Albrecht, J.: Eseje o umení, Bratislava 1986. [129]

Anotácia:

Dielo tvorí súbor esejí Jána Albrechta venovaných rôznym aspektom vzťahu medzi umením a životom.

Obsah: 5

Úvod

Je umelecká tvorba myšlienkový proces? 11

Geometrizácia vo výtvarnom umení – vývojový paradox 15

Vedecká perspektíva v maliarstve 17

Svetlo a osvetlenie 22

Anatómia a výtvarné umenie 24

Notácia 29

Aritmetizácia hudby 33

Racionálne usporiadanie tónov 35

O hudobnej interpretácii 43

Prísne formy v hudbe 46

Starý a nový funkčný systém v hudbe 51

Vizuálna hudobná didaktika 55

Vznešená a nízka hudba 58

O tempora, o mores! 60

Koncertantný princíp v hudbe 65

Variačný princíp v hudbe 68

Folklorizmus a neoklasicizmus – štýlová syntetizácia 70

K otázke emocionality v umení 76

O funkcii námetu vo výtvarnom umení 79

Námet v širšom ponímaní a problém štýlu 83

Obsah a forma umeleckého diela – mimošpecifický (druhotný) obsah 88

Úvahy o význame 93

Tradícia a štýl, novátorstvo a objavnosť 97

Poznávanie, osvojovanie, oznamovanie 101

Umeleckosť – zrod umeleckých druhov a charakter médií 106

Talent a médium 114

Funkcionalita a logika v umení 121

Funkcionalita v umení 121

Logika v umení 125

Človek – spoločnosť – umenie 133

Čas umenia – prítomnosť, minulosť a budúcnosť 145

Resümee 153

Významové útvary:

asynchrónnosť 146 10–21

budúcnosť 146 10–21

čas 146 10–21

disonancia pocitu životného prítomnosti 146 10–21

emócia 146 10–21

formovanie prítomnosti časom, ktorý už uplynul 146 10–21

hodnota vedomia ľudského 146 22–24

hodnota života ľudského 146 22–24

hodnotnosť času nastávajúceho 146 10–21

kontinuita vedomia 146 22–24

minulosť 146 10–21

nadväznosť rovín časových vo vedomí 146 10–21

nazeranie na budúcnosť 146 10–21

pamäť 146 22–24

predstava o budúcnosti 146 10–21

prekrývanie sa vzájomné rovín časových 146 10–21

prelínanie sa minulosti a budúcnosti 146 10–21

prítomnosť 146 10–21

roviny časové 146 10–21

sychronizácia časovo vzdialených priebehov 146 22–24

umocnenie prítomnosti časom, ktorý už uplynul 146 10–21

vedomie 146 10–21

viacvrstvovosť pocitu životného prítomnosti 146 10–21

význam času nastávajúceho 146 10–21

zážitok 146 10–21

Excerpty:

str. 146 rr. 10 – 21:

„Na budúcnosť nazeráme ... pomocou predstáv už existujúcich vo vedomí. Pritom ako reálny vnemový základ existuje len prítomnosť, lebo aj minulosť a budúcnosť prežívame s predstavami a emóciami prítomnosti; zážitky teda často prebiehajú mimo vlastného času – asynchrónne. V nadväznosti časových rovín vo vedomí sa prelína minulosť a budúcnosť; prítomnosť je umocnená a formovaná časom, ktorý už uplynul, a môže byť prípadne orientovaná i na ešte neexistujúci čas, na budúcnosť. I tu môžeme znovu zopakovať, že emocionálne akcenty, spojené s predstavami o budúcnosti, sa odohrávajú v prítomnosti a stupňujú význam či hodnotnosť nastávajúceho času. V každej prítomnosti zasa doznievajú emocionálne rezonancie uplynulých podnetov. To všetko podmieňuje viacvrstvovosť (často i disonancie) životného pocitu tej-ktorej prítomnosti, lebo časové roviny sa navzájom prekrývajú a vytvárajú súvislú štruktúru.“

K: Rekonštitúcia, oživenie významového univerza týchto Esejí vo svojom vlastnom vedomí je duchovné spojenie s Jánom Albrechtom, s Hansim, s jeho esenciou, ktorou s nami zostal, ktorou s nami je, pokiaľ chceme. Táto rekonštitúcia je zároveň prispenie k bytiu Bratislavy, k jej životu a ďalej – k životu strednej Európy... Bytie Bratislavy sa (spolu)dané/dávané aj práve rekonštituovaným Hansiho významovým univerzom. Pozri: hodnota ľudského vedomia a ľudského života vôbec v ďalšom excerpte.

str. 146 rr. 22 – 24:

„Pamäť ako dôležitý činiteľ jednoty zaručuje kontinuitu vedomia a synchronizuje časovo vzdialené priebehy, zaručuje teda to najcennejšie, čo formuje špecifickú hodnotu ľudského vedomia a ľudského života vôbec, teda súvislosti.“

Excerpty