2. tis. pr. n. l.Rgveda.

 – I: 2. tisícročie pred Kr., in: Wikipédia.


13. 11. stor. pr. n. l.

       utváranie sa tradícií tvoriacich podstatnú súčasť Pentateuchu a prvých zákonodarných ustanovení obsiahnutých v Biblii.


9. – 8. stor. pr. n. l.

       Homér.


8. stor. pr. n. l. – 17. stor.

       – predkriticistická etapa vývinu filozofie.


8. stor. pr. n. l.

       –– filozofia 8. stor. pr. n. l.: počiatky alebo zárodky filozofickej reflexie

       – sformovanie sa Grékov ako starovekého národa.

       – vznik Ríma.

       – kultúra 8. stor. pr. n. l.

       – I: 8. storočie pred Kr., in: Wikipédia.

800 300 pr. n. l.

       –  upanišady, nesystematické zbierky textov.

       :: filozofia indická.

800 – 200 pr. n. l.

       – osová doba.

       :: história.


7. stor. pr. n. l.

       – filozofia 7. stor. pr. n. l.: počiatky utvárania sa čínskej filozofie. Grécko: podľa niektorých autorov počiatok tvorby homérskych básní (homérska otázka); Rím: Latínovia vytvárajú v povodí Tiberu kmeňový zväz.

       – kultúra 7. stor. pr. n. l.

       – I: 7. storočie pred Kr., in: Wikipédia.


6. stor. pr. n. l. 17. stor.

        antický typ racionality.


6. stor. pr. n. l.

       – filozofia 6. stor. pr. n. l. 

       – kultúra 6. stor. pr. n. l.

       – I: 6. storočie pred Kr., in: Wikipédia.

6. 5. stor. pr. n.

        Alkmaión z Krotónu.

550 pr. n. l.

       Táles z Milétu (*ok. 625 pr. n. l.).

546 pr. n. l.

       Anaximandros (*asi 610 pr. n. l.).

528 pr. n. l.

       Anaximenes (*asi 585 pr. n. l.).

po 515 pr. n. l.

        Parmenidovo dielo Peri fyseós.


5. stor. pr. n. l.

        filozofia 5. stor. pr. n. l., Antifón z Atén. Ustálenie väčšiny textu kníh časti Biblie zvanej Starý zákon

       – kultúra 5. stor. pr. n. l.

       – I: 5. storočie pred Kr., in: Wikipédia.

      – počiatky antickej estetiky.

      – počiatky elementárnej matematiky.

500/496 pr. n. l.

       Pytagoras (*asi 580/570 pr. n. l.)

485/480 pr. n. l.

       Xenofanes z Kolofónu (*580/577 pr. n. l.).

480 pr. n. l.

       Herakleitos z Efezu (* asi 540 pr. n. l.).

479 pr. n. l.

        † Konfucius (* 551 pr. n. l.).

470 pr. n. l.

       Parmenides (* asi 540 pr. n. l.).

430 pr. n. l.

       Zenón z Eley (* asi 490 pr. n.l.).

428 pr. n. l.

       Anaxagoras z Klazomén (*ok. 499 pr. n. l.).

423 pr. n. l.

       – † Empedokles z Agrigenta na ostrove Sicília (*483 pr. n. l.).


4. stor. pr. n. l.

       – filozofia 4. stor. pr. n. l., vznik logiky.

       – kultúra 4. stor. pr. n. l.

       – I: 4. storočie pred Kr., in: Wikipédia.

399 pr. n. l.

       – † Sokrates (*asi 469)

387 pr. n. l.

       – Platón zakladá Akadémiu v Aténach.

380/370 pr. n. l.

       Eukleides z Megary (asi 450 pr. n. l.).

360 pr. n. l.

       Antisténes z Atén (*ok. 455 pr. n. l.)

355 pr. n. l.

       Aristippos z Kyrény (*ok. 435 pr. n. l.).

350 pr. n. l.

       Demokritos z Abdér (*asi 460 pr. n. l.)

347 pr. n. l.

       Platón (*427 pr. n. l.).

345 pr. n. l.

        † Archytás z Tarentu (*ok. 430 pr. n. l.).

asi 323 pr. n. l.

       Diogenes zo Sinopy (asi 400 pr. n. l.).

322 pr. n. l.

       Aristoteles zo Stageiry (*384 pr. n. l.).

307 pr. n. l.

       Diodóros Kronos (*asi 350 pr. n. l.).

300 pr. n. l.

        † Aristoxenos z Tarentu (*ok. 354 pr. n. l.)

       Euklides (*ok.365 pr, n. l.).


3. stor. pr. n. l.

       – filozofia 3. stor. pr. n. l. 

       – kultúra 3. stor. pr. n. l.

       – I: 3. storočie pred Kr., in: Wikipédia.

270 pr. n. l.

       − † Epikuros zo Samu (* 341 pr. n. l.).

264 pr. n. l.

        † Zenón z Kitia na Cypre (*ok. 336 pr. n. l.).

250 pr. n. l.

        † Aristarchos zo Samu (*ok. 320 pr. n. l.).

241 pr. n. l.

        † Arkesiláos z Pitany (*ok. 325 pr. n. l.).

212 pr. n. l.

       Archimedes zo Syrakúz (*287 pr. n. l.).


2. stor. pr. n. l.

       – filozofia 2. stor. pr. n. l. 

       – kultúra 2. stor. pr. n. l.

       – I: 2. storočie pred Kr., in: Wikipédia.


polovica 2. stor. pr. n. l.

       – návšteva aténskych vyslancov v Ríme, medzi ktorými boli najvýznamnejší predstavitelia vtedy existujúcich gréckych filozofických škôl: od tohto obdobia sa v rámci rímskej filozofie stoicizmus, epikureizmu a skepticizmu.


1. stor. pr. n. l.

       – filozofia 1. stor. pr. n. l.

       – kultúra 1. stor. pr. n. l.

       – Ainesidemos.

       – I: 1. storočie pred Kr., in: Wikipédia.

68 pr. n. l.

       Antiochos z Askalónu (*ok. 120 pr. n. l.).

43 pr. n. l.

       Marcus Tullius Cicero (* 106 pr. n. l.).


1. stor.

       – filozofia 1. stor.; Apollónios z Tyany; počiatok cirkevného staroveku. 

       – kultúra 1. stor.

       – I: 1. storočie, in: Wikipédia.

30 / 33

       Ježiš Kristus (* 6 / 7 pr. n. l.).

50

       Filón Alexandrijský (*ok. 25 pr. n. l.).

65

       Lucius Annaeus Seneca (*4).

2. stor.

       – filozofia 2. stor. 

       – kultúra 2. stor.

       – I: 2. storočie, in: Wikipédia.

       :: počiatky patristiky.

189

        † Aristides (*ok. 120).

199

       Galénos (*129).


3. stor.

       – filozofia 3. stor. 

       – kultúra 3. stor.

       – I: 3. storočie, in: Wikipédia.

215

       Klement Alexandrijský (*150)

250

        † Ammonios Sakkas (*175).

254

       Origenes (*asi 185).

270

       Plotinos (*204).


4. stor.

       – filozofia 4. stor. 

       – Vianoce (kresťanstvo).

       – Gaius Marius Victorinus Afer.

       – počiatok rozvíjania sa hinduizmu v Indii.

       – kultúra 4. stor.

       – I: 4. storočie, in: Wikipédia.

301

       – Porfyrios zverejňuje súbor textov Plotinovho diela pod titulom Enneady.

ok. 1. pol. 4. stor.

        Arnobius.

395

        ok.† Gregor z Nyssy (*ok. 335).

397

        † Ambrož (*ok. 340).


5. stor.

       – filozofia 5. stor.; počiatok stredovekej filozofie na Západe.

       – kultúra 5. stor.

       – I: 5. storočie, in: Wikipédia.

430

       Aurelius Augustinus (*354).

476

       – detronizácia posledného západorímskeho cisára, zánik západorímskej ríše; medzník medzi starovekom a stredovekom.


6. stor.

       – filozofia 6. stor. 

       – kultúra 6. stor.

       – I: 6. storočie, in: Wikipédia.

524

        † Anicius Manlius Torquatus Severinus Boëthius (*354).

528 539

       – Iustinianove Digesta (súpis rímskeho práva)


7. stor.

       – filozofia 7. stor.; koniec cirkevného staroveku.

       – kultúra 7. stor.

       – I: 7. storočie, in: Wikipédia.


8. stor.

       – filozofia 8. stor.; počiatok cirkevného stredoveku; v Európe začiatky kontinuálneho vývinu stredovekej literatúry.

       – kultúra 8. stor.

       – I: 8. storočie, in: Wikipédia.

735

        † Beda Venerabilis (*674).


9. stor.

       – filozofia 9. stor.;

       – ustálenie definitívnej podoby Biblie; až do 13. stor. rozvoj kabaly.

       – kultúra 9. stor.

       – I: 9. storočie, in: Wikipédia.

804

       Alcuin (*735).

850

  asi – † al-Chorezmí (* ok.780).

856

        † Hrabanus Maurus (* ok.780).

877

       Johannes Scotus Eriugena (*810/815)


10. stor.

       – filozofia 10. stor. 

       – kultúra 10. stor.

       – I: 10. storočie, in: Wikipédia.

907

       – bitka pri Bratislave.

909

       – založenie benediktínskeho kláštora v burgundskom meste Cluny, neskôr strediska clunyjského hnutia.

997

       – porážka vojvodu Kopáňa Štefanom I.

1000 – 1918

        Uhorsko.


11. stor.

       – filozofia 11. stor.

       – kultúra 11. stor.

       – I: 11. storočie, in: Wikipédia. :: Josef ben Abraham Albasir | počiatok štúdia súboru Corpus iuris civilis na právnických fakultách v Taliansku.

11. – 12. stor.

       – Bachja ibn Paguda.


12. stor.

       – filozofia 12. stor. 

       – kultúra 12. stor.

       – I: 12. storočie, in: Wikipédia.

1109

        † Anselm z Canterbury (*1033).

1037

        † Avicenna (*980).

1142

       Pierre Abélard (*1079).

1. pol. 12. stor.

        Abraham bar Chijja.

1153

        † Bernard z Clairvaux (*1091).

1167

       Abraham ibn Ezra (*1089).

1179

       Hildegarda z Bingenu (*1098).

1185

        † Abubacer (*ok. 1100).

1198

        † Averroes (*1126).

12. 13. stor.

        Bahir, dôležitý kabalistický prameň.


13. stor.

       – filozofia 13. stor. 

       – kultúra 13. stor.

       – I: 13. storočie, in: Wikipédia.

1200

       – † Ču-Si (*1130).

1202

        † Alanus ab Insulis (*ok. 1114).

1204

        † Maimonides (*1135).

1204 1261

       – okupácia Byzancie križiakmi.

1206

 ok. † Amalrich z Bene.

1221

        † sv. Dominik (*1170).

1226

        † sv. František z Assisi (*1182).

1274

       sv. Tomáš Akvinský (*1225).

1280

       Albert Veľký (*1193).

1285

       Mechtilda z Magdeburgu (*1207/1210/1212).

po 1291

       Abraham Abulafia (*1240).

1292

       Roger Bacon (*ok. 1214).


14. stor.

       – filozofia 14. stor.; uzatváranie sa vývoja stredovekej filozofie

       – kultúra 14. stor.

       – I: 14. storočie, in: Wikipédia.

1304

       – Dante začína pracovať na svojom diele Božská komédia.

1308

       Johannes Duns Scotus (*ok.1266).

1321

       Dante Alighieri (*1265).

1327

       Johannes Eckhart (*asi 1260)

1349

       William Occam (* 1285).

1365

        založenie univerzity vo Viedni.


15. stor.

       – filozofia 15. stor.; koniec stredovekej filozofie; renesančná filozofia; koniec cirkevného stredoveku.

       – kultúra 15. stor.

       – I: 15. storočie, in: Wikipédia.

1425

        dielo Sefer Ikkarim Jozefa Albu.

1444

        † Jozef Albo (*1380).

1453

        Turci dobyli Konštantinopol.

1464

       Mikuláš Kuzánsky (*1401).

1492

        Kolumbus objavil Ameriku; koniec stredoveku, začiatok novoveku.

       :: Nový svet.

1494

        † Pico della Mirandolla (*1463).


16. stor.

       – filozofia 16. stor.; renesančná filozofia; reformácia.

       – začiatok cirkevného novoveku. 

       – kultúra 16. stor.

       – I: 16. storočie, in: Wikipédia.

       :: veda prírodná 16. stor..

       :: počiatky politickej ekonómie.

1516

        † Hieronymus Bosch (*1450).

1519

        † Leonardo da Vinci (*1452).

1526

        bitka pri Moháči.

1527

       − † Niccolo Machiavelli (*1469).

1528

        † Albrecht Dürer (*1471).

1534

        Ignác z Loyoly zakladá jezuitský rád.

1535

        † Agrippa z Nettesheimu (*1486).

1536

       Erazmus Rotterdamský (*1467).

1543

       Mikuláš Kopernik (*1473).

1546

        † Martin Luther (*1483).

polovica 16. stor.

        počiatky baroka v Taliansku, ktorý sa dokonca storočia rozšíril po celej Európe a trval do polovice 18. stor., kedy vyúsťuje do rokoka.

1566

        † Jacopo Aconcio (*ok. 1492).

1569

        † Pieter Bruegel (*1525 / 30).

1592

        † Michel Eyquem de Montaigne (*1533).


17. stor. polovica 20. stor.

       – novoveký typ racionality, rozvoj moderného významového univerza; moderna.

17. stor.

       – filozofia 17. stor.; novoveká filozofia.

       – kultúra 17. stor.

       – završuje sa rozvoj elementárnej matematiky, vzniká matematická analýza.

       – vznik osvietenstva.

       – I: 17. storočie, in: Wikipédia.

1600

        † Giordano Bruno (*1548).

        vznik Britskej Východoindickej spoločnosti.

1603

       François Viéte (*1504).

1617

       Fransisco Suárez (* 1548).

1626

       Francis Bacon (*1561).

1628

        W. Harvey zverejňuje objav krvného obehu; tento rok sa pokladá za začiatok zrodu fyziológie ako vedy.

1630

       Johannes Kepler (*1571).

1638

        † Johann Heinrich Alsted (*1588), Johannes Althusius (*1557).

1642

       Galileo Galilei (*1564).

2. polovina 17. stor.: počiatok rozvíjania teórie diferenciálnych rovníc.

1650

       René Descartes (*1596).

       – prevládnutie durovej a molovej tóniny v západnej hudbe.

1662

       Blaise Pascal (*1632).

        dielo A. Arnaulda a P. Nicolea „Logika alebo umenie myslenia (La Logique ou l'Art de penser)“. :: logika tradičná.

1665

       Johannes Clauberg (* 1622).

1669

       Arnold Geulincx (*1624).

1670

       Jan Amos Komenský (*1592).

1676

        určenie rýchlosti svetla dánskym fyzikom Olafom Römerom.

1677

       Baruch Spinoza (*1632).

1679

       Thomas Hobbes (*1588).

1683

       – bitka pri Viedni, porážka osmanských vojsk.

1684

       – Leibniz: Nova methodus pro maximis et minimis – prvá publikácia, obsahujúca počítanie s diferenciálmi.

1687

        hlavné dielo I. Newtona Matematické princípy prírodnej filozofie, zahrnujúce klasickú teóriu gravitácie.

1688 1689

        slávna revolúcia v Anglicku: definitívne odstránenie kráľovského absolutizmu a jeho nahradenie konštitučnou monarchiou.

1694

        † Antoine Arnauld (*1612).

        založenie Bank of England.

1696

       Jean de La Bruyere (*1645).


18. – 20. stor.

       – kriticisticko-aktivistická etapa vývinu filozofie.

18. stor.

       – filozofia 18. stor.; novoveká filozofia, osvietenstvo.

       – I: 18. storočie, in: Wikipédia.

       :: kultúra 18. stor., veda 18. stor..

       :: vyčlenenie sa filozofie kultúry ako samostatného odvetvia filozofického skúmania.

1700

       – G. W. Leibniz zakladá Pruskú akadémiu vied.

1701

       – p. in: Yalova univerzita.

1703

        I. Newton sa stáva predsedom Kráľovskej spoločnosti.

1704

       John Locke (*1632).

1706

        † Pierre Bayle (*1647).

1715

       Nicol Malebranche (*1638).

1716

       Gottfried Wilhelm Leibniz (*1646).

1717

        24. 6. – v Londýne je založená prvá veľká slobodomurárska lóža.
 :: slobodomurárstvo.

1727

       Isaac Newton (*1643).

1730

       – Ch. Wolff: Ontológia. :: ontológia.

1744

       – † Giovanni Battista Vico (*1668).

2. polovica 18. stor.

       – prechod baroka do rokoka.

       – počiatky regulácie Dunaja pri Bratislave.

1750

       Johann Sebastian Bach (*1685).

1751

       Julien Offroy de La Mettrie (*1709).

1753

       George Berkeley (*1685).

1754

       Christian Freiherr von Wolff (* 1679).

1762

       Alexander Gottlieb Baumgarten (*1714).

3. tretina 18. stor.

        transcendentálny obrat.

1769

        † Peter Annet (*1693).

1776

       David Hume (*1711).

1778

       Jean-Jacques Rousseau (*1712).

       François Marie Arouet Voltaire (*1694).

1781

        vychádza dielo Kritika čistého rozumu I. Kanta.

1783

        † Jean Le Rond D'Alembert (*1717).

1785

       Gabriel Bonnot de Mably (*1709).

        Ch.-A. de Coulomb publikuje Coulombov zákon, čím zakladá elektrostatiku.

1787

        vychádza 2. vydanie diela I. Kanta Kritika čistého rozumu.

        Anton Bernolák uzákonil prvý spisovný slovenský jazyk na základe kultúrnej západoslovenčiny.

1789 – 1794/1799

        Francúzska revolúcia.

1790

       Adam Smith (*1723).

1791

        † Wolfgang Amadeus Mozart (*1756).

1796

        Edward Jenner zavádza termín vírus na pomenovanie pre mikroorganizmy menšie ako baktérie.

 :: virológia.


19. stor.

       – filozofia 19. stor.; rozvoj konštitučných monarchistických vlád v Európe.

       I: 19. storočie, in: Wikipédia 

       :: kultúra 19. stor., veda 19. stor..

prvá tretina 19. stor.

       – kulminácia novovekej filozofie.

1800

        vo filozofii USA sa začína šíriť osvietenská filozofia.

        v Európe sa okolo tohto roku rodí romantizmus.

1801

       – † Novalis (*1772).

       – L. v. Beethoven dokončil dielo Klavírna sonáta č. 14 cis-mol s podtitulom Quasi una fantasia, Op. 27 č. 2 známe aj pod názvom Sonata mesačného svitu.

1803

        † James Beattie (*1735).

        Th. Young uskutočňuje svoj dvojštrbinový experiment.

1804

       Immanuel Kant (*1724).

       Joseph Priestley (*1733).

1804 – 1867

        existencia Rakúskeho cisárstva.

1805

        † Friedrich Schiller (*1759).

1807

        Th. Young zavádza termín energia.

1808 – 1841

        Učená spoločnosť malohontská.

1809 – 1842

        Solennia (cf. Učená spoločnosť malohontská).

1809

       Joseph Haydn (*1732).

1814

       Donatien Alfonse François markíz de Sade (*1740).

       Johann Gottlieb Fichte (*1762).

1815 – 1845/1848

       – biedermeier.

1819

       Heinrich Friedrich Jacobi (*1743)

1823

       Karl Leonard Reinhold (*1758).

1827

       Ludwig van Beethoven (*1770).

1828

       Franz Schubert (*1797).

        prvá syntetická príprava organickej látky (močoviny), ktorú uskutočnil F. Wöhler – korigovanie predstavy, že syntéza organických zlúčenín sa realizuje výlučne v organizmoch.

1829

        † Friedrich Schlegel (*1772).

       Thomas Young (*1773).

1831

       Georg Wilhelm Friedrich Hegel (*1770).

1832

        † Jeremy Bentham (*1748).

        † Johann Wolfgang Goethe (*1749).

1833

        úplné zrušenie otroctva v anglických kolóniách.

2. tretina 19. stor.

       – nástup súčasnej filozofie v chronologicky najširšom vymedzení.

1837

       John Field (*1782).

        v Anglicku nastupuje na trón kráľovná Viktória (viktoriánske Anglicko, viktoriánska doba).

1838 – 1839

        bunková teória: M. J. Schleiden a T. Schwamm zisťujú totožnosť rastlinných a živočíšnych buniek a dokazujú tým, že bunka je základnou štrukturálnou jednotkou organizmu. Utvárajú tak ucelenú teóriu o bunkovej stavbe organizmov, čo bol zároveň dôkaz jednoty celého organického sveta.

1840

        † Jacob Sigismund Beck (*1761).

1841

       Franz Benedikt Xaver von Baader (*1765).

       Johann Friedrich Herbart (*1776).

1842 – 1847

        zákon zachovania a premeny energie: R. Mayer, J. P. Joul, W. R. Grove, L. A. Colding a H. Helmholtz objavujú a zdôvodňujú zákon zachovania a premeny energie; celá príroda sa začala javiť ako nepretržitý proces premeny jednej formy univerzálneho pohybu hmoty na inú.

1844

       John Dalton (*1766).

1845

        na označenie tekutej zložky krvi sa zavádza termín plazma.

1848

        † Jaime Luciano Balmes (*1810).

       Bernard Bolzano (*1781).

        K. Marx a F. Engels uverejňujú Manifest komunistickej strany.

pol. 19. stor.

       – začína sa rozvíjať moderná logika.

       – súčasnosť.

1853 – 1856

       – krymská vojna.

1854

        † Friedrich Eduard Beneke (*1798).

       Friedrich Wilhelm Joseph Schelling (*1775).

1855

       Søren Kierkegaard (*1813).

1857

       August Comte (*1798).

1859

        vychádza základné dielo Ch. Darwina O vzniku druhov prírodným výberom, ktorým sa dovŕšil vývoj evolučnej myšlienky a ktoré sa stalo základom súčasnej biológie.

okolo 1860

        G. R. Kirchhoff zavádza pojem absolútne čierneho telesa.

1860

       Arthur Schopenhauer (*1788).

1864

       George Boole (*1815).

1866

        Ernst Haeckel poprvýkrát používa termín ekológia v diele Generelle Morphologie der Organismen, I, na s. 8 a 238, vymedzuje ju ako vedu o vzťahoch organizmov k ich vonkajšiemu svetu organickému i anorganickému, pričom v prvom prípade ide o vzťahy medzi organizmami, v druhom prípade o vzťahy medzi organizmami a fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami stanovišťa a neskôr (v r. 1879) ju zatrieďuje do systému biologických vied.

1867

        Rakúske cisárstvo sa transformuje na Rakúsko-Uhorsko.

           :: Zalitavsko.

1867 1918

        existencia Rakúsko-Uhorska.

           :: Zalitavsko.

1868

       Adalbert Stifter (*1805).

1869

        D. I. Mendelejev uverejňuje periodickú tabuľku chemických prvkov.

1871

       Augustus De Morgan (*1806).

1872

       – † Ludwig Feuerbach (*1804).

1873

       John Stuart Mill (*1806).

1879

        † James Clerk Maxwell (*1831).

...... vypracovanie prvej ucelenej koncepcie logicizmu G. Fregem v spise Begriffschrift.

...... E. Haeckel zaraďuje ekológiu do systému biologických vied.

1881

        prijatie sústavy fyzikálnych jednotiek CGS.

       Rudolf Hermann Lotze (*1817).

1882

        † Bruno Bauer (*1809).

1883

       Karol Marx (*1818).

1887

        † Johann Jakob Bachofen (*1815).

        Yalova školská ustanovizeň v New Haven (USA) založená v roku 1701 dostáva meno Yalova univerzita.

1895

       Fridrich Engels (* 1820).

       Louis Pasteur (*1822).

        objav röntgenového žiarenia.

1896

        † Richard Avenarius (*1843).

        objav rádioaktivity a nasledujúce skúmanie α-, β- a γ-lúčov; počiatok skúmania fundamentálnych síl medzi časticami.

1898

        manželia Curieovci objavili rádioaktívne prvky rádium a polónium.

koniec 19. storočia

        atómy sa prestávajú považovať za nedeliteľné „elementy“.

        J. W. Gibbs dáva vektorovému počtu takmer súčasnú podobu.


20. stor.

         – filozofia 20. stor. 

         – I: 20. storočie, in: Wikipédia.

         :: audit (účtovníctvo), kultúra 20. stor., veda 20. stor.  

1900

          prvé vydanie 1. dielu Logických skúmaní E. Husserla.

          Výklad snov (Die Traumdeutung) S. Freuda.

          vznik kvantovej fyziky; M. Planck zaviedol pojem kvanta.

         Friedrich Nietzsche (* 1844).

1903

          † Alexander Bain (*1818).

         Josiah Willard Gibbs (*1839).

          † Herbert Spencer (*1820).

1904

          G. Trakl začína písať poéziu.

          VI. symfónia G. Mahlera.

1905

          † Adolf Bastian (*1826).

          A. Einstein predkladá špeciálnu teóriu relativity, podáva vysvetlenie fotoefektu...

1906 1918

          B. Bartók zbiera slovenské ľudové piesne v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti.

1906

          † Ludwig Eduard Boltzmann (*1844).

          † Paul Cézanne (*1839).

1907 − 1908

          H. Minkowski zavádza pojem priestoročasu.

1907 – 1911

          Ženeva: F. de Saussure podáva v troch prednáškových cykloch svoje chápanie všeobecnej lingvistiky (zverejnené bolo posmrtne 1916 pod titulom Cours de linguistique générale).

1909

         Hermann Minkowski (*1864).

1910

         Florence Nightingale (* 1820).

1911

          † Gustav Mahler (* 1860).

1912

         Henri Poincaré (*1854).


1912 – 1913

          Bohrov model atómu vodíka (dôležitý medzník vývoja mechaniky).


1913

         Ferdinand de Saussure (*1857).

          N. Bohrova teória atómu.

1914 1918

          prvá svetová vojna.

1914

         Charles, Sanders Peirce (* 1839) | Georg Trakl (*1887).

1915 a 1916

          A. Einstein predkladá všeobecnú teóriu relativity.

1916

          † Otto Ammon (*1842).

          † Ernst Mach (*1838).

         – uverejnenie diela F. de Saussura Cours de linguistique générale.

1917

         Franz Brentano (*1838).

1918

         Georg Ferdinand Cantor (*1845).

1919

          astronomickými pozorovaniami sa potvrdzuje predpoklad všeobecnej teórie relativity o účinkoch gravitačných síl na zakrivenie priestoročasu.

20-te roky 20. stor.

          vypracovanie matematického opisu kvantovej fyziky v prvom rade zásluhou E. Schrödingera.

          vo Viedni sa formuje spoločenstvo filozofov a vedcov Viedenský krúžok.

1920

          C. G. Jung začína používať termín archetyp.

1921

         – prvé vydanie Wittgensteinovho diela Tractatus logico-philosophicus ešte pod názvom Logisch-philosophische Abhandlung.

         Hviezdoslav (*1849).

          Robert Musil začína písať román Muž bez vlastností.


1922

          † Marcel Proust (*1871).

          z iniciatívy M. Schlicka sa utvára združenie rakúskych filozofov a vedcov nazvané Viedenský krúžok.

1924

         Vladimír Iľjič Lenin (*1870).

1925 –1926

          vznik kvantovej mechaniky ako výsledok prác W. Heisenberga, M. Borna, P. Jordana, E. Schrödingera a P. A. M. Diraca.

1925

         Friedrich Ludwig Gottlob Frege (*1848).

         John M. Ellis MyTaggard (*1866).

          E. Schrödinger objavil po ňom pomenovanú rovnicu.

1926

          † Rainer Maria Rilke (*1875).

1927

          september: prednáška N. Bohra Kvantový postulát a najnovší vývoj atómovej teórie na Medzinárodnom fyzikálnom kongrese v meste Como (Taliansko), kde po prvý raz rozvinul koncepciu komplementarity.

          hlavné dielo M. Heideggera Bytie a čas (Sein und Zeit).

          Sir Arthur Eddington razí spojenie „šípka času (the arrow of time)“.

1928

         Martin Kukučín (*1860).

         Hendrik Antoon Lorentz (*1853).

         Max Scheler (*1874).

          I. Langmuir zavádza termín plazma.

1929

          † Erich Becker (*1882).

          založenie časopisu francúzskej historiografie Annales.

začiatok 30-tych rokov 20. stor.

          etablovanie sa funkcionálnej analýzy.

1932

         Giuseppe Peano (*1858).

          C. D. Anderson experimentálne potvrdil Diracovu predpoveď existencie antičastíc (konkrétne pozitrónu).

1934

          P. A. Čerenkov objavil po ňom pomenované žiarenie vznikajúce pri pohybe častíc nadsvetelnou rýchlosťou v danom reálnom prostredí

1935

         Amalie Emmy Noetherová (*1882)

1936

         – A. M. Turing vytvoril univerzálny model automatu zvaný Turingov stroj.

1937 – 1950

         – Vedecká syntéza založená z iniciatívy I. Hrušovského a M. Bakoša.

1937

          † Alfred Adler (*1870).

         Tomáš Garrigue Masaryk (*1850).

1938

          † Samuel Alexander (*1859)

         Edmund Husserl (*1859).

          H. Reichenbach zavádza v diele Experience and Prediction termín kontext zdôvodňovania a termín kontext objavovania.

          O. Hahn, L. Meitnerová a F. Strassman objavili štiepenie jadier uránu.

1939 1945

          druhá svetová vojna.

1939

         Sigmund Freud (* 1856).

1940

          † Walter Benjamin (*1892).

začiatok 40-te rokov 20. stor.

          počiatky utvárania sa matematickej informatiky.

1941

         Henri Bergson (*1859).

1942

          † Bruno Artur Kanut Bauch (*1877).

          † Robert Musil (*1880).

1943

         Anathon Aall (*1867).

         David Hilbert (*1862).

            † Nikola Tesla (*1856).

            – McCullochov a Pittsov model neurónovej siete (pozri: neurón).

1945

         Béla Bartók (*1881).

         Ernst Cassirer (*1874).

1947

         Max Karl Ernst Ludwig Planck (*1858).

         Alfred North Whitehead (* 1861).

1948

          † Ruth Fulton Benedictová (*1887).

          † Nikolaj Alexandrovič Berďjajev (*1874).

         – G. Gamow uverejňuje teóriu veľkého tresku.

         – C. E. Shannon zavádza termín bit v práci A Mathematical Theory of Communication, no pôvod termínu pripísal J. W. Tukeymovi.

1949

         – J. Bardeen, W. B. Shockley a W. H. Brattain objavili tranzistor.

         Boris Vladimirovič Asafiev (* 1884).


polovica 20. stor. 21. stor.

          neklasický typ racionality; rozvoj postmoderného významového univerza; postmoderna.


1950

         Ghóš Aurobindo (*1872).

         Nicolai Hartmann (*1882).

1951

         Ludwig Wittgenstein (*1889).

1953

          založenie Slovenskej akadémie vied.

1954

         Alan Mathison Turing (*1912).

          N. G. Basov, A. M. Prochorov a Ch. H. Townes objavili MASER.

1955

         Albert Einstein (*1879).

1956

          zavedenie termínu umelá inteligencia (J. McCarthy).

         – Noam Chomsky zakladá teóriu formálnych jazykov.

1957

          † Antonio Banfi (*1886).

1958

         Alexander Albrecht (*1885).

1959

          začína vychádzať Slovník slovenského jazyka. :: 1959, in: Wikipédia

60-te roky 20. stor.

          počiatky bachtinistiky.

60 70-roky 20. stor.

          rozvíjanie sa hnutia New Age.

1960

         John Langshaw Austin (*1911), Gaston Berger (*1886).

1961

         Carl Gustav Jung (*1875).

         Maurice Merleau-Ponty (*1908).

         Erwin Schrödinger (*1887).

1962

          † Gaston Bachelard (*1884).

          † Georges Bataille (*1897).

         Niels Bohr (*1885).

1963

          † Kazimierz Ajdukiewicz (*1890).

1964

          † Oskar Becker (*1889).

         Norbert Wiener (*1894).

          vznik tartusko-moskovskej semiotickej školy.

1965

         Martin Buber (*1878).

          A. A. Penzias a R.W. Wilson objavili reliktové žiarenie

1965 – 1980

          príchod počítačov III. generácie..

1966 – 1977

          Antológia z diel filozofov, na vydávaní ktorej mal hlavnú zásluhu I. Hrušovský.

1967

          † Gordon Willard Allport (*1897).

1968

          † Elmer H. Barnes (*1889).

          † Karl Barth (*1886).

          návrh termínu softvérové inžinierstvo na konferencii NATO o softvérovej kríze.

1969

         Theodor Ludwig Wiesengrund Adorno (*1903).

          † Josef Lukl Hromádka (*1889).

         Karl Jaspers (*1883)

1970

         Max Born (*1882).

         Rudol Carnap (*1891).

         Bertrand Russell (* 1872).

1971

          † John Desmond Bernal (*1901).

1972

         William Ross Ashby (*1903).

          1. správa Rímskeho klubu Limity rastu , ktorej autormi sú Dennis Meadows (vedúci autorského kolektívu), Donella Meadowsová, Jorgen Randers a William Behrens III.

1973

          † Max Horkheimer (*1895).

1975

         Hannah Arendtová (*1906)

         Michail Michajlovič Bachtin (*1895).

          † Yehoshua Bar-Hillel (*1915).

         Eugen Fink (*1905).


1976

          † Hugo Alvar Henrik Aalto (*1898).

          † Émile Benveniste (*1902).

         Martin Heidegger (*1889).

         – † Werner Heisenberg (*1901).

         Enzo Paci (*1911).

1977

         Jan Patočka (*1907).

1978

          † Jean Améry (*1912)

         Igor Hrušovský (*1907).

1980

         Roland Barthes (*1915).

          † Gregory Bateson (*1904).

         Ernst Pascual Jordan (*1902).

         Jean Piaget (*1896).

         Jean-Paul Sartre (*1905).

1981

         Jacques Marie Emile Lacan (*1901).

1983

         Alfred Tarski (*1901).

          fyzika: objav W- a Z-bozónov.

          Kanada: 1. medzinárodný kongres bachtinistiky.

1984

          Michel Paul Foucault (*1926).

1986

          † Simone de Beauvoir (*1908).

         – † Džiddú Krišnamúrti (*1895).

1988

          † Hans Urs von Balthasar (*1905).

1988

         Richard Feynman (*1918).

1989

          kozmológia: vypustenie družice COBE (Cosmic Background Explorer) určená na podrobné skúmanie reliktného žiarenia.

1989

          † Alfred Jules Ayer (*1910).

1990

         Nicola Abbagnano (*1901).

          † Louis Althusser (*1918)

          † Raymond Aron (*1905)

         Max Bense (*1910).

1991

         Héctor-Neri Castañeda (*1924).

          † Reinhardt Bendix (*1916).

         Wolfgang Stegmüller (*1923).

1993

         – vznik Slovenskej republiky.

1994

         Karl Raimund Popper (*1902).

         Pavel Tichý (*1936).

1995

         Gilles Deleuze (*1925).

         Emmanuel Levinas (*1906).

1996

         Ján Albrecht (*1919).

1998

         – † Nelson Goodman (*1906).

koniec 90-tych rokov 20. stor.

          počiatky putinovskej éry v Rusku.

1999

          † Hans Michael Baumgartner (*1933).

         Roderick Milton Chisholm (*1916).

2000

         Willard Van Orman Quine (*1908).

prelom 20. a 21. stor.

          objavenie tmavej hmoty a tmavej energie.

21. stor. etc.

         – postkriticisticko-aktivistická alebo virtualistická etapa vývinu filozofie; rozvoj virtualistického významového univerza; postpostmoderna.


21. stor.

         – filozofia 21. stor. 

         :: kultúra 21. stor. 

         :: rozvoj Číny (zatiaľ) najväčšia globálna udalosť 21. storočia.

         – I: 21. storočie, in: Wikipédia 

2001

         – I: 2001, in: Wikipédia.

         – 11. 9. – teroristické akty v USA.

2002

          † Pierre Bourdieu (*1930).

         Hans-Georg Gadamer (*1900).

          † Richard M. Hare (*1919).

          † Robert Nozick (*1938).

          † John Rawls (*1921).

          † René Thom (*1923).

2003

          † Karel Kosík (*1926).

          † Robert King Merton (*1910).

          † Ilya Prigogine (*1917).

          † Walter Whitman Rostow (*1916).

          † Georg Henrik von Wright (* 1916).

2004

         Jacques Derrida (* 1930).

          † Bryce DeWitt (* 1923).

         Richard van Dülmen (*1937).

          † André Van Lysebeth (* 1919).

          † Heinrich Rombach (* 1923).

          † Jan Szczepański (* 1913).

          † Ota Šik (* 1919).

2005

          † Carl Amery (* 1922).

          † Juraj Cíger (* 1914).

          † Peter Drucker (* 1909).

          † Saunders Mac Lane (* 1909).

          † Jeleazar Moisejevič Meletinskij (* 1918).

          † Paul Ricœur (* 1913).

2006

          † Milton Friedman (* 1912).

          † John Kenneth Galbraith (* 1908).

          † Seymour Martin Lipset (* 1922).

          † Peter Frederick Strawson (* 1919).

2007

          † John Backus (* 1924).

          † Jean Baudrillard (*1929).

          † Egon Bondy (* 1930).

          † Paul Cohen (* 1934).

          † Anatol Rapoport (* 1911).

          † Richard Rorty (* 1931).

          † Paul Watzlawick (* 1921).

          † Carl Friedrich Freiherr von Weizsäcker (* 1912).

2008

          † John Archibald Wheeler (* 1911).

          † Karl Albert (* 1921).

          † Marilyn Fergusonová (* 1938).

          † Samuel Phillips Huntington (* 1927).

          svetová hospodárska kríza znamenajúca začiatok ukončovania globalizácie; ukazuje sa, že na zemeguli niet kam ďalej ekonomicky rásť.

          transhumanizmus.

2008 – 2009

          ústup postmodernistickej filozofie a počiatky presadzovania sa neomodernistickej filozofie.

2009

         Vojtech Filkorn (* 1922).

         Paul Anthony Samuelson (* 1915).

2010

          † Kostas Axelos (*1924).

          † Robert C. Tucker (* 1918).

          † Maurice Allais (* 1911).

          † Benoît Mandelbrot (* 1924).

2011

          † Daniel Bell (*1919).

          † Michael Anthony Eardley Dummett (* 1925).

          † John McCarthy (* 1927).

          † Dennis Ritchie (* 1941).

2012

          † Roger Garaudy (* 1913).

          † Alfred Schmidt (* 1931).

          objavenie Higgsovho bozónu v CERN-e.

2013

          † James M. Buchanan (* 1919).

          † Arthur Danto (* 1924).

          † Peter Thomas Geach (* 1916).

          † Jaroslav Martinka (* 1930).

2014

          † Jacques Le Goff (* 1924).

2015

          † Walter Biemel (* 1918).

          † André Glucksmann (* 1937).

          † Ladislav Tondl (* 1924).

2016

         Umberto Eco (* 1932).

         Jay Wright Forrester (* 1918).

          † Marvin Minsky (* 1927).

          † Hilary Putnam (* 1926).

          † Alvin Toffler (* 1928).

2017

          † Karl-Otto Apel (*1922).

          † Kenneth Arrow (* 1921).

          † Zygmund Bauman (* 1925).

          † Peter Ludwig Berger (* 1929).

         Václav Černík (* 1931).

          † Teodor Iľjič Ojzerman (* 1914).

         Milan Zigo (* 1934).

2018

         Michael Halliday (* 1925).

          † Stephen Hawking (* 1942).

          † Étienne Tassin (* 1955).

          † Paul Virilio (* 1932).

2019

          † Mitchell Feigenbaum (* 1944).

          † Murray Gell-Mann (* 1929).

         Michel Serres (*1930).

2020

         Mario Augusto Bunge (*1919).

         − † Michal Suchý (*1928).

         – 11. 3.: vyhlásenie pandémie COVID-19; nástup temnej doby covidu (cf svetlo).

         – 15. 8.: Rusko (ako prvé na svete) vyvinulo vakcínu proti koronavírusu SARS-CoV-2 pod titulom Sputnik V. Po ukončení tretej fázy testovania vakcíny sa vakcína poskytuje alebo bude poskytovať v prvom rade zdravotníckym pracovníkom (október) a neskôr všetkým Rusom na dobrovoľnej báze.

         – 11. 10.: vypukol požiar na Kilimandžáre.

2021

         – 6. 1.: útok na Capitol vo Washingtone.

         − † Viktor Krupa (*1936).

         − † Ján Pauliny (*1939).

         − † Tatiana Štefanovičová (*1934).

2022

         − † Richard Leakey (*1944).

         – 24. 2.: prechod osemročného vnútroukrajinského vojenského konfliktu do medzinárodného vojnového konfliktu, interpretovaného zúčastnenými stranami – Západom a Ruskou federáciou – antagonistickým spôsobom, nasunul na vrstvu celosvetovej ekologickej a epidemiologickej krízy v podmienkach druhej axiálnej doby ďalšiu vrstvu vojenskej a hospodárskej krízy celosvetových rozmerov s kumulatívnymi negatívnymi účinkami na vedomie prakticky každého člena svetovej populácie.


 :: dejiny, história.