklady alebo spôsobilosti pre výkon povolania.


kompetencia matematická – schopnosť a ochota používať matematické modely myslenia a prezentácie (vzorce, modely, diagramy, grafy, tabuľky).

 :: matematika.


kompilátor (informatika) – prekladač – program schopný preložiť zdrojový kód napísaný v niektorom programovacom jazyku do iného programovacieho jazyka, napr. (najčastejšie) do strojového kódu.


kompletizácia lat. − kompletáž, kompletizovanie − proces spájania jednotlivých častí do celku.


komplex (psychológia) – významový útvar tvorený súborom pocitov, ktorý ovplyvňuje správanie človeka.


komplexný lat. − celkový, súhrnný, súborný, všestranný, opak simplexného.


kompozícia lat. – skladanie, zloženie, zostavovanie, zostavenie, zostava.

 :: kompozícia (umenie), kompozícia prvkov x a y.


kompozícia (umenie) – spôsob usporiadania prvkov do harmonického celku (zvyčajne v umeleckom diele) (154;674).


kompozícia prvkov x a y – hodnota x ○ y (čítaj: x krúžok y) binárnej operácie v bode (x, y).

Ak je operáciou sčítanie, tak kompozícia sa nazýva súčtom.

Ak je operáciou násobenie, tak kompozícia sa nazýva súčinom.

 :: algebra, matematika.


kompozitum vlastné p. zloženina vlastná


komunikácia (informatika) − prenos dát.

 :: dorozumievanie, výmena informácií.


komunikácia digitálna − prenos digitálnych dát.


komunikácia dokumentová – súbor ľubovoľných komunikačných aktov a procesov realizovaných prostredníctvom dokumentov (311;33).


komunikácia elektronická – komunikácia prostredníctvom výpočtovej techniky a globálnych informačných sietí.

 :: komunikácie elektronické.


komunikácia jazyková − prírodno-psychicko-spoločenský proces pozostávajúci z informácie, komunikačných prostriedkov, komunikačnej siete a komunikačnej aktivity (182;30 − 31).

 :: akt rečový, jazyk, jazyk (lingvistika), lingvistika.


komunikácia pedagogická – špecifický druh sociálnej komunikácie uskutočňujúcej sa vo výchove.

 :: pedagogika.


komunikácia sociálna – komunikácia v rámci spoločenského kontaktu.


komunikácia verejná – pozemná komunikácia, ktorú môže používať ktokoľvek. K verejným komunikáciam sa zaraďujú o. i. tieto pozemné komunikácie:

    • diaľnica,
    • cesta,
    • miestna komunikácia,
    • verejne prístupná účelová komunikácia...


komunikácie elektronické − zabezpečovanie výmeny alebo prenosu informácií formou obrazu, zvuku, textu po elektronických komunikačných sieťach.

 :: komunikácia elektronická.


komunikát lat. – výsledok komunikácie vytvorený participantom komunikačnej situácie a pozostávajúci z verbálnej a neverbálnej zložky, napríklad jazykový prejav, prehovor, text, správa...


komunizmus vedecký − súčasť marxizmu-leninizmu tvorená náukou, ktorej predmetom je komunistická spoločensko-ekonomická formácia a ústrednou problematikou − robotnícka trieda a boj za socializmus a komunizmus, prebiehajúci v rozličných konkrétno-historických podmienkach. Základný text vedeckého komunizmu je Manifest komunistickej strany, ktorý roku 1848 napísal K. Marx a F. Engels (cf 11;542 – 543).


komutatívnosť (matematika) – vlastnosť algebrických operácií spočívajúca v nezávislosti ich výsledku od poradia operandov; vlastnosť binárnych operácií spočívajúca v tom, že vzájomná zámena prvkov vstupujúcich do operácie nemá vplyv na jej výsledok.


komutatívnosť sčítania dvoch alebo viacerých čísel − možnosť zmeniť poradie jednotlivých sčítancov, napr. 4 + 8 = 8 + 4 = 12.

Všeobecne pre ľubovoľné a, b ∈ ℕ platí a + b = b + a.

 :: matematika.


komutatívny (matematika) − nezávislý od poradia jednotlivých komponentov, zameniteľný.

Napríklad binárna operácia je komutatívna, ak pre každú dvojicu prvkov a, b platí a * b = b * a.

Násobenie reálnych čísel je komutatívne, napr. 8 . 3 = 3 . 8.

Ale odčítanie reálnych čísel nie je komutatívne, napr. 8 – 3 ≠ 3 – 8.

 :: sčítanie (matematika).


konanie (psychológia) – viac-menej vedomá motorická činnosť človeka zameraná na určitý cieľ, na realizáciu rozhodnutia, na riešenie určitej úlohy, na uskutočnenie zámeru (226;134).

 :: vôľa (psychológia).


konanie právne – právna skutočnosť, spočívajúca vo vôľovom ľudskom správaní v súlade s platným právom alebo v prejavovaní vytvorenej vôle voči tretím osobám; uskutočňovanie právnych úkonov.

:: právo.


konanie súdne − procesná činnosť súdu, účastníkov a zúčastnených osôb v čase od podania návrhu po jeho právoplatné vybavenie.

Rozlišuje sa súdne konanie

    • občianske,
    • trestné,
    • správne,
    • pred ústavným súdom.

 :: právo, vec predmetná (právo).


konatívny lat. – snahový, týkajúci sa konania alebo správania, vôľový.


koncentrácia (chémia) – stavová veličina spočívajúca v látkovom množstve rozpustenej látky v rozpúšťadle.


koncil ekumenický – zhromaždenie biskupov a cirkevných predstaviteľov z celého sveta, ktorých rozhodnutia vo veciach viery, mravov, disciplíny a pod. sú záväzné pre celú Cirkev. Ekumenické koncily sú zvolávané pápežmi (v minulosti aj panovníkmi).

 :: koncil ekumenický 1..


koncil ekumenický 1. – prvý nicejský, ktorý sa konal 20. mája až 25. júla roku 325 Nikaii a zúčastnilo sa ho od 200 do 318 biskupov predovšetkým z východnej časti Rímskej ríše. Koncil bol zvolaný cisárom Konštantínom Veľkým. Koncil odsúdil Ariánov blud, definoval, že Ježiš Kristus je jednej podstaty s Otcom a formuloval Vyznanie viery (Nicejské vyznanie viery).

Základy starorímskej baziliky, v ktorom sa konal prvý ekumenický koncil, boli nájdené dva metre pod vodou jazera Iznik.

 – I: Archeológovia našli miesto, kde sa konal prvý koncil v dejinách kresťanstva, in: Hlavná správy 21. 9. 2018, Nicejské vyznanie viery, in: Wikipédia.


koncovka (lingvistika) – gramatická morféma na konci ohybných slov vyjadrujúca gramatické kategórie.


končatiny – lat. extremitas – časti tela, slúžiace na pohyb (dolné končatiny) alebo na prácu (horné končatiny).


končatiny dolné – lat. membra inferiora, sg. membrum inferius –  časti tela, slúžiace na pohyb; začínajú panvovým kĺbom pokračujú stehnom, ktoré je kolenným kĺbom spojené s predkolením. Predkolenie pokračuje členkom a končí chodidlom.

 :: chôdza.


končatiny horné – lat. sg. membrum superius – časti tela, slúžiace na prácu; začínajú ramenným kĺbom, pokračujú ramenom, ktoré je lakťovým kĺbom spojené s predlaktím. Na predlaktie nadväzuje zápästie a ruka.


konektor (elektrotechnika) − mechanicko-elektrický rozoberateľný spoj dvoch elektrických vodičov (káblov) alebo mechanicko-elektrické pripojenie vodiča (kábla) k pevnému elektrickému bodu alebo mechanicko-elektrické spojenie dvoch pevných bodov.)

Konektor zvyčajne pozostáva z dvoch častí:

    • zástrčka,
    • zásuvka.


Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ SR) – dobrovoľné združenie odborových zväzov a im na úroveň postavených odborových združení v Slovenskej republike, ktoré sa združili kvôli obhajobe práv a oprávnených záujmov členov odborov.


konkordancia (genetika) − zhoda určitých znakov alebo znaku, napr. u dvojčiat.


konkordancia biblická − usporiadanie mien a slov, ktoré sa vyskytujú v textoch Biblie, podľa abecedy (verbálna konkordancia) alebo podľa tematických okruhov (reálna konkordancia).


konsonancia lat. – súzvuk, súlad, taká kombinácia prvkov, ako tóny, farby, tvary..., ktorá vyvoláva príjemné vnemy, dojmy a pocity (226;135).

 :: konsonancia (hudba).


konsonancia (hudba) – ľubozvuk, súzvuk dvoch alebo viacerých tónov, ktoré pôsobia príjemne, uspokojivo, vyrovnane; tvoria dojem harmonickej statickosti. Rozlišuje sa:

    • akustická konsonancia,
    • dokonalá konsonancia,
    • harmonická konsonancia,
    • nedokonalá konsonancia... (205;11


konštanta lat. − číselná hodnota, ktorá sa nemení.

 :: konštanta, in: Hlavná časť, konštanta (matematika), konštanta Boltzmanova, konštanta Diracova, konštanta elektrická, konštanta gravitačná, konštanta Planckova.


konštanta (matematika) – číslo majúce pri danej úvahe rovnakú hodnotu, napr. Ludolfovo číslo π, Eulerovo číslo e atď.

 :: parameter (matematika).


konštanta Boltzmanova − k = 1,3805 × 10–23 J K–1.

 :: fyzika.


konštanta Diracova − kvantum účinku ħ = 1,05.10-34 Js, základná konštanta v kvantovej mechanike; s Planckovou konštantou h = 6,63.10-34 Js sa viaže prevodovým vzťahom ħ = h/2π. Tieto konštanty vystupujú vo vzťahoch, kvantitatívne spájajúcich časticový a vlnový charakter hmoty, napr. vzťah medzi energiou E fotónu a frekvenciou f svetelnej vlny a jej vlnovej dĺžky λ je

E=hf=hc,

kde c je rýchlosť šírenia svetla vo vákuu.

 :: fyzika.


konštanta elektrická − permitivita vákua − ε0 = 8,859 × 10–12 m–3 kg–1 s4 A2.

 :: fyzika.


konštanta gravitačná – konštanta v gravitačnom zákone, ktorej veľkosť κ = (6,6720±0,0041).10-11 kg-1.m3.s-2.


konštanta Hubblova – jeden zo základných kozmologických parametrov tvorený koeficientom úmernosti medzi rýchlosťou vzďaľovania sa a vzdialenosťou objektov pri expanzii vesmíru (H = v/R). Odhaduje sa približne na 70 km/s na megaparsek.

 :: kozmológia.


konštanta Planckova − zn. h; Planckovo účinkové kvantum, kvantum akcie, kvantum účinku − univerzálna fyzikálna konštanta súvisiaca s korpuskulárno-vlnovou povahou častíc a charakterizujúca oblasť kvantových javov: h = 6,63.10-34 Js.

 :: fyzika, princíp neurčitosti Heisenbergov.


konštanta Planckova redukovaná − v súčasnosti základná konštanta kvantovej teórie

ħ = 1.05×10−34 Js


Planckova redukovaná konštanta je prirodzená jednotka momentu hybnosti; vystupuje v prevodových vzťahoch medzi časticovými a vlnovými vlastnosťami objektov mikrosveta; v Heisenbergových reláciách neurčitosti sa vyskytuje na pravej strane.

 :: mechanika kvantová, princíp neurčitosti Heisenbergov.


konštrukcia geometrická – zostrojovanie geometrických útvarov z iných daných útvarov, napríklad konštrukcia trojuholníka.

 :: geometria.


konštrukcia gramatická (lingvistika) – útvar zložený aspoň z dvoch alebo z viacerých jednotiek, z ktorých každú možno samostatne rozvíjať, napr. je pokosené (5;53).


konštrukcia stavebná − zložka stavebného diela vytvorená spracovaním stavebných materiálov alebo zostavením konštrukčných dielov.


kontext lat. – „časť textu, ktorá je nejako zviazaná, alebo taká časť textu, v ktorej hľadáme nejaké vzťahy menších prvkov. Kontext, rovnako ako text, nemá výrazných hraníc“ (167;30).

 :: kontext objavovania, kontext zdôvodňovania, vzťah kontextu zdôvodňovania a kontextu objavu.


kontinent lat. – pevnina, svetadiel – „súvislá, suchá časť zemského povrchu vyčnievajúca nad hladinou morí a oceánov“ (154;711).


kontinuum lat. − niečo neprerušované, spojité, súvislé, vďačný objekt matematického alebo fyzikálneho modelovania, ktorého výsledkom je napr. fyzikálny model zvaný priestoročasové kontinuum.

 :: kontinuum (fyzika).


kontinuum (fyzika) – spojité prostredie.

Nahradenie kontinua systémom diskrétnych bodov je diskretizácia.


kontinuum priestoročasové − angl. space-time continuum − fyzikálny model (hmoty, reality, vesmíru) tvorený štvorrozmerným kontinuom s tromi priestorovými rozmermi a s jedným rozmerom časovým, pričom s časovým rozmerom sa viaže voľnosť pohybu len jedným smerom.

 :: priestoročas, fyzika.


kontradiktórnosť (právo) – rokovací spôsob súdneho procesu, spočívajúci v prenose dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu.


kontrakcia lat. – zmrštenie, zmršťovanie, zmenšovanie rozmerov, skracovanie, sťahovanie, stiahnutie.


kontrakcia dĺžok (teória relativity) – skracovanie priestoru s narastajúcou rýchlosťou.


kontraktilita lat. − stiahnuteľnosť − schopnosť stiahnuť sa, napr. vlastnosť cytoplazmy buniek.


kontroverznosť lat. – spornosť, vyvolávajúcnosť polemík, sporov, nezhôd.

Hľadanie ciest transformácie kontroverznosti na komplementáciu eventuálne nezlučiteľných významových útvarov a postupov, či dokonca praktických postupov je súčasťou predmetu synkriticizmu.


konzorcium lat. − združenie ekonomických subjektov, napr. bánk, zamerané na spoločné uskutočnenie určitej ekonomickej transakcie; prípadová spoločnosť, forma združenia podnikateľov na uskutočnenie jednej operácie alebo niekoľkých obchodných operácií na spoločný účet. Cieľom konzorcia je realizácia podnikateľského zámeru, ktorého rozsah presahuje kapitálové možnosti jedného účastníka alebo ktorého rizikovosť by bola pre jednotlivého podnikateľa príliš veľká (435;97).

 :: ekonómia.


koreň (lingvistika) − koreňová morféma, morféma majúca základný lexikálny význam slova: škol-, dom- (5;83).


korene stromu – časť stromu, slúžiaca na zásobovanie stromu živinami a vodou, ktoré strom berie zo zeme. Korene plnia aj mechanickú funkciu – držia strom na mieste.


kormidlo bicykla − hovor.: riadidlá na bicykli − zariadenie na riadenie a udržiavanie smeru smeru na bicykli.


korporácia lat. − spolok, spoločenstvo, zájmová organizácia, združenie osôb s právnou subjektivitou.

 :: korporácia (ekonómia), korporácia nadnárodná.


korporácia (ekonómia) − podnikateľská spoločnosť, ktorej členovia sú samostatnými právnymi subjektmi.

 :: korporácia nadnárodná.


korporácia nadnárodná – angl. Multinational corporation (MNC) – podnik / firma so sídlom v jednej krajine a prevádzkovaním svojej činnosti vo viacerých krajinách alebo štátoch prostredníctvom zahraničných, vlastnených alebo kontrolovaných dcérskych spoločností. 

 :: ekonómia, korporátny (ekonómia).


korporativizmus lat. − spolupracovanie spoločenských tried a skupín alebo štátna organizácia na profesijnom základe a ich teoretické alebo ideologické zdôvodňovanie opierajúce sa o ideu spolunáležitosti ľudí najmä v pracovnom procese.


korporátny (ekonómia) – súvisiaci s veľkými spoločnosťami s vysokým ročným obratom, ktoré sú súčasťou medzinárodných korporácií.


korpus (lingvistika) – jazykový korpus, angl. text corpus – súčasť predmetu korpusovej lingvistiky tvorená ohraničeným súborom textov alebo jazykových výpovedí zaznamenaným písmom alebo na zvukovom nosiči a vytvoreným na vedecko-výskumné a učebné ciele.


koruna stromu – časť stromu, ktorej úlohou je rozmiestňovať listy do priestoru, aby zachytili čo najviac svetla. V listoch sa uskutočňuje fotosyntéza.


koruna na veži Dómu sv. Martina v Bratislave – model svätoštefánskej koruny na špici Dómu sv. Martina predstavujúci najvýraznejší symbol korunovačného chrámu vo výške 85 m. Koruna bola na vežu slávnostne osadená 15. novembra 1846, 16 rokov po konaní poslednej korunovácie v katedrále.

Koruna je z medeného plechu a pozlátená. Vlastnú korunu vytvoril Karl Mayer, vankúš, na ktorom je koruna položená, vyhotovil Johann Gschnattl. Strapce pripevnené na vankúši sú vyplnené pieskom, aby sa nekývali vo vetre. Koruna aj s vankúšom je vysoká 156 centimetrov a váži 160 kilogramov (zdroj: SME Bratislava 31. 5. 2017).

 :: Bratislava, katedrála sv. Martina v Bratislave.


kov – „jeden z prvkov veľkej skupiny chemických prvkov s charakteristickými vlastnosťami: elektrickou a tepelnou vodivosťou, zlievateľnosťou, kujnosťou, ťažnosťou, nepriehľadnosťou, napr. železo, meď, olovo, využívaný na výrobu strojov, náradia, drôtov, mincí a pod.“ (154;766).

 :: chémia, kov polymorfný, metalurgia.


kov drahý – ušľachtilý kov – kov, ktorý je vzácny, v dôsledku čoho má vysokú cenu, vyznačuje sa vysokou špecifickou hmotnosťou, malou chemickou reaktibilitou (napr. sa nemení na vzduchu), krásnym vzhľadom, dobrou spracovateľnosťou, elektrickou vodivosťou. Drahé kovy sa môžu vyskytovať v rýdzej forme alebo vo forme zlúčenín.

K drahým kovom sa ráta:

    • zlato,
    • striebro,
    • platina,
    • palladium,
    • rhodium...

Drahé kovy sa používajús

    • ako platidlá,
    • na výronu mincí,
    • na výrobu šperkov...


kov polymorfný − kov schopný tvoriť viac druhov kryštalických mriežok.


kovotlačenie – tradičný technologický postup tvarovania plechu, ktorým sa vyrábajú rotačné duté telesá, o. i. aj hrnce.


kozmológia gr. – veda na pomedzí astronómie, fyziky a filozofie, ktorej predmetom je stavba (štruktúra) a vývoj (vznik, minulosť, prítomnosť, budúcnosť a zánik) vesmíru ako celku. Na svetonázorovo dramatickú otázku vzniku vesmíru (najťažšiu kozmologickú otázku)vypracúva ako odpoveď rad vedeckých hypotéz, z ktorých ako najčastejšia sa uvádza hypotéza spontánneho objavenia sa vesmíru z náhodnej kvantovej fluktuácie v primordiálnej vákuovej variete, opierajúca sa o kvantovú teóriu poľa, podľa ktorej východiskom je kvantové vákuum tvorené neustále fluktujúcim fyzikálnym poľom s jeho kvantami – časticami a antičasticami.

Pri vysvetľovaní astronomicky pozorovaných javov sa postupuje  extrapoláciou fyzikálnych zákonov, vyplývajúcich z laboratórnych experimentov.

 :: astronómia, big bang, fyzika, hustota vesmíru (kozmológia), hustota vesmíru kritická (kozmológia), kozmológia fyzikálna, kozmológia kvantová, kozmos, model vesmíru, model vesmíru kozmologický, model vesmíru kozmologický štandardný, princíp kozmologický, štruktúra vesmíru, univerzum významové kozmologické, útvar významový kozmologický, vesmír, in: Hlavná časť, vesmír (astronómia), vesmír pozorovateľný.


kozmológia fyzikálna – časť fyziky tvorená skupinou fyzikálnych disciplín, ktorých predmetom je vesmír, jeho pôvod, evolúcia až do súčasného stavu a budúcnosť. Základnou silou vo vesmíre je gravitácia, ktorej opis podáva Einsteinova rovnica tvoriaca súčasť všeobecnej teórie relativity:

kde Λ predstavuje kozmologickú konštantu.


kozmológia kvantová – oblasť teoretickej kozmológie systematicky zohľadňujúca pojmy kvantovej fyziky pri výklade raných fáz vývoja vesmíru; „pre kvantovú kozmológiu sa stáva čoraz charakteristickejším hľadanie hlbokej súvislosti medzi tvarom zákona, podmienkami a konštantami. Zdôrazňuje sa, že na kvantovo-gravitačnej úrovni nadobúdajú počiatočné podmienky špeciálnu podobu, ktorá je nerozlučne spätá so zákonmi a časticami hmoty. Podčiarkuje sa, že podmienky, ktoré sú nevyhnutné pre vývoj akéhokoľvek typu zložitosti vo vesmíre sa takmer v každej etape zakladajú na kľúčových koincidenciách medzi hodnotami prírodných konštánt. V kvantovom opise vzniku vesmíru sa predpokladá, že čas sa stáva priestorom a úlohu tradičných počiatočných podmienok zastupuje predpoklad ‚žiadna hranica‘. Ak sa tento predpoklad pripíše pre vlnovú funkciu vesmíru, vznikne ‚zaujímavá trojjedinosť zákonov, počiatočných podmienok a konštánt‘ (58;142). Uvažuje sa dokonca aj o tom, že v kvantovo-gravitačnej rovine môžu viesť vnútorné náhodné prvky k tomu, že sa aj ‚konštanty‘ budú meniť od miesta k miestu (58;131, 202)“ (19;221).


kôra (anatómia človeka) – lat. cortex, (substantia corticalis).


kôra oceánska – oceánska zemská kôra – spodná časť zemskej kôry, nachádzajúca sa pod hladinou oceánov a niektorých morí a tvoriaca približne 70 % celkového povrchu zemskej kôry.

 :: Zem.


kôra pevninská – kontinentálna zemská kôra – časť zemskej kôry, ktorá tvorí kontinenty; má hrúbku 20 až 80 km (priemerne 40 km) a tvoria ju prevažne sialitické horniny. Objem pevninskej kôry sa neustále zväčšuje, pretože je ľahšia a prakticky nesubdukuje.

 – I: Kontinentálna zemská kôra, in: Wikipédia (30.3.2021).

 :: Zem.


kôra zemská – najvrchnejšia geologická vrstva Zeme. Delí sa na

 :: pôda.


kraj (geografia) – vymedzené, nie celkom presne ohraničené územie.


krajina − politicky vymedzené územie, štát alebo jeho súčasť; územie ako zemepisná oblasť.

 :: celok krajinný, Česko, Čína, Čínska ľudová republika, Francúzsko, geografia, Chorvátsko, India, Irán, Japonsko, krajina historická, Maďarsko, mesto hlavné, monarchia habsburská, orientácia človeka vo svete, Rakúsko, Rakúsko-Uhorsko, rieka, Rumunsko, Ruská federácia, Rusko, sféra krajinná, Slovensko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty americké, Taliansko, Turecko, Ukrajina, Zem.


krajina historická − stará, starobylá krajina v minulosti niečim významná alebo dôležitá pre vývin; v Spojenom kráľovstve: jedna zo štyroch základných krajín Spojeného kráľovstva: Anglicko, Wales, Škótsko, Severné Írsko.

 :: geografia, Judea.


kráľ −  absolútny vládca v monarchii, kde je trón dedičný.

 :: kráľovstvo, palác kráľovský.


kráľovský palác na Bratislavskom hrade – baroková stavba, ktorá zaberá temeno hradnej akropoly Bratislavského hradu a v dnešnej podobe je výsledkom tereziánskej prestavby uskutočnenej v druhej polovici 18. storočia, ako je to zobrazené na obrázku.

 :: Bratislava, geografia, Hradný vrch v Bratislave.


kráľovstvo − hodnosť zastávaná kráľom alebo štátno-politický celok, ríša, krajina, v ktorej vládne kráľ alebo forma vlády na čele s kráľom.

 :: história.


kráter mesačný – meteoritový kráter na Mesiaci.

Meteoritové krátery na Mesiaci sú mimozemské objekty, ktoré vznikli bombardovaním mesačného povrchu meteoritmi (97;383).


krátkozrakosť – častá chyba oka (refrakčná chyba oka), pri ktorej chorý vidí dobre blízko, zle do diaľky.


kreativita – je otvorený súbor schopností tvorby nového, odolávania deštrukcii, schopnosť ponematickosti, vysokej produktivity, účelnosti, metodickosti, originality, formatívnosti, zapájania sa do tímovej práce.

Pojem kreativity závisí predovšetkým od kategórií, ktoré intervenujú v procese jeho tvorby. Špeciálnu výskumnú pozornosť venuje kreativite kreatológia.

 :: kreativita (Hlavsa, J.), kreativita (Lasswell, H. D.), kreativita (Mednick, S. A.).


kreativita (Hlavsa, J.) – „kvalitatívne zmeny v subjektovoobjektovom vzťahu, pri ktorých syntézou vonkajších vplyvov a vnútorných stavov dochádza k alterácii subjektu a (prostredníctvom intenzívnej a špeciálnej činnosti) k vývoju kreatívnych situácií a produktov, ktoré sú nové, progresívne, hodnotné, úžitkové, pravdivé a komunikovateľné, čo spätne formuje vlastnosti subjektu“ (266;40).


kreativita (Lasswell, H. D.) – dispozícia vytvárať a (roz)poznávať hodnotné inovácie (266;37).


kreativita (Mednick, S. A.) – spojenie asociatívnych elementov do nových kombinácií, ktoré vyhovujú nejakým špecifickým potrebám alebo sú nejako užitočné. Čím sú elementy novej kombinácie navzájom viacej vzdialené, tým je proces alebo riešenie tvorivejšie (266;35 – 36).


kreatológia lat.+gr. – veda o tvorivosti, tvorbe, tvorení.

 :: kreativita.


kremeň – kysličník kremičitý SiO , najbežnejší minerál v prírode; horninotvorný minerál.

Kremeň je bezfarebný alebo rôzne sfarbený klencový nerast.

Drahokamové odrody: morión, citrín, záhneda, ruženín, ametyst.

 :: chalcedón, mineralógia.


kresba – umelecká činnosť, pri ktorej sa tvary znázorňujú na ploche papiera alebo iného materiálu vrátane hladkej omietky čiarami alebo bodmi pomocou ceruzky, uhľa, pera, štetca, rydla (na kovovej doske) (cf 154;799, 751;111).

 :: umenie výtvarné.


kreslenie – zobrazovanie niečoho čiarami.


kresťanstvo − jedno zo svetových náboženstiev, druhé z abrahámovských náboženstiev, za ktorého pôvodcu aj z historického hľadiska sa považuje Ježiš Kristus.

„Z historického hľadiska ide o náboženstvo spasenia, ktoré vyrástlo z prednoázijsko-helenistického prostredia neskorého staroveku a ktoré očakáva spásu od svojho zakladateľa. Vierou v jediného, transcendentného, osobného, neviditeľného boha sa pojem boha v kresťanstve stotožňuje so starozmluvným pojmom, no kresťanský boh nie je bohom jediného, židovského ľudu, ale mocnosťou, ktorá stvorila, chráni a riadi svet, je bezpodmienečným pánom a vládcom nielen jednotlivca, ale celého ľudstva. Ježiš svojou smrťou, sebaobetovaním zmieril celý svet s bohom, vykúpil ho zo smrti a zatratenia.“ (363;108)

Zbierkou svätých kníh kresťanstva je Biblia.

V kresťanstve sa vyvinuli tieto vetvy:

 :: Biblia (kresťanstvo), Ignác z Loyoly, sv., Ježiš Kristus, Ježiš Kristus: Reč na vrchu, kanonik, Katedrála svätého Martina v Bratislave, katolicizmus, miernosť, morálka kresťanská, Najsvätejšia Trojica, teológia kresťanská, náboženstvo, Svätá Trojica, Vianoce (kresťanstvo), viera kresťanská.


kriminalita lat. – zločinnosť – protispoločenská činnosť tvoriaca súčasť predmetu kriminológie, spočívajúca v súhrne trestnej činnosti alebo v páchaní trestných činov v určitej oblasti za určité obdobie trestnoprávne zodpovednými jednotlivcami úmyselne alebo z nedbanlivosti.


kriminalizácia lat. – proces premieňania činu alebo činnosti na zločin alebo trestnú činnosť a jednotlivých osôb na zločincov tým, že sa im dodáva trestný ráz alebo povaha.


kriminológia lat.+gr. – multidisciplinárne vedné odvetvie, ktorého predmetom je zločinnosť (kriminalita), zločin, ich príčiny a účinné prostriedky boja proti nim, ďalej páchateľ, obeť, kontrola kriminality (prevencia, represia)...

Existuje viacero škôl alebo smerov rozpracúvania kriminológie, smery

    • biologické,
    • psychologické,
    • sociologické,
    • multifaktorové,
    • postmoderné...

Rozlišuje sa

    • násilná kriminalita,
    • domáce násilie (ako druh kriminality),
    • majetková kriminalita,
    • hospodárska kriminalita,
    • korupcia,
    • mravnostná kriminality,
    • drogová kriminalita,
    • organizovaná kriminalita...


kritika literárna – časť literárnej vedy, ktorej náplňou je vykladanie, posudzovanie a hodnotenie literárneho diela a ostatných javov tvoriacich umeleckú literatúru z dobového aspektu.


krivka − krivá čiara − čiara meniaca svoj smer.

Pohyb po krivke sa nazýva krivočiary pohyb.

 :: geometria, kružnica, sečnica (geometria), zakrivenie.


krivosť (teória relativity všeobecná) – sa vytvára prítomnosťou hmoty a energie (95;167).


kríza (defektológia) – 1. fáza prelomu alebo zvratu vo vývine jednotlivca alebo spoločnosti. Človek aj v priebehu normálneho vývinu dospieva do určitých krízových období, v ktorých je zvlášť náchylný k náhlym a nepredvídaným zmenám. Podľa toho, aká je kvalita a intenzita krízy a aké sú i iné okolnosti, za ktorých sa vyskytne, človek alebo pokročí do vyššej vývinovej fázy, alebo regreduje k uchyľovaniu sa k takým formám správania, ktoré sú maladaptívne ( maladaptácia). Počas vývinových kríz sa môžu vytvoriť (spontánne alebo pod vplyvom napr. výchovy) také formy správania, ktoré môžu byť trvalé alebo ktoré môžu mať celoživotné dôsledky - kladné alebo záporné. V podobnom zmysle sa chápu aj napr. manželské krízy.

2. V priebehu nemoci – rozhodujúca fáza (napr. náhle opadnutie teploty, náhly obrat k lepšiemu alebo k horšiemu) v priebehu akútneho onemocnenia (806;186).


kríza (teatrológia) – vyvrcholenie, časť divadelnej hry, v ktorej výrazne vystupuje do popredia výsledok kolízie (272;191).


kríza softvérová – neschopnosť dostatočne kvalitne a efektívne vyvíjať softvér. Pojem softvérovej krízy sa objavil na konferencii NATO venovanej softvérovému inžinierstvu v r. 1968 v súvislosti s príchodom tretej generácie počítačov (1965 – 1980), kde možnosti hardvéru prudko prevýšili možnosti vývoja adekvátneho softvéru.


krk – lat. cervix – časť tela človeka, spájajúca hlavu a trup.


kružnica – rovinná krivka, ktorej všetky body majú od daného bodu zvaného stred kružnice rovnakú vzdialenosť zvanú polomer kružnice.

 :: geometria, kružnica jednotková, matematika, sečnica (geometria).


kružnica jednotková – kružnica so stredom v počiatku súradníc a s polomerom 1. Pojem jednotkovej kružnice sa používa v matematike napr. pri definovaní goniometrických funkcií.


kružnice sústredné – koncentrické kružnice – kružnice, ktoré majú spoločný stred.

 :: geometria, matematika.


kryštál kvapalný − medziskupenstvo medzi pevnou a kvapalnou látkou.


krytina – pokrývací materiál – materiál na pokrývanie strechy alebo iných plôch v dome, slúžiaci na vrchnej vrstve strešnej konštrukcie ako ochrana pred vonkajšími vplyvmi, ďalej slúžiaci na zlepšenie úžitkových vlastností budovy alebo na pokrývanie podlahových plôch v budove (v byte).

 :: stavebníctvo.


Kubovčáková, Zuzana (7. 7. 1980 Bratislava − ) − slovenská japonologička a religionistka, výskumne sa venujúca ranému a stredovekému japonskému buddhizmu, najstaršiemu náboženskému mysleniu Japoncov, počiatkom utvárania sa japonského šintó, Dógen a Sótó buddhizmu v stredovekom Japonsku a japonskému buddhistickému umeniu a architektúre.

 − D (výber): Ikkjú Sódžun a jeho zenové vtipy, 2009; Jednota v odlišnostiach: Kúkai a raný ezoterický buddhizmus v období Heian, 2009; Šugendó: pohľad na šintoistické a buddhistické aspekty japonskej náboženskej tradície 2009; Ekai Kawaguchi: the first Japanese monk in Tibet, 2010; Japonský buddhismus, 2011; Ilustrácia šintó-buddhistického synkretizmu na príklade maľby božstiev Kasuga a Sumijoši, 2012; Shinto: Indigenous Religion of Japan, 2017; Believe It or Not : Dogen on the Question of Faith, 2018.

 – I: Mgr. Zuzana Kubovčáková, M.A., Ph.D., in: MUNI Masarykova univerzita.

 :: japonológia.


Kukučín, Martin (17. 5. 1860 Jasenová − 21. 5. 1928 Pakrac, Chorvátsko) − vl. m. Matej Bencúr − slovenský prozaik, najvýznamnejší predstaviteľ literárneho realizmu, lekár. V rokoch 1893 – 1906 pôsobil ako lekár v obci Selca na ostrove Brać (vtedy súčasť Predlitavska). Jeho námetovo a žánrovo členité dielo zahŕňa poviedky z oravského, pražského a dalmátskeho prostredia, romány zo súčasnosti a z histórie, obsiahle cestopisy a divadelné hry.

 − D: Na hradskej ceste, poviedka, 1883; Rysavá jalovica, 1885; Neprebudený, 1886; Keď Báčik z Chochoľova umrie, poviedka, 1890; Na podkonickom bále, 1891; Koniec a začiatok, 1892; Dies irae, 1894; Hody, poviedka 1899; Dom v stráni, román z prostredia ostrova Brać, 1903 − 1904; Komasácia, dráma, 1907; Črty z ciest. Prechádzky po Patagónii, cestopis, 1922; Mladé letá, spomienky na štúdium, 1922, Bacuchovie dvor, dráma, 1922; Obeta dráma, 1922; Mať volá, román o chorvátskych vysťahovalcoch v Čile, 1926; Bohumil Valizlosť Zábor, historický román, 1927; Lukáš Blahosej Krasoň, historický román, 1927; Košútky. Klbká. Rozmarínový mládnik, 1928.

 :: literatúra slovenská.


kulteranizmus špan.< lat. – „jeden z dvoch hlavných prúdov španielskej barokovej literatúry (popri konceptizme) uprednostňujúci poéziu, jazyk vzdelancov plný novotvarov, zložitých metafor. Podľa svojho najvýznamnejšieho predstaviteľa L. de Góngoru sa nazýva aj gongorizmom“ (16;372).


kultúra – p. kultúra, in: Hlavná časť.

 :: fenomén múzejný.


kultúra 8. stor. pr. n. l. – časový úsek v rámci starovekej kultúry, predchádzajúci kultúre 7. stor. pr. n. l. a zahrnujúci filozofiu 8. stor. pr. n. l. 


kultúra 7. stor. pr. n. l. – časový úsek v rámci starovekej kultúry, nasledujúci po kultúre 8. stor. pr. n. l., predchádzajúci kultúre 6. stor. pr. n. l. a zahrnujúci filozofiu 7. stor. pr. n. l. 


kultúra 6. stor. pr. n. l. – časový úsek v rámci starovekej kultúry, nasledujúci po kultúre 7. stor. pr. n. l., predchádzajúci kultúre 5. stor. pr. n. l. a zahrnujúci filozofiu 6. stor. pr. n. l. 


kultúra 5. stor. pr. n. l. – časový úsek v rámci starovekej kultúry, nasledujúci po kultúre 6. stor. pr. n. l., predchádzajúci kultúre 4. stor. pr. n. l. a zahrnujúci filozofiu 5. stor. pr. n. l. 


kultúra 4. stor. pr. n. l. – časový úsek v rámci starovekej kultúry, nasledujúci po kultúre 5. stor. pr. n. l., predchádzajúci kultúre 3. stor. pr. n. l. a zahrnujúci filozofiu 4. stor. pr. n. l. 


kultúra 3. stor. pr. n. l. – časový úsek v rámci starovekej kultúry, nasledujúci po kultúre 4. stor. pr. n. l., predchádzajúci kultúre 2. stor. pr. n. l. a zahrnujúci filozofiu 3. stor. pr. n. l. 


kultúra 2. stor. pr. n. l. – časový úsek v rámci starovekej kultúry, nasledujúci po kultúre 3. stor. pr. n. l., predchádzajúci kultúre 1. stor. pr. n. l. a zahrnujúci filozofiu 2. stor. pr. n. l. 


kultúra 1. stor. pr. n. l. – časový úsek v rámci starovekej kultúry, nasledujúci po kultúre 2. stor. pr. n. l., predchádzajúci kultúre 1. stor. a zahrnujúci filozofiu 1. stor. pr. n. l. 


kultúra 1. stor. – časový úsek v rámci starovekej kultúry, nasledujúci po kultúre 1. stor. pr. n. l., predchádzajúci kultúre 2. stor. a zahrnujúci filozofiu 1. stor. 


kultúra 2. stor. – časový úsek v rámci starovekej kultúry, nasledujúci po kultúre 1. stor., predchádzajúci kultúre 3. stor. a zahrnujúci filozofiu 2. stor. 


kultúra 3. stor. – časový úsek v rámci starovekej kultúry, nasledujúci po kultúre 2. stor., predchádzajúci kultúre 4. stor. a zahrnujúci filozofiu 3. stor. 


kultúra 4. stor. – časový úsek v rámci starovekej kultúry, nasledujúci po kultúre 3. stor., predchádzajúci kultúre 5. stor. a zahrnujúci filozofiu 4. stor. 


kultúra 5. stor. – časový úsek v rámci starovekej kultúry, nasledujúci po kultúre 4. stor., predchádzajúci kultúre 6. stor. a zahrnujúci filozofiu 5. stor. 


kultúra 6. stor. – časový úsek v rámci stredovekej kultúry,  nasledujúci po kultúre 5. stor., predchádzajúci kultúre 7. stor. a zahrnujúci filozofiu 6. stor. 


kultúra 7. stor. – časový úsek v rámci stredovekej kultúry, nasledujúci po kultúre 6. stor., predchádzajúci kultúre 8. stor. a zahrnujúci filozofiu 7. stor. 


kultúra 8. stor. – časový úsek v rámci stredovekej kultúry, nasledujúci po kultúre 7. stor., predchádzajúci kultúre 9. stor. a zahrnujúci filozofiu 8. stor. 


kultúra 9. stor. – časový úsek v rámci stredovekej kultúry, nasledujúci po kultúre 8. stor., predchádzajúci kultúre 10. stor. a zahrnujúci filozofiu 9. stor. 


kultúra 10. stor. – časový úsek v rámci stredovekej kultúry, nasledujúci po kultúre 9. stor., predchádzajúci kultúre 11. stor. a zahrnujúci filozofiu 10. stor. 


kultúra 11. stor. – časový úsek v rámci stredovekej kultúry, nasledujúci po kultúre 10. stor., predchádzajúci kultúre 12. stor. a zahrnujúci filozofiu 11. stor. 


kultúra 12. stor. – časový úsek v rámci stredovekej kultúry, nasledujúci po kultúre 11. stor., predchádzajúci kultúre 13. stor. a zahrnujúci filozofiu 12. stor. 


kultúra 13. stor. – časový úsek v rámci stredovekej kultúry, nasledujúci po kultúre 12. stor., predchádzajúci kultúre 14. stor. a zahrnujúci filozofiu 13. stor. 


kultúra 14. stor. – časový úsek v rámci stredovekej kultúry, 

nasledujúci po kultúre 13. stor., predchádzajúci kultúre 15. stor. a zahrnujúci filozofiu 14. stor. 


kultúra 15. stor. – posledný časový úsek v rámci stredovekej kultúry a súčasť renesančnej kultúry, nasledujúci po kultúre 14. stor., predchádzajúci kultúre 16. stor. a zahrnujúci filozofiu 15. stor. 


kultúra 16. stor. – časový úsek v rámci renesančnej kultúry, nasledujúci po kultúre 15. stor., predchádzajúci kultúre 17. stor. a zahrnujúci filozofiu 16. stor. 

 :: veda 16. stor. 


kultúra 17. stor. – časový úsek v rámci novovekej kultúry, nasledujúci po kultúre 16. stor. a predchádzajúci kultúre 18. stor. Jej sebareflexívnou vrstvou je filozofia 17. storočia a ďalšími zložkami veda 17. stor., umenie 17. stor. atď.


kultúra 18. stor. – časový úsek v rámci novovekej kultúry, nasledujúci po kultúre 17. stor., predchádzajúci kultúre 19. stor. a v ktorom sa uskutočňuje pretváranie zlého na dobré, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie a menej krásneho na krajšie človekom 18. stor.; zahrnuje filozofiu 18. stor., umenie 18. stor., vedu 18. stor., …

Vyznačuje sa radom javov ohlasujúcich nástup modernej doby: všeobecný záujem o vedu a filozofiu, vychýrenosť osobností, ako bol Voltaire, obľuba umenia a historických vied, s ktorou súvisí vznik múzeí (Britské múzeum, 1753) a rozvoj zbierok (sprístupnenie veľkých zbierok, napríklad kráľovských v Lucemburskom paláci alebo zbierok Američana Ch. Wilsona Peala vo Philadelphii), rozšírenie tlače a akadémií, záujem o starovek v súvislosti s objavom zasypaných miest Herculanea a Pompeí (1748) a klasicistické teórie Winckelmannove, Lessingove a Mengsove, ktoré mali základný význam pre nemeckú filozofiu 19. stor.

Kultúra 18. stor. nasleduje po kultúre 17. stor. a predchádza kultúre 19. stor. 

 :: história.


kultúra 19. stor. − kultúra nasledujúca po kultúre 18. stor., predchádzajúca kultúre 20. stor., zahrnujúca záver novovekej kultúry a začiatok súčasnej kultúry (romantizmus, biedermeier) a pozostávajúca z filozofie 19. stor., vedy 19. stor., umenia 19. stor., ..., pokiaľ participovali na pretváraní zlého na dobré, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne.

Agresívne sa šíriaca európska civilizácia, najmä západná civilizácia, civilizácia západnej Európy ako mocenského a hospodárskeho centra európskej civilizácie, sa stretáva s mnohosťou tradičných kultúr, najmä Východu. V krajinách starých rozvinutých kultúrnych foriem, najmä v Číne, Indii, Japonsku a krajinách islamu, došlo k dvojakej reakcii − k tendencii prijať nové výrazové formy, ale aj k zvýšenému záujmu o vlastné tradície a k vedomému tradicionalizmu ako hrádzi proti cudziemu vplyvu. Len veľmi vzácne dochádzalo k pokusom o syntézu. Medzi také kultúrne významné výnimky možno rátať najmä dielo R. Thákura.

Myslenie 19. stor. už na rozdiel od 18. stor. zohľadňovalo nekonečnú zložitosť sveta, čo vidno vo vede i filozofii, v krásnej literatúre a dokonca aj v každodennom myslení ľudí. Absolútna jednoznačnosť, s ktorou sa stretávame v 18. stor. sa ukázala ako iluzórna. Umeleckým dielom, v ktorom sa odzrkadlil nový, v 18. stor. neznámy pocit nekonečnej zložitosti skutočného, mnohostranného sveta, jestvovanie nelineárnych závislostí, vzájomných pôsobení, premenlivých vzťahov, nespočetných  „priečnych“ (ako ich označoval Schiller) súvislostí, bol Goetheho Faust.

 :: biedermeier, história, hluchota Beethovenova, kultúra 18. stor., kultúra 20. stor. 


kultúra 20. stor. − kultúra nasledujúca po kultúre 19. stor., predchádzajúca kultúre 21. stor. a spočívajúca v podstate v transformácií technického a intelektuálneho pokroku stelesňujúceho sa v prvom rade v bezprecedentnom technickom pokroku s primátom jeho vojenského využívania na masové vyvražďovanie v prvej a v druhej svetovej vojne, vyvrcholiacej vo zvrhnutí atómových bômb na civilné obyvateľstvo Japonska a v pokračujúcej neprerušovanej sérii vojen a zo zahraničia provokovaných prevratov a občianskych vojen až do začiatku 21. storočia na zmysel a jeho útvary v podobe filozofie 20. stor., vedy 20, stor., umenia 20. stor., náboženstiev 20. stor., pokiaľ na transformácii zlého na dobré, škaredého na krásne atď. participovali.

 :: filozofia 20. stor., história, kultúra 19. stor., kultúra 21. stor. 


kultúra 21. stor. − kultúra nasledujúca po kultúre 20. stor., transformujúcno civilizačnej náplne druhej axiálnej doby na niečo zmysluplné, neutrálneho na dobré alebo krásne, zlého na dobré a škaredého na krásne, čo je proces nezvyčajne náročný až tragický, nezriedka sa javiaci ako nemožný. Po vlne globalizácie a nástupe svetových pandémií sa postupne a veľmi ťažko náplň civilizácie transformuje na lokálne kultúrne enklávy napospol vykazujúce procesy inscendentalizácie (tendencie zvnútorňovať sa, obracať sa smerom dnu, do seba...) po vyčerpaní možností expandovať smerom von.

 :: doba osová druhá, filozofia 21. stor., história, kultúra 20. stor. 


kultúra africká − súčasť svetovej kultúry, spočívajúca v pretváraní zlého na dobré, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne pôvodným alebo prisťahovaným obyvateľstvom Afriky a zahrnujúca egyptskú kultúru, kultúru subsaharskej Afriky (africkú etnickú kultúru, černošskú kultúru), sčasti antickú kultúru, sčasti kultúru arabskú (islamskú).

 :: mytológia africká.


kultúra anglická – súčasť európskej kultúry; spôsob pretvárania zla na dobro a ošklivého na krásno Angličanmi; kultúra vytvorená v Anglicku 5. stor. až do súčasnosti. Za súčasť anglickej kultúry možno považovať aj kultúru írsku a škótsku pokiaľ sa identifikuje s anglickým životom a vzdelanosťou.

Anglická kultúra zahrnuje anglické umenie, anglickú vedu, anglickú filozofiu, náboženstvá prijaté alebo rozvíjané Angličanmi.


kultúra antická – súčasť starovekej kultúry, kultúra starovekého Grécka a Ríma – najvýznamnejšia zložka starovekej európskej kultúry, ktorá zahrnuje antickú filozofiu, antické umenie, antickú vedu, antické náboženstvo.


kultúra arabská – kultúra po arabsky hovoriacich národov, teda nielen Arabov; súčasť ázijskej kultúry, africkej kultúry a európskej kultúry. Arabská kultúra vyrastá osvojením si starých kultúr Predného Východu, predovšetkým helenistickej a iránskej, ale aj egyptskej, sýrskej a iných. Centrami kultúrneho života boli veľké mestá ako Damask, Bagdad, Káhira a ď.

Arabskú kultúru tvorí arabská veda, arabská filozofia, arabské umenie, islam.

Nezriedka sa arabská kultúra stotožňuje s kultúrou islamskou.


kultúra ázijská – súčasť svetovej kultúry, ktorá sa rozvíja na báze ázijskej civilizácie (alebo ázijských civilizácií) ako pretváranie zlého na dobré a škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie atď. jednotlivými ázijskými etnikami (národmi).

Ázijskú kultúru tvorí:

    • ázijská filozofia,
    • ázijské umenie,
    • ázijská veda,
    • ázijské náboženstvo,
    • ázijská mytológia,
    • ázijské právo.

Súčasťou ázijskej kultúry je kultúra Ďalekého východu, kultúra čínska, indická, japonská, kórejská, vietnamská, tibetská, sčasti aj arabská, ....


kultúra byzantská – byzantský spôsob pretvárania zla na dobro, škaredého na krásno na rozhraní európskej a ázijskej kultúry; osobitná vývojová etapa v dejinách kultúry, ktorá spadá do doby neskorej antickej kultúry a stredovekej kultúry; je to kultúra mnohonárodnej Byzantskej ríše. Byzantská kultúra je súčasťou ázijskej kultúry i európskej kultúry, na pôde ktorej sa stretá so západnou kultúrnou (pozri: spor o Filioque).

Byzantská kultúra zahrnuje najmä byzantské umenie, byzantskú filozofiu a pravoslávie. 


kultúra čínska – čín. 中国文化 (zhōngguó wénhuà), tradič. čín. 中國文化 – podstatná súčasť ázijskej kultúry, jedna z najvýznamnejších zložiek svetovej kultúry, čínsky spôsob pretvárania zla na dobro, ošklivého na krásne; zahrnuje čínske umenie, čínsku filozofiu, čínsku vedu, čínske náboženstvo...

 :: Čína, Číňania, Ču-Si., filozofia čínska, konfucianizmus.


kultúra Ďalekého východu – významná súčasť ázijskej kultúry; tvorí ju: kultúra indická, kultúra nepalská, kultúra tibetská, kultúra juhovýchodnej Ázie, najmä Sumatry, Jávy, kultúra kórejská, kultúra čínska, kultúra japonská.


kultúra egyptská – súčasť africkej kultúry, pretváranie zla na dobro, škaredého na krásne Egypťanmi; egyptské umenie, egyptské náboženstvo, …. Pôvod celej staroegyptskej kultúry je náboženský: vo funkciách umenia dominovali kultové a magické účely, umelecké diela sa rituálne posväcujú posvätnými písomnými znakmi (hieroglyfmi), literatúra sa sústreďuje na výklad mýtov a na opis cesty mŕtvych do zásvetia, astronómia sa zameriava na určovanie času pre rituálne účely, správu štátu riadi panovník považovaný za boha, právo je dané samým stvoriteľským bohom a zabezpečované týmto panovníkom (cf. 318;111).


kultúra euroamerická –  súčasť svetovej kultúry; kultúra vyrastajúca v prvom rade na báze kultúrneho dedičstva, ktoré po sebe zanechali starovekí Gréci, Rimania a starovekí Židia. Jej základom a východiskom je európska kultúra.


kultúra európska – jedna zo zložiek svetovej kultúry vyrastajúca v prvom rade na báze kultúrneho dedičstva, ktoré po sebe zanechali starovekí Gréci, Rimania, Židia a Kelti, čiže z antickej, židovskej a keltskej kultúry. Tri prvé základné zdroje európskej kultúry symbolizuje Akropola, Kapitol a Sinaj.

Európska kultúra je tá časť, vrstva či tendencia európskej civilizácie, ktorá pretvára zlo na dobro a škaredé na krásno, alebo menej dobré na lepšie a menej krásne na krajšie v lone seba samej i v kontakte s civilizáciami mimoeurópskymi. Hlavným prejavom európskej kultúry je rozlišovanie polemizmu a agapizmu (ich nezmiešavanie) a ich nereduktívne usúvzťažňovanie. Kultúrnym výsledkom stretnutia s bojom je jeho nahliadnutie, spiritualizácia (premena na zmysel) a transformácia na nekrvavé formy polemizmu až po zmierenie a anihiláciu boja.

V intercivilizačnom kontexte sa európska kultúra uplatňuje vnášaním tolerancie, konciliantnosti, pohody, uvoľnenia, potešenia z inakosti druhého a jej priania.

Európsku kultúru tvoria jednak jednotlivé európske národné kultúry, napr. francúzska kultúra, nemecká kultúra, slovenská kultúra atď., jednak európske umenie, európska filozofia, kresťanstvo, mimokresťanské náboženstvá (židovské, keltské, germánske, slovanské atď.), veda.

 :: barok, Európa, kultúra grécka, kultúra nemecká, kultúra rímska, kultúra ruská, kultúra slovenská, kultúra stredoeurópska, renesancia.


kultúra grécka − súčasť európskej kultúry alebo euroamerickej kultúry; kultúra prináležiaca ku Grécku alebo grécky spôsob pretvárania zlého na dobré a škaredého na krásne.

Pri gréckej kultúre sa myslí v prvom rade na tú časť antickej kultúry, ktorej nositeľmi boli Gréci. Zahrnuje grécku filozofiu, grécke umenie, grécku mytológiu, grécke náboženstvo, grécku vedu.

 :: kultúra starogrécka.


kultúra helenistická – kultúra helenizmu, záverečná etapa antickej kultúry.

 :: filozofia helenistická.


kultúra indická −  zložka ázijskej kultúry, jedno z centier kultúry Ďalekého východu, ktorej nositeľmi sú Indovia; indický spôsob premeny zla na dobro, ošklivého na krásne na báze indickej civilizácie; zložkami indickej kultúry sú (všemožne sa preplietajúce alebo splývajúce): mytológia indická, indické náboženstvo, indické umenie, indická filozofia, indická veda – pokiaľ sa, samozrejme, podieľajú na premene zla na dobro atď.

Na procese genézy staroindickej kultúry védskeho obdobia sa podieľali indoeurópski Árijci, Drávidi a Mundovia.

Indická kultúra je predmetom indológie.

:: filozofia indická, India, Indovia, sanskrt, védčina, védy.


kultúra knižná − oblasť kultúry, ktorá zahrnuje výrobu, distribúciu a pôsobenie knihy ako prostriedku kultivácie človeka alebo premeny spoločnosti na kultúrne spoločenstvo. Dôležitou súčasťou knižnej kultúry sú knižnice.


kultúra ľudová − pretváranie zlého na dobré alebo škaredého na krásne atď. ľuďom vo forme ľudovej hudby, ľudového tanca, ľudových zvykov a obyčajov, ľudového výtvarníctva a ľudovej architektúry (staviteľstva).

 :: folklór.


kultúra národná – tá ktorá zložka svetovej kultúry vytvorená a pestovaná príslušníkmi spoločenstva tvoriaceho ten ktorý národ, pokiaľ transformujú zlé na dobré, škaredé na krásne, menej dobré na lepšie, menej krásne na krajšie a neutrálne na dobré alebo krásne. V živote (v bytí, v dianí, v činnostiach, v dejinách) národa má kultúra transverzálnu povahu, t. zn. preniká všetkými formami jeho diania a činnosti jeho príslušníkov.

Participáciou na kultúre dostáva akákoľvek činnosť národa, jeho príslušníka a jej výtvor (produkt) zmysel, ktorý sa môže stať látkou jeho rekonštitúcie v procese interkulturálneho dialógu do toho či onoho útvaru iných kultúr.

Vrstvy života národa neparticipujúce na kultúre sú látkou, ktorú možno kultivovať (kultúrne transformovať); nevyužívaním tejto možnosti sa národ vystavuje úpadku a ak je eventuálne mocný, začína ohrozovať druhé národy (i seba samého): spojením hlúposti a moci hrozí národu katastrofa. Kultúrny národ iné národy neohrozuje dokonca ani vtedy, keď je mocnejší ako tie druhé, ale v interakcii s nimi povedzme obchoduje a hľadá aj vyššie formy komunikácie a spolupráce.

Sebareflexívnou vrstvou národnej kultúry je národná filozofia,  špeciálnovedné disciplíny, ktorých predmetom alebo súčasťou predmetu ktorých je vlastný národ (ekonómia, etnografia, folkloristika, sociológia, štatistika...), umenie (literatúra, divadlo, výtvarné umenie...).

 :: filozofia národná, kultúra nemecká, kultúra ruská, kultúra slovenská.s


kultúra nemecká – nemecká národná kultúra (kultúra nemeckého národa, pretváranie zlého na dobré, škaredého na krásne a neutrálneho na dobré alebo krásne Nemcami), súčasť európskej kultúry, zahrnujúca nemecké umenie, nemeckú vedu, nemeckú filozofiu.


kultúra novoveká –  kultúrna epocha medzi stredovekou kultúrou a súčasnou kultúrou tvoriaca kultúrnu náplň novoveku; začína renesančnou kultúrou.

Novoveká kultúra zahrnuje novoveké umenie, novovekú filozofiu, novovekú vedu, ... .

Z ďalšieho hľadiska sa v rámci novovekej kultúry môže tematizovať moderna.


kultúra politická – participácia politiky na kultúre ako pretváraní zlého na dobré, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne; je to maximum bytia politiky.


kultúra postmoderná – tá súčasť alebo vrstva postmoderny, ktorá participovala na premieňaní zla na dobro, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne. S preparovaním kultúrnej vrstvy postmoderny začala sama jej reflexia jednak v rámci postmodernej filozofie, jednak v rámci ostatných (mimofilozofických) zložiek postmodernizmu, a v tomto úsilí sa pokračuje aj v postpostmodernej filozofii, najmä v jej historickofilozofickej zložke.


kultúra praveká – prvá, predskripturálna etapa vývinu kultúry začínajúca sa zhruba pred 3 miliónmi rokov vo východnej a južnej Afrike a končiaca v dobách začiatkov používania písma v jednotlivých starovekých regiónoch sveta. Z predskripturálnosti pravekej kultúry vyplýva jej charakteristická črta – absencia písomných prameňov o pretváraní zla na dobro, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho alebo prírodného na dobré alebo krásne pravekým človekom. Prvými dobrými a krásnymi útvarmi, aspektmi, vrstvami či podprocesmi života pravekého človeka a jeho produktov boli pracovné nástroje, odev, oheň a obydlie v miere, v ktorej ho nezbavovali prirodzenej odolnosti. Tam, kde ho tejto odolnosti zbavovali možno hovoriť o začiatkoch vývinu civilizácie ako materiálneho podkladu či príležitostí kultúrnych dianí. Dramatickým momentom vo vývine pravekej kultúry je objavenie času, s ktorým súvisí fundamentálny aspekt kultúry spočívajúci v pretvárajúcne strachu zo smrti a iných prvkov budúcnosti: pridávaním milodarov do hrobov, nákladnou mumifikáciou, stavbami impozantných hrobiek. Táto forma strachu zosilňuje protoegoizačné procesy, ktoré začali diferenciáciou schopností nositeľov alebo realizátorov pravekej kultúry pri ich vytváraní pracovných nástrojov, oblečenia, pri využívaní ohňa a pri zariaďovaní (jaskyne) a budovaní obydlia. Strach a procesy egoizácie sa ďalej zosilňujú koncentráciou majetku, s čím súvisí masovenie podkladov alebo príležitostí transformácie zlého na dobré a škaredého na krásne spočívajúce v rozvoji fortifikácie a armád. Estetické, umenotvorné, technickotechnologické, religiogénne, mýtogénne a napokon protofilozofické procesy v preddverí skripturalizácie kultúry pri jej prechode do obdobia starovekej kultúry sa stávajú konštituentmi (pravekej) kultúry len v miere ich participácie na premene zla na dobro etc. Dozrievanie ega pravekého človeka v období jeho transformácie na človeka starovekého indikuje utváranie sa fenoménov (alebo kultúrnych útvarov) tragického, protofilozofického, mystického, religiózneho atď. Nadchádzanie skripturálnosti avizuje záverečné fázy egoizácie človeka, ktorá sa plne etabluje v procese deanonymizácie a nástupu autorstva najprv v mýtotvorbe a umeniach, neskôr v utváraní sa svetových náboženstviev, protofilozofém a protovedy. V procese vyčleňovania sa pravekej kultúry ako dobrotvornej a krásotvornej vrstvy rodiacej sa civilizácie sa v nej vyčleňuje agapistický a polemistický prúd a utvára sa možnosť rôznych foriem jej kríz spočívajúcich v zauzľovávaní sa týchto fundamentálnych prúdov v živote ľudstva alebo človeka resp.v odtrhávaní sa civilizačného od kultúrneho.

Významnou zložkou pravekej kultúry je šamanizmus.

Praveká kultúra je vedno s procesmi zrodu civilizácií predmetom archeológie a prehistorických disciplín.

Z pravekej kultúry vyrastá kultúra staroveká.


kultúra právna – právna vrstva alebo vývinové pásmo tej ktorej kultúry spočívajúce v participácii právneho systému alebo právnych noriem na pretváraní zlého na dobré, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne. Právna kultúra je zdrojom a mierou zmysluplnosti práva: ak by právo neparticipovalo na kultúre, nemalo by zmysel. Právna kultúra je maximom bytia práva.

Na empirickej úrovni sa právna kultúra javí ako súhrn národných a miestnych zvláštností v právnom myslení a v právnej praxi.

Právna kultúra môže byť fundamentom rôznych právnych systémov.

Rozlišujú sa tieto typy právnych kultúr:

    • európska (kontinentálna) právna kultúra,
    • anglo-americká právna kultúra,
    • náboženská (tradičná) právna kultúra,
    • socialistická (napr. sovietska) právna kultúra.

 :: právo.


kultúra právna európska – kontinentálna právna kultúra – právna kultúra myšlienkovo vyrastajúca z antického významového univerza, v ktorom z hľadiska práva je kľúčovou idea polis, občianskeho štátu, vrúbená významovými útvarmi, reprezentujúcimi

    • demokraciu,
    • formy vlád,
    • ideál štátu spočívajúci v zachovávaní zákonov, spravodlivosti a slušnosti.

Na báze tejto (starogréckej) významovej vrstvy sa zrodilo rímske právo, ktoré bolo predmetom rímskej právnej vedy.

 :: kultúra právna.


kultúra renesančná – prvá etapa vývinu novovekej kultúry zahrnujúca renesančné umenie, filozofiu, vedu... a tvorená renesančným človekom pretvárajúcim zlé na dobré, škaredé na krásne atď. pri prechode od teocentrického k antropocentrickému pohľadu na svet.

V prvom ranom období, t. j. v 14. až 15. storočí má renesančná kultúra predovšetkým humanistický ráz a sústreďuje sa hlavne do talianskeho prostredia, v 16. storočí a v značnej časti 17. storočia ju charakterizuje najmä rozvoj prírodných vied. Renesančný humanizmus v tomto období prechádza do ďalších európskych krajín.

Osobitosť renesančnej kultúry spočíva v tom, že sa charakterizuje ako kultúra humanistická, čím sa myslí jej celkové zameranie, jej vlastný svetonázor orientovaný na problémy slobodného a všestranného rozvoja osobnosti. Tak široko chápaný humanizmus je ideovým jadrom temer celej ľudskej civilizácie. Renesancia však do takto chápaného humanizmu prináša racionálny základ a jeho vedomé utvrdenie prostredníctvom svetského vzdelania, vedy a umenia.


kultúra rímska − významná, i keď v mnohom nie pôvodná, súčasť antiky, antickej kultúry; rímsky spôsob pretvárania zla na dobro, ošklivého na krásno. Azda najdôležitejšou zložkou rímskej kultúry je rímske právo, kde sú Rimania pôvodní.

Za zlatý vek rímskej kultúry sa pokladá obdobie vlády Augusta. Týmto obdobím sa zároveň končí helenizmus.

Úctyhodné je to, ako Rimania hodnoty preberali, a je to hodnotné aj po stáročiach, ktoré odvtedy uplynuli. Pozri napr. Cicero, Horatius, Vergilius.

Aj myšlienka rímskeho impéria sa ukázala ako veľmi plodná. Bola to myšlienka kultúrneho univerzalizmu. Spájanie hodnôt partikulárnych a vytváranie svetových kultúrnych tradícií treba hodnotiť veľmi vysoko.

 :: filozofia rímska, Rím, Rímska ríša.


kultúra ruská – súčasť predmetu rusistiky, zahrnujúca pretváranie zlého na dobré, škaredého na krásne a neutrálneho na dobré alebo krásne Rusmi; zahrnuje ruské umenie, ruskú filozofiu, pravoslávne náboženstvo, ruskú vedu.

 :: Rusko.


kultúra slovenská – zložka európskej kultúry, resp. euroamerickej kultúry, špecificky slovenský spôsob premieňania zlého na dobré, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne predovšetkým Slovákmi na Slovensku v podmienkach intenzívnej interakcie s ostatnými národnými kultúrami, najmä českou kultúrou, moravskou kultúrou, maďarskou kultúrou, rakúskou kultúrou, poľskou kultúrou, nemeckou kultúrou, ukrajinskou kultúrou a ďalšími. Významný podiel na slovenskej kultúre má židovská kultúra a rómska kultúra.

Fundamentom slovenskej kultúry je slovenská ľudová kultúra (vrátane slovenského folklóru).

Dôležitými súčasťami slovenskej kultúry sú: slovenské umenie, slovenská veda, slovenská filozofia...

 :: kultúra národná, Matica slovenská (MS), Profil slovenskej kultúry, Slovenská republika, Slovensko.


kultúra starogrécka − súčasť starovekej kultúry, základ antickej kultúry a prvá vývinová fáza kultúry európskej. Starogrécku kultúru tvorí starogrécke umenie, starogrécka filozofia, grécka mytológia, starogrécka veda, starogrécke náboženstvo, starogrécke každodenné vedomie..., pokiaľ tieto formy osvojovania si sveta participovali na pretváraní zlého na dobré, škaredého na kráse, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne.


kultúra staroveká − dlhá epocha vo vývine svetovej kultúry v období staroveku čiže približne v rozmedzí 3. tis. pr. n. l. až 5. stor. n. l. Staroveká kultúra nasleduje po pravekej kultúre a je pretváraním zla na dobro a ošklivého na krásne v podmienkach vzniku, rozvoja a zániku otrokárskych spoločností. Tieto civilizácie boli od seba miestne neraz také vzdialené, že sa ich kultúry vyvíjali nezávisle od seba. Teritoriálne a časovo blízke civilizácie sa naopak ovplyvňovali alebo dokonca vytvárali spoločné kultúrne oblasti, ako napr. antická kultúra.

Významným predelom vo vývine starovekej kultúry bola osová doba.

Na starovekú kultúru nadväzuje kultúra stredoveká.

Sebareflexívnou zložkou starovekej kultúry je staroveká filozofia.

Ďalšie zložky starovekej kultúry:

K výrazným centrám starovekej kultúry patrí:

    • mezopotámska kultúra,
    • staroegyptská kultúra,
    • staroveká čínska kultúra,
    • staroveká indická kultúra, 
    • antická kultúra.


kultúra stredoeurópska – európska kultúra vyrastajúca z interakcie rakúskej, bavorskej, maďarskej, českej, poľskej, slovinskej, slovenskej, židovskej, rusínskej, rómskej kultúrnej tradície a svojráznym spôsobom transformujúca zlé na dobré, škaredé na krásne, menej dobré na lepšie, menej krásne na krajšie a neutrálne na dobré alebo krásne v celom priereze mestského a vidieckeho života pri vzájomnom pôsobení etnických nositeľov tejto transformácie.

Stredoeurópska kultúra nadobúda ďalšiu špecifikáciu svojho výrazu jazykovo, umelecky, každodenne (rodinne) etc. v jednotlivých mestských kultúrnych enklávach Viedne, Budapešti, Bratislavy, Brna, Krakova, Ľvova, Ľubľany etc.

 :: biedermeier.


kultúra stredoveká – pretváranie zla na dobro, ošklivého na krásne atď. v období stredoveku, čiže zhruba v časovom intervale 5. stor. – 15. stor. Stredoveká kultúra nadväzuje na starovekú kultúru a predchádza kultúre novovekej.

Stredoveká kultúra v Európe nadväzuje konkrétne na antickú kultúru (na helenizmus a rímsku kultúru) a bezprostredne predchádza renesančnej kultúre.

Stredoveká kultúra v Európe sa v mnohom kryje s latinskou kultúrou.

Stredoveká kultúra zahrnuje stredovekú filozofiu, stredoveké umenie, stredovekú vedu, …


kultúra súčasná – pretváranie zla na dobro, ošklivého na krásne atď. v súčasnosti, čiže zhruba v časovom intervale od polovice 19. stor. dodnes. Súčasná kultúra nadväzuje na novovekú kultúru.

Súčasná kultúra zahrnuje súčasnú filozofiu, súčasné umenie, súčasnú vedu, súčasné náboženstvo...


kultúra svetová – pretváranie zla na dobro a ošklivého na krásno jednotlivými etnikami alebo národmi na zemeguli. Zahrnuje euroamerickú kultúru, arabskú kultúru, ázijskú kultúru, africkú kultúru, predkolumbovskoamerickú kultúru a oceánsku kultúru.

Zložkami svetovej kultúry je svetová filozofia, svetové umenie, svetové náboženstvo, svetová veda....

Najvýznamnejšími zložkami svetovej kultúry sú: čínska kultúra, indická kultúra, arabská kultúra a západná kultúra.

Vo vývine svetovej kultúry zaznamenávame dva nadhistorickotypologické  zlomy alebo obraty − osovú dobu a druhú osovú dobu.


kultúra tibetská – súčasť ázijskej kultúry; tibetský spôsob pretvárania zla na dobro, škaredého na krásne, neutrálneho na dobré alebo krásne a menej dobrého/krásneho na lepšie/krajšie. Zahrnuje tibetské náboženstvá, mytológiu, umenie, filozofiu.


kultúra západná – kultúra Západu – kultúra osnovaná na západnej civilizácii, ktorá vzišla zo spojenia grécko-rímskej antiky a kresťanstva a tvorí puto, ktorým sú zjednotené národy Západu.

Západná kultúra mocne pôsobí na kultúry iných častí Zeme, obzvlášť silné bolo toto pôsobenia počas stredoveku: ako súčasť európskej kultúry sa stretá s kultúrou byzantskou i kultúrou arabskou.

Od novoveku prichodí Západu brániť svoju kultúru pred jednostranným racionalizmom osvietenstva.

Od začiatku 20. storočia sa hovorí o úpadku, či dokonca o zániku Západu a západnej civilizácie, ktorá je ohrozovaná z dvoch strán: zo strany amerikanizácie alebo technizácie života a zo strany materializmu vo forme sovjetskoruského boľševizmu a v 21. storočí zo strany čínskej civilizácie. 21. storočie sa zdá potvrdzovať tento úpadok neschopnosťou riešiť pandémie, požiare, čeliť prírodným kataklizmám, infantilizáciou vodcov atď. To je veľkou výzvou pre západnú kultúru, najmä vedu, morálku a výchovu.


kulturológia lat. + gr. – veda o kultúre.

Termín kulturológia zaviedol v roku 1909 W. Ostwald ako označenie skúmania kultúry sťa prejavu transformácie energie. Najvplyvnejšiu koncepciu kulturológie ako samostatnej vednej disciplíny vypracoval v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. stor. L. A. White.


kumulatívny lat. – úhrnný, spoločný – „schopný hromadiť sa, sústreďovať, navrstvovať a tým zosilňovať svoj účinok al. výsledok; ktorý sa hodnotí, zratúva ako výsledok nahromadenia prírastkov (154;851).

Ako príklad možno uviesť kumulatívny negatívny účinok, ktorý na vedomie príslušníkov svetovej populácie vyvinul prechod viacročného lokálneho vojenského konfliktu 24. 2. 2022 do fázy medzinárodného vojnového konfliktu, čo sa navrstvilo na už existujúcu svetovú ekologickú a epidemiologickú krízu.


kupujúci – strana nadobúdajúca na trhu tovar výmenou za peniaze; ide najmä o domácnosti.


kurz (pedagogika) − cyklus lekcií tvoriaci krátkodobé školenie v istom odbore.


kus − časť celku, diel; samostatná jednotka väčšieho množstva, jednotlivý predmet istého druhu (cf 496;284).

Určovanie počtu kusov číslami (vedno so zavedením jednoduchých matematických operácií) sa udialo na začiatku dlhodobého historického vývinu, výsledkom ktorého je moderná matematika (76;22).

 :: doska.


kváder lat. > nem. − pravouhlý hranol s obdĺžnikovým prierezom, teleso, ktorého hraničnú plochu tvoria dve zhodné podstavy ležiace v navzájom rovnobežných rovinách a bočné steny v rovinách kolmých na roviny podstáv; podstavy aj steny sú pravouholníky; protiľahlé steny sú zhodné.

 :: geometria, kocka.


kvadrokoptéra lat.+gr. – diaľkovo alebo autonómne riadený vrtulník (dron) so štyrmi rotormi.

 :: elektronika.


kvantifikovanie lat. – kvantifikácia – zobrazenie izomorfnou matematickou štruktúrou (76;38).

 :: metrizácia.


kvantovanie veličiny fyzikálnej – diskrétne forma vyskytovania sa energie, diskrétny spôsob existencie energie, fyzikálny jav spočívajúci v nespojitom (diskrétnom) charaktere fyzikálnej veličiny, napr. kvantovanie energie elektrónu v atóme vodíka spočíva v tom, že táto energia nadobúda len niektoré hodnoty, ktoré po vynesení na číselnú os tvoria postupnosť vzájomne oddelených bodov; všetky ostatné hodnoty sú „zakázané“.

Teória, využívajúca predpoklad, že energia sa vyskytuje v diskrétnej forme, sa nazýva kvantová mechanika.

 :: veličina fyzikálna.


kvantovaný lat. – tvoriaci diskrétnu množinu.


kvantum (fyzika) − najmenšia možná hodnota niektorých fyzikálnych veličín, napr. kvantum energie.


kvantum energie − najmenšie množstvo emitovanej a absorbovanej energie. Pojem zaviedol M. Planck v roku 1900. Atómy vyžarujú energiu len po určitých diskrétnych kvantách.

Kvantum energie je úmerné frekvencii žiarenia.

 :: fyzika.


kvarteto klavírne – komorný súbor zložený z huslí, violy, violončela a klavíra.

 :: hudba.


kvartický lat. − štvrtého stupňa.


Kvasnička, Vladimír (1941 − ) − slovenský informatik, stredobodom výskumného i pedagogického záujmu ktorého je umelá inteligencia a kognitívna veda.


kybernetika gr. − veda, ktorej predmetom sú systémy riadenia procesov v živých organizmoch, v technických a sociálnych systémoch. Podľa zakladateľa kybernetiky je kybernetika „veda o riadení a komunikácii v žichočíchovi a stroji“ (cf 862;7).

Za zakladateľa kybernetiky sa považuje N. Wiener.

Kybernetika je súčasťou teoretickej bázy teórie riadenia.

 :: automatizácia, informatika, mechatronika, riadenie (kybernetika), riadenie so spätnou väzbou (kybernetika), systém kybernetický, systém riadenia, systém teleologický.


Kyrášek, Jiří (1929 − 1978) − český komeniológ a historik pedagogiky.

 :: pedagogika.


kyselina − chemická zlúčenina, ktorá rozpustením vo vode uvoľňuje ióny, má pH nižšie ako 7,0 a viac alebo menej kyslú chuť. Kyselina so zásadami  tvorí soli a modrý lakmus farbí na červeno.

 :: chémia, kyselina nukleová.


kyselina nukleová – NK, kyselina bunkového jadra – biomakromolekulová látka. Nukleové kyseliny sa spolu s bielkovinami považujú za najvýznamnejšie zložky živých systémov.

 :: chémia.


kyslosť − acidita, pH, vodíkový exponent − číslo, ktorým sa v chémii vyjadruje, či vodný roztok reaguje kyslo alebo zásadito.

 :: chémia.