čapík (anatómia človeka) – lat. uvula.


čas (fyzika) fyzikálny čas, čas z pohľadu fyziky, angl. time postupnosť pohybových dejov a ich trvanie alebo charakteristika hmotných objektov určujúca následnosť udalostí. Čas je základná fyzikálna veličina, (dĺžka, hmotnosť, čas, elektrický prúd, termodynamická teplota, látkové množstvo, svietivosť), ktorej jednotkou je sekunda (s) a symbolom t.

Fyzikálny pojem času je fyzikálny významový útvar reprezentujúci všeobecné vlastnosti vyvíjajúceho sa a meniaceho sa sveta okolo nás deje nasledujúce jeden za druhým v istej postupnosti, prebiehajúce v určitých etapách a štádiách, pričom každý dej má svoju vlastnú dobu trvania.

Predpokladom vytvorenia fyzikálneho pojmu času je uvedomenie si tej zložky celku náplne predfyzikálne daného, ktorá sa označuje termínom periodický dej, ktorého perióda môže slúžiť ako jednotka časového intervalu. Zariadenie, ktoré realizuje periodický dej, sú hodiny (cf 874;6).

 :: čas, čas (mechanika klasická), čas atómový, dej fyzikálny, dej periodický, de,  (astronómia), etalón času, frekvencia, fyzika, jednotka času, meranie času, opakovanie periodické, perióda, proces fyzikálny, prostredie (fyzika), šípka času.


čas (mechanika klasická)fyzikálny čas, ktorý sa javí ako samostatný, nezávislý od pohybujúcich sa telies a všade plynúci rovnako.

 :: fyzika.


čas absolútny (Newton, I.) newtonovský čas čas, ktorý plynie neustále rovnomerne, nezávisle od fyzikálnych dejov.


čas atómový – AT – čas udávaný atómovými hodinami.


čas prítomný (lingvistika) prézent slovesný čas.


čas relatívny (Newton, I.) čas, ktorý môžeme pozorovať, merať a mení sa pri pohybe telies.


časopis – periodikum (periodická publikácia) so špecializovaným obsahom vydávané najmenej dva razy do roka pod tým istým názvom. Časopis obsahuje príspevky viacerých autorom (16;130; 128;58).

 :: časopis filozofický.


časopriestor – nedeliteľný celok tvorený zjednotením času a priestoru.


časovanie (lingvistika) – konjugácia tvorenie slovesných tvarov alebo súbor týchto tvarov.

 :: ohýbanie (lingvistika).


časť mozgová (anatómia človeka) – lat. neurocranium – časť hlavy človeka tvorená kostným obalom mozgu a zmyslových orgánov (zraku, sluchu, čuchu...).


časť stroja diel stroja, strojová súčiastka, ich skupina alebo podskupina.

 :: spojnica (technika), strojníctvo.


časti a mechanizmy strojov – vedná disciplína, ktorej predmetom sú stroje ako celky skladajúce sa z väčšieho počtu stavebných prvkov a navrhované na základe prepočítania, skonštruovania a vyrobenia týchto prvkov, najmä súčiastok a mechanizmov; sleduje výpočtové metódy, vlastnosti materiálov, funkcie zariadení, funkčné tvary, technologickosť, ekonomickosť, životnosť a spoľahlivosť konštrukcie a to všetko na báze dôsledného využívania experimentálnych a prevádzkových skúseností a s cieľom vytvoriť základné predpoklady pre umenie vyhodnocovať rôzne varianty tak, aby sa našlo optimálne riešenie (cf 600;13 – 14).

 :: mechanizmus (časti a mechanizmy strojov).


častica – nepatrná časť, čiastočka.


častica (fyzika) – malý hmotný objekt určený hmotnosťou, tvarom, zložením, vzájomným pôsobením, nábojom a pod. (153;474); je to najjednoduchší mechanický objekt, ktorý možno v matematickej schéme charakterizovať bodom, pričom samotný pojem častice je relatívny – nezriedka, napr. v astronomických úvahách, možno za častice považovať planéty; ide o mechanický objekt, ktorého veľkosť a vnútorná štruktúra sú zanedbateľné pri riešení danej fyzikálnej úlohy.

V mechanike sa pracuje s rôznymi modelmi sústav častíc:

    • neinteragujúce častice,
    • sústava častíc podrobených väzbám (obmedzením pohybu),
    • tuhé teleso,
    • kontinuum ... (737;8).

 :: častica klasická (fyzika), častica nabitá elektricky, častica poľa, elektrón, entita fyzická, fotoefekt, fotón, jav fotoelektrický, látka (fyzika), systém mechanický, žiarenie (fyzika).


častica (fyzika klasická) – fyzikálne nepreniknuteľný objekt, ktorý vypĺňa určitú oblasť v priestore a pohybuje sa po dráhe, ktorá môže byť určená súčasne zadaním polohy a hybnosti. 


častica (fyzika kvantová)elementárna častica hmoty, z takýchto častíc zložené objekty (protóny, neutróny, elektróny, jadrá hélia atď.) alebo kvantá žiarenia (fotóny) (737;8).


častica (fyzika štatistická)elementárna častica hmoty, z takýchto častíc zložené objekty (protóny, neutróny, elektróny, jadrá hélia atď.) alebo kvantá žiarenia (fotóny) (737;8).


častica (lingvistika) – partikula – neohybné slovo, ktorým hovoriaci nadväzuje na kontext, situáciu alebo vyjadruje rozličné významové odtienky.


častica elementárna – subatómová častica – najjednoduchší materiálny objekt, ktorý vytvára látku alebo pole, schopný aspoň určitý čas samostatnej existencie.

 – I: Fundamentálna častica, in: Wikipédia, Zoznam elementárnych častíc, in: Wikipédia.

 :: fyzika, meranie mikrofyzikálne, mikročastica, objekt mikrofyzikálny, teória poľa kvantová.


častica klasická (fyzika) priestorovo obmedzený objekt.


častica nabitá elektricky – častica s nenulovým nábojom; častica nesúca elektrický náboj.


častica poľa kvantum poľa štruktúrna jednotka poľa, za ktorú sa zvyčajne považuje častica s nulovou pokojovou hmotnosťou, napríklad časticou elektromagnetického poľa je fotón.

 :: fyzika.


častica voľná (fyzika) – častica, ktorá s ničím neinteraguje.


Čečetka, Juraj (23. 4. 1907 Polichno – 24. 6. 1983 Bratislava) – zakladajúca osobnosť slovenskej pedagogiky a prvý slovenský univerzitný profesor pedagogiky.

 :: pedagogika.


Čechy – historické územie v Česku. Názov Čechy sa odvodzuje od slovanského kmeňa Čechov. Čechy boli pôvodne kmeňovým kniežactvom, ktoré postupne ovládlo celé Česko. Od 12. stor. Čechy tvorili základ krajín českej koruny (zemí koruny české).

 :: Česká republika, Česko, geografia, história, Praha.


čelenie – stavanie sa na odpor, vzdorovanie, odolávanie.


Červené more – vnútorné more v Indickom oceáne medzi Afrikou a Áziou.


Červený Kameň hrad na okraji Malých Karpát na hraniciach údolia riečky Gidra približne 2 km juhozápadne od obce Častá situovaný na kremencovom brale nad osadou Píla, súčasť pohraničného opevnenia západných hraníc Uhorska, ktorý bol založený pred rokom 1240 za rozhodujúcej účasti českej kráľovnej Konštancie Uhorskej. V roku 1296 hrad zakúpil Matúš Čák Trenčiansky, po ktorého smrti 1321 sa hrad vrátil kráľovi. Začiatkom 16. storočia sa stal majetkom rodiny Thurzovcov a od roku 1535 bol vo vlastníctve rodiny Fuggerovcov. Od roku 1588 do roku 1945 bol hrad kompletne vlastníctvom rodu Pálfi.

 :: geografia, história, Pálffy, K. M..


Česká republika – republika v strednej Európe, ktorá vznikla 1. 1. 1993 po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Na východe susedí so Slovenskou republikou, na severe s Poľskou republikou, na západe so Spolkovou republikou Nemecko a na juhu s Rakúskou republikou.

Hlavné mesto Českej republiky je Praha.

 :: Čechy, Česko, geografia, história.


Česko krajina v strednej Európe, ktorá na západe susedí s Nemeckom, na severe s Poľskom, na juhovýchode so Slovenskom a na juhu s Rakúskom.

 :: Česká republika, geografia, história, Praha.


čeština český jazyk západoslovanský jazyk, úradný jazyk v Českej republike.

Spisovná čeština sa zakladá na stredočeskom nárečí.

V bežnom jazyku sa používa nadnárečový útvar, tzv. obecná čeština (16;135).

 :: Česko.


čiara súvislý rad bodov ležiacich vedľa seba a splývajúcich do celku.

 :: čiara (geometria), čiara taktová, čiara zlomková (matematika), línia, priesečník.


čiara (geometria) jednorozmerný geometrický útvar, priamka alebo krivka.


čiara taktová – kolmá čiara v notovej osnove vyznačujúca takty.

 :: hudba.


čiara zlomková (matematika) čiara, medzi čitateľom a menovateľom v zlomku.


čiarka desatinná – znak, ktorý v desiatkovom zápise reálneho čísla oddeľuje číslicu určujúcu počet jednotiek od číslice určujúcej počet desatín.

 :: matematika.


Čierna Hora – hornatá prímorská krajina v západnej časti Balkánskeho polostrova, ktorej názov sa prvýkrát objavuje v roku 1435, ležiaca na pobreží Jadranského mora; susedí s Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Albánskom a so spornou oblasťou Balkánu – Kosovom.

V súčasnosti je to republika s hlavným mestom Podgorica.

 :: geografia, história.


Čierne more – vnútropevninské more Atlantického oceánu. Plocha 422 000 km2, maximálna hĺbka 2 210 m. Priemerná teplota vody v zime 6-8 stupňov C, v lete 25 stupňov C, priemerná slanosť okolo 18 promile; zvyšok Tethys.

Na západnom pobreží leží Rumunsko a Bulharsko, na severnom pobreží Ukrajina a Rusko, na severovýchodnom pobreží Abcházsko, na východnom pobreží Gruzínsko (Kolchida), na južnom pobreží Turecko.


čin trestný – protiprávny čin, ktorého znaky sa uvádzajú v Trestnom zákone.

Osoba, ktorá spáchala trestný čin, je páchateľ.

 :: právo.


Čínakrajina vo východnej Ázii, so svojráznou kultúrou a dejinami. Rozloha Číny je 9 596 131 km2. 95% jej obyvateľstva tvoria Číňania.

Čína hraničí na východe s Kóreou, na severe s Mongolskom, na severovýchode s Ruskom, na severozápade s Kazachstanom, Kirgizskom a Tadžikistanom, na západe a juhozápade s Afganistanom, Pakistanom resp. Kašmírom, Indiou, Nepálom, Sikkimom a Bhutánom, na juhu s Myanmarom, Laosom a Vietnamom. Za morom smerom na východ a juhovýchod je Južná Kórea, Japonsko, Filipíny, Brunej, Malajzia a Indonézia.

Čína tvorí svojou rozlohou, počtom obyvateľov a svojráznosťou svet sám osebe, ktorý by bolo možné porovnávať skôr s celou Európou než z tou ktorou európskou krajinou, pretože Európe sa Čína podobá rozmanitosťou svojej klímy, krajiny i jazykov. V dôsledku značnej zemepisnej izolácie – oceány, pohoria a púšte – a ňou zapríčinenou kultúrnou uzavretosťou, ktorá z historického hľadiska bola prelomená vlastne len nedávno, však jej duchovné a náboženské tradície vykazujú tisícročia trvalú kontinuitu a poskytujú obraz jednotnej kultúry (35;67).

„Rozvoj Číny je zatím největší globální událostí 21. století (810;8)“.

Nové obdobie vývinu Číny vyznačuje nástup pandémií 21. storočia počnúc pandémiou COVID-19 v roku 2020.

 :: Číňania, čínština, filozofia čínska, geografia, história.


Číňania najpočetnejšie etnikum na svete, národ tvoriaci základné obyvateľstvo Číny. Mimo Číny žijú Číňania najmä v krajinách juhovýchodnej Ázie, na Filipínach, v USA.

 :: Čína, čínština, filozofia čínska.


činiteľ1 kto vykonáva (spoločensky) dôležitú funkciu.

 :: činiteľ.


činiteľ2 pôsobiaca sila alebo okolnosť.


činiteľ (matematika) násobenec alebo násobiteľ.


činitele výrobné (ekonómia) – prvky výrobného procesu nevyhnutné na vytvorenie výrobku, pri čom je potrebná ich kombinácia.

Výrobné činitele sa členia na tieto skupiny:


činnosťčinnosť, in: Hlavná časť.


činnosť ekonomická hospodárska činnosť ľudská činnosť, prostredníctvom ktorej vznikajú a pohybujú sa materiálne úžitkové hodnoty v spoločnosti a zabezpečuje sa materiálne bytie všetkých je členov; zahrnuje výrobu, rozdeľovanie, výmenu a spotrebu.

V užšom zmysle je ekonomická činnosť činnosť pozostávajúca z práce, ktorá vo výrobe pôsobí bezprostredne na výrobné prostriedky, ako aj z práce spojenej najmä s prepravovaním, skladovaním a predávaním materiálnych úžitkových hodnôt; do určitého stupňa spoločenského vývoja pozostáva prevažne z fyzickej práce.

Neustály kolobeh hospodárskych činností tvorí hospodársky proces.

 :: ekonómia, ekonomika, hospodárstvo národné, NACE, realita ekonomická, sektor hospodárstva národného, subjekt ekonomický, výroba poľnohospodárska, výroba priemyselná, vzťahy ekonomické, život ekonomický.


činnosť hospodárska ekonomická činnosť.


činnosť mozgová – činnosť mozgu, spočívajúca v analyzovaní a hodnotení informácií prichádzajúcimi do neho senzorickými nervami, v prijímaní potrebných rozhodnutí a vo vysielaní motorickými nervami týchto rozhodnutí spolu s príkazmi k potrebnej aktívnej odpovedi do svalov.

Jednou z nevyhnutných podmienok tejto činnosti je krv, ktorá je životne dôležitá pre činnosť neurónov.


činnosť obchodná – výmenná činnosť na trhu alebo činnosť kúpy a predaja – teda činnosť, pr ktorej sa stretáva záujem predávajúceho a kupujúceho. Predmetom ich spoločného záujmu je tovar – predávajúci má záujem tovar predať, kupujúci kúpiť.

Táto výmenná činnosť na trhu sa v trhových ekonomikách nerealizuje ako naturálna výmena, ale ako výmena sprostredkovaná peniazmi. Výsledkom zhody záujmu kupujúceho a predávajúceho je cena tovaru, za ktorú sa akt kúpy a predaja realizuje (tovar sa vymení za peniaze).

 :: ekonómia, ekonomika, obchod.


činnosť odborná činnosť vykonávaná v rámci určitého odboru, vykonávaná odborníkom, napr. ošetrovateľská starostlivosť.


činnosť podnikateľská – podnikanie – sústavná činnosť vykonávaná s cieľom dosiahnuť zisk; realizácia podnikateľských cieľov alebo nápadov, spočívajúca v dlhodobom uskutočňovaní 

ktorého účelom je získať trvalý zdroj peňažných príjmov.

 :: ekonómia, ekonomika, účtovníctvo.


činnosť politická súčasť predmetu politológia, politickej filozofie a ďalších disciplín tvorená činnosťou zameranou na získanie alebo udržanie moci v štáte alebo v medzinárodnom prostredí. Jej ciele a metódy sa opierajú spravidla o ideológiu.

 :: politika.


činnosť pracovná cieľavedomá činnosť ľudí, ktorou prostredníctvom pracovných prostriedkov menia a prispôsobujú predmety tak, aby z nich vytvárali úžitkové hodnoty vo forme vhodnej na uspokojovanie svojich potrieb.

 :: činnosť, činnosť pracovná (psychológia).


činnosť pracovná (psychológia) – plánovitý, cieľavedomý a produktívny proces charakterizovaný myšlienkovým projektom výsledku (produktu) práce a plánom poradia všetkých operácií (226;47).


činnosť protispoločenskásúbor spoločenských javov zahrnujúci kriminalitu, delikvenciu a (ďalšie) negatívne spoločenské javy.


činnosť psychická – súčasť predmetu psychológie tvorená  uvedomovanou alebo uvedomovateľnou činnosťou organizmu na báze neurofyziologických procesov, do ktorej sa zvykne zahrnovať

 :: psychológia, schopnosť (psychológia).


činnosť rečová – súčasť predmetu lingvistiky tvorená komplexom rečových aktov zameraným na dosiahnutie určitého cieľa. Rečová činnosť sa delí na písanie, čítanie, hovorenie, preklad atď.

 :: lingvistika, reč.


činnosť sopečná – p. vulkanizmus.


činnosť sústavná (právo) – určitá trvalo a opakovane (v istej časovej frekvencii) vykonávaná činnosť, pričom rozhodujúci je úmysel osoby vykonávať túto činnosť v budúcnosti pravidelne. Príkladom sústavnej činnosti je živnosť.


činnosť štátu – činnosť realizovaná najmä v rámci týchto oblastí fungovania štátu:

    • regulačno-normatívna činnosť,
    • organizácia služieb verejného záujmu,
    • vnútorná a vonkajšia ochrana,
    • výkon spravodlivosti.

 :: funkcia štátu.


činnosť technická činnosť v oblasti techniky.

 :: celok daného predtechnicky, technika.


činnosť verejná činnosť týkajúca sa všetkých členov nejakého väčšieho spoločenského celku, ako napríklad obce, štátu, alebo celej spoločnosti.

 :: politika.


činnosť vulkanická – p. vulkanizmus.


činnosť zárobková – činnosť, ktorej cieľom je zarobiť peniaze, dostať plat alebo mzdu a (v súčasnosti spravidla) zakladajúca účasť na nemocenskom poistení.


činnosť zárobková samostatná – činnosť generujúca príjmy z podnikania (z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, zo živnosti...) alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (z vytvorenia diela a umeleckého výkonu, zo znaleckej a tlmočníckej činnosti...).


činnosť záujmová – činnosť vykonávaná zo záľuby spravidla mimo oblasti zárobkovej činnosti, napr. zberateľstvo.


činnosť životnásúbor procesov prebiehajúcich v živom organizme, ktoré slúžia na udržanie života v ňom a sú prejavmi života.

 :: biológia.


činnosť zmenárenská – nákup a predaj peňažných prostriedkov v cudzej mene.


Čínska ľudová republika – prímorský štát na Ďalekom východe; republika vo východnej a strednej Ázii, najľudnatejší štát na svete a rozlohou tretia krajina sveta.


čínština – čínsky jazyk – jazyk patriaci do sinotibetskej rodiny s množstvom navzájom nezrozumiteľných nárečí; jednotiacim spojivom je písaný jazyk – čínske znaky. Čínskym jazykom hovorí najväčší počet ľudí na Zemi.

Čínština má veľmi jednoduchú gramatiku, založenú na slovoslede; nepoužíva pády, nečasuje slovesá.

Pre vytvorenie zmysluplnej čínskej vety má kľúčový význam správny slovosled:


Podmet + ( zápor + spôsobové sloveso +) významové sloveso + predmet.

ài .

Ja milujem teba.

Milujem ťa.


 :: Čína, Číňania, filozofia čínska.


čísla celé – čísla skladajúce sa z prirodzených čísel (1, 2, 3, ...) , nuly (0) a záporných čísel (–1, –2, –3, ...).

 :: matematika.


čísla kladné čísla väčšie ako nula; tvoria podmnožinu reálnych čísel.


čísla celé záporné –– čísla opačné k číslam prirodzeným: –1, –2, –3, atď.

 :: matematika.


čísla ordinálne – poriadkové typy dobre usporiadaných množín (30;44).

 :: matematika.


čísla prirodzené čísla, ku ktorým sa dospieva pri počítaní predmetov; sú to čísla, ktoré reprezentujúce počet entít. Zapisujú sa v desiatkovej sústave.

 :: matematika, množina čísel prirodzených.


číslica cifra písomný znak pre číselnú hodnotu, označenie množstva predmetov. Číslice používame na označovanie množstva predmetov a na zápis čísla.

Maximálny počet číslic, ktoré máme k dispozícii, sa označuje základ číselnej sústavy.

 :: číslica desiatková, číslo, deviatka (matematika), dvojka (matematika), jednotka (matematika), matematika, nula (matematika), osmička (matematika), päťka (matematika), rád (matematika), rovnica (matematika), sedmička (matematika), sústava číselná, sústava číselná pozičná, symbol matematický, šestka (matematika), štvorka (matematika), trojka (matematika), základ sústavy číselnej.


číslica desiatková – číslica desiatkovej sústavy.

 :: matematika.


číslo (matematika) matematický pojem čísla – najväčší matematický výtvor (a v miere participácie na kultúre aj jeden z najväčších kultúrnych výtvorov ľudstva) spočívajúci v matematickom významovom útvare reprezentujúcom pôvodne počet predmetov. Pojem čísla je základný matematický pojem, ktorý sa v priebehu vývinu matematiky zovšeobecňoval.

Graficky možno čísla zobraziť pomocou číselnej osi.

 :: čísla celé, čísla celé záporné, čísla kladné, čísla ordinálne, čísla prirodzené, číslica, číslo binomické, číslo imaginárne, číslo infinitezimálne, číslo iracionálne, číslo jednociferné, číslo kardinálne, číslo kombinačné, číslo komplexné, číslo nepárne, číslo opačné, číslo ordinálne, číslo párne, číslo prirodzené, číslo racionálne, číslo reálne, číslo záporné, delenec (matematika), hodnota veličiny, matematika, množina číselná, odmocniteľ, pojem čísla, povrch telesa, rád (matematika), súradnice (matematika), sústava číselná, sústava číselná pozičná, teória čísel, vzdialenosť, zapisovanie čísel, 0, 1, 2.


číslo Abbeho (fotometria) veličina, ktorá charakterizuje priehľadné prostredie pomocou indexu lomu látky pre sodíkové svetlo a Fraunhoferove čiary.

 :: fotometria, fyzika.


číslo imaginárne – komplexné číslo, ktorého imaginárna časť je rôzna od nuly, napr. číslo 2 + 3i.

 :: matematika.


číslo infinitezimálne – číslo nekonečne malé, ale predsa kladné.

 :: matematika.


číslo iracionálnereálne číslo, ktoré nie je racionálne, čiže ktoré sa nedá vyjadriť pomerom dvoch celých čísel.

 :: číslo transcendentné, matematika.


číslo jednociferné číslo zapísané jednou cifrou (číslicou).

 :: matematika.


číslo kardinálne – symbol označujúci mohutnosť množiny; pre konečné množiny je to prirodzené číslo rovné počtu množín.

 :: matematika, teória množín.


číslo kombinačné – binomické číslo, binomický koeficient – číslo určujúce počet kombinácií k-tej triedy z n-prvkovej množiny, čiže počet k-prvkových podmnožín danej n-prvkovej množiny:

( n k ) , čítaj: n nad k;


:: kombinatorika, matematika.


číslo komplexnédvojica reálnych čísel a a b tvaru  (a + ib), kde i je imaginárna jednotka.

 :: matematika.


číslo kvantové spinové s – číslo vyjadrujúce magnetické vlastnosti elektrónu.

 :: fyzika.


číslo nepárne celé číslo nedeliteľné 2, čiže tvaru 2k + 1.

 :: matematika.


číslo neznáme (matematika)číslo, ktoré treba v rovnici vypočítať.


číslo nukleonové – staršie: hmotnostné číslo – celkový počet protónov a neutrónov atómového jadra udávajúce približne jeho hmotnosť v atómových hmotnostných jednotkách u.

Nukleónové číslo sa označuje horným indexom pred značkou prvku, napr. 238U, 12C atď.

Pri ľahších prvkoch je pomer neutrónov a protónov približne vyrovnaný, pri ťažších prvkoch je viac neutrónov ako protónov.

Látky, ktoré sa skladajú z atómov, vyznačujúcich sa takým istým atómovým a hmotnostným číslom, sa nazývajú nuklidy.

 :: fyzika, chémia.


číslo opačnéčíslo, ktoré sa od daného čísla odlišuje znamienkom. Napr. k číslu 4 je opačné číslo –4.

Opačné číslo ku kladnému číslu je záporné číslo.

 :: matematika.


číslo ordinálne – poriadkový typ dobre usporiadanej množiny.

 :: matematika, teória množín.


číslo párne celé číslo deliteľné 2, čiže tvaru 2k.

 :: matematika.


číslo prirodzené prvok množiny všetkých prirodzených čísel.

 :: číslo zložené, matematika, prvočíslo.


číslo protónové staršie: atómové číslo poradové číslo chemického prvku v periodickej tabuľke udávajúce počet protónov v jadre atómu.

 :: fyzika.


číslo racionálne – reálne číslo, ktoré sa dá zapísať ako podiel dvoch celých čísel, väčšinou v tvare zlomku, a/b, kde b nie je nula a a a b sú celé čísla.


číslo reálne prvok množiny všetkých reálnych čísel, ktorá sa symbolicky zapisuje .

Dvojica reálnych čísel a a b tvaru  (a + ib) je komplexné číslo.

 :: číslo iracionálne, matematika.


číslo transcendentnéiracionálne číslo, ktoré nemôže byť koreňom nijakej algebrickej rovnice s celými koeficientmi.

 :: matematika.


číslo zapísané písmenom – staršie: všeobecné číslo – súčasť predmetu algebry tvorená číslom zapísaným pomocou písmena vo význame čísla; k číslu zapísanému písmenom dospievame abstrakciou od konkrétneho (zvláštneho) čísla (cf 76;24).

 :: algebra, matematika.


číslo záporné – negatívne číslo – číslo menšie ako nula.

V zápornom čísle sa exaktne manifestuje v našom vedomí napr. taká kvantita ako dlhy.

 :: matematika.


číslo zložené – prirodzené číslo, ktoré má aspoň tri rôzne delitele.

 :: matematika.


číslovka (lingvistika)ohybný slovný druh, slovo, ktoré vyjadruje číslo, počet, poradie, násobnosť a podobne.

 :: číslovka základná.


číslovka základná – lat. cardinale, numerale cardinale – číslovka vyjadrujúca samostatne chápaný pojem počtu, napr. tri, štyridsať alebo označujúca počet entít, napr. dve knihy.


čítanie – zrakové vnímanie alebo reprodukovanie nahlas niečoho písaného alebo tlačeného. Zbehlosť v čítaní spolu s písaním tvoria základný predpoklad gramotnosti človeka, preto obidve zložky patria k najstarším učebným predmetom (369;138 – 139).

V translatológii sa pod čítaním rozumie ,,konkrétna aktivita príjemcu v literárnej komunikácii, jeden zo spôsobov recepcie literatúry; vstup diela do komunikačného obehu; istý typ literárnych textov“ (210;55).


čitateľ (matematika) číslo napísané nad zlomkovou čiarou a udávajúce počet častí určených menovateľom, napr. 4 v zlomku 45.


článkovanie (právo)členenie textu ma oddiely alebo články.


článoksúčasť celku, časť, diel, výsledok článkovania.

 :: článok (štylistika), článok novinový.


článok (štylistika) – „kontextový celok menšieho rozsahu, v ktorom sa všeobecne prístupným štýlom vysvetľujú, aplikujú, popularizujú výsledky vedeckých bádaní“ (190;78).


článok novinový kratší písaný útvar s politickou, odbornou, umeleckou atď. tematikou v novinách.


článok spojovací – článok, ktorý niečo spája alebo slúži na spojenie, napr. spojovací článok reťaze na bicykel.


člen (algebra) číslo alebo písmeno (premenná), ktoré sa zlučuje.

 :: matematika, zjednodušenie výrazu (matematika).


člen logický – základný logický obvod, ktorý má aspoň jeden vstup a jeden výstup. Logický člen transformuje vstupný dvojhodnotový logický signál podľa určitej elementárnej logickej funkcie.


člen vetnýslovný druh s plným lexikálnym významom fungujúci vo vete ako

    • podmet,
    • prísudok,
    • prívlastok,
    • predmet,
    • príslovkové určenie,
    • doplnok,
    • prístavok.

:: lingvistika.


členenie geomorfologické – fyzickogeografické členenie povrchu Zeme, spočívajúce v systematickom a hierarchickom usporiadaní geomorfologických celkov, akými sú pohoria, vrchoviny, nížiny, na základe ich geomorfologickej príbuznosti a blízkosti, pričom vodidlom pri ich zoskupovaní jej spoločná geologická minulosť a sčasti aj geografické faktory.

Slovenské geomorfologické členenie používa tieto taxonomické úrovne:

    1. sústava,
    2. podsústava,
    3. provincia,
    4. subprovincia,
    5. oblasť,
    6. celok,
    7. podcelok,
    8. oddiel,
    9. pododdiel,
    10. časť (cf Geomorfologické členenie, in: Wikipédia).

:: geomorfológia.


človek defektný (defektológia) – človek postihnutý nejakou chybou telesnou, zmyslovou alebo duševnou (806;68).


človek dospelý človek, ktorý dokončil fyzický vývin.

 :: muž.


čnelka (botanika) – časť kvetu, horná, spravidla zúžená časť piestika medzi semenníkom a bliznou, cez ktorú prerastá peľové vrecúško k vajíčku (153;30).


črta (veda literárna) prozaický žáner menšieho rozsahu, ktorého témou môže byť skutočný alebo vymyslený príbeh.

 :: veda literárna.


čuchtelesný zmysel, prostredníctvom ktorého organizmus vníma rôzne pachy a vône. Receptory pre čuchové podnety sú uložené v čuchovom epiteli nosovej sliznice na strope dutiny nosovej.


Čulen, Konštantín (26. 2. 1904 Brodské – 7. 4. 1964 New York) – slovenský publicista, historik a politik aktívny v HSĽS a v období slovenského štátu. Po roku 1945 funkcionár exilových organizácií v Amerike, redaktor Kanadského Slováka. Výrazným historickovýskumným akcentom jeho diela je národnooslobodzovacie hnutie Slovákov pred rokom 1918. – D: Roky slovenských nádejí a sklamaní, 1932; Slovenské študentské tragédie, 1 – 2, 1935; Dejiny Slovákov v Amerike, 1 – 2, 1942 – 1943.