IBAN – angl. International Bank Account Number – medzinárodný kód bankového účtu; formát čísla účtu definovaný medzinárodnou normou ISO 13616.

 :: kód (informatika).


ibiš lekársky – lat. Althaea officinalis L. – trváca bylina s rozkonáreným, žltým koreňom, priamymi vysokými stonkami a striedavými listami. Celá rastlina je mäkko plstnatá. Používa sa v čajovinách proti zápalovým procesom horných dýchacích ciest, proti kašľu a ako prostriedok na podporu vykašlávania.


Ibn al-Bajtár (†1248) – najznámejší predstaviteľ arabskej botaniky a farmáce pochádzajúci z Malagy (Španielsko); doplnil botaniku al-Gáfikího. Zbieral najmä liečivé rastliny a opisoval ich účinky.


ID (databáza) – jednoznačné určenie záznamu tabuľky.


identifikátor (informatika) − angl. identifier − reťazec v programe, slúžiaci na jednoznačnú identifikáciu objektu. Identifikátor je meno alebo názov tvorený reťazcom zloženým z písmen, číslic a podčiarkovníka, pričom prvý znak nesmie byť číslica a malé a veľké písmená sa nerozlišujú.

Identifikátorom sa označuje:

    • premenná,
    • konštanta,
    • typ,
    • podprogram,
    • program.


ideológia jazyková − významový útvar alebo proces tvoriaci súčasť kultúry1) jazykového spoločenstva ovplyvňujúcu vo zvýšenej miere názory jeho členov na ich jazyk, jazykové správanie a jeho interpretáciu inými hovoriacimi (cf 553).

 :: jazyk (lingvistika), lingvistika.

_______

1) Súčasťou kultúry sú v miere ich participácie na pretváraní zlého alebo neutrálneho na dobré.


idiofón gr. – samozvučný nástroj – hudobný nástroj, na ktorom tón vzniká vibrovaním buď celého nástroja alebo jeho súčastí.

Idiofóny sa delia na:

    • úderové (napr. kastanety, činely, xylofón, triangel, marimba, zvonkohra, celesta, vibrafón, gong...),
    • brnkacie,
    • trecie (napr. sklenená harmonika, kanadská píla...),
    • vzduchové.

 :: hudba.


idiosynkrázia (lingvistika) − svojrázny prvok v jazykovom prejave jednotlivca.


idiosynkrázia (medicína) − precitlivelosť, vrodená mimoriadna citlivosť na niektoré látky alebo vnemy; abnormálny, nezriedka neprekonateľný odpor voči niekomu alebo niečomu, voči nejakému významovému útvaru alebo procesu alebo voči situácii.


idiosynkrázia (psychológia) − jedinečnosť, svojrázny prvok alebo črta v správaní alebo v prejave.


Ignác z Loyoly, sv. (1491 – 1556) vl. m. Íñigo López de Recalde – španielsky kňaz, mystik, zakladateľ Spoločnosti Ježišovej (SJ), šľachtic, ktorý svoju životnú dráhu začal ako vojak; v roku 1521 bol v boji zranený, počas liečenia sa pod vplyvom čítania náboženských kníh rozhodol zasvätiť svoj život službe Bohu, prípravou k čomu bol jednoročný asketicko-meditatívny pobyt v Manrese, kde prežil duchovnú obnovu, ktorú opísal v diele „Exercitia spiritualia (Duchovné cvičenia, 1522)“.

Toto dielo opisuje meditácie a praktické postupy odpútavania sa duše od svetských vášní a záujmov a jej privádzania k Bohu.

Tieto cvičenia zvyčajne trvajú štyri týždne, ktorých náplňou je

    1. znetvorené napraviť (deformata reformare),
    2. napravené prispôsobiť (reformata conformare),
    3. prispôsobené upevniť (conformata confirmare),
    4. upevnené premeniť na trvalé (confirmata transformare).

Počas štúdia na univerzite v Paríži v roku 1534 spolu so šiestimi spoločníkmi sa slávnostne zaviazali žiť a pracovať pre Krista.

V roku 1537 putovali so Ríma a ponúkli svoje služby pápežovi.

V roku 1540 pápež schválil Spoločnosť Ježišovu (Societas Jesu SJ) a Ignác sa stal jej prvým generálnym predstaveným.

 :: kresťanstvo.


ignorantia legis non excusat lat. – zásada, maxima (pôvodne rímskeho) práva znamenajúca: neznalosť zákona neospravedlňuje. Podľa tejto zásady platí, že neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje a nevyviňuje z právnej zodpovednosti za jeho porušenie.

 :: nevyvrátiteľná domnienka znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov, právo.


IHS – Iesus Hominum Salvator Ježiš Spasiteľ ľudstva.


ikonológia gr. − veda, ktorej predmetom je zmysel umeleckého diela, najmä výtvarného, jeho rozličné významové vrstvy, s cieľom vyložiť symbolický a ideový obsah diela.

Ako analytickú metódu obsahového výkladu výtvarných diel ikonológiu rozhodujúcim spôsobom podnietil začiatkom 20. storočia A. M. Warburg.

E. Panofsky rozpracoval ikonológiu do systému rozlišujúceho tri významy umeleckého diela:

    • primárny význam (prirodzený),
    • druhotný význam (konvenčný),
    • vnútorný význam (obsah).


impedancia (elektrotechnika) − komplexná konštanta elektrického obvodu, v ktorom sú harmonické napätia a prúdy konštantnej frekvencie; zdanlivý odpor.


imperium Romanum lat. – Rímska ríša – celá oblasť rímskeho cisárstva (27. pr. n. l. – 395), nástupcu rímskej republiky, mocenská sféra národa rímskeho (populus Romanum). Túto oblasť reprezentuje právny významový útvar – pojem rímskeho cisárstva.

Konkretizácia tohto pojmu rímskeho práva sa realizuje napr. vymedzovaním hraníc ríše (fines imperii).


impresia lat. – významový útvar spočívajúci v dojme, vyvolanom vonkajším pôsobením na zmysly.

 :: impresionizmus.


impresionizmus lat. – umelecký smer zameraný na vyjadrenie impresií (prchavých dojmov) a odtienkov zážitkov s dôrazom na formu.


impressio (anatómia človeka) – vtlačok, hrboľ, odtlačok.


impulz elektrický − náhla zmena elektrického napätia alebo elektrického prúdu.

 :: signál elektrický.


imunológia lat. − časť biológia a medicíny, ktorej predmetom sú imunologické reakcie živočíchov a človeka.

Zakladateľom imunológie je Luis Pasteur.

 :: psychoneuroimunológia, systém imunitný.


incidencia (matematika) − súmiestnosť, zhodnosť − vzťah medzi dvoma útvarmi, z ktorých jeden je časťou druhého.


index lat. – 1. zoznam, register; 2. pomerné číslo, ktorým porovnávame úrovne chronologického radu alebo úrovne ukazovateľov rovnorodých javov podľa rôznych administratívnych, teritoriálnych ap. skupín (cf 14;397); 3. číslo alebo písmeno pripájané ku znaku danej veličiny na rozlíšenie od inej veličiny; v rámci textovej množiny znakov sa môže nastaviť mierne nad (horný index) alebo nižšie (dolný index) ako normálny riadok.

 :: index (matematika), index lomu svetla.


index (matematika) – rozlišujúci číselný alebo písmenný ukazovateľ pripájaný dolu ku znaku danej veličiny.


index dolný – index nastavovaný v rámci textovej množiny znakov mierne nižšie ako normálny riadok, napr. H2O.

 :: index.


index horný – index nastavovaný v rámci textovej množiny znakov mierne nad ako normálny riadok, napr. registrovaná ochranná známka®.

 :: index.


index lomu svetla − pomer medzi rýchlosťou svetla v prostredí a rýchlosťou svetla vo vákuu.


indexikalita (etnometodológia) – bezprostredná väzba významov a interpretácií jedinečných špecifických objektov s tým kontextom, v ktorom vznikajú a používajú sa.


India – krajina v Ázii na polostrove Prednej Indie s priľahlou časťou ázijskej pevniny a na ostrovoch Lakadivy, Nikobary a Andamany. Polostrov ležiaci medzi Bengálskym zálivom a Arabským morom Indického oceánu obývajú Indovia. Najstaršiu časť tvorí Dekanská plošina s plochou 400 tisíc km2 ktorá je rozčlenená zlomami a poklesmi a ktorej zvýšené okraje ohraničujú pohoria Aravalli Range, Západný Ghát, Východný Ghát a Malvská plošina. Na severe sa v dĺžke 2500 km a šírke 150 až 280 km tiahnu Karakoram a Západné Himaláje. Stred Indie medzi jej severnou a južnou časťou vypĺňa Indogangská nížina. Na západe Indie je púšť Thár, v ktorej sú slané jazerá. Na východe Indie sú Asámske vrchy a plošina Šiláung. Hlavnými riekami Indie sú Ganga s prítokmi a Brahmaputra.

Podnebie Indie je v horských oblastiach subtropické; na ostatnom území je tropické, monzúnové podnebie.

India dnes združuje 22 štátov a 9 osobitných teritórií.

India je pravdepodobne krajina, kde sa (avšak už v predárijskej dobe, pred príchodom árijských kmeňov do Indie) vyvinula joga.

India je krajina, odkiaľ pochádzajú najstaršie nám známe svedectvá o filozofujúcom ľudskom duchu (306;26).

Obyvateľstvo:

Najstaršími obyvateľmi Indie sú Negriti, ktorých zvyšky sa zachovali na Andamanských ostrovoch (ich stopy ešte badať v južnom Balúčistane, v južnej Indii a v Ásame). Ďalšími sú Nišádovia (skupina austrická), Kirátovia (skupina sinotibetská) a najmä Drávidi, ktorí dodnes sídlia prevažne v južnej polovici krajiny.

V polovici druhého tisícročia pred našim letopočtom (pozri nižšie) prichádzajú do Indie Árijci. S dobyvateľským ťažením Alexandra Macedónskeho v roku 326 pr. n. l. prichádzajú do severozápadných indických krajov Makedónci, Gréci a príslušníci mnohých ďalších národností Blízkeho Východu a Iránu, ktorých Alexandrovi vojvodcovia naverbovali cestou.

V polovici 2. stor. pr. n. l. sa do Indie tlačia stredoázijské kmene, akýsi Jüe-čchioovia (stotožňovaní s Tocharmi) a Šakovia a po nich okolo začiatku nášho letopočtu Kušánovia a Huni.

Prvý nájazd Arabov do Indie sa uskutočnil v rokoch 636 – 637 a začiatkom 8. stor. bol už pod arabskou nadvládou celý Sindh. Ďalej do Indie však Arabi ako politická moc už neprenikli a koncom 12. stor. Sindh ovládol Muhammad Ghórí z Afganistanu, čím vlastne začali početné vpády a nájazdy bojových hôrd zo strednej Ázie. Ešte v súvislosti s arabskou expanziou pred bojovnými moslimami uteká do Indie mnoho Peržanov, ktorí sa nechceli vzdať svojej zoroastrickej viery. V Indii ich vľúdne prijali a ich potomkovia dodnes žijú a pracujú hlavne v Bombaji a v Gudžaráte – sú to tzv. pársovia, vynikajúci obchodníci, peňažníci a podnikatelia.

Európania prenikajú do Indie od prelomu 15. a 16. storočia – ako prvý to bol Portugalec Vasco da Gama, ktorý pristál v Kalikate alebo Korikode na západnom pobreží juhoindickom 17. mája 1498. Po Portugalcoch prichádzajú Briti, Holanďania, Dáni, Francúzi, Rakúšania a Švédi, z ktorých sa však napokon ako víťazní kolonizátori presadili len Briti (tzv. Britská India) (cf. Miltner, V.: Indická kuchyně (1982), 11 a n.).

Dejiny:

3. – 2. tis. pr. n. l.: vznik a rozvoj harapskej kultúry.

1. pol. 2. tis. pr. n. l.: príchod indogermánskych kmeňov Áriov, ktorí si podrobili pôvodné  drávidské obyvateľstvo.

4. stor. pr. n. l.: vláda dynastie Maurijovcov, najvýznamnejší Ašóka, rozkvet ríše, rozšírenie buddhizmu.

4. – 5. stor.: vznik a rozkvet ríše Guptovcov.

700: nástup a šírenie hinduizmu.

712: vpád Arabov a začiatok islamizácie.

1398: veľká časť ríše podrobená Tímúrom.

1526 – 1818: vláda mongolskej dynastie Veľkých Mogulov; začiatok britskej kolonizácie.

17. stor.: usadzuje sa tu Britská Východoindická spoločnosť založená roku 1600.

1767 – 1818: Briti postupne dobyli celú Indiu.

1857 – 1859: neúspešné sipáhijské povstanie, moc prechádza na britskú Kráľovnú Viktóriu.

1858: vytvorenie Britskej Indie ako korunnej kolónie.

1877: Kráľovná Viktória sa stáva cisárovnou Indie.

1885: založenie Indického národného kongresu.

1905: začiatok národnooslobodzovacieho hnutia.

po 1918: snaha o samostatnosť.

1919: amritsarský masaker.

1920: M. K. Gándhí na čele Indického národného kongresu.

1942: kampaň občianskej neposlušnosti.

1945: India členom OSN.

1947: zánik Britskej Indie; rozdelenie na Indickú úniu (hinduisti) a britské domínium Pakistan (moslimovia),  krvavé pohraničné zrážky, konflikt s Pakistanom o Kašmír.

1950: vyhlásenie Indickej republiky, prijatie ústavy; India členom britského Spoločenstva.

1951: prvé voľby, vláda kongresovej strany.

1965: vojna s Pakistanom o Kašmír.

1971: na historickom území vyhlásená nezávislá Bengálska republika Bangladéš; vnútorné nepokoje, separatistické snahy sikhov.

1984: zavraždenie ministerskej predsedníčky Indiry Gándhiovej.

1991: ministerským predsedom R. Gándhí (syn I. Gándhiovej), po jeho zavraždení ministerským predsedom N. Rao.

2014: predsedom vlády Indickej republiky Naréndra Módí.

:: Ázia, filozofia indická, geografia, indológia, Indovia, kultúra indická, subkontinent indický.


Indický oceán – tretí najväčší oceán na Zemi, na severe ohraničený južnou Áziou, na západe Arabským polostrovom a Afrikou, na východe Malajským polostrovom, Sundskými ostrovmi a Austráliou, na juhu Južným oceánom. Od Atlantického oceánu je oddelený 20. poludníkom (južný cíp Afriky) a od Tichého oceánu 147. poludníkom.

 – I: Indický oceán, in: Wikipédia.

 :: geografia, India, Zem.


indivíduum chemické − chemicky čistá látka.

 :: chémia, indivíduum.


indoeurópčina vm – indoeurópsky prajazyk, predpokladaný spoločný základ indoeurópskych jazykov.


indológia vl.+gr. – indické štúdiá – oblasť vedeckého skúmania, ktorého predmetom sú indické jazyky, literatúry, dejiny, kultúry a etniká na indickom subkontinente.

 :: India, Indovia, sanskrt.


Indonézia – územie v juhovýchodnej Ázii pozostávajúce z 13 500 ostrovov v Indickom a Tichom oceáne, z ktorých najväčšie sú

    • Sumatra,
    • Kalimantan (Borneo),
    • Jáva,
    • Celebes,
    • Nová Guinea (západná časť Irian Jaya),
    • Palau Bangka,
    • Billitung,
    • Madura,
    • Bali,
    • Timor.


Indovia − obyvateľstvo Indie, prevažne indoeurópskeho a drávidského pôvodu, nositelia (tvorcovia) indickej kultúry.


Industry 4.0 – súbor rozsiahlych zmien zavádzaných v súčasnom priemysle, ktorých nositeľom je digitalizácia, automatizácia, mechatronizácia a integrácia IKT na všetkých úrovniach riadenia podnikových procesov a služieb.

V metodike Industry 4.0 sa podčiarkuje (vymedzuje):

    • Interoperabilita je možnosť a schopnosť inteligentných strojov a ľudských bytostí spolu komunikovať cez internet vecí (IoT) a internet služieb (IoS).
    • Virtualizácia je možnosť a schopnosť vytvárať virtuálny model (resp. kópiu) inteligentnej továrne. Pri virtualizácii sa používajú reálne údaje získané predovšetkým zo snímačov strojov, ktoré sa aplikujú na model inteligentnej továrne.
    • Decentralizácia je možnosť a schopnosť každého stroja realizovať operácie a riadenie decentralizovane (autonómne) a realizovať maximálne kvalifikované rozhodnutia smerujúce k optimalizácii výroby.
    • RT činnosť – pre inteligentné riadenie výroby je nevyhnutné dáta zbierať a analyzovať v reálnom čase. Na základe zozbieraných informácií bude možné v reálnom čase prostredníctvom inteligentných metód riadenia a rozhodovania rekonfigurovať výrobu, zohľadniť poruchy a nájsť optimálne riešenia, napríklad pri poruchách prvkov a zariadení, resp. presúvaní výroby a pod.
    • Orientácia na služby – komunikácia a výmena informácií cez internet, poskytovanie informácií iným stranám, služby spoločnosti.
    • Modularita a rekonfigurovateľnosť – schopnosť inteligentného podniku pružne sa adaptovať vo výrobe zmenou SW a HW modulov, zdieľaním modulov a rekonfiguráciou procesov.

:: priemysel.


inedita lat. – nevydané spisy.


inerciálny lat. − zotrvačný.


infekcia lat. – nakazenie, nákaza, vniknutie choroboplodných organizmov do tela.

 :: medicína, ochorenie infekčné.


influencer angl. − entita (jav, ľudské indivíduum, skupina) schopná ovplyvňovať situáciu alebo druhých ľudí, zväčša používateľov alebo zákazníkov. Pokiaľ ide o osobu, môže to byť osobnosť z verejného života, ako herec, politik, moderátor a podobne, alebo príslušník nejakej skupiny/komunity. V prostredí virtuálnych komunikácií ide o tzv. nezávislé entity, získavajúce svoju popularitu a vplyv pomocou 1. sociálnych sietí, ako Twitter, Linkedln, Facebook..., 2. blogov a webových stránok, 3. skrytým spôsobom (informal influencer) najmä medzi zamestnancami firmy, pomocou čoho môže vedenie čeliť vnútrofiremným hrozbám a náladám.

 :: manipulácia, marketing.


informácia (informatika) − entita, ktorú možno vysielať, prijímať, uchovávať a spracovávať technickými prostriedkami a ktorá reprezentuje istý stav, slúži nejakému cieľu alebo vyvoláva nejakú akciu. Informácia predstavuje nové poznatky alebo umožňuje isté konania.

Informácia sa získava z dát.

Nosičom informácie je signál.

Pojem informácie je vedno s pojmom energie a s pojmom hmoty najdôležitejším zo základných pojmov prírodných a inžinierskych vied vied.

 :: zber informácií (informatika).


informácia (lingvistika) − hlavný článok jazykovej komunikácie, kvôli ktorému sa komunikácia realizuje, spočívajúci v hovorenom alebo písomnom oznámení významového útvaru alebo procesu hovoriaceho alebo píšúceho človeka počúvajúcemu alebo čítajúcemu človeku (cf 182;30).


informácia (Shannon, C.) – miera zníženia výskytu náhodných udalostí alebo miera zmenšenia neurčitosti vo výskyte náhodných udalostí; štatistická pravdepodobnosť výskytu signálu alebo znaku, ktorý odstraňuje apriórnu neznalosť príjemcu; čím menšia je pravdepodobnosť výskytu daného znaku, tým väčšiu má informácia hodnotu pre svojho príjemcu.


informácia kvantová – informácia o stave kvantového systému tvoriaca základnú entitu, ktorá je súčasťou predmetu kvantovej teórie informácie.

 :: fyzika kvantová.


informácia odborná – spoločenská informácia vznikajúca ako výsledok jednotlivých ľudských aktivít v rámci toho ktorého spoločenského odvetvia alebo odboru; svojím odborným obsahom rozširuje odborné poznatky používateľov.


informácia spoločenská − informácia viazaná na informačné podprocesy spoločenských procesov umožňované ľudskou pamäťou schopnou túto informáciu fixovať, uchovávať, vyhľadávať a reprodukovať.

 :: informácia odborná.


informácia technická – „informácia o prostriedkoch, postupoch a znalostiach, potrebných na výrobu materiálnych produktov“ (128;330).

 :: literatúra technická, technika.


informácia vecná – odborné vysvetlenie a iné údaje o príslušných predmetoch, javoch, osobách, miestach, udalostiach a iných skutočnostiach. Uchovávanie, sprostredkovanie a prenos vecných informácií je cieľom vecnej literatúry (128;343).


informácie dokumentové – informácie, ktoré tvoria dokument (311;33).


informatika lat. − veda, ktorej predmetom je získavanie, prenos, spracúvanie, uchovávanie a sprístupňovanie informácií. Zaoberá sa riešením problémov tvorby, zavádzania a používania výpočtovej techniky. 

 – P: Chomsky, N., Turing, A. M. 

::

    •  A  
    •  E  
    •  F  
    •  G  
    •  H  
    •  I  
    •  J  
    •  K  
    •  L  
    •  M  
    •  O  
    •  P  
    •  R  
    •  S  
    •  T  
    •  U  
    •  V  
    •  W  
    •  Z  
    •  0 − 9  
    • 100 teraflops. 


informatika matematická − veda o počítačoch, počítačová veda, angl. computer science − časť informatiky i matematiky, ktorej predmetom sú výpočtové a informačné procesy z hľadiska hardvéru a softvéru. Do jej predmetu sa zahrnujú aj algoritmy, formálne jazyky, programovacie jazyky, zlepšovanie komunikácie medzi človekom a počítačom, zefektívňovanie spôsobov tvorby a hľadania informácií.

Matematická informatika tvorí jadro teoretických a praktických znalostí, ktoré využívajú vo svojej práci špecialisti v oblasti vyčísliteľnej techniky, programovania, informačných systémov a technológií.

Matematická informatika sa začala utvárať začiatkom 40-tych rokov 20. storočia v dôsledku splývania teórie algoritmov a matematickej logiky a vynálezu elektrónových počítačov.

Odvetvia matematickej informatiky:

    • teória zložitosti,
    • teória vyčísliteľnosti/vypočítateľnosti,
    • teória informácie,
    • teória algoritmov a dátových štruktúr / algoritmika,
    • teória programovacích jazykov.

Aplikované odbory matematickej informatiky:


 :: matematika.


informatika medicínska – informatika v medicíne – vedná disciplína, ktorej predmetom je systematické spracovanie údajov, informácií a poznatkov v medicíne a zdravotnej starostlivosti


informatika teoretická − časť informatiky, ktorej predmetom sú abstraktnejšie a matematické aspekty spracovania informácií.

 :: informatika matematická, teória zložitosti.


inhibícia lat. – zábrana, prekážka, zákaz, zastavenie.

 :: inhibícia (medicína).


inhibícia (medicína) – útlm činnosti organizmu alebo jeho časti. 


inchoatívum (lingvistika) – počínavé sloveso, čiže označujúce dej, ktorý sa začal.


inštitúcia lat. – 1. ustanovizeň – súbor osôb, organizačných foriem, materiálnych prostriedkov určený na verejnoprospešnú činnosť; 2. súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený právnymi normami.

 :: inštitúcia finančná, inštitúcia kultúrna, inštitúcia politická neštátna (štátoveda), inštitúcia spoločenská, inštitúcia štátna, inštitúcia vedecká, inštitúcia verejnoprávna, inštitúcia výchovná.


inštitúcia finančná – súčasť finančného systému, ako napr. banka.


inštitúcia kultúrna – kultúrna ustanovizeň – spoločenská inštitúcia, ktorá sa špecializuje na premenu zlého na dobré, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne.

V užšom zmysle slova (napr. v sociológii) zahrnuje výchovu a vzdelávanie, kultúru a voľný čas.

 :: knižnica, Matica slovenská.


inštitúcia politická – spoločenská inštitúcia regulujúca snahy získať a vykonávať moc.


inštitúcia politická neštátna (štátoveda) – subjekt, ako napr. politická strana, politické hnutie, záujmová organizácia, nátlaková organizácia, vyznačujúca sa čiastkovou mediačnou funkciou v občianskej spoločnosti, t. j. vo vzťahoch jednotlivcov a spoločenských skupín, ako aj vo vzťahu k štátu (741;5).


inštitúcia spoločenská – súbor zariadení, v ktorých určití ľudia, vybraní členovia skupín, dostávajú poverenie k výkonu verejných a neosobných činností, ktoré sú potrebné na uspokojovanie existujúcich potrieb jednotlivca alebo pospolitosti alebo pre reguláciu správania sa ostatných členov skupiny. Spoločenskou inštitúciou je napr. náboženská organizácia.

 :: inštitúcia kultúrna, inštitúcia politická, inštitúcia vedecká.


inštitúcia štátna – súčasť štátneho práva.

Napr. v Slovenskej republike sú tieto štátne inštitúcie:

    • štátne organizácie:
      • Kancelária prezidenta Slovenskej republiky,
      • Národná rad Slovenskej republiky,
      • Kancelária verejného ochrancu práv,
      • Najvyšší kontrolný úrad;
    • ministerstvá Slovenskej republiky:
      • Ministerstvo dopravy a spojov SR,
      • Ministerstvo financií SR,
      • Ministerstvo vnútra SR,
      • Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR,
      • Ministerstvo zdravotníctva SR,
      • Ministerstvo životného prostredia SR,
      • Ministerstvo hospodárstva SR,
      • Ministerstvo kultúry SR,
      • Ministerstvo obrany SR,
      • Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR,
      • Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR,
      • Ministerstvo spravodlivosti SR,
      • Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR;
    • súdnictvo:
      • Súdna rada SR,
      • Ústavný súd SR,
      • Európsky súd pre ľudské práva.

 :: funkcia štátu, štát.


inštitúcia vedecká – vedecká ustanovizeň – spoločenská inštitúcia povolaná na to, aby udržiavala, tvorila a rozvíjala vedu, napr. Slovenská akadémia vied.


inštitúcia verejnoprávna – združenie osôb za účelom sledovania určitého cieľa pri poskytovaní verejných služieb, napr. Slovenský rozhlas, Slovenská televízia, Matica slovenská...


inštitúcia výchovná – spoločenská inštitúcia povolaná na to, aby udržovala, tvorila a rozvíjala kultúrnosť človeka prostriedkami výchovy. Napr. rodina ako výchovná inštitúcia, škola a pod.


inštitút lat. – niečo ustanovené alebo zriadené, napr. ústav, právny inštitút atď.


inštitút právny – právna konštrukcia a jej zodpovedajúci súbor právnych noriem, upravujúcich jeden druh spoločenského vzťahu; slúži určitému účelu a je spravidla jednoducho opisne označená, ako napr. premlčanie, väzba, inštitút vlastníctva, občianstva, dedičského práva, volebného práva, manželstva, premlčania trestu atď.

 :: právo.


integrácia lat. – integrovanie, zjednocovanie, zjednotenie – „účelné spájanie, spojenie viacerých samostatných celkov, zložiek do jedného vnútorne jednotného systému, tvoriaceho nový, vyšší typ celku“ (154;383).


integrácia ekonomická – proces zlučovania a zrastania hospodárskych štruktúr.


integrácia európska – združovanie európskych štátov s cieľom dosiahnuť mier, politickú stabilitu, ekonomickú prosperitu štátov Európy, prostredníctvom odstraňovania prekážok obchodu a podnikania medzi nimi, slobody pohybu a pobytu občanov v ktoromkoľvek participujúcom štáte, zbližovania právnych systémov, vzájomnej kontroly dodržiavania ľudských práv a princípu právneho štátu.


integrál (matematika) – zobrazenie, ktoré niektorým funkciám a množinám určitým spôsobom priraďuje funkciu alebo číslo; hľadaním tohto zobrazenia je integrovanie.


integrovanie lat. – spájanie, spojenie viacerých samostatných zložiek, častí do jedného celku, začleňovanie, začlenenie do vyššej jednotky, zjednocovanie, zjednotenie.

 :: integrácia, integrovanie (matematika)


integrovanie (Černík, V.) – kvalitatívne zmeny kvantitatívnych určení; proces kvantitatívneho zhrňovania a zároveň proces kvalitatívnych zmien kvantitatívnych určení, v ktorých sa bod mení na priamku, priamka na plochu, plocha na objem atď.

Predpokladom vysvetlenia procesu integrovania je chápanie bodu ako vzťažného bodu, ako niečoho vnútorne štruktúrovaného, ako istej kvalitatívnej hranice (69;174 – 175 pri interpretácii Marxových Matematických rukopisov).


integrovanie (matematika) − počítanie, vypočítavanie integrálu funkcie, operácia inverzná k derivovaniu a spočívajúca v procese hľadania určitého alebo neurčitého integrálu.

 :: objem telesa.


inteligencia lat. – schopnosť živého alebo umelého systému samostatne sa vyrovnávať s ťažkosťami, úlohami, problémami, sprevádzanými neurčitosťou intelektovými procesmi.

 ::inteligencia (psychológia), inteligencia umelá.


inteligencia (psychológia) − ľudská inteligencia − rozumová schopnosť rýchlo pochopiť a správne riešiť problémy alebo situácie intelektovými procesmi; súbor špecifických predpokladov umožňujúcich samostatne a úspešne sa vyrovnať s novými životnými podmienkami a riešiť situácie, v ktorých nie je možné využiť obvyklé alebo naučené riešenie; celková úroveň rozumových schopností (226;118).


inteligencia umelá − skr. UI alebo AI (angl. Artificial Intelligence) − strojová inteligencia, inteligencia stroja, výpočtová inteligencia − systémy alebo zariadenia napodobňujúce ľudskú inteligenciu, pričom sa môžu iteratívne zlepšovať na základe zhromaždených informácií.

Termínom umelá inteligencia spravidla označujú aj vedný odbor alebo disciplínu, zaoberajúcu sa vývojom algoritmov a strojov, ktoré vykazujú vlastnosti inteligentného správania, čiže nielen súbor týchto vlastností ako takých.

Umelá inteligencia ako vedná disciplína sa opiera o tieto vedné odbory:

Za zakladateľa tejto vednej disciplíny sa niekedy považuje J. McCarthy, ktorému sa pripisuje aj zavedenie termínu v roku 1956.

V dejinách umelej inteligencie sa spravidla vyzdvihujú ako významný medzník, pokiaľ ide o implementáciu poznatkov o umelej inteligencii, expertné systémy a vytvorenie programovacieho jazyka Prolog založeného na predikátovej logike.

Za úspechy v implementácii AI sa pokladajú humanoidné roboty, napr. robot Sophie samoriadiace vozidlá, napr. Tesla, zbieranie údajov na identifikáciu ekosystému, napr. Rain for Climate, zbieranie a analýza údajov o aktuálnom dianí vo včelom úli, napr. Srdce úľa, stroje sa porozumením obrazovej informácii, neurónové siete, strojové učenie, inteligentné telefóny, fotomobily, inteligentné virtuálne asistentky, napr. Siri, inteligentné reproduktory, aplikácie vo videohernom priemysle, Deep Learning, internet vecí (IoT), rozpoznávanie tvárí, hlasu a žiaľ samozrejme na prvom mieste vojenská technika.

 :: informatika matematická, inteligencia umelá (Mařík, V.), Kvasnička, Vladimír, Mařík, Vladimír, mechatronika, ontológia (informatika), Slovenské centrum pre výskum umelej inteligencie, stroj inteligentný (Turing, A.), systém inteligentný, systém multiagentový, umelé, výrobok mechatronický, zložitosť úlohy, znalosť.


inteligencia umelá (Mařík, V.) − vedná disciplína, ktorej predmetom sú všetky postupy a algoritmy, ktoré vo svojom dôsledku vedú k určitému napodobneniu prejavov inteligentného správania človeka. Umelá inteligencia sa pokúša riešiť úlohy využívaním znalostí, ktoré možno získať jednak ich prevzatím od človeka, ktorý je schopný úlohu inteligentne riešiť, jednak analýzou príkladov zadania úlohy a jej inteligentného riešenia (488;15, 17).


intenzita poľa gravitačného – Kg – sila, ktorá v danom bode priestoru pôsobí na teleso jednotkovej gravitačnej hmotnosti umiestnené do tohto bodu; zrýchlenie, ktoré je v danom bode priestoru rovnaké pre všetky telesá bez ohľadu na ich hmotnosť.

 :: fyzika, pole gravitačné.


interakcia (fyzika) − silové pôsobenie – fyzikálny jav, ktorý sa uskutočňuje medzi fyzikálnymi objektmi, napr. medzi gravitačným polom a telesom, medzi elementárnymi časticami atď.

 :: interakcia (mechanika klasická), interakcia fyzikálna, interakcie častíc elementárnych, interakcie častíc elementárnych silné.


interakcia (mechanika klasická) − vzájomné pôsobenie telies, ktoré vedie k zmene ich pohybového stavu alebo k zmene ich tvaru.

Vzájomné pôsobenie telies vzniká pri ich mechanickom pohybe.

Kvantitatívne sa interakcia telies charakterizuje silou.

:: fyzika.


interakcia častíc – vzájomné pôsobenie častíc uskutočňujúce sa tak, že každá častica vytvára okolo seba silové pole, v ktorom sa konečnou rýchlosťou šíri rozruch.


interakcia elektromagnetická – jedna zo základných fyzikálnych interakcií s ďalekým dosahom, ktorá sa prejavuje pri všetkých elektricky nabitých časticiach. Napríklad v atóme sa realizuje medzi jadrom atómu a elektrónovým obalom tvoriac podstatu atómu.

 :: fyzika.


interakcia fyzikálna − silové pôsobenie medzi materiálnymi objektmi, silová interakcia − prenos energie medzi elementárnymi časticami, medzi časticami a poľom alebo medzi poľami.

Najdôležitejšie sú štyri základné interakcie:

    1. gravitačná,
    2. elektromagnetická,
    3. silná,
    4. slabá.

:: fyzika.


interakcie častíc elementárnych − vzájomné pôsobenie elementárnych častíc prostredníctvom síl. Delia sa na:

    1. silné interakcie elementárnych častíc,
    2. elektromagnetické interakcie elementárnych častíc,
    3. slabé interakcie elementárnych častíc,
    4. gravitačné interakcie elementárnych častíc (21;199 − 200).

 :: fyzika.


interakcie častíc elementárnych silné − interakcie medzi baryónmi, antibaryónmi a mezónmi; vysvetľujú vznik a a rozptyl baryónov, π mezónov a K mezónov; majú krátky dosah − okolo 10−13 cm (t. j. veľkosti priemeru silne interagujúcich častíc) a nimi vyvolaný proces sa odohrá v čase, ktorý udáva tzv. jadrový čas rovný 10−23 s. Charakteristické sú ich veľké väzbové konštanty (bezrozmerné konštanty, charakterizujúce silu každej interakcie elementárnej častice), rovnajúce sa jednej, ale i väčšie. Okrem energie a impulzu, moment impulzu a náboja sa pri silných interakciách elementárnych častíc zachováva aj izotopický spin, parita a podivnosť (21;199 − 200).


interdisciplinarita lat. – medziodborovosť, založenosť na súčinnosti viacerých odborov, disciplín alebo odvetví buď v rámci jednej vedy alebo medzi viacerými vedami.


interfigovaný (lingvistika) – vložený ako spájací infix; vkladaný, vložený medzi základ slova a koncovku, príponu (14;409).


internet lat. + angl. < interconnected networks prepojené site − hovor. net, sieť –  celosvetová počítačová sieť, ktorá slúži na výmenu informácií, komunikáciu a prenos digitálnych správ.

Dôležitou časťou internetu je World Wide Web.

 – I: Základný internetový slovník, in: zodpovedne.ak (18122020).

 :: @, administrátor (internet), emotikon, hoax, informatika, phishing, sieť sociálna, systém multiagentový, TikTok.


interpretácia fyzikálna – proces alebo výsledok chápania povahy tej súčasti alebo stránky fyzikálnej reality, ktorú reprezentuje (zväčša matematická) formulácia výsledkov jej poznania – aký je fyzikálny zmysel alebo význam vyjadrených pojmov, teórie, hypotézy...; o čo ide fyzikálne (nielen geometricky, matematicky), napr. aký fyzikálny proces opisuje diferenciálna rovnica.

 :: fyzika. 


interpretácia kvantovej teórie – hlbšie poznanie súvislostí a správania sa objektov v mikrosvete, vysvetľovanie štatistického charakteru kvantovej mechaniky.


interval (hudba) − výškový rozdiel (vzdialenosť) medzi dvoma tónmi, „výškový pomer dvoch súčasne alebo po sebe znejúcich tónov“ (205;108).

0

interval (matematika) − usporiadaná množina všetkých čísel ležiacich medzi dvoma danými číslami.

Interval zobrazený na obrázku a je uzavretý, b otvorený, c polootvorený sprava (polouzavretý zľava), d polootvorený zľava (polouzavretý sprava).


intranet lat.+angl. − vnútropodniková počítačová sieť, ktorá používa podobné technológie ako internet.

 :: informatika.


introspekcia (psychológia) – metóda psychológie, spočívajúca v pozorovaní, ktorého predmetom je vlastný duševný život, vlastné zážitky a procesy odohrávajúce sa vo vedomí. Touto metódou je dostupné len to, čo si človek sám uvedomuje.


invencia (hudba) – 1. drobná skladba podľa náhodného nápadu (napr. imitačné kontrapunktické skladby pre klavír od J. S. Bacha); 2. vsuvka na preladenie niektorých fúkacích nástrojov (14;413).


investovanie tal. – angl. investment – vkladanie alebo vloženie finančných prostriedkov, času, energie, námahy a pod. do niečoho alebo niekoho.

 :: ekonómia, investovanie finančné.


investovanie finančné – angl. financial investment – vkladanie alebo vloženie finančných prostriedkov do niečoho alebo niekoho.

 :: ekonómia, financie, finančníctvo.


inžiniering angl. < fr. – angl. engineering, inžinierska činnosť – poskytovanie poradenských inžinierskych služieb v oblasti projekcie, konštrukcie, kompletizácie továrenského alebo iného zariadenia. Významnou položkou inžinierskych služieb sú administratívne úkony, zabezpečujúce napr.

    • územné rozhodnutie,
    • stavebné povolenie,
    • kolaudačné rozhodnutie, stavebný dozor,
    • zmluvy potrebné k pripojeniu na inžinierske siete,
    • povolenia potrebné na realizáciu stavby, napr. rozkopávkové povolenie,
    • povolenie k odstráneniu stavby,
    • odňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu,
    • stavebné povolenie...


inžinierstvo fr. − činnosť, ktorej náplňou je navrhovanie, budovanie a používanie technických a technologických vynálezov transformujúcich realitu v súlade s požiadavkami ľudí na báze vedeckého poznania; vykonávateľom tejto činnosti je inžinier.

Inžinierstvo sa člení na mnoho oblastí:

    • akustické inžinierstvo
    • aplikačné inžinierstvo,
    • automatizačné inžinierstvo,
    • automobilové inžinierstvo,
    • banské inžinierstvo,
    • bezpečnostné inžinierstvo,
    • biochemické inžinierstvo,
    • biologické inžinierstvo,
    • biomedicínske inžinierstvo,
    • dopravné inžinierstvo,
    • drevárske inžinierstvo,
    • ekologické inžinierstvo,
    • elektrické inžinierstvo,
    • elektrotechnika,
    • energetické inžinierstvo,
    • environmentálne inžinierstvo,
    • expertné inžinierstvo,
    • farmaceutické inžinierstvo,
    • finančné inžinierstvo,
    • forenzné inžinierstvo,
    • fyzikálne inžinierstvo,
    • fyzikálne inžinierstvo progresívnych materiálov,
    • genetické inžinierstvo,
    • génové inžinierstvo,
    • geologické inžinierstvo,
    • hardvérové inžinierstvo,
    • hutnícke inžinierstvo,
    • chemické inžinierstvo,
    • inovačné inžinierstvo
    • inžiniersky manažment,
    • inžinierstvo návrhu riadiacich systémov,
    • inžinierstvo vozidiel,
    • jadrové inžinierstvo,
    • komerčné inžinierstvo,
    • konštrukčné inžinierstvo,
    • korózne inžinierstvo,
    • kozmické inžinierstvo,
    • krajinné inžinierstvo,
    • krízové inžinierstvo,
    • lesnícke inžinierstvo,
    • letecké inžinierstvo,
    • letecké a kozmické inžinierstvo,
    • lodné inžinierstvo,
    • logistické inžinierstvo,
    • matematické inžinierstvo,
    • materiálové inžinierstvo,
    • medicínske inžinierstvo,
    • mechanické inžinierstvo,
    • mechatronika
    • mestské inžinierstvo,
    • multimediálne inžinierstvo,
    • nanoinžinierstvo,
    • pachové inžinierstvo,
    • počítačové inžinierstvo,
    • poľnohospodárske inžinierstvo,
    • poštové inžinierstvo,
    • potravinárske inžinierstvo,
    • priemyslové inžinierstvo,
    • prístrojové inžinierstvo,
    • procesné inžinierstvo,
    • produktové inžinierstvo,
    • programové inžinierstvo,
    • projektové inžinierstvo,
    • rádiokomunikačné inžinierstvo,
    • raketové inžinierstvo,
    • reverzné inžinierstvo,
    • rizikové inžinierstvo,
    • robotické inžinierstvo,
    • ropné inžinierstvo,
    • sieťové inžinierstvo,
    • simultánne inžinierstvo,
    • sociálne inžinierstvo,
    • softvérové inžinierstvo,
    • stavebné inžinierstvo,
    • strojné inžinierstvo,
    • súdne inžinierstvo,
    • systémové inžinierstvo,
    • špeciálne inžinierstvo,
    • štrukturálne inžinierstvo,
    • technologické inžinierstvo,
    • telekomunikačné inžinierstvo,
    • textilné inžinierstvo,
    • tkanivové inžinierstvo,
    • vodohospodárske inžinierstvo,
    • vojenské inžinierstvo,
    • výrobné inžinierstvo,
    • webové inžinierstvo,
    • zdravotné inžinierstvo,
    • znalostné inžinierstvo.


 :: dokumentácia technická, inžiniering, myslenie inžinierske, technika, veda technická.


inžinierstvo letecké a kozmické − angl. aerospace engineering, rus. aэрокосмическая инженерия – oblasť inžinierstva, ktorej náplň tvorí výskum, návrh, vývoj, konštrukcia, testovanie, technológie, bezpečnosť a prevádzka lietadiel a kozmických prostriedkov a spolupracujúcich pozemných systémov a zariadení.

Letecké a kozmické inžinierstvo sa vyznačuje komplexným interdisciplinárnym prístupom so širokým vedeckým základom a zameraním na strojárstvo, elektrotechniku, elektroniku, informatiku a letecké a kozmické dopravné prostriedky.

Významové univerzum leteckého a kozmického inžinierstva zahrnuje:

    • vedomosti o moderných leteckých a kozmických technických prostriedkoch,
    • znalosť princípov a funkcií činnosti leteckých a kozmických prostriedkov a podmienok ich prevádzky
    • aerodynamiku, aplikovanú matematiku, elektronické, elektrotechnické, prístrojové a strojárenské disciplíny.

V rámci leteckého a kozmického inžinierstva existujú tieto zamerania:

    • letecké a kozmické informačné rádiové systémy,
    • letecké a kozmické rádiotechnické systémy,
    • letecké a kozmické rádio navigačné systémy,
    • senzory leteckých a kozmických systémov,
    • elektrické systémy lietadiel a kozmických prostriedkov,
    • prístrojové systémy lietadiel a kozmických prostriedkov,
    • systémy automatického riadenia lietadiel a kozmických prostriedkov,
    • mechanizmy a časti leteckých a kozmických prostriedkov,
    • letecké a kozmické technológie a materiály,
    • teória, konštrukcia a pomocné systémy leteckých a kozmických prostriedkov,
    • teória, konštrukcia a riadenie pohonných jednotiek,
    • výpočtová technika, projektovanie pomocou CAD systémov, počítačové spracovanie informácií a simulácie činnosti lietadlových a kozmických systémov,
    • údržba a opravy lietadiel a kozmických systémov,
    • vedomosti leteckých a kozmických disciplín s dôrazom na stavbu lietadiel a kozmických systémov a funkcie činnosti týchto systémov,
    • základy údržby a realizácie kontrolných prác na leteckej a kozmickej technike.

 :: letectvo, skrinka čierna (inžinierstvo letecké a kozmické).


inžinierstvo priemyslové − disciplína, ktorej náplňou je tvorba pracovných štúdií, zlepšovanie pracovných metód a zvyšovanie produktivity.


inžinierstvo softvérové − angl. software engineering, rus. программная инженерия – súbor inžinierskych disciplín zameraný na vývoj a prevádzku softvéru čiže na tvorbu fungujúceho softvéru vyhovujúceho potrebám používateľa. Náplňou softvérového inžinierstva je špecifikovanie, návrh, vývoj a údržba softvéru s využitím poznatkov z informatiky, projektového manažmentu a ďalších sfér. Zahrnuje teóriu, metódy a nástroje, ktoré sú potrebné pre vývoj softvéru.

 :: informatika matematická, ontológia (informatika).


inžinierstvo stavebné – odvetvie inžinierstva spočívajúce v navrhovaní, stavaní, dohliadaní, prevádzkovaní a udržiavaní veľkých stavebných projektov a systémov, ako cesty, budovy, letiská, tunely, priehrady, mosty, systémy na zásobovanie vodou a čistenie odpadových vôd.


inžinierstvo systémové − oblasť systémových aplikácií spočívajúca v transdisciplinárnom prístupe k tvorbe efektívnych komplexných (zložitých) systémov, ako ťažobná plošina (10 miliónov dielov), ponorka, kvadrokoptéra, jadrová elektráreň, systém výroby ocele, robot, dopravné lietadlo, železničná stanica... a v súbore prostriedkov na ich navrhovanie, tvorbu, integrovanie a spravovanie v priebehu ich životného cyklu.

 :: ontológia (informatika).


inžinierstvo vojenské – odvetvie inžinierstva, v rámci ktorého sa navrhujú konštrukcie vojenských zariadení a ich zostavy; v súčasnosti sa zameriava najmä na zdokonalenie zabezpečenia a komunikácie na bojisku a na maximalizáciu prístupu k informáciám o nepriateľovi. Prostriedky navrhované vojenským inžinierstvom sa používajú na prepravu a výzbroj aj v dobe mieru, pri pomoci s verejnými prácami alebo v rámci núdzových projektov.

 :: vojenstvo.


inžinierstvo znalostné – odvetvie inžinierstva, ktorého náplňou je vývoj metód a techník získavania, formalizácie, reprezentácie, testovania a udržiavania znalostí a tvorba znalostných systémov.

 :: poznatok (inžinierstvo znalostné).


ión gr. – elektricky nabitá častica látky.

 :: anión, fyzika, chémia, katión, nosič náboja elektrického, objekt mikrofyzikálny, väzba iónová, výboj elektrický.


Iónia gr. – historické územie v Malej Ázii, v dnešnom západnom Turecku, pri Egejskom mori, zvyčajne aj s priľahlými ostrovmi Lesbos, Chios a Samos. V 9. stor. pr. n. l. sa tu utvoril zväzok dvanástich obcí, z ktorých najvýznamnejšou bol Milét, Efez a ostrovy Chios a Samos.

Kultúrne sa Iónia zapísala do dejín ako kolíska celého radu starogréckych literárnych druhov (eposu, elégie, jambickej poézie, náukovej prózy – prírodná filozofia alebo fyzika v pôvodnom zmysle slova, zemepisu, dejepisectva) a vynikla aj vo výtvarnom umení.

Úzke kontakty Iónie s kultúrami Orientu z nej v 6. stor. pr. n. l. urobilo duchovnou vodkyňou Grékov.

Dôkazom hospodárskeho významu Iónie je intenzívna kolonizácia čiernomorskej oblasti.


Irán − krajina v juhozápadnej Ázii pri pobreží Perzského zálivu a Arabského mora.

 :: geografia.


iritabilita lat. – podráždenosť alebo predráždenosť.

 :: iritabilita (biológia).


iritabilita (biológia) – dráždivosť, jeden z prejavov života.


ISBN – angl. International Standard Book Number – medzinárodný kód knižnej publikácie, medzinárodné štandardné číslo knihy, číselný kód určený na jednoznačnú identifikáciu knižnej publikácie.

 :: kód (informatika).


islam arab. − islám – druhé najrozšírenejšie svetové náboženstvo s viac ako miliardou vyznávačov − moslimov (muslimov).

 :: arabčina, filozofia islamská, islamológia.


islamológia – arab.+gr. – časť orientalistiky a religionistiky, ktorej predmetom je islam (diachronicky, synchronicky i kontextovo, čiže interzonálnokultúrne a medzinábožensky).

 – P: Gombár, E. 


ISQ − International System of Quantities − Medzinárodná sústava veličín.


istina – požičaná suma peňazí, z ktorej banka počíta výšku úrokov a ktorá sa splácaním znižuje.


istota právna − možnosť spoľahnúť sa na právo opierajúca sa o jeho predvídateľnosť, obsahovú a formálnu kvalitu, o jeho tvorbu, kvalitu aplikácie a realizácie, vedno zabezpečujúce zachovateľnosť práva. Právna istota zahrnuje dôveru občanov v právny poriadok a zákaz retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov.

 :: právo.


IT angl. – information technology – vývoj, inštalácia a implementácia počítačových systémov a aplikácií.


itinerárium lat. − itinerár − cestovná mapa alebo cestovný denník.


ITK – informačné a komunikačné technológie.


iura novit curia lat. – súd pozná právo – dodnes platná zásada rímskeho práva, podľa ktorej počas občianskeho súdneho konania právne predpisy nie sú predmetom dokazovania, pretože ich súd musí poznať. Dokazovať sa však musia iba relevantné skutočnosti.


iurisprudentia (právo) – právna veda.


ius gladii lat. – právo meča – právo rozhodovať o živote a smrti u Rimanov (318;287); „právo trestať smrťou (teda úplná trestná právomoc)“ (746;147).

 :: právo rímske.


ius sanguinis lat. – právo krvi – právna zásada, podľa ktorej dieťa nadobúda štátne občianstvo toho štátu, ktorého štátnymi občanmi sú i jeho rodičia alebo aspoň jeden z nich.

 :: právo.


izba – obytná miestnosť v dome, v byte, v budove.

Izba na prijímanie návštev je salón.


izo- gr. − prvá časť zloženého slova s významom rovnaký, taký istý.


izolácia fr. – oddelenie, osamotenie, odlúčenie.


izolant fr. – látka, ktorá nevedie elektrický prúd. Vonkajšie vrstvy ich atómov sú obsadené väčším počtom elektrónov a elektróny sa z nich uvoľňujú veľmi ťažko. Spoločným znakom izolantov je to, že v nich niet nijakých častíc, ktoré by sprostredkúvali prechod prúdu.

K pevným izolantom patria:

    • plasty, napr. PVC,
    • sľuda,
    • sklo,
    • tkaniny, alebo z iného okolia
    • papier,
    • keramické látky, napr. porcelán.

Existujú aj tekuté izolanty, napr. parafín, oleje...obsiahnuté aj nečistoty, 

Výborným izolantom je vákuum a suchý vzduch (pozri aj: plyn).

Vzhľadom na to, že v látkach sú vždy aj nečistoty, ktoré sa do nich dostávajú pri výrobe, zo vzduchu alebo z iného okolia, neexistujú dokonalé izolanty.

Starnutím pevného izolantu sa v ňom vytvárajú trhliny, do ktorých vniká z okolitého prostredia voda a ďalšie látky, v dôsledku čoho môže dôjsť k prerazeniu izolantu, k vytvoreniu otvoru, ktorým potom prechádza prúd. Vyskytujú sa aj povrchové vrstvy nečistôt (napr. na keramických izolátoroch), ktoré môžu viesť prúd.

Súčiastka vyrobená z izolantu, je izolátor.

 :: elektrotechnika, fyzika.


izolátor fr. – súčiastka vyrobená z izolantu.

 :: elektrotechnika, fyzika.


izomorfizmus gr. − vzťah medzi dvoma objektami alebo systémami poukazujúci na úplnú zhodnosť ich štruktúry; funkčná zhodnosť, vzájomne jednoznačná zhodnosť.


izonómia gr. rovnosť (občanov) pred zákonom, rovnosť politických práv.


izoproces (termodynamika) – termodynamický proces prebiehajúci pri konštantnej hodnote stavového parametra.

 :: fyzika.


izostázia (geológia) – súčasť predmetu teórie izostázie pozostávajúca z rovnovážneho (hydrostatického) stavu zemskej kôry, ktorá sa rozkladá na tvrdom a ťažšom substráte tak, akoby na ňom plávala. Čím je blok zemskej kôry ťažší, tým hlbšie sa ponára do substrátu.


izotop gr. − atóm chemického prvku s rovnakým protónovým číslom ako jeho ostatné atómy, ibaže s iným nukleónovým číslom.

 :: chémia.


izotropia gr. − nezávislosť fyzikálnych vlastností niektorých látok od smeru, v ktorom sa tieto vlastnosti merajú; rovnocennosť všetkých smerov, skutočnosť, že látka má vo všetkých smeroch rovnaké vlastnosti; opak anizotropie.

 :: izotropia priestoru.


izotropia priestoru – skutočnosť, že všetky smery v priestore sú rovnocenné.

 :: fyzika.


izotropný gr. − javiaci sa ako úplne rovnaký nezávisle od smeru pozorovania; majúci fyzikálne vlastnosti nezávislé od smeru, a tým rovnaké vo všetkých smeroch, napríklad izotropné prostredie.


Izrael – 1. druhé meno Jákoba (1M 35,10);

2. podľa Biblie vyvolený ľud, ktorý pochádza z Jákoba. Tento ľud sa skladá z 12 kmeňov, každý z nich pochádza z jednotlivých Jákobových synov (Rúben, Šimeón, Lévi, Júda, Jissáchár, Zebulún, Jozef, Benjamin, Dán, Naftálí, Gád, Ašér). Bohom Izraela je Jahve. V 13. storočí pr. n. l. obsadí kmeňový zväz Izrael Palestínu (dobývanie Kanaánu), založí štát a utvorí inštitúciu kráľovstva. Po Šalamúnovej smrti sa krajina rozpadne na dve časti: na severnú časť, Izrael, a južnú časť, Júdu;

3. severná časť krajiny po jej rozdvojení (k jeho kráľovstvu sa pripojilo 10 kmeňov);

4. republika v západnej Ázii medzi Stredozemným morom a Červeným morom.