Dodatok CH
Chabroň, Jozef (11. 2. 1983 Čadca – ) – slovenský dirigent, zbormajster Slovenského filharmonického zboru.
:: hudba.
chalcedón gr. – skrytokryštalická odroda kremeňa.
:: mineralógia.
Chaos (mytológia grécka) − večná, nekonečná prázdnota alebo zmäť živlov na počiatku sveta.
:: chaos.
charakter (psychológia) – súhrn stálych psychických vlastností človeka, ktoré závisia od jeho genetických osobitostí a realizujú sa v spojení a pod vplyvom životných podmienok. Keď poznáme charakter človeka, môžeme predvídať, ako si bude počínať v tých či oných okolnostiach, a teda aj usmerňovať jeho konanie a vychovávať uňho kvality cenné pre spoločnosť. Charakter sa prejavuje vo vzťahu človeka k sebe a k iným ľuďom, k práci, ktorú človek vykonáva, k veciam. Najúplnejšie sa prejavuje v spoločensko-praktickej činnosti.
charakteristika štatistická – hodnota charakterizujúca štatistický súbor ako celok.
Štatistickou charakteristikou je
- aritmetický priemer,
- geometrický priemer,
- kvadratický priemer,
- harmonický priemer,
- medián,
- modus,
- smerodajná odchýlka,
- rozptyl,
- korelácia.
:: štatistika.
charta gr.+lat. – verejná listina o politických právach.
chémia gr. – prírodná veda, ktorej predmetom je štruktúra atómov, molekúl a látok z nich utvorených, ich vlastnosti a správanie sa pri chemických reakciách, pričom jej základnou úlohou je príprava a výskum chemických zlúčenín, čiže látok, v ktorých sú atómy jedného alebo viacerých prvkov viazané navzájom chemickou väzbou.
Tá ktorá zo sústavy disciplín tvoriacich chémiu skúma chemické reakcie prvkov a zlúčenín, vzájomné súvislosti chemických zmien s inými zmenami.
Chémia sa delí na tieto oblasti (vrátane interdisciplinárnych odborov a aplikovaných disciplín):
- fyzikálna chémia
- chemická fyzika
- anorganická chémia
- organická chémia
- analytická chémia
- rádiochémia
- technická chémia
- biochémia
- molekulová biológia
- makromolekulová chémia
- chémia životného prostredia
- chemická technológia
- chemické inžinierstvo
- geochémia
- agrochémia
::
- A
- acetylcholín, aerosól, afinita (chémia), anión, atóm (chémia),
- B
- biochémia,
- Č
- číslo hmotnostné, číslo nukleonové, číslo protónové,
- D
- dej chemický,
- E
- elektrón, elektronegativita atómu,
- F
- filozofia chémie, fyzika,
- H
- hélium, hormóny,
- CH
- chémia analytická, chémia anorganická, chémia farmaceutická, chémia fyzikálna, chémia medicínska, chémia organická, chémia technická,
- I
- indivíduum chemické, ión, izotop,
- J
- jav chemický,
- K
- katal, katión, kyselina, kyselina nukleová, kyslosť,
- L
- látka (chémia), látka anorganická, látka chemicky čistá, látka organická,
- M
- molekula,
- O
- oxidácia,
- P
- polymér, predmet chémie, proces chemický, prvok chemický,
- R
- rádiochémia, reagovanie látky (chémia), reakcia chemická, reaktant (chémia), redukcia (chémia),
- S
- skupenstvo kvapalné, skupenstvo plynné, skupenstvo tuhé, skupina karboxylová, sublimácia (chémia), sústava látok, systém chemický,
- T
- tabuľka periodická, titán,
- V
- väzba chemická, väzba iónová, väzba kovalentná, vlastnosť chemická, vlastnosť prvku chemická, vodík, vzorec chemický,
- Z
- zákon chemický (chémia), zlato, zlúčenie (chémia), zlúčenina chemická, zlúčenina organická, zmena fyzikálna, zmena chemická, zmes (chémia).
chémia analytická – časť chémie, ktorej predmetom je chemické zloženie vzoriek látok a zmesí, identifikácia, dôkaz, stanovenie jednotlivých zložiek, zistenie zloženia sústav a usporiadanie látok v nich.
chémia anorganická – časť chémie, ktorej predmetom sú chemické prvky, anorganické zlúčeniny, ich chemické a fyzikálne vlastnosti, štruktúra a chemické reakcie. Anorganická chémia skúma látky zložené prakticky zo všetkých prvkov, ktoré sa nachádzajú v prírode, s výnimkou väčšiny zlúčenín uhlíka. Zlúčenín, ktoré skúma anorganická chémia, je niekoľko stotisíc.
chémia farmaceutická – odbor farmácie a interdisciplinárna veda (do značnej miery sa prekrývajúca s medicínskou chémiou), ktorej predmetom je chemická štruktúra liečiv, ich účinok na organizmus a ich osud v organizme.
:: medicína.
chémia fyzikálna – interdisciplinárny odbor chémie, využívajúci poznatky a metódy chémie, fyziky, elektrochémie a kvantovej mechaniky, ktorého predmetom sú makroskopické vlastnosti látok na molekulárnej úrovni, vzťahy medzi fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami látok, príčiny a podstata priebehu chemických a fyzikálnochemických procesov a vonkajšie vplyvy na tieto procesy, napr. vzťah medzi zmenami teploty alebo tlaku v systéme a interakciami medzi atómami a molekulami.
chémia medicínska – angl. Medicinal Chemistry – časť chémie a interdisciplinárny odbor, ktorého predmetom sú biologicky aktívne zlúčeniny, najmä ich objavovanie, vývoj, identifikácia a interpretácia spôsobu ich účinku.
Ako interdisciplinárny odbor sa medicínska chémia zaraďuje medzi
na jednej strane organickú chémiu a biologické vedy
- farmakológia,
- biochémia,
- molekulová chémia,
- imunológia,
na druhej strane ďalšie chemické a iné vedy, ako
- fyzikálna chémia,
- teoretická chémia,
- molekulová spektroskopia,
- kryštalografia,
- informačné technológie...
chémia organická – časť chémie, ktorej predmetom sú organické zlúčeniny, ich štruktúra, vlastnosti, priebeh chemických reakcií, ich izolácia z prírodných látok a umelá príprava (organickou syntézou). Organická chémia skúma prevažnú väčšinu zlúčenín uhlíka, ktorých je viac ako 25 milíónov.
:: látka organická.
chémia technická – odbor, ktorého predmetom je kontrola a vyhodnocovanie základných parametrov chemických technológií z oblasti materiálového, spotrebného a potravinárskeho priemyslu vo vzťahu na požiadavky ochrany a kontroly kvality životného prostredia.
Chennai − indické mesto, hlavné mesto Tamilnádu, nesúce toto meno od roku 1996, do kedy sa volalo Madras.
chiralita gr. – súčasť predmetu filozofie chémie, spočívajúca v pozostávajúcnosti z objektov, ktorých zrkadlové obrazy nemožno stotožniť, napríklad ľavá a pravá ruka človeka sú približne navzájom zrkadlové obrazy, ale nie sú to ich vlastné zrkadlové obrazy, takže sú chirálne.
(Zdroj obr.: https://invivomagazin.sk/chiralita-pricina-vone-maty,-ale-aj-jedovasti-molekul_499.html (10.3.2021))
chlopňa (anatómia človeka) – lat. valva, valvula.
chordofón gr. – strunozvučný nástroj – hudobný nástroj, na ktorom zvuk vzniká rozochvievaním struny alebo strún, ktoré sú napäté medzi dvoma bodmi.
Chordofóny sa delia na:
- jednoduché (napr. klavír, čembalo, cimbal...),
- zložené (napr. husle, viola, violončelo, kontrabas, gitara, banjo,harfa...).
:: hudba.
choroba − lat. morbus, gr. nosos, pathos – porucha zdravia; presnejšie ide o poruchu
- telesných,
- kognitívnych,
- sociálnych
a/alebo
- psychických funkcií,
ktoré negatívne ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť výkonnosť a zdravie organizmu.
Chorobou môže trpieť nielen človek, ale i zviera a rastlina.
Chorobné procesy a zmeny v tele sú predmetom patológie.
Zemepisné rozšírenie chorôb je predmetom nozografie.
Triedenie chorôb a ich systematická deskripcia tvorí náplň nozológie.
− I: Medzinárodná klasifikácia chorôb − MKCH, in: Národné centrum zdravotníckych informácií; Medzinárodná klasifikácia chorôb, in: Wikipédia.
:: diagnóza, diagnostika, dietetika, choroba Crohnova, choroba duševná, choroba fyzická, choroba interná, choroba nevyliečiteľná, medicína, ochorenie, stav chorobný.
choroba Crohnova – veľmi vzácne zápalové a chronické ochorenie tráviacej trubice vznikajúca na základe genetickej predispozície a imunitných procesov; nezriedka súvisí s bakteriálnymi infekciami.
choroba fyzická – patologický stav tela.
choroba interná − choroba vnútorného orgánu alebo vnútorných orgánov; predmet interného lekárstva alebo špecializácií, ktoré sa z neho vyčlenili.
choroba nevyliečiteľná − choroba, ktorá sa nedá vyliečiť.
Chorvátsko – krajina na juhu strednej Európy pri Jadranskom mori. Susedí so Slovinskom, Maďarskom, Srbskom, Bosnou a Hercegovinou a s Čiernou Horou. Hlavným mestom je Záhreb, ležiace na rieke Sáva.
chorý – človek trpiaci na nejakú fyzickú alebo psychickú chorobu.
chov – starostlivosť o zvieratá s cieľom ich praktického využitia.
:: výroba živočíšna.
chuť – telesný zmysel, prostredníctvom ktorého organizmus vníma rôzne chuťové podnety.
chvenie – vibrácia, vibrovanie – stojaté vlnenie tvorené súhrnom mimovoľných jemných krátkych kmitavých záchvevov (rýchlych výkyvov z rovnovážnej polohy) pružného telesa, plynu alebo tekutiny nasledujúcich po sebe v rýchlom slede (cf 21;192, 154;311).
Chvenie pružného telesa je zdrojom zvuku.
Chvenie vzniká v ohraničenom prostredí interferenciou odrazených vĺn všetkými možnými smermi (21;192 – 193).
chyba – niečo nesprávne, omyl.
:: chyba, in: Hlavná časť, chyba merania.
chyba merania − nesúlad medzi skutočným stavom meraného objektu a stavom určeným meraním (76;99).
chytanie – branie do ruky alebo do rúk, uchopovanie; zmocňovanie sa; prichytávanie sa, prilepovanie sa.