ja (psychológia) – hlavná súčasť osobnosti tvorená vedomím vlastného nepretržitého bytia a identity s cieľavedomým úsilím v prvom rade predchádzať nebezpečenstvu a dotvárať vlastné okolie. Ja je výslednica interagujúcich vlastností žijúcej osoby založená na súbore vnútorných činiteľov, najmä na dedičnosti a vrodených predpokladoch. Jeho vývoj ovplyvňuje množstvo vonkajších faktorov, tvoriacich prostredie osoby a interakcia s ostatnými ľuďmi.


jadro (anatómia človeka) – lat. nucleus.


jadro atómu − centrálna časť atómu, do ktorej je sústredená skoro všetka hmotnosť atómu; polomer jadra atómu je 10−13 cm.

Jadro atómu tvorí sústava zložená z protónov a neutrónov. Spoločný názov pre protóny a neutróny je nukleóny. Počet protónov v jadre atómu sa rovná počtu elektrónov obiehajúcich okolo jadra atómu.

Najľahšie je jadro atómu vodíka.

Kladný náboj jadra atómu je určený počtom protónov v jadre.

Hmotnosť jadra atómu určuje súčet hmotností všetkých protónov a neutrónov v jadre; od tohto súčtu však treba odpočítať hmotnosť pripadajúcu na defekt hmotnosti jadra (cf 21;213).

 :: elektronegativita atómu, entita fyzická, fyzika, fyzika jadrová, hladina energetická, mikročastica, obal elektrónový, objekt mikrofyzikálny, orbitál (fyzika atómového obalu).


jadro galaktické − jadro galaxie − oblasť v okolí stredu galaxie, v ktorej je väčšia hustota objektov, najmä hviezd, ako v ostatných častiach galaxie, a väčšinou sa v nej nachádza supermasívna čierna diera, ktorá svojou gravitačnou silou udržuje jadro galaxie také husté. Za galaktické jadrá sa často považujú kvazary (zdroj: https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jadro_galaxie&oldid=6548990, 20052020).

 :: fyzika, jadro galaktické aktívne.


jadro galaktické aktívne (AGJ) − aktívne jadro galaxie, angl. active galactic nucleus (AGN) − kompaktná oblasť v centre galaxie omnoho jasnejšia naprieč celým elektromagnetickým spektrom alebo v niektorej jeho časti. Galaxia, v ktorej sa nachádza aktívne galaktické centrum sa nazýva aktívna galaxia. Žiarenie AGJ je výsledkom akrécie hmoty okolo supermasívnej čiernej diery v centre materskej galaxie. AGJ je najjasnejším dlhodobým zdrojom elektromagnetického žiarenia v celom vesmíre (zdroj: https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Akt%C3%ADvne_jadro_galaxie&oldid=7008205 20052020).

 :: fyzika, galaxia aktívna.


jadro hélia – častica alfa označovaná termínom jadro hélia v časticovej fyzike, tvorená dvoma protónmi a dvoma neutrónmi a tvoriaca ionizujúce žiarenie vznikajúce pri jadrových reakciách; označuje sa symbolom α alebo He2+.

 :: fyzika.


jadro zemské – najvnútornejšia časť Zeme.


Jakub z Voragine (1230 – 1298) – taliansky hagiograf, dominikánsky mních, od 1292 janovský arcibiskup, autor latinsky napísanej „Zlatej legendy (Legenda aurea)“, najpopulárnejšej zbierky legiend v Európe. Zachovala sa vo vyše tisíc rukopisoch.


január lat. – prvý mesiac v roku, ktorý nasleduje po decembri a predchádza februáru. Január má dĺžku 31 dní.

 :: rok kalendárny.


japonológia vm+gr. − japonistika, japanistika, japonské štúdiá − súčasť orientalistiky (novšie: ázijských a afrických štúdií), vedný a študijný odbor, ktorého predmetom je japonský jazyk, literatúra, kultúra a dejiny Japonska.

 – P: Kubovčáková, Z..


Japonsko − krajina vo východnej Ázii na ostrovoch Honšú, Hokkaidó, Kjúšú, Šikoku, ktoré oddeľujú Japonské more od Tichého oceánu.

 :: geografia, japonológia.


jar − ročné obdobie nasledujúce po zime a predchádzajúce letu. V rímskej mytológii bola bohyňou jari pôvodne Venuša.


jav (štatistika) – „fakt, ktorý ako výsledok pokusu, hodnotenia, skúmania či merania môže, ale nemusí nastať. Napríklad:

a)  padnutie šestky pri hode hracou kockou,

b)  výskyt určitého minerálu v sérii vzoriek,

c)  výskyt anomálie magnetického poľa na vymedzenej časti územia.

Výsledok je teda náhodný a miera náhodnosti závisí od množstva okolností, ktoré túto náhodnosť podmieňujú.“ (


jav (teória pravdepodobnosti) – náhodný jav, prvotný jav – súčasť predmetu teórie náhodnosti spočívajúca vo výsledku pokusu.


jav biologický − prírodný jav odohrávajúci sa telesami živej prírody, t. j. s organizmami, napr. klíčenie, kvitnutie, zrenie plodov, padanie lístia, zimný spánok, let vtákov...

 :: biológia.


jav ekonomický − sociálny jav, ktorý možno identifikovať pri pozorovaní ekonomickej reality. Prienikom do podstaty ekonomických javov ich analýzou a abstrahovaním od nepodstatných stránok sa tvoria ekonomické pojmy. Pri skúmaní zložitých ekonomických javov sa používa štatistická analýza.

 :: ekonómia, ekonomika, jav ekonomický (Smith, A.), realita ekonomická, ukazovateľ (ekonómia), zákonitosť ekonomická.


jav ekonomický (Smith, A.) − jav vyplývajúci z prirodzenej povahy človeka − egoistu − sledujúceho svoj osobný záujem, ktorý je hybnou silou ekonomického vývinu.


jav elektrický − špeciálny prípad elektromagnetického javu, pri ktorom sa prejavuje len pôsobenie elektrického poľa v danej vzťažnej sústave, zatiaľ čo pôsobenie magnetického poľa je zanedbateľné.

Príčinou elektrického javu sú deje, ktoré prebiehajú v štruktúre látky.

Najvýraznejším elektrickým javom je blesk.

 :: elektrina.


jav elektromagnetický − fyzikálny jav vyvolaný elektromagnetickým poľom, jeho interakciou s látkou.

 :: fyzika, jav elektrický, náboj elektrický.


jav fotoelektrický − fotoefekt − fyzikálny jav, pri ktorom dochádza vzájomným pôsobením elektromagnetického žiarenia a látky k pohlcovaniu fotónov a k uvoľňovaniu elektrónov.

Existuje

    • vonkajší fotoelektrický jav,
    • vnútorný fotoelektrický jav,
    • hradlový fotoelektrický jav.

:: fyzika.


jav fyzikálny − fyzikálne pozorovateľný prírodný jav, súčasť predmetu fyziky tvorená tým, čo sa odohráva s fyzikálnym objektom, zmena tvaru telesa, zmena rozmerov telesa, zmena miesta polohy telies, zmena skupenstva... Všetky fyzikálne javy majú pôvod v materiálnych objektoch, napríklad fyzikálny jav, ktorý vzniká chvením pružného telesa, je zvuk.

Nositeľom všetkých fyzikálnych javov je hmota.

Fyzikálne javy sa členia na:

Výsledkom poznania podstaty fyzikálneho javu je fyzikálny pojem.

 :: elektrina, fotoefekt. fyzika, interakcia (fyzika), jav elektrický, jav elektromagnetický, jav fotoelektrický, jav meteorologický, jav optický, jav pohybový (fyzika), jav termodynamický (fyzika), jav vlnový (fyzika), konduktancia p. vodivosť elektrická, práca elektrická, vodivosť elektrická, vztlak, zákon fyzikálny, zvuk (fyzika), žiarenie (fyzika klasická).


jav fyziologický – fyziologický fenomén – súčasť predmetu fyziológie tvorená tými ktorými funkciami a vlastnosťami živých organizmov a fyzikálnymi a chemickými faktormi a procesmi, podporujúcimi život v jednobunkových a viacbunkových organizmoch v procese ich vzniku a vývoja.


jav hromadný − matematický jav, ktorý sa viackrát vyskytuje alebo opakuje za presne definovaných vecných, časových a priestorových podmienok; jav, ktorý sa vyskytuje pri vekom množstve prvkov zvaných štatistické jednotky; súčasť predmetu štatistiky.


jav chemický − chemická reakcia − prírodný jav, pri ktorom sa z jedných látok tvoria iné, horenie sviečky, tvorby hrdze na železnej reťazi, kysnutie mlieka...

Chemické javy sa využívajú pri získavaní kovov, využívajú sa pri hygiene, liečení, príprave potravín...

Časom sa meniaci chemický jav je chemický dej.

 :: chémia.


jav informačný − prenos, uchovanie, využitie alebo strata informácie.


jav jazykový − súčasť predmetu lingvistiky spočívajúca v konkrétnom zmyslovo pozorovateľnom prejave prvkov alebo vzťahov jazykového systému, ktoré nie sú priamo pozorovateľné, ktoré sú abstraktné.

 :: lingvistika.

s

jav kvantový − súčasť mikrosveta tvorená fyzikálnym javom objasniteľným iba v rámci kvantovej fyziky.

Súbor kvantových javov zahrnuje o. i. tieto javy:

    • Aharonov–Bohmov jav,
    • degenerovaný plyn,
    • gigantická magnetorezistencia,
    • Hawkingovo žiarenie,
    • informačný paradox čiernych dier,
    • kvantová teleportácia,
    • superhusté kódovanie,
    • superpozícia kvantových stavov,
    • kvantový Hallov jav,
    • kolosálna magnetorezistencia,
    • tunelový jav al. tunelový efekt al. kvantové tunelovanie,
    • Josephsonov jav,
    • Casimirov jav al. Casimirova sila
    • Comptonov jav al. Comptonov rozptyl,
    • Sokolovov–Ternovov efekt,
    • Jahnov–Tellerov efekt...

 :: fyzika kvantová.


jav kvantový makroskopický – fyzikálny jav, pri ktorom sa kvantová povaha mikrosveta prejavuje aj v makroskopickom meradle, napr. supravodivosť alebo supratekutosť.

 :: makroskopia.


jav matematický − matematický fenomén − tá ktorá súčasť predmetu matematiky alebo predmetu matematickej činnosti, ako napr.

    • matematické pojmy,
    • matematické tvrdenia a úvahy,
    • matematické metódy,
    • algoritmy,
    • formulácia matematického javu... (cf 486;108).

Skrátene alebo obrazne možno matematický jav reprezentovať pomocou matematického symbolu.

 :: matematika.


jav meteorologický – súčasť predmetu meteorológie tvorená fyzikálnym javom alebo procesom s interakciou so zemským povrchom a kozmickým priestorom, napr. zrážky, optické javy, ako dúha, halo, elektrické javy (blesky, aurora borealis, Eliášov oheň), zmiešané javy, ako búrka s bleskami a ľadovcom, tropické cyklóny, UFO...

 :: medikán.


jav nebeský – súčasť predmetu fyziky v pôvodnom zmysle slova (čiže ako filozofickej náuky o prírode) spočívajúca v jave, ktorým sa prejavuje niečo na nebi.


jav optický − optický úkaz − fyzikálny jav vyskytujúci sa v umelom prostredí alebo v prírode a vznikajúci lomom, odrazom alebo ohybom svetla. Optické javy sú súčasťou predmetu optickej fyziky.


jav pohybový (fyzika) – fyzikálny jav, ktorý spočíva v pohybe jedného alebo viacerých fyzikálnych objektov ako celkov.

Zvláštnym prípadom pohybových javov sú statické javy.


jav pozemský – súčasť predmetu fyziky v pôvodnom zmysle slova (čiže ako filozofickej náuky o prírode) spočívajúca v jave, ktorým sa prejavuje niečo na Zemi.


jav psychický − psychický prejav, prejav psychiky – časť psychiky (resp. psychického systému) v podobe psychického procesu, stavu alebo vlastnosti; psychické javy sa charakterizujú aj ako prejavy psychiky, prejavy ľudskej mysle, ktoré môžu byť vedomé alebo (v istom časovom úseku) neuvedomované (nevedomé): to, čo nie je dôležité alebo potrebné sa dostáva mimo dosahu vedomia.

Psychické javy existujú vždy tak, že tvoria komplex t. j. neexistujú izolovane, pričom komplex psychických javov vykazuje celý rad čiastkových aspektov, napr. pri vnímaní nejakého diania si môžeme uvedomovať, čo pre nás znamená, istým spôsobom o ňom uvažujeme, môžeme ho emočne prežívať atď. a navyše sa v dôsledku toho môžeme aj určitým spôsobom správať a na danú situáciu reagovať.

 :: pocit (psychológia), psychológia.


jav Purkyňov – „posun maxima citlivosti oka na rôzne farby pri prechode denného svetla v súmrak smerom ku kratším vlnovým dĺžkam, svedčiacom o dvojakom spôsobe videnia: dennom videní a videní pri súmraku (napr. pri súmraku sa zdajú byť červené predmety tmavšie a modré zase jasnejšie ako pri dennom svetle)“ (442;367 – 368).


jav statický (fyzika) – rovnovážny stav – zvláštny prípad pohybového javu, kedy sa poloha fyzikálneho objektu s časom nemení.


jav termodynamický (fyzika) – fyzikálny jav spočívajúci v stave fyzikálneho objektu, v zmene tohto stavu alebo v prechode z jedného stavu do druhého tak, ako to skúma termika alebo termodynamika.


jav vlnový (fyzika) – fyzikálny jav, ktorého základom sú netlmené kmity najmä lineárnych sústav.


JavaScript – skriptovací programovací jazyk vyvinutý pôvodne Brendanom Eichom a využívaný najmä pri tvorbe webových stránok. Program napísaný v JavaScripte sa skladá z príkazov tvorených týmito časťami príkazov:

znaky,

operátory,

indikátory,

napr.

var maleCislo = 5;

kde 

var – znak, konkrétne rezervované slovo;

maleCislo – znak, konkrétne identifikátor,

= – operátor,

5 – číslo

a účelom tohto príkazu je 

nastaviť premennú maleCislo na hodnotu 5.

 :: programovanie.


jazyk (Čejka, M.) − systém multiparentálneho (mnohorodičovského) dedičstva, s pomocou ktorého sa každý ľudský jedinec učí a môže učiť zo skúseností mnohých iných jedincov; je to kódovaný záznam skúsenosti, ktorý ju umožňuje odovzdávať komukoľvek, kto sa oboznámil s jeho kódom. To dalo podnet k úplne novej fáze vo vývoji druhu Homo sapiens a postavilo ho na celkom osobitné  miesto medzi ostatnými organizmami na našej zemi (cf 462;5).


jazyk (lingvistika) – fr. langue (F. de Saussure) – zložitý, mnohostranný spoločenský jav tvorený najbohatšou a najdokonalejšou sústavou znakov alebo kódom bez ohľadu na to, akými materiálnymi prostriedkami sa znaky vyjadrujú a akým spoločenským účelom slúžia. Existuje ako abstraktný systém lexikálnych a gramatických znakov, ktoré určitá konkrétna spoločnosť (rod, kmeň, národnosť, národ) používa ako prostriedok myslenia a dorozumievania.

Konkrétna realizácia jazyka v konkrétnom dorozumievacom akte, v konkrétnom prehovore je reč (fr. parole). Jazyk a reč sú dve stránky, dve existenčné formy toho istého zložitého fenoménu, jeho sociálna a individuálna forma existencie (182;17 a i.).

 :: angličtina, dimotiki, gramatika, gréčtina, hláska, jazyk (Čejka, M.), ideológia jazyková, jazyk cudzí, jazyk materinský, jazyk národný, jazyk odborný, jazyk právny, jazyk prirodzený, jazyk programovací, jazyk štátny, jazyk úradný, jazyk véd, jazyk védsky, jazyky italické, jazyky kentumové, jazyky ugorské, jednotka jazyková, jednotky lexikálne, latinčina, lingvistika, mnohojazyčnosť, multilingvizmus, plán jazykový, prehovor, realita mimojazyková, reč a jazyk (lingvistika), sanskrt, slovenčina, starogréčtina, systém jazykový, védčina, viacjazyčnosť, výpoveď (lingvistika), vývin jazyka fylogenetický, vývin jazyka ontogenetický, zásoba slovná.


jazyk algoritmický – umelý jazyk na zápis jednotlivých krokov algoritmu.

 :: algoritmus.


jazyk cudzí – jazyk, ktorý pre daného jednotlivca nie je materinský a ktorý sa musí učiť na pozadí materinského jazyka.


jazyk formálny – množina slov, viet alebo konečných reťazcov čiže reťazcov konečnej dĺžky nad určitou abecedou; predmet teórie formálnych jazykov. 

Štruktúra, ktorá opisuje formálny jazyk, je formálna gramatika.

Informáciu v tvare viet formálneho jazyka môžu spracúvať reálne automaty.

 :: informatika, lambda kalkul, stroj Turingov, teória jazykov formálnych.


jazyk fyziky − odborný jazyk tvorený súborom vyjadrovacích prostriedkov používaných na zaznamenávanie alebo oznamovanie fyzikálnych významových útvarov a procesov (fyzikálnych pojmov, hypotéz, zákonov, princípov, problémov, myšlienkových experimentov atď.); jeho kľúčovou zložkou je počnúc novovekom jazyk matematiky.


jazyk indoárijský – jeden z jazykov indoárijskej jazykovej skupiny, ktorá patrí so indoiránskej vetvy indoeurópskej jazykovej rodiny.

Indoárijské jazyky sa delia na:


staré

sanskrt (sanskrit)

stredné

jazyk Ašókových nápisov

hybridný sanskrt

prákrty (prákrity)

pálí

nové

hindčina

urdčina

bengálčina

pandžabčina

bihárske dialekty

maráthčina

gudzarátčina

uríjčina

radžastančina

sidhčina

ásámčina

sinhalčina

nepálčina

pahárske dialekty

maledivčina

rómčina. 

 :: lingvistika.


jazyk matematiky − odborný jazyk tvorený súhrnom vyjadrovacích prostriedkov používaných na zaznamenávanie alebo oznamovanie matematických významových útvarov a procesov (napr. matematických úvah, pojmov, hypotéz, problémov atď.).

Matematický jazyk zahrnuje:

a) slová národného jazyka,

b) logické a matematické termíny a symboly,

c) diagramy, schémy, grafy, tabuľky atď.,

d) jednotlivé písmená označujúce matematické objekty.

 :: jazyk fyziky, matematika, systém matematický, vyjadrenie matematické, výraz matematický.


jazyk materinský – materčina, materinčina, materinská reč, rodný jazyk – prvý jazyk, ktorý sa daná osoba naučila vo svojom živote.

 – I: Materinský jazyk, in: Wikipédia.

 :: multilingvizmus.


jazyk medicíny – odborný jazyk, vyrastajúci z prirodzeného (bežného) jazyka, no vylučujúci jeho polysémiu, emocionálnu zaťaženosť, metaforickosť, redundanciu, viazanosť s bežnými životnými situáciami alebo konkrétnym komunikačným kontextom.


jazyk medzinárodný – „jazyk používaný pri dorozumievaní medzi príslušníkmi viacerých národov (majúcich svoje národné jazyky); môže to byť niektorý národný jazyk (napr. ruština, angličtina) al. pomocný jazyk (esperanto, interlingua) (5;88)“.

 :: lingvistika.


jazyk monocentrický – jazyk, ktorý má iba jednu spisovnú verziu.

 :: lingvistika.


jazyk národný − diasystém tvorený viacerými formami, resp. štruktúrnymi útvarmi istého jazyka, používaný v danom národnom spoločenstve.

Sociálno-historickou bázou národného jazyka je národné spoločenstvo. Národný jazyk je spolu s ďalšími znakmi spravidla výrazným znakom národa.

Jazyk sa člení na variety (útvary, formy).

 :: lingvistika.


jazyk odborný – profesionálny jazyk − jazyk, ktorý slúži ako prostriedok dorozumievania v tom ktorom odbore ľudskej činnosti.

Odborné jazyky v oblasti vedy sú podstatne viac formalizované ako ktorýkoľvek všeobecný jazyk.

Každá vedecká profesia si vytvára dva jazyky: jeden prísny a presný a druhý podstatne voľnejší. Druhý jazyk pozostáva zo zmesi špeciálnych termínov a bežných slov, ktoré však nadobúdajú mnohonásobným používaním zvláštny význam, ktorý nenájdeme ani v najpodrobnejšom významovom slovníku.

Pri preklade z jazyka vedy do hovorovej reči sa stráca presnosť tvrdení; to je nevyhnutná daň za jednoduchosť.

 :: analýza logická, jazyk filozofie, jazyk fyziky, jazyk logiky, jazyk matematiky, jazyk vedecký, štýl náučný.


jazyk právny − právne jazyky – odborný jazyk, ktorým sa vyjadrujú právne normy, pávne úkony a ďalšie právne reality. Niekedy alebo podľa niektorých autorov sa v rámci právneho jazyka vyčleňuje jazyk právnych predpisov, jazyk právnej vedy (vedecký právny jazyk), jazyk súdneho rozhodovania atď.

Právny jazyk je súčasťou spisovného jazyka; slovenský právny jazyk je súčasťou slovenského spisovného jazyka (cf 357;83).

 :: právo.


jazyk programovací − jazykový prostriedok komunikácie s počítačmi (274;21); jazyk, ktorým sa určuje počítaču, čo má robiť; je to jazyk vytvorený s cieľom formulovať výpočtové predpisy, t. j. dátové štruktúry a algoritmy, ktoré môže vykonávať počítač. Zvyčajne ide o presne definovanú podmnožinu prirodzeného jazyka s vlastnou definíciou gramatiky a syntaxe.

Postupnosť definícií a krokov potrebných na dosiahnutie riešenia problému utvorená prostriedkami programovacieho jazyka sa nazýva program.

 :: informatika, jazyk skriptovací, kód strojový (informatika), lambda kalkul, Lua (informatika), prekladač (informatika), teória jazykov formálnych.


jazyk selekčný – prieskumový jazyk, rešeršný jazyk, angl. retrieval language, indexing language, documentary language – formalizovaný alebo umelý jazyk, ktorý slúži na automatické spracúvanie a vyhľadávanie informácií (napr. právnych); je to nástroj reprezentácie poznania v informačnom prieskume resp. nástroj informačnej analýzy a prieskumového procesu. Selekčný jazyk sa používa na vyjadrenie údajov alebo obsahu dokumentu (cf 357;87, 128;274, 300).


jazyk skriptovací − programovací jazyk navrhnutý na zautomatizovanie operácií na počítači.

 :: informatika.


jazyk štátny –  jazyk, ktorý sa používa vo verejnej správe a ktorého povinnú znalosť občanmi zaručuje štát, napríklad v Slovenskej republike podľa Ústavy SR i podľa zákona o štátnom jazyku štátnym jazykom slovenský jazyk.


jazyk umelecký − súbor jazykových prostriedkov vyjadrujúcich umelecké významové univerzum, v rámci ktorého akcentuje estetický pôžitok.

 :: literatúra umelecká.


jazyk umelý – jazyk zámerne utvorený človekom buď úpravou alebo prepracovaním už existujúceho jazyka alebo skonštruovaním úplne nového jazyka s cieľom zdokonaliť, zatajiť alebo špecifikovať komunikáciu alebo vytvoriť nástroj výskumu nejakej oblasti reality.

 :: jazyk algoritmický.


jazyk úradný – jazyk stanovený zákonom pre komunikáciu medzi úradmi a s úradmi, vrátane školstva, na určitom území (v štáte, závislom území, regióne).


jazyk značkovací – značkový jazyk, angl. markup language – jazyk kombinujúci text a metainformáciu (informáciu o texte), ktorá sa vyjadruje použitím značiek (angl. markup) premiešavaných s primárnym textom.


Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied – vedecké pracovisko SAV, ktoré vzniklo v roku 1943 pod názvom Jazykovedný ústav Slovenskej akadémie vied a umení (SAVU) a súčasný názov nesie od roku 1966. Ústav je hlavným vedeckým pracoviskom na Slovensku sústreďujúcim základný výskum slovenského národného jazyka, jeho územnej a sociálnej diferenciácie a jeho dejín. Súčasťou výskumu sú teoretické otázky všeobecnej jazykovedy, jazykovej kultúry, odbornej terminológie a onomastiky. Výsledky výskumu sa aplikujú pri tvorbe základných kodifikačných príručiek, pri tvorbe a ustaľovaní odbornej terminológie, pri štandardizácii geografického názvoslovia (zdroj: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, in: Wikipédia (10. 8. 2020)).

 :: lingvistika, slovenčina, výskum vedecký.


jazyky grécke – samostatná vetva indoeurópskych jazykov zahrnujúca predovšetkým starogréčtinu a novogréčtinu, no podrobnejšie sa člení podľa viacerých kritérií (pozri Grécke jazyky, in: Wikipédia).

 :: gréčtina, jazyky kentumové, lingvistika.


jazyky indoeurópske – jazyková rodina v Európe, Iráne, Indii a v častiach sveta kolonizovaných Európanmi s predpokladaným spoločným základom (indoeurópskym prajazykom) indoeurópčinou.

Indoeurópske jazyky sa delia na tieto skupiny:

 :: jazyky kentumové, lingvistika.


jazyky indoiránske – najvýznamnejšia vetva indoeurópskej jazykovej rodiny, deliaca sa na

 :: lingvistika.


jazyky italické − vymretá vetva indoeurópskej jazykovej rodiny. Italickými jazykmi sa hovorilo na Apeninskom polostrove a vo východnej časti doliny Pádu.

K italickým jazykom patrí/patria:

    • latinčina,
    • faliština,
    • oskicko-umerské jazyky,
    • venetčina.

 :: lingvistika.


jazyky kentumové – skupina indoeurópskych jazykov, v ktorých nenastala zmena zadopodnebných spoluhlások na sykavky.

Prídavné meno kentumový je odvodené s latinského slova centum (= sto), ktoré sa pôvodne vyslovovalo s k [kentum].

 :: lingvistika.


jazyky sinotibetské – čínsko-tibetské jazyky – jazyková rodina v strednej a juhovýchodnej Ázii, členiaca sa na dve vety:

 :: lingvistika.


jazyky slovanské – vetva indoeurópskej jazykovej rodiny, deliaca sa na:

    • západoslovanské jazyky (poľština, kašubčina, lužická srbčina, čeština, slovenčina a (vymretá) polabčina);
    • východoslovanské jazyky (ruština, ukrajinčina, bieloruština);
    • južnoslovanské jazyky (bulharčina, macedónčina, srbčina, chorvátčina, slovinčina, staroslovienčina).

 :: lingvistika.


jazyky ugorské – jazyková skupina tvoriaca súčasť ugrofínskych jazykov a členiaca sa na dve podskupiny:

 :: lingvistika.


jazyky ugrofínske – vetva uralskej jazykovej rodiny, ktorá sa utvorila odčlenením ugrofínskych kmeňov od samodijských (samojedských) kmeňov okolo roku 4000 pr. n. l. 

Ugrofínske jazyky sa členia na dve skupiny:

    • fínsko-permské jazyky,
    • ugorské jazyky.

 :: lingvistika.


jazyky uralské – jazyková rodina rozšírená na nesúvislom areále  zahrnujúcom strednú, severnú a východnú Európu a severnú Sibír.

Rodina uralských jazykov sa zvyčajne člení na dve vetvy:

Existujú však aj iné (podrobnejšie) členenia uralskej jazykovej rodiny (pozri Uralské jazyky, in: Wikipédia).

 :: lingvistika.


jedenie – požívanie potravy. Jedením sa uspokojuje jedna z troch základých potrieb človeka, ktorými okrem potreby jedenia je aj potreba bývania a potreba obliekania sa.

 :: jedlo.


jedlo – pokrm, potraviny pripravené na jedenie.


jednočlen (algebra) − p. monóm (algebra).


jednotka – najmenšia, ďalej nerozložiteľná samostatná zložka alebo útvar istého celku.

 :: jednotka (matematika), jednotka (metrológia), jednotka anatomická, jednotka časová, jednotka času, jednotka definovaná, jednotka dĺžky, jednotka doplnková SI, jednotka ekonomická, jednotka jazyková, jednotka lexikálna, jednotka meracia, jednotka montážna, jednotka nozologická, jednotka pomenovacia (lingvistika), jednotka prehovoru, jednotka systémová počítača (technika výpočtová), jednotka štatistická, jednotka účtovná (finančníctvo), jednotka veličiny, jednotka veličiny fyzikálnej, jednotka základná, jednotka základná SI, jednotky lexikálne, segment, sústava jednotiek.


jednotka (matematika) – číslica 1.

 :: dvojka (matematika), nula (matematika), sústava desiatová.


jednotka (metrológia) – základná veličina pri meraní.


jednotka anatomická − anatomicky vyčleniteľný segment orgánu alebo organizmu s istou fyziologickou funkciou v rámci nich.

 :: anatómia, funkcia fyziologická, orgán zmyslový.


jednotka astronomická (astronómia) – AU – vedľajšia jednotka vzdialenosti v sústave SI, predstavujúca strednú vzdialenosť Zeme od Slnka.


jednotka času − časová jednotka – jednotka merania času.

Základnou jednotkou pre meranie času v sústave SI je sekunda.

Násobnými a podielovými jednotkami času sú:

 :: čas, frekvencia (fyzika), meranie času.


jednotka definovaná − jednotka vymedzená definíciou.


jednotka dĺžky – jednotka merania dĺžky. Základnou jednotkou dĺžky je meter.


jednotka ekonomická − ekonomický subjekt.

 :: ekonómia, ekonomika, realita ekonomická.


jednotka jazyková – jednotka jazyka – najmenšia zložka (alebo útvar) jazyka vymedzená na danej jazykovej rovine formou a obsahom. Jazyková jednotka je „najmenší, ďalej ďalej nerozložiteľný útvar danej jazykovej roviny, napr. fonéma, morféma, veta (5;68)“.

Medzi jazykovými jednotkami existujú vzťahy:

    • paradigmatické,
    • syntagmatické.

 :: lexéma, lingvistika.


jednotka meracia − jednotka fyzikálnej veličiny, jednotka merania − špecifická hodnota fyzikálnej alebo technickej veličiny, s ktorou sa porovnávajú iné hodnoty veličiny toho istého druhu.

 :: jednotka času, jednotka dĺžky, jednotka meracia zákonná, meranie veličiny fyzikálnej.


jednotka meracia zákonná − meracia jednotky vychádzajúca z Medzinárodnej sústavy jednotiek (SI).

Medzi zákonné meracie jednotky sa zaraďujú okrem jednotiek SI aj vedľajšie jednotky, ako napr. °C, min a pod.

 :: fyzika.


jednotka nozologická – choroba alebo porucha odborne opísaná napríklad charakteristickou skupinou príznakov.

 :: medicína, nozológia.


jednotka odvodená – angl. derived unit – jednotka odvodenej veličiny.

 :: odvodené jednotky SI.


jednotka pomenovacia (lingvistika) − výsledok procesu priraďovania jazykovej formy k určitému obsahu, výsledok pomenovacieho aktu. Najmenšou pomenovacou jednotkou je slovo.


jednotka prehovoru – kombinácia jazykových jednotiek v priebehu reči a s cieľom ňou sledovaným.

Významovo a formálne uzavretá jednotka prehovoru je slovesný útvar.

 :: lingvistika., útvar slovesný, útvar slovesný literatúry vecnej.


jednotka reči – samostatná zložka alebo útvar reči, napr. prehovor.

:: reč.


jednotka systémová počítača (technika výpočtová) – hlavná časť počítača, ktorá vedno s periférnym zariadením tvorí celok počítača.

Systémovú jednotku počítača tvoria:


jednotka štatistická – prvok štatistického súboru; základný prvok – objekt pozorovania, na ktorom skúmame konkrétny prejav – vlastnosť určitého hromadného javu.

Štatistické jednotky majú aspoň jednu vlastnosť spoločnú, pričom štandardne ide o tú vlastnosť, ktorú chceme pozorovať.

Vlastnosť štatistických jednotiek, ktorú majú spoločnú a ktorú chceme v štatistike merať, je štatistický znak.

Množina všetkých štatistických jednotiek, na ktorých sledujeme daný hromadný jav, je štatistický súbor.

 :: štatistika.


jednotka účtovná (finančníctvo) – právnická alebo fyzická osoba, ktorá je v zmysle zákona povinná viesť účtovníctvo.


jednotka veličiny – jednotka určená stupňom odstupňovateľnej vlastnosti, ktorému priraďujeme ako kvantitatívnu charakteristiku číslo 1 (76;57).


jednotka veličiny fyzikálnej − meracia jednotka, jednotka merania fyzikálnej veličiny − dohodou stanovená hodnota fyzikálnej veličiny určitého druhu, ktorá je základom pre kvantitatívne porovnávanie fyzikálnych veličín toho istého druhu.

 :: fyzika, jednotka meracia, metrizácia, metrológia.


jednotka základná − jednotka spolutvoriaca základ sústavy jednotiek.

 :: jednotka základná SI, metrológia.


jednotky lexikálne − základné stavebné prvky v jazyku, zložené z jedného alebo viacerých znakov.

 :: lingvistika.


jemnocit − 1. útlocit, takt, taktnosť; schopnosť citlivo reagovať na podnety, citlivosť, citová jemnosť, nežnosť, neha; ohľaduplnosť v správaní, jemné spôsoby;

2. vycibrený zmysel pre rozlišovanie detailov; bystrý, vycibrený zmysel pre jemné odtienky, pre rozlišovanie podrobností.


Ježiš Kristus (6 / 7 pr. n. l. Betlehem v Judei − 30 / 33 Jeruzalem) − pôvodca a hlavná osobnosť kresťanstva; jeho život a učenie je obsahom Nového zákona.

Vychovávaný bol v hlbokej židovskej zbožnosti, ako dospelý bol dobre oboznámený s rabinistickou tradičnou doktrínou.

Skutky a učenie Ježiša Krista sa najprv tradovali ústne a niečo neskôr boli zapísané v evanjeliách (138;163).

– D: Modlitba Pána; Reč na vrchu.

 :: cirkev katolícka, etika kresťanská, oko (Ježiš Kristus), pôst (Ježiš Kristus).


Ježiš Kristus: Modlitba Pána (Mt 6, 9 – 13) – kresťanská modlitba modlitieb známa ako Otčenáš, súhrn celého evanjelia (Tertulianus), skratka nebeskej náuky (sv. Cyprián). Modlitba Pána „pozostáva z oslovenia ,Otče nás’ a siedmich prosieb, z ktorých prvé tri sú na oslavu Boha, v ďalších štyroch sa vyjadrujú prosby o uspokojenie duchovných a hmotných potrieb človeka“ (116;190).


Ježiš Kristus: Reč na vrchu (podľa Mt 5 − 7) − najobsiahlejší príhovor Ježiša Krista obsahujúci náčrt plánu života pre tých, čo ho chcú nasledovať, rozvinutie základných princípov kresťanskej morálky, osem blahoslavenstiev, Modlitbu Pána a zlaté pravidlo medziľudských vzťahov.

Z Evanjelia podľa Matúša − kapitola 5

3 Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. 4 Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. 5 Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. 6 Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. 7 Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. 8 Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. 9 Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. 10 Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. 11 Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; 12 radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami. 13 Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju Ľudia pošliapali. 14 Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. 15 Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. 16 Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach. 17 Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. 18 Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno, ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. 19 Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v Nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký. 20 Preto vám hovorím: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva. 21 Počuli ste, že otcom bolo povedané: „Nezabiješ!“ Kto by teda zabil, pôjde pred súd. 22 No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: „Hlupák,“ pôjde pred veľradu. A kto mu povie: „Ty bohapustý blázon,“ pôjde do pekelného ohňa. 23 Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, 24 nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. 25 Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. 26 Veru hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera. 27 Počuli ste, že bolo povedané: „Nescudzoložíš!“ 28 No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci. 29 Ak ťa zvádza na hriech tvoje pravé oko, vylúp ho a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby sa malo celé tvoje telo dostať do pekla. 30 A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do pekla. 31 Ďalej bolo povedané: „Kto prepustí svoju manželku, nech jej dá priepustný list!“ 32 No ja vám hovorím: „Každý, kto prepustí svoju manželku, okrem prípadu smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu; a kto si vezme prepustenú ženu, cudzoloží. 33 A zasa ste počuli, že otcom bolo povedané: „Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi prisahal.“ 34 No ja vám hovorím: „Vôbec neprisahajte − ani na nebo, lebo ono je Božím trónom, 35 ani na zem, lebo ona je podnožkou jeho nôh, ani na Jeruzalem, pretože je mestom veľkého Kráľa, 36 ani na svoju hlavu neprisahaj, lebo ani jediný vlas nemôžeš urobiť bielym alebo čiernym. 37 Ale vaša reč nech je „áno − áno,“ „nie − nie“. Čo je navyše, pochádza od Zlého. 38 Počuli ste, že bolo povedané: „Oko za oko a zub za zub.“ 39 No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. 40 Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty nechaj aj plášť. 41 A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve. 42 Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať. 43 Počuli ste, že bolo povedané: „Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.“ 44 Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, 45 aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. 46 Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? 47 A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania? 48 Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.

z Evanjelia podľa Matúša − kapitola 6

1 Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach. 2 Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. 3 Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, 4 aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. 5 A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. 6 Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. 7 Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. 8 Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili. 9 Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno, 10 príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v nebi tak i na zemi. 11 Chlieb náš každodenný daj nám dnes 12 A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. 13 A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. 14 Lebo ak vy odpustíte ľudom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. 15 Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy. 16 A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. 17 Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, 18 aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. 19 Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. 20 V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. 21 Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. 22 Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. 23 Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme. A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou, aká bude potom tma sama?! 24 Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone. 25 Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? 26 Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? 27 A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? 28 A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; 29 a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. 30 Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! 31 Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: „Čo budeme jesť?“ alebo: „Čo budeme piť?“ alebo: „Čo si oblečieme?“! 32 Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. 33 Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. 34 Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.

z Evanjelia podľa Matúša − kapitola 7

1 Nesúďte, aby ste neboli súdení. 2 Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám. 3 Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? 4 Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: „Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka“ − a ty máš v oku brvno?! 5 Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata. 6 Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nohami nepošliapali, neobrátili sa proti vám a neroztrhali vás. 7 Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! 8 Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. 9 Alebo je medzi vami človek, čo by podal synovi kameň, keď ho prosí o chlieb? 10 Alebo keby pýtal rybu, čo by mu dal hada? 11 Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom; o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia. 12 Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci. 13 Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých čo cez ňu vchádzajú. 14 Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú! 15 Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. 16 Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy? 17 Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. 18 Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. 19 Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. 20 Teda po ich ovocí ich poznáte. 21 Nie každý, kto mi hovorí: „Pane, Pane,“ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. 22 Mnohí mi v onen deň povedia: „Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme, v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov?“ 23 Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť! 24 A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. 25 Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale. 26 A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. 27 Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostalo z neho veľké rumovisko. 28 Keď Ježiš skončil tieto reči, zástupy žasli nad jeho učením, 29 lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako ich zákonníci.

 :: kresťanstvo.


joga sa. – spôsob života, spôsob ako integrovať celú svoju povahu, takže všetky aspekty života človeka začnú pracovať v harmónii jeden s druhým (120;5).

 – P: Bečárová, L., Gítánanda, Timčák, G. M..

 :: anna (joga), átmánátma (joga), átmaništha (joga), átmanivédana (joga), átmasukha (joga), átmasvarúpa (joga), blaženosť ja (joga), človek osvietený (joga), harmónia emocionálna (Gítánanda), joga, in: Hlavná časť*), joga (Gítánanda), pohyb riadený (joga), pránajáma (joga), pratjahára (joga), rozlíšenie ja od ne-ja (joga), sebaodovzdanie sa Pánovi (joga), Slovenská asociácia jogy (SAJ), systém nervový človeka (Gítánanda), zdravie fyzické (Gítánanda), zotrvanie v ja (joga).

 *) tento článok a odkazy z neho sa týkajú skôr filozofických aspektov jogy, čiže jogy daršany


joga (Gítánanda) – spôsob života, spôsob ako integrovať celú svoju povahu, takže všetky aspekty života človeka začnú pracovať v harmónii jeden s druhým (120;5).

 :: systém nervový človeka (Gítánanda).


Jordan, Ernst Pascual (18. 10. 1902 Hannover – 31. 7. 1980 Hamburg) – nemecký teoretický fyzik a politik; prispel významne ku kvantovej mechanike a kvantovej teórii poľa, podieľal sa na matematickej formulácii maticovej mechaniky, vypracoval kanonické antikomutačné vzťahy pre fermióny.


joule vm − značka: J − odvodená jednotka SI a hlavná jednotka energie (práce, tepla).

 :: energia mechanická, fyzika.


judaizmus lat. – jedno z dominujúcich svetových náboženstiev alebo jeden zo základných typov svetovej kultúry či spôsobu života osnovaný na odkaze Mojžiša, ktorý prijal aseret ha-dibrot (Desať slov), grécky ekvivalent dekalóg čiže Desatoro, neskôr vyrytého do dvoch kamenných dosiek, z ktorých prvá obsahovala povinnosti človeka voči Bohu: 1. uznávanie Jeho zvrchovanosti, 2. zákaz modloslužobníctva a uznávanie Božej jedinosti, spravodlivosti, milosti a výlučného práva na lásku a poslušnosť, 3. zákaz rúhania a krivého svedectva, 4. dodržiavanie šabatu ako týždenného dňa odpočinu a 5. úcta a láska k rodičom, pretože synovská zbožnosť je predĺženie bázne Božej; a druhá sumár základných správnych vzťahov medzi ľuďmi: 6. neporušiteľnosť ľudského života a zákaz vraždy, 7. zákaz cudzoložstva a ďalších sexuálnych priestupkov, 8. úcta k majetku druhých a zákaz krádeže, únosu a podvodu, 9. zákaz ohovárania, urážania a krivého svedectva voči blížnemu bez ohľadu na to, či je to Žid alebo človek nežidovského pôvodu, 10. krotenie majetníckych túžob a zákaz chtivosti.

V čase tohto prijatia Dekalógu známeho ako Sinajská zmluva prešli už Hebrejci poltisícročnú monoteistickú cestu od Abrahámovho vyznania viery v jediného Boha. Desatoro sa stalo súčasťou židovskej liturgie a recitovalo sa v Chráme hneď pred Šema. Keďže však sektárske skupiny tvrdili, že jedine Desatoro prikázaní je Božského pôvodu a inšpiráciou, na rozdiel od ďalších predpisov Tóry, ktorá je vlastným štrukturujúcnom celého judaizmu, talmudskí učenci ho zakázali odriekať pri rannej bohoslužbe na verejnosti, hoci naďalej sa objavuje v siduru (po šacharitu) a figuruje na replikách kamenných dosiek ozdobujúcich svätostánok v synagóge.

Popri Biblii čiže Písanom zákone (Tóra) sú ďalšími prameňmi judaizmu Ústny zákon (Talmud, tvorený komplexami Mišna a Gemara) a iné staroveké zdroje.

Vývin judaizmu sa v najhrubšom členení delí na dve etapy:

  1. skorý judaizmus (do pádu Jeruzalema r. 70 n. l.
  2. rabínsky alebo talmudský judaizmus (po páde Jeruzalema).

 :: abeceda hebrejská, filozofia židovská, hebrejčina, náboženstvo, Židia, židia.


Judea lat. − Judsko − historická krajina v južnej Palestíne, ktorá tvorila v staroveku jadro židovského štátu.

 :: geografia.


judikát lat. – súdne rozhodnutie vyznačujúce sa tým, že nepresahuje svojim dopadom a významom skutkové okolnosti konkrétneho prípadu.

To najdôležitejšie z judikátu tvorí právna veta.

Judikáty tvoria judikatúru.

 :: právo.


judikatúra lat. − rozhodovacia činnosť súdov alebo jej výsledky.

Judikatúru tvoria judikáty.

 :: právo, veda právna.


JUDr. – juris utriusque doctor – titul doktor práv.


juh – jedna zo štyroch hlavných svetových strán určená priesečníkom miestneho poludníka  s obzorníkom v smere k južnému pólu.


júl vm podľa G. I. Caesara – siedmy mesiac v roku nasledujúci po júni a predchádzajúci augustu.


Junek, Dušan (26. 2. 1943 Piešťany − ) − významný predstaviteľ vizuálnych komunikácií na Slovensku, autorita medzi grafikmi − dizajnérmi doma i v zahraničí, živo aktívny v pedagogickej činnosti, odbornej publicistike, v organizovaní rôznych projektov a výstavných podujatí a v neposlednom rade v karikatúre. Hlavné ťažisko jeho tvorby je v oblasti grafického dizajnu a plagátu.


jurisdikcia lat. – súdna právomoc; súdnictvo.

 :: právo.


justícia lat. – sústava súdov a orgánov činných pri výkone súdnictva.

 :: právo.


Južná Amerika – kontinent tvoriaci súčasť svetadielu Amerika a ležiaci na jeho južnej polovici, pričom od Severnej Ameriky je oddelená Strednou Amerikou.


Južný oceán − oceán obklopujúci Antarktídu po 60° južnej šírky, štvrtý najväčší oceán. Južný oceán zahrnuje tieto moria:

    • Rossovo more,
    • Amundsenovo more,
    • Weddellovo more,
    • Bellingshausenovo more.

 – I: Južný oceán, in: Wikipédia.

 :: geografia, oceán svetový, Zem.


J.V.kvapky-IMUN − bylinný výživový doplnok priaznivo pôsobiaci na činnosť sleziny tvorený tekutým extraktom vo forme kvapiek z týchto rastlín:

    • Salvia officinalis (Šalvia lekárska),
    • Calendula officinalis (Nechtík lekársky),
    • Cinchona officinalis (Chinínovník lekársky),
    • Tropaeolum majus (Kapucínka väčšia),
    • Urtica dioica (Žihľava dvojdomá).

Odporúča sa užívať pri zníženej obranyschopnosti organizmu, pre ľudí s oslabeným imunitným systémom, v období zvýšeného výskytu viróz, pri infekčných ochoreniach a pri alergických reakciách.


J.V.kvapky-ZRAK – tekutý extrakt odporúčaný užívať pri pocite unavených a namáhaných očí (práca s PC, zlé osvetlenie a pod.), pri symptómoch podráždených očí (prašné prostredie a pod.), pri zápaloch očných spojiviek a na zlepšenie ostrosti vedenia; pozostáva z týchto rastlín:

    • Euphrasia rostkoviana (Očianka rostkovova),
    • Avena sativa (Ovos siaty),
    • Chelidonium majus (Lastovičník väčší),
    • Vaccinum myrtillus (Čučoriedka obyčajná).

 :: zrak.