f (matematika)– značka funkcie.

 :: funkcia, matematika.


f:M → N − zápis, ktorý čítame: „f je funkcia množiny M do množiny N“; zápis sa používa v lineárnej algebre a znamená, že f je funkcia definovaná na množine M s hodnotami v množine N. Množina M sa nazýva definičný obor funkcie a označuje sa znakom Df. Množina N sa nazýva obor hodnôt funkcie a označuje sa Hf.

 :: funkcia, matematika.


fabula lat. – dej „čistý“, bez osobitného kompozičného spracovania; v podstate tematika rozprávania (167;356).

 :: teória literatúry.


faktúra (hudba) – spôsob usúvzťažnenia melodickej (lineárnej) a harmonickej (vertikálnej) zložky hudobného diela.


fantazmagória gr. − výplod fantázie, prízrak, mam, vidina; zdanie, halucinácia.


farad vm − značka F – odvodená jednotka SI.

 :: fyzika.


farba  – vlastnosť predmetov vnímaná zrakom.

Všetky okom vnímané farby môžeme rozdeliť do dvoch skupín:

 • achromatické farby;

 • chromatické farby.

Achromatickými farbami sa nazývajú tieto farby: biela, čierna a všetky odtiene sivej medzi nimi; jedna od druhej sa odlišujú iba svetlosťou. Všetky ostatné farby sú chromatické. Chromatické farba sa odlišujú jedna od druhej

 • tónom;

 • svetlosťou;

 • sýtosťou.

 :: I: Zoznam farieb, in: Wikipédia, Zoznam názvov farieb, in: Wikipédia.


farba (fyzika) – vlastnosť spektrálneho zloženia žiarenia.


farba (psychofyziológia) − vnem vyvolaný vstupom viditeľného svetla určitej vlnovej dĺžky do oka, resp. označenie jednej z častí viditeľného svetla, ktorá po dopade do oka vyvoláva viac či menej podobný psychofyziologický vnem. Interval spektra vlnových dĺžok viditeľného svetla je pre ľudí v rozsahu 380 až 780 nm.


farba nerastu – fyzikálna vlastnosť nerastu vyplývajúca z jeho chemického zloženia.

Podľa kritéria farebnosti sa nerasty delia na:

    • nerasty idiochromatické,
    • nerasty alochromatické,
    • nerasty pleochroické.

 :: minerál, mineralógia.


farmácia gr. – lekárnictvo – zdravotnícky odbor vedecky i prakticky sa zameriavajúci na výskum liečiv a liekov – získava liečivá, pretvára ich na lieky a vydáva ich v čase potreby, v potrebnom množstve a predpísanej akosti s cieľom plniť preventívnu, diagnostickú alebo terapeutickú úlohu.

Do kompetencie farmácie spadá:

    • získavanie vedeckých poznatkov o liečivách a liekoch,
    • hodnotenie a kontrola akosti liečiv a liekov,
    • výroba a rozdeľovanie liečiv a liekov,
    • organizácia a a riadenie farmaceutických funkcií,
    • výchova a výučba odborníkov pre výkon farmaceutických funkcií,
    • získavanie, skladovanie a využívanie dokladov o výkone farmaceutických funkcií a odvetví.

Farmácia zahrnuje tieto disciplíny:

    • farmakológia,
    • farmakognózia,
    • farmaceutická chémia,
    • kontrola liečiv,
    • farmaceutická technológia,
    • sociálna farmácia,
    • lekárenstvo.

 :: medicína.


faunistika lat. – náuka o faune, odbor zoológie, ktorý sa zaoberá rozšírením jednotlivých druhov alebo skupín fauny na určitom území.


fáza (fyzika) – sústava v rovnovážnom stave, majúca všade rovnaké fyzikálne i chemické vlastnosti, napr. rovnakú hustotu, štruktúru a ďalšie.


fáza kmitania (fyzika) – okamžitý stav kmitania.


fáza Mesiaca − tvar osvetlenej časti Mesiaca viditeľnej zo Zeme.

 − I: Fáza Mesiaca, in: Wikipédia.


fázor (fyzika) – časový vektor, komplexná veličina vyjadrujúca harmonický priebeh. Fázor sa graficky znázorňuje úsečkou, ktorej dĺžka zodpovedá maximálnej hodnote (amplitúde) zobrazovanej veličiny, smer fázoru je daný uhlom, ktorý zviera úsečka s kladným smerom osi x, orientácia fázoru sa vyznačuje šipkou na konci úsečky. Fázor umožňuje jednoduchšie výpočtové a grafické riešenie elektrických obvodov striedavého prúdu s harmonickým priebehom veličín.


február lat. – druhý mesiac v roku nasledujúci po januári a predchádzajúci marcu. Február má dĺžku 28 dní, v priestupnom roku 29 dní.

 :: rok kalendárny.


Federálny rezervný systém − angl. Federal Reserve System, neformálne FED − centrálny bankový systém Spojených štátov amerických založený v roku 1913 s cieľom kontrolovať peňažnú bázu a cez ňu ponuky peňazí, zdokonalenie kontroly bánk a poskytovanie zariadení na diskont cenných papierov; v súčasnosti reguluje a kontroluje celú bankovú sústavu. Je to sústava viacerých bánk a súvisiacich inštitúcií vedno tvoriacich centrálnu banku USA.

V priebehu 20-tych rokov 20. storočia FED nadviazal silné vzťahy s Bank of England.


fejtón fr. – beletristický žáner, ktorého podstatou je ľahšia, prístupnejšia forma prejavu, ktorý vychádza zo skutočných udalostí a javov; jeho funkcia je nenápadne a do značnej miery nepriamo vyjadriť osobné stanovisko: z beletristických žánrov je najviacej pod vplyvom píšúceho subjektu; je to duchaplné a vtipné rozprávanie o aktuálnej veci. Môže sa končiť vtipnou, prekvapujúcou pointou, ale pointa, zmysel môže byť aj nenápadne rozprestretý a zakomponovaný v celom texte. Jednou z dominantných znakov fejtónu je adresnosť a zámer. Kompozícia fejtónu sa vyznačuje cyklickosťou a v konečnej podobe je to „obrázok“. Jeho kompozičná kostra býva niekedy zvláštna, napr. formy bájky, dialógu, karikatúry, rozprávky a podobne. Fejtón býva koncentrovaný a nečlenený (190;155 – 156).


fenomén múzejný – výsledok muzealizácie a súčasť ľudskej kultúry tvoriaca hlavnú súčasť predmetu muzeológie.


fenomén vulkanický – prejav sopečnej činnosti.


féodalité fr. – feudálne zriadenie; feudum, manská povinnosť.

 :: feudalizmus.


feudalizmus (história nemecká 2. pol. 19. stor.) – komplex právnych, politických, vojenských a hospodárskych štruktúr, na ktorých spočíval stredoveký štát (745;8).


feudalizmus (historiografia) – „komplex hospodárskych, politických, cirkevných a sociálnych javov, na ktorých bol vybudovaný stredoveký štát a spoločnosť. Najvšeobecnejšou charakteristikou tohto komplexu javov je, že pomerne úzka a hierarchicky diferencovaná privilegovaná vrstva spoločnosti ovláda prostredníctvom osobných vzťahov ostatné (predovšetkým vidiecke) obyvateľstvo, ktoré jej zabezpečuje materiálne podmienky existencie. V užšom zmysle slova sa pod týmto pojmom (JP sc. feudalizmus) rozmie súbor inštitúcií lénneho práva“ (745;9).


Feynman, Richard (11. 5. 1918 Queens, New York, USA − 15. 2. 1988 Los Angeles, Kalifornia) − americký fyzik, ktorý sa zaslúžil o rozvoj kvantovej elektrodynamiky, fyziky supratekutosti tekutého hélia a časticovej fyziky; nositeľ Nobelovej ceny (1965).

 − D: The Principle of Least Action in Quantum Mechanics, 1942 (dizertácia); (spolu s J. A. Wheelerom) Interaction with the Absorber as the Mechanism of Radiation, 1945; A Theorem and its Application to Finite Tampers, 1946; spolu s T. A. Weltonom) Neutron Diffusion in a Space Lattice of Fissionable and Absorbing Materials, 1946; (spolu s N. Metropolisom a E. Tellerom) Equations of State of Elements Based on the Generalized Fermi-Thomas Theory, 1947; Space-time approach to non-relativistic quantum mechanics, 1948;  A Relativistic Cut-Off for Classical Electrodynamics, 1948; (spolu s J. A. Wheelerom) Classical Electrodynamics in Terms of Direct Interparticle Action, 1949; The theory of positrons, 1949; Space-Time Approach to Quantum Electrodynamic, 1949; Mathematical formulation of the quantum theory of electromagnetic interaction, 1950; An Operator Calculus Having Applications in Quantum Electrodynamics, 1951; The λ-Transition in Liquid Helium, 1953; (spolu s F. de Hoffmannom a R. Serberom) Dispersion of the Neutron Emission in U235 Fission, 1955; Science and the Open Channel, 1956;  (spolu s M. Cohenom) Theory of Inelastic Scattering of Cold Neutrons from Liquid Helium, 1957; (spolu s F. L. Vernonom a R. W. Hellwarthom) Geometric representation of the Schrödinger equation for solving maser equations, 1957; Plenty of Room at the Bottom, 1959; Lectures on Physics, odprednášané 1961–1964; (spolu s R. S. Edgarom, S. Kleinom, I. Lielausisom a C. M. Steinbergom) Mapping experiments with r mutants of bacteriophage T4D, 1962;  What is Science?, 1966; The Development of the Space-Time View of Quantum Electrodynamics, 1966; Structure of the proton, 1974; (R. Leighton ed.) Surely You're Joking, Mr. Feynman!: Adventures of a Curious Character, 1985; Cargo Cult Science, 1974; Effective classical partition functions, 1986; Rogers Commission Report, Volume 2 Appendix F – Personal Observations on Reliability of Shuttle, 1986; (R. Leighton ed.) What Do You Care What Other People Think?: Further Adventures of a Curious Character, 1988; Six Easy Pieces: Essentials of Physics Explained by Its Most Brilliant Teacher, 1994; (Ch. Sykes ed.) No Ordinary Genius: The Illustrated Richard Feynman, 1996; Six Not So Easy Pieces: Einstein's Relativity, Symmetry and Space-Time, 1997; The Meaning of It All: Thoughts of a Citizen Scientist, 1998; (J. Robbins ed.) The Pleasure of Finding Things Out: The Best Short Works of Richard P. Feynman, 1999; (ed. L. M. Brown) Selected Papers of Richard Feynman: With Commentary. 20th Century Physics, 2000;  (T. Hey a R. W. Allen ed.) Feynman Lectures on Computation, 2000; (R. Leighton, W. W. Norton a kol. ed.) Classic Feynman: All the Adventures of a Curious Character, 2005; The Feynman Lectures on Physics including Feynman's Tips on Physics: The Definitive and Extended Edition, 20052.

 :: atóm (Feynman, R.), fyzika.


Field, John (26. 7. 1782 Dublin – 23. 1. 1837 Moskva) – írsky hudobný skladateľ, klavirista a hudobný pedagóg, priekopník žánru nokturna. Ovplyvnil F. Chopina, J. Brahmsa, R. Schumanna, F. Liszta.

 :: biedermeier, hudba.


filatelia fr. < gr. − filatelistika – odbor zberateľstva spočívajúci v sústavnom zbieraní a štúdiu poštových cenín, známok, odtlačkov pečiatok a ostatných druhov filatelistického materiálu; záľuba so silným poznávacím, výchovným a spoločenským potenciálom (840;2).

 − I: Filatelistický slovník.


film angl. – 1. acetylcelulózový pás, na ktorý je nanesená citlivá vrstva a niektoré ďalšie (izolačné, ochranné) vrstvy, pri farebnej fotografii je emulzia mnohovrstvová. Podľa druhu emulzie sa film delí na farebný film a čiernobiely film (negatívny, pozitívny, diapozitívny a špeciálny), ďalej na málo-, stredne- a vysokocitlivý, z hľadiska formátu na mikrofilm, kinofilm, stredný (svitkový) a veľký (plochý) film;

2. ucelené dielo ako výsledok špecifickej umeleckej resp. tvorivej činnosti;

3. filmové umenie. 

:: filmológia.


filmológia angl.+gr. – filmová veda – je umenovedná a kulturologická disciplína, ktorá skúma film, filmové umenie a kinematografiu.


filológ gr. − doslova: milovník slova − odborník vo filológii.


filológia gr. – veda o národných jazykoch a literatúrach, zahrnujúca o. i. aj kritický rozbor a vydávanie textov literárnych diel.

 :: filológia klasická, lingvistika, slavistika, veda literárna.


filológia klasická – grécka a latinská filológia – štúdium latinského a gréckeho jazyka antického obdobia a nimi písaných literatúr (gréckej a rímskej literatúry).

Klasická filológia sa člení na

    • grécistiku

        a

    • latinistiku.

Za súčasť klasickej filológie sa považuje aj skúmanie antickej filozofie, náboženstva, mytológie a starovekej vedy, ktorému predchádza filologický rozbor filozofického, náboženského, mytologického alebo vedeckého textu.

Susednými disciplínami klasickej filológie sú:

    • antické dejiny,
    • klasická archeológia,
    • mykenológia,
    • byzantológia,
    • egyptológia...

Vedľajšími disciplínami klasickej filológie sú:

    • rétorika,
    • poetika,
    • metrika, dejiny antického divadla,
    • dejiny športu v antike,
    • dejiny hudby antických spoločností,
    • prosopografia...

Pomocnými disciplínam klasickej filológie sú:

    • textová kritika,
    • edičná kritiky,
    • grécka a rímska epigrafika,
    • papyrológia,
    • antická numizmatika,
    • antická chronológia,
    • antická metrológia,
    • historická geografia,
    • antická paleografia (777).

 :: latinčina, starogréčtina.


filozofia gr. – p. filozofia, in: Hlavná časť.


Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave − jedna z trinástich fakúlt Univerzity Komenského, ktorá vznikla v roku 1921 za aktívnej pomoci profesorov Karlovej univerzity.

Fakultu tvoria tieto katedra a pracoviská:

    • Katedra andragogiky 
    • Katedra anglistiky a amerikanistiky 
    • Katedra archeológie 
    • Katedra archívnictva a pomocných vied historických 
    • Katedra dejín výtvarného umenia 
    • Katedra estetiky 
    • Katedra etnológie a kultúrnej antropológie 
    • Katedra filozofie a dejín filozofie 
    • Katedra germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky 
    • Katedra hudobnej vedy 
    • Katedra jazykov 
    • Katedra klasickej a semitskej filológie 
    • Katedra knižničnej a informačnej vedy 
    • Katedra kulturológie 
    • Katedra logiky a metodológie vied 
    • Katedra maďarského jazyka a literatúry 
    • Katedra marketingovej komunikácie 
    • Katedra pedagogiky 
    • Katedra politológie 
    • Katedra porovnávacej religionistiky 
    • Katedra psychológie 
    • Katedra romanistiky 
    • Katedra ruského jazyka a literatúry 
    • Katedra slovanských filológií 
    • Katedra slovenských dejín 
    • Katedra slovenského jazyka 
    • Katedra slovenskej literatúry a literárnej vedy 
    • Katedra sociológie 
    • Katedra všeobecných dejín 
    • Katedra východoázijských štúdií FiF UK v Bratislave 
    • Katedra žurnalistiky 
    • Rakúsky ústav pre východnú a juhovýchodnú Európu 
    • STIMUL (Centrum informatických a vzdelávacích služieb Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave) 
    • Studia Academica Slovaca 
    • Ústredná knižnica, Bratislava 


filter polarizačný – špeciálny materiál, ktorý prepúšťa iba svetlo určitej polarizácie a ostatné zložky s inou polarizáciou neprepustí vôbec (122;423).

 :: fyzika.


financie fr. − súčasť predmetu finančnej vedy tvorená peňažnými (finančnými) vzťahmi, ktoré vznikajú pri tvorbe, rozdeľovaní a používaní peňažných prostriedkov (fondov). Tieto peňažné vzťahy sa niekedy označujú aj ako peňažné transakcie.

 :: Business Intelligence (BI), ekonómia, ekonomika, finančníctvo, majetok dlhodobý, hospodárstvo finančné, investovanie finančné, majetok dlhodobý finančný (DFM), majetok dlhodobý hmotný (DHM), majetok dlhodobý nehmotný, masa peňažná, peniaze, peniaze (právo), platba, platenie, platidlo, platiteľ, prostriedky finančné, správa finančná, subjekt ekonomický, systém ekonomický (finančníctvo), tok finančný, trh finančný, tok finančný čistý, zdroje finančné.


finančníctvo fr. − financie, finančná sústava, finančná politika, finančné hospodárstvo, finančná správa a finančná veda.

 :: Business Intelligence (BI), daň z pridanej hodnoty (DPH), ekonómia, jednotka účtovná (finančníctvo), majetok dlhodobý, majetok dlhodobý finančný (DFM), obdobie účtovné (finančníctvo), správa finančná, systém ekonomický (finančníctvo), účtovníctvo, účtovníctvo podvojné.


firma (ekonómia) – podnik – jeden zo základných subjektov trhovej ekonomiky.

 :: ekonomika trhová, podnik obchodný.


F-kľúč (hudba) – basový kľúč, ktorý označuje polohu noty „f“ (malé f) na 4. čiare notovej osnovy: 


flexia (lingvistika) − ohýbanie, skloňovanie a časovanie.


flops angl. − FLOPS (FLoating-point Operations Per Second) − počet operácií v pohyblivej rádovej čiarke za sekundu; meradlo výpočtovej výkonnosti počítača.

V júni 2018 sa uvádza americký superpočítač Summit firmy IBM a Nvidia s výkonom 200 petaflops; má 4608 uzlov (samostatných výpočtových jednotiek (zdroj 29. 8. 2019: https://vat.pravda.sk/technologie/clanok/472917-najvykonnejsi-pocitac-sveta-maju-opat-americania-pomoze-pri-vyskume-rakoviny/).

 :: informatika, výkon počítača.


flóra endemická – flóra vyskytujúca sa iba na špecifickom území a nikde inde.

 :: ekológia, endemizmus.


fluktuácia lat. – oscilácia hodnôt veličín okolo strednej hodnoty.


folklór − tradičná ľudová kultúra spočívajúca v pretváraní zlého na dobré alebo škaredého na krásne kolektívnou tvorbou ľudu. Folklór je predmetom etnografie a folkloristiky.

 :: folklór slovesný, folkloristika, kultúra.


folklór slovesný − slovesná súčasť folklóru vyznačujúca sa

    • ústnosťou (ústnym podávaním diel alebo ich variantov v danej lokalite),
    • kolektívnosťou (participáciou viacerých ľudí na tvorbe),
    • anonymnosťou (neznámosťou autora alebo autorov),
    • reprezentatívnosťou (usúvzťažnením s tradíciami etnika, národnosti, národa...).

Slovesný folklór zahrnuje literárne druhy (lyriku, epiku, dramatiku) alebo literárne typy (poézia, próza, dráma) a literárne žánre a žánrové formy:

    • ľudovú lyriku alebo poéziu (obradné, ľúbostné, pracovné, zbojnícke, regrútske, vojenské piesne, uspávanky, verbovačky);
    • ľudovú epiku alebo prózu: ľudová balada, ľudové rozprávky (čarovné, zvieracie, legendové, realistické, dobrodružné, humoristické), povesti, anekdoty;
    • krátke formy ľudovej slovesnosti (príslovia, pranostiky, porekadlá, hádanky, vyčítanky, rečňovanky);
    • ľudovú dramatiku alebo drámu: obradové hry, koledové hry, ľudové divadlo (trojkráľové hry, betlehémy, bábkové hry).

 :: literatúra, slovesnosť ľudová.


folkloristika angl. − veda, ktorej predmetom je folklór.

 :: etnografia.


fond fr. – súhrn materiálových alebo finančných prostriedkov, ktoré sú určené výlučne na konkrétny cieľ. Fond má charakter samostatnej právnickej osoby.

 :: fond (právo finančné), fond (účtovníctvo), fond hedžový, fond investičný, Fond na podporu umenia, fond pôdny, fond zbierkový.


fond (právo finančné) – „v najširšom zmysle peňažné prostriedky sústredené na osobitne určený účel ich použitia. Fond sa zväčša chápe v jeho inštitucionalizovanej podobe ako právnická osoba, ktorá spravuje zverené a sústredené peňažné prostriedky no vopred určený účel a pri ich používaní sa riadi vopred ustanovenými pravidlami“ (389;139).


fond (účtovníctvo) – aktíva právnickej osoby.


fond hedžový – špeciálny investičný fond takmer nepodliehajúci regulácii a prinášajúci buď vysoký výnos alebo vysokú stratu.


fond investičný – akciová spoločnosť, získavajúca prostriedky pre investovanie z úpisov akcií, nakupovaných investormi (investor je tu aj akcionárom).

 :: ekonómia, fond hedžový.


Fond na podporu umenia – „verejnoprávna inštitúcia zabezpečujúca podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorá vznikla na základe zákona č. 284/2014 Z. z. Fond nahrádza podstatnú časť dotačného systému ministerstva kultúry a je nezávislý od ústredných orgánov štátnej správy, pričom jeho hlavným poslaním je podpora „živého“ umenia a kultúry. Fond poskytuje finančné prostriedky najmä na tvorbu, šírenie a prezentáciu umeleckých diel; podporu medzinárodnej spolupráce; na vzdelávacie programy v oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu; na štipendiá pre fyzické osoby, ktoré sa tvorivo, či výskumne podieľajú na rozvoji umenia a kultúry“ (zdroj: Slovník pojmov, in: u.fond na podporu umenia (26122020)).

 :: umenie.


fond pôdny – súhrn výmery pôd na určitom území, napr. na zemí štátu, oblasti, podniku...


fond pôdny poľnohospodársky – časť pôdneho fondu tvorená týmito zložkami:

    • poľnohospodárska pôda,
    • orná pôda,
    • chmeľnice,
    • vinice,
    • záhrady,
    • sady,
    • lúky,
    • pasienky,
    • pôda, ktorá nie je dočasne obrábaná,
    • rybníky s chovom rýb, vodnej hydiny,
    • nepoľnohospodárska pôda, ktorá je dôležitá pre zabezpečenie poľnohospodárskej výroby (poľné cesty, pozemky so zariadením dôležitým pre poľné závlahy, vodné nádrže, odvodňovacie priekopy, ochranné terasy...)


fond zbierkový – „súbor všetkých zbierkových predmetov a zbierok múzea alebo galérie systematicky usporiadaný na základe odborných kritérií, ktorý v komplexnosti vyjadruje zameranie a špecializáciu múzea alebo galérie. Je súčasťou vedomostného systému múzea alebo galérie“ (Zákon č. 206/2009 Z. z.Zákon o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb., Čl. I, § 2 (4) 28.4.2021).


fonendoskop gr. – „prístroj s rezonátorom na zosilnenie zvuku, ktorý sa používa na sluchové vyšetrenie činnosti pľúc a srdca“ (14;298). Fonendoskop sa skladá z rezonančnej membrány, ktorá má lievikovitý tvar a prikladá sa na telo a z dvoch gumených alebo plastových hadičiek, ktoré pokračujú kovovými rúrkami do tzv. olív (ušné vložky), ktoré si vyšetrujúci vkladá do uší.

 :: medicína.


fonetika gr. − časť lingvistiky, ktorej predmetom sú zvuky ľudskej reči z hľadiska ich utvárania, kvality a funkcií v komunikačnom procese.


forma hudobná – zovšeobecnený stavebný postup na vytváranie ucelených a zmysluplných hudobných celkov najčastejšie z viacerých ohraničených menších celkov s presnou schémou vzájomných vzťahov (piesňová, rondová, sonátová forma, fúga a ďalšie).

 :: hudba.


forma literárna – spôsob realizácie literárneho druhu. Rozlišujú sa tieto literárne formy:

 :: teória literatúry.


forma organizačná – forma organizovania.


forma sonátová – jeden z hlavných no relatívne mladších typov hudobných foriem, založený na kontraste dvoch alebo viacerých myšlienok a na rozvedení tohto kontrastu v priebehu skladby. Je to charakteristický typ hudobnej formy, založenej na využití viacerých samostatných myšlienok, ako aj typ hudobnej formy, v ktorej sú organicky diferencované úseky s expozičnou a evolučnou hudbou.

Vznik sonátovej formy je úzko spätý s vývinom inštrumentálnej hudby: názov sonata sa používal v 17. storočí na označenie inštrumentálnej skladby na rozdiel od skladby vokálnej zvanej cantata alebo canzona (385;85).

 :: hudba, sonata, sonáta.


forma štátu – podoba štátu v súlade s organizovaním štátnej moci alebo s usporiadaním vzťahov medzi jednotlivými zložkami štátnej moci. Formu štátu určuje spravidla ústava.

Z hľadiska formy štátu sa rozlišuje:


formalizmus matematický – jednotný matematický jazyk pre opis teoretických a z nich odvodených praktických problémov tvorený súborom syntaktických a sémantických pravidiel pre opis nejakej oblasti reality.

 :: fyzika, matematika.


formant lat. – stvárňujúcno, špecifikujúcno, vytvárajúcno a podobne.


formant (akustika) – „frekvenčné pásmo charakteristické pre danú farbu vnemu zvuku (predovšetkým reči)“ (14;300).

 :: akustika.


formant (hudba) – jedna zo zložiek, rozhodujúcich o farbe zvuku, tvorená frekvenčnou oblasťou charakteristickou pre každú samohlásku alebo pre tóny určitého hudobného nástroja (cf 153;1001).

 :: hudba.


formant (lingvistika)1 – slovotvorný prvok, kmeňotvorná prípona, „hláskový útvar vytvárajúci z tvaroslovného al. slovotvorného základu slovný tvar al. slovo (napr. predpona, prípona)“ (153;1001).

 :: lingvistika.


formant (lingvistika)2 – formantová štrutúra – „tón tvoriaci akustickú podstatu hlásky“ (153;1001), „charakteristický tón tvoriaci podstatnú zložku a ráz hlásky“ (14;300).

 :: lingvistika.


formant (psychológia) – „špecifický tón ústnej rezonančnej dutiny“ (14;300).

 :: psychológia.


formatio (anatómia človeka) – útvar.


formula (latinčina) − 1. podoba 2. pravidlo, predpis, zásada 3. právnická formula 4. výmer, definícia 5. právny vzťah 6. zmluva (ex formulā podľa zmluvy) 7. zoznam (497;247).


formula (matematika) − vzorec, formulácia, predpis (ako vyriešiť matematickú úlohu), rovnica.


formula matematická − symbolický zápis matematického tvrdenia. Z daných matematických formúl možno tvoriť nové matematické formuly pomocou logických spojok a kvantifikátorov (446;21).

 :: formula matematická (Frege, G.), matematika.


Forrester, Jay Wright (14. 7. 1918 Anselmo, Custer County, Nebraska, USA − 16. 11. 2016 Condord, Massachussetts, USA) − americký informatik a systemológ, zakladateľ systémovej dynamiky.


fotoefekt gr. + lat. – fotoelektrický jav – fyzikálny jav, spočívajúci vo vytrhávaní elektrónov z povrchu kovov pomocou žiarenia. A. Einstein v roku 1905 vysvetlil tento jav zložením žiarenia z oddelených kvánt alebo častíc (neskôr nazvaných fotóny). Energia fotónu sa spotrebuje na vytrhnutie elektrónu a na jeho kinetickú energiu. Ak fotón daného žiarenia nemá energiu (frekvenciu) dostatočnú na vytrhnutie elektrónu, fotoefekt sa nedostaví.

 :: fyzika.


fotografia gr. − 1. náuka o zhotovovaní trvalých obrazových záznamov pomocou účinku svetla (žiarenia) na vrstvy s vhodnými chemickými zlúčeninami 2. praktická činnosť fotografovania 3. fotografický obraz alebo snímka (cf. 14;303).

 :: dielo fotografické.


fotografovanie gr. − zachytávanie obrázkov fotografickým aparátom; zaoberanie sa touto činnosťou.

 :: dielo fotografické.


fotometria (gr.) − časť optiky, ktorej predmetom je meranie svetelných veličín, napr. intenzity svetla, jasu, osvetlenia atď.

 :: číslo Abbeho (fotometria).


fotón gr. – diskrétna častica svetla, kvantum svetla.

 :: fotoefekt, fyzika, jav fotoelektrický, svetlo (fyzika), vznik fotónu.


fotón (fyzika kvantová) − minimálne energetické kvantum elektromagnetického poľa (491;2).

 :: svetlo (fyzika), vznik fotónu, zrážka elektrónu s fotónom (fyzika tuhých látok).


fotonásobič – angl. photomultiplier – fotoelektrický násobič, násobič elektrónov – detektor žiarenia, ktorý sa požíva vo fyzike častíc na registrovanie a zosilňovanie žiarenia v ultrafialovej viditeľnej a blízkej infračervenej časti spektra.

:: detektor scintilačný, fyzika.


fotonika gr. − prierezová technológia zahrnujúca generovanie svetla, jeho vedenie, manipuláciu so svetlom, detekciu svetla, zosilňovanie svetla a jeho využívanie v aplikáciách, pričom pod termínom svetlo sa mieni aj mikrovlná a ultrafialová časť spektra a rentgenové žiarenie.


fotonika mikrovlnná (angl. microwavephotonics, rus. радиофотоникa) − technológia vyvíjaná na báze fotoniky a mikroelektroniky. Mikrovlnná fotonika vyžaduje materiály, ako napr. arzenid galitý, ktorý je schopný premieňať elektrinu priamo na svetlo.


Francúzsko – krajina v západnej Európe pri Atlantickom oceáne.

 – I: Francúzsko, in: Wikipédia.

 :: babeufizmus, filozofia francúzska, francúzština, história, revolúcia francúzska, Veľká francúzska revolúcia.


francúzština – francúzsky jazyk – jazyk galskej podskupiny románskych jazykov, úradný jazyk vo Francúzsku, Belgicku (Valónsku), Švajčiarsku (popri nemčine a rétorománčine), Monaku, , v Luxembursku (popri nemčine a luxemburčine) a v bývalých francúzskych kolóniách, v terajších zámorských departementoch a teritóriách (Kanada, Haiti, Malé Antily,, Francúzska Guyana, Réunion...). Oficiálny jazyk OSN.


frazeografia gr. – aplikovaná disciplína, ktorej predmetom je teória a prax tvorby frazeologických slovníkov a vôbec zhromažďovanie a opis frazeologického výraziva.


Frech, Karl Hugo (9. 9. 1883 Stuttgart-Gaisburg – 27. 7. 1945 v blízkosti Steyru (Rakúsko) – bratislavský maliar a grafik (záznam o jeho prisťahovaní sa do Bratislavy je z 10. 11. 1914), ktorého pôvodnú zbierku obsahujúcu okolo 600 malieb, akvarelov, grafík, skíc a kresieb spravuje Galéria mesta Bratislavy. Frechovo dielo sa kĺže na hranách umenia a dokumentu a pripomína poetickú podobu medzivojnovej Bratislavy s jej malebnými zákutiami. Frech „topograficky presne zaznamenal atmosféru mesta“. „Karl Frech vo svojich maľbách často využíval drobné „vangoghovské“ ťahy štetcom v jasných a sviežich farbách, ktoré akoby imitovali grafickú techniku. Ťahy dláta v drevorezoch, vrypy do linorytov či kombinácie farieb s čiernym papierom dodávajú jeho dielam neopakovateľnú atmosféru a rozprávkový charakter dnes už neexistujúcich starých zákutí a uličiek, ktoré tak približujú starú Bratislavu (876).“ 


frekvencia (fyzika) − kmitočet − počet kmitov periodického deja za jednotku času.

Hlavnou jednotkou frekvencie je hertz.

 :: výška tónu.


fúga lat. – vrcholná hudobná forma, najvýznamnejší a najdokonalejší kontrapunktický útvar, skladba s imitačno-polyfonickou faktúrou, založenou na viacnásobnom uvádzaní témy vo všetkých hlasoch (385;108, 205;73).

 :: hudba.


fulgurácia (elektrotechnika) – blýskanie; sršanie iskier z elektródy.


fulgurácia (medicína) – 1. zasiahnutie a poranenie bleskom; 2. koagulácia tkaniva; hemostáza.


fundatista lat. – chrámový spevák odmeňovaný z fundácie.

 :: hudba.


fundrasing angl. – zhromažďovanie zdrojov – systematické získavanie finančných alebo iných prostriedkov na všeobecne prospešnú činnosť organizácií (prevažne mimovládnych) alebo jednotlivcov.


funkcia (matematika) − druh relácie, zobrazenie do množiny reálnych alebo komplexných čísel.

Pomocou rôznych funkcií možno popísať mnohé procesy a javy reálneho sveta.

„Nech A, B sú množiny.

Predpokladajme, že je dané pravidlo f, podľa ktorého je každému prvku x z množiny A priradený jediný prvok y z množiny B (označujeme y = f(x)).

Potom hovoríme, že na množine A je definovaná funkcia f resp. f je funkcia množiny A do množiny B (označujeme f:A → B).

Množina A sa nazýva definičný obor funkcie f:A → B (označujeme aj D) a množina B koobor funkcie.

Množinu Hf-tých f(x), kde x ∈ A, nazývame obor hodnôt funkcie.

Znak x, ktorý reprezentuje ktorýkoľvek prvok množiny A, nazývame nezávisle premenná alebo argument funkcie.

y = f(x) nazývame závisle premenná.

Ak všetky prvky množiny B sú reálne čísla (komplexné čísla, vektory), tak f nazývame reálna, (komplexná, vektorová) funkcia.

Ak všetky prvky množiny A sú reálne čísla (n-tice reálnych čísel, komplexné čísla), tak hovoríme o funkcii jednej reálnej premennej (n reálnych premenných, komplexnej premennej).

Funkcia môže byť

Postup, ktorým k daným argumentom funkcie vyhľadávame príslušnú hodnotu funkcie, je matematická operácia.

 :: argument funkcie (matematika), definovanie funkcie, derivácia, derivovanie (matematika), f (matematika),  f:M → N, funkcia inverzná (matematika), funkcia logaritmická (matematika), funkcia polynomická (algebra), funkcia spojitá (matematika), hodnota funkcie (matematika), matematika, obor funkcie definičný, obor hodnôt funkcie, operácia matematická, premenná nezávislá, premenná závislá, zadanie funkcie (matematika), závisenie.


funkcia emfatická – plnenie účelu vyvolať vzrušenie, citové pohnutie.

 :: veda literárna.


funkcia fyziologická – prejav životnej činnosti, majúci adaptívny význam.

 :: fyziológia, hormóny, jednotka anatomická.


funkcia inverzná (matematika) p. zobrazenie inverzné (matematika).


funkcia jazyka – jazyková funkcia – spĺňanie určitého účelu jazykom, jeho slúženie na nejaký účel alebo uspokojovanie nejakej potreby; to, na čo jazyk slúži.


funkcia logaritmická (matematika) − inverzná funkcia k funkcii exponenciálnej; zapisuje sa y = log x.


funkcia logická (informatika) – funkcia, ktorej definičný obor i obor funkčných hodnôt je tvorený logickými premennými.


funkcia polynomická (algebra) − súčet násobkov prirodzených mocnín premennej x a čísel.

 :: polynóm.


funkcia psychická − aktívny prejav psychického systému.

Vyčleňujú sa tieto psychické funkcie:

    • senzorické,
    • mnestické (pamäťové),
    • gnostické (poznávacie),
    • bulické (vôľové),
    • citové.

:: psychológia, vôľa (psychológia).


funkcia spojitá (matematika) − funkcia, ktorá je spojitá v každom bode svojho definičného oboru.


funkcia stavová − závisenie od okamžitého stavu systému, napr. tlak, objem, povrch, hustota, teplota, látkové množstvo.


funkcia štátu − základné smery činnosti štátu celospoločenského významu, ktoré majú trvalý charakter a na ktorých vykonávanie si štát vytvára organizačné predpoklady a štruktúry, ako právne normy, inštitúcie a orgány (cf 16;217).


funkcia učebnice – predpokladaný účel, ktorý má učebnica plniť v rámci edukačnej reality.

 :: pedagogika, učebnica.


funkcia vlnová – riešenie vlnovej rovnice (zvyčajne diferenciálnej rovnice prvého alebo druhého rádu).

Vlnové funkcie sú nástrojom opisu častíc na subatómovej úrovni.

 :: funkcia vlnová (teória kvantová), fyzika, matematika.


funkcia vlnová (teória kvantová) – matematický objekt reprezentujúci (opisujúci) stav kvantového systému.

 ::  fyzika, matematika.


funkcionál (matematika) − operátor, priraďujúci napríklad funkciám reálne alebo komplexné číslo; súčasť predmetu funkcionálnej analýzy.


funkcionalita lat. – determinovanosť svojou funkciou.


funkcionalita v hudbe – funkčnosť v hudbe – smerná tendencia hudobného materiálu, uplatňujúca sa v troch hlavných podobách:

    • tonika (útvar, ktorý smeruje do iného a môže uzatvárať, akýsi pól pokoja),
    • dominanta (útvar, ktorý predstavuje smernú silu gravitujúcu do toniky),
    • subdominanta (útvar smerujúci do dominanty).

„Uvedené tri funkcie tvoria základnú kostru smerovej tendencie akordov, určujú pulz napätia a uvoľňovania hudobného procesu. Smerovanie tohto trojrozmerného gravitačného poľa sa dá rôznym spôsobom modifikovať, zosilňovať a zoslabovať. Smernú silu akordov môžeme posilniť pribratím ďalších tónov, ktorých smernosť vedie k rovnakej orientácii ako príslušný akord, a zoslabiť pribratím tónov s inou, protichodnou funkciou.

Je zaujímavé, že funkcionalita sama osebe ešte nie je vlastnosťou tónov a akordov, ale prejavuje sa len v súvislosti s daným akordickým kontextom či tónových zoskupením (zvýraznil J. P.). Preto možno funkčnú hodnotu tónov a akordov nazvať ,kontextovou’ hodnotou. Funkčná hodnota pristupuje k pôvodnej izolovanej zvukovej kvalite tónu či akordu a modifikuje ho ,kontextovou’ hodnotou. Je to jav, ktorý v užšom, ako i širšom význame nazývame reflektívnou funkčnou hodnotou. Z toho vyplýva, že ten istý akord má v odlišných tóninách aj odlišnú funkčnú hodnotu. (129;51).“

 :: hudba.


futurológia lat. + gr. − veda, ktorej predmetom je budúcnosť alebo jej alternatívy (možné varianty), pričom vypracúva veľké teoretické konštrukcie alebo vízie, scenáre a modely budúceho vývoja ľudstva vôbec alebo konkrétne prognózy tej ktorej oblasti spoločnosti.

Termín futurológia zaviedol v roku 1943 O. K. Flechtheim v článkoch Futurology − A New Science? a Futurology − A Science of Probability v amerických časopisoch Forum a Midwest Journal, podľa ktorého táto veda pozostáva z futuristiky, prognostiky a plánovania.

V Slovenskej republike sa futurológovia združujú na báze Futurologickej spoločnosti na Slovensku. − P: I. V. Bestužev-Lada, A. Toffler, J. Naisbitt, Y. Masuda, B. Fuller, H. Hendersonová, J. C. Glenn, Th. Gordon, O. Helmer, H. Kahn, R. Jungk, P. Drucker, D. Bell, J. Coats, D. Beck, B. M. Hubbardová, B. de Jouvenel, D. Burrus, S. Lem, L. Hohoš, P. Staněk...

 :: megatrend (futurológia). I: Futurológia, in: Wikipédia.


fytoterapia gr. − vedecky zdôvodnená liečba rastlinami.

 :: medicína.


fyzika gr. – prírodná veda opisujúca a vysvetľujúca vlastnosti fyzikálnych objektov, zmeny týchto objektov a vzájomné pôsobenie medzi fyzikálnymi objektmi. Fyzika sa snaží opísať vesmír a princípy, podľa ktorých sa riadi. Predmetom fyziky sú vlastnosti látok a polí, pričom pri ich skúmaní vychádza z pozorovania a pokusov.

Fyzika bola pôvodne náuka o prírode vypracúvajúca poznatky o pozemských a nebeských javoch, ktorá sa až do novoveku pestovala v rámci filozofie. Fyziku tvoria fyzikálne pojmy, idey, princípy, zákony a teórie, ktoré sú výsledkom teoretického a experimentálneho skúmania prírodných javov.

Fyzika ako prírodná veda v dnešnom ponímaní vznikla v 17. stor. a skúma všeobecné vlastnosti a zákonitosti pohybu hmoty (matérie). Fyziku považujú za najvyspelejšiu a najteoretickejšiu faktuálnu vednú disciplínu, pretože zo všetkých faktuálnych vied je v najtesnejšom spojení s matematikou.

Fyzika v tomto zmysle skúma zákony štruktúry, pohybu a vývoja neživých foriem pohybu hmoty. Na základe pozorovania a kvantitatívneho merania vedie k odhaľovaniu, matematickej formulácii a praktickému technickému využitiu základných prírodných zákonov.

Fyzika je súčasťou predmetu filozofie fyziky.

Historicky sa fyzika delí na tieto časti (obdobia):

Podľa okruhov javov, ktorými sa fyzika zaoberá, ju členia na tieto časti:

Podľa metód práce sa fyzika delí na

 ● experimentálnu fyziku,

 ● teoretickú fyziku,

 ● počítačovú fyziku.

Nástrojom experimentálnej fyziky je meranie, nástrojom teoretickej fyziky je matematika.

Základný princíp fyziky je zákon zachovania energie.

 – P: Aristoteles, Atmanspacher, H., Beck, G., Bohr, N., Boltzmann, L. E., Born, M., Bunge, M., Dirac, P. A. M., Einstein, A., Feynman, R., Galilei, G., Gibbs, J. W., Hamilton, W. R., Heisenberg, W., Huygens, Ch., Jordan, E. P., Kant, I., Kepler, J., Kopernik, M., Leibniz, G. W., Lenard, F., Lorentz, H. A., Maxwell, J. C., Minkowski, H., Newton, I., Planck, M., Schrödinger, E., Young, Th. 

 :: 


fyzika atómová − atomistika − časť fyziky, ktorej predmetom je stavba atómov a ich premeny.

 :: atóm, fyzika atómová, molekulová a optická.


fyzika atómová, molekulová a optická – angl. atomic, molecular, and optical physics (AMO) – fyzikálne odvetvia, ktorých predmetom  interakcia hmoty s hmotou a svetla s hmotou v mierke štruktúr s veľkosťou atómov, skúmaná klasickými alebo kvantovými postupmi.


fyzika atómového obalu – časť fyziky, ktorej predmetom je štruktúra elektrónového obalu a procesy, ktoré sa v ňom odohrávajú pri interakcii s inými atómami, časticami alebo elektromagnetickým poľom.

 :: orbitál (fyzika atómového obalu).


fyzika častíc – časticová fyzika, fyzika elementárnych častíc, subjadrová fyzika, subnukleárna fyzika, fyzika vysokých energií, vysokoenergetická fyzika – odbor fyziky, ktorého predmetom sú elementárne častice.

 :: častica elementárna.


fyzika experimentálna − fyzika vychádzajúca z pozorovaní a pokusov, z ktorých induktívne dospieva k všeobecným empirickým zákonom, a overuje závery teoretickej fyziky.


fyzika jadrová – nukleárna fyzika – fyzika zaoberajúca sa javmi v jadre atómu.

 :: absorbér (fyzika jadrová), spin.


fyzika klasická – fyzika makrosveta − časť fyziky alebo etapa vývinu fyziky, ktorej zákony platia pre makrosvet; sústava poznatkov o neživej prírode, ktorej vývin sa zavŕšil na prelome 19. a 20. storočia pred zverejnením špeciálnej teórie relativity a ktorú tvoria tri systémy fyzikálnych poznatkov:

 ● klasická mechanika;

 ● klasická teória elektromagnetizmu;

 ● klasická teória tepla.

„V klasickej fyzike sú mechanické inerciálne vzťažné sústavy rovnocenné. Avšak proti všetkým takýmto sústavám stojí privilegovaná sústava svetového éteru, vzhľadom na ktorú sa teleso pohybuje ‚skutočnou‘ rýchlosťou (139;6).“

Základným zákonom klasickej fyziky je pohybový zákon.

 – P: Huygens, Ch., Newton, I. 

:: častica (fyzika klasická), makrosvet (fyzika), model atómu, objekt hmotný (fyzika klasická), pozorovateľná (fyzika klasická), určenie dráhy častice pohybujúcej sa v priestore, vákuum (fyzika klasická), veda klasická, vlna (fyzika klasická), zákon klasický, žiarenie (fyzika klasická).


fyzika kvalitatívna − prvotné štádiá fyzikálneho vývinu, v ktorých sa nepoužívali kvantitatívne údaje (76;15).


fyzika kvantová − fyzika mikrosveta − časť fyziky, ktorej predmetom sú kvantové javy; , pričom opisuje a skúma pohyb mikročastíc a ich sústav; prelomovým rokom jej vzniku 1900 , ku ktorému došlo ako k výsledku skúmania zákonitostí tepelného žiarenia, keď sa výpočty získané na základe klasickej fyziky rozchádzali s pokusmi; plne sa rozvinula v 20-tych rokoch 20. storočia.

 – P: Planck, M. 

 ::  častica (fyzika kvantová), elektrón (fyzika kvantová), entita kvantová, flavordynamika kvantová, fyzika, fotón (fyzika kvantová), informácia kvantová, jav kvantový, kozmológia kvantová, kvantová teória, kvantová teória slabej interakcie, kvantová teória slabej sily, mikrosvet (fyzika), objekt kvantový, QFD, QWF, stav kvantový, stav systému kvantového, superpozícia (fyzika kvantová), systém kvantový, teleportácia kvantová, teória gravitácie kvantová, teória interakcie slabej kvantová, teória kvantová, účinok (fyzika kvantová), určenie dráhy častice pohybujúcej sa v priestore, zákon fyziky kvantovej, zákon kvantový, zákonitosť kvantová.


fyzika mikrosveta – mikrofyzika – úvod do kvantovej mechaniky; zameriava sa na fyzikálne javy, ktorých spoznanie viedlo k vybudovaniu samotnej kvantovej mechaniky, no ona sama nie je kvantovou mechanikou, je jej predchodcom; tvorí ju súbor experimentov, hypotéz a teórií o látke a žiarení, v ktorých sa prejavujú mikroskopické vlastnosti látky a žiarenia (762;1).


fyzika moderná – fundamentálna súčasť súčasnej vedy, historicky druhá základná súčasť fyziky, nasledujúca po klasickej fyzike.

Jedným z dlhoročných problémov modernej fyziky je problém zjednotenia kvantovej teórie a teórie gravitácie.

Termín moderná fyzika sa niekedy chápe ako kvantitatívna fyzika na rozdiel od fyziky kvalitatívnej (76;15).


fyzika molekulová − časť fyziky, ktorej predmetom sú vlastnosti látok skúmaných z hľadiska ich molekulovej štruktúry.


fyzika novoveká – fundamentálna súčasť novovekej vedy tvorená hlavne klasickou fyzikou.


fyzika optická – súčasť AMO fyziky (atómovej, molekulovej a optickej fyziky), ktorej predmetom sú optické javy a fyzikálne metódy ich skúmania.


fyzika počítačová – interdisciplinárny vedecký odbor, tretí – popri experimentálnej a teoretickej fyzike – metodologický pilier fyziky, zahŕňajúci také „také metódy riešenia fyzikálnych problémov, pri ktorých hrá počítač podstatnú úlohu“ (121;201).


fyzika relativistická − časť modernej fyziky tvorená špeciálnou teóriou relativity a všeobecnou teóriou relativity. (Niektorí autori obmedzujú relativistickú fyziku len na všeobecnú teóriu relativity a špeciálnu teóriu relativity považujú za syntetické zavŕšenie klasickej fyziky.)


fyzika súčasná – fundamentálna súčasť alebo vrstva súčasnej vedy tvorená modernou fyzikou a nadväzujúca na novovekú fyziku.

 :: pohyb (fyzika súčasná).


fyzika štatistická – časť teoretickej fyziky, ktorej predmetom sú objekty s veľkým počtom častíc; skúma vlastnosti makroskopických systémov zohľadňujúc ich mikroskopickú štruktúru. Štatistická fyziky vôbec usúvzťažňuje dve úrovne opisu fyzikálnej reality – úroveň makroskopickú a úroveň mikroskopickú.

Zakladateľmi štatistickej fyziky sú L. Boltzmann a J. W. Gibbs.

 :: častica (fyzika štatistická), rozdelenie Boltzmannovo.


fyzika teoretická – časť fyziky, ktorá hľadá a formuluje všeobecné zákony, princípy a teórie, z ktorých deduktívnou cestou odvodzuje nové poznatky.

 :: fyzika štatistická, kozmológia, mechanika kvantová, mechanika relativistická, stroj času.


fyzika tuhých látok – časť fyziky, ktorej predmetom sú tuhé látky skúmané experimentálnym a teoretickým spôsobom s cieľom vysvetliť ich chemické zloženie a kryštálové štruktúry. Fyzika tuhých látok tvorí základ mnohých moderných technológií a ukazuje sa ako jeden z kľúčových faktorov ozbrojenej moci štátu (pozri napr. materiály potrebné na stavbu hyperzvukových nosičov).

 :: zrážka elektrónu s fotónom (fyzika tuhých látok).


Fyzikálny ústav SAV − organizačná súčasť Oddelenia vied o neživej prírode SAV, ktorá sa orientuje na vedeckovýskumnú činnosť vo fyzike kondenzovaných látok, v jadrovej fyzike, v subjadrovej fyzike a v kvantovej optike. I: Fyzikálny ústav SAV.

 :: Centrum pre výskum kvantovej informácie Fyzikálneho ústavu SAV, fyzika, výskum vedecký.


fyziológia gr. – odvetvie biológie, náuka o životných funkciách organizmov (rastlín, živočíchov a človeka) alebo ich častí. Fyziológia skúma fyziologické javy, spôsob fungovania tela, funkcie udržujúce život v živej hmote empirickými metódami.

Fyziológia je experimentálny vedný odbor, ktorý skúma funkcie jednotlivých orgánov zdravého tela a ich riadenú funkčnú súčinnosť.

Keďže telo podlieha zákonom fyziky, fyziológia sa opiera o fyziku pri skúmaní procesov, ako je napríklad výmena plynov, pohyb nervových impulzov, termoregulácia atď.

V rámci fyziológie sa rozoznáva: všeobecná fyziológia porovnávacia fyziológia fyziológia rastlín fyziológia živočíchov lekárska fyziológia patologická fyziológia fyziológia práce fyziológia telesnej výchovy a športu letecká fyziológia kozmická fyziológia fyziológia výživy … (590;106).

Fyziológia veľmi často spolupracuje s anatómiou, keďže funkcie ľudského tela úzko súvisia s jeho stavbou.

Za začiatok zrodu fyziológie ako vedy sa pokladá rok 1628, keď W. Harvey zverejnil objav krvného obehu.

 :: fenomén fyziologický, funkcia fyziologická, jav fyziologický, nervstvo (fyziológia), neurofyziológia, proces senzorický, systém telesný.