Whitehead, Alfred North (15. 2. 1861 – 30. 12. 1947) – anglický filozof, logik a matematik, jeden z hlavných predstaviteľov neoralizmu, na ktorom založil kritickú prírodnú filozofiu , neskôr doplnenú o konštruktívnu metafyziku.

  – D: A Treatise on Universal Algebra, 1898; The Axioms of Descriptive Geometry, 1907; (spolu s B. Russellom) Principia Mathematica, 1910 – 1912 – 1913; An Introduction to Mathematics, 1911; The Organization of Thought Educational and Scientific, 1917; An Enquiry Concerning the Principles of Natural Knowledge, 1919; The Concept of Nature, 1920; The Principle of Relativity with Applications to Physical Science, 1922; Science and the Modern World, 1925; Religion in the Making, 1926; Symbolism, Its Meaning and Effect, 1927; Process and Reality: An Essay in Cosmology, 1929; The Aims of Education and Other Essays, 1929; The Function of Reason, 1929; Adventures of Ideas, 1933; Nature and Life, 1934; Modes of Thought, 1938; Mathematics and the Good, 1941; Immortality, 1941; Essays in Science and Philosophy, 1947; The Wit and Wisdom of Whitehead (vyd. A. H. Johnson), 1948.

 :: filozofia 20. stor., filozofia anglická, filozofia súčasná.


Wittgenstein, Ludwig (26. 4. 1889 Viedeň – 29. 4. 1951 Cambridge) – rakúsky filozof, neskôr pôsobiaci v Anglicku, jeden zo zakladateľov analytickej filozofie. S menom L. Wittgensteina sa spája revolučný obrat vo vývine filozofie zvaný lingvistický obrat (linguistic turn), spočívajúci v zásadnej zmene ponímania filozofie: končí sa fáza filozofie vedomia.

Témami Wittgensteinovho filozofovania boli: filozofia jazyka, filozofia psychológie, filozofia logiky, estetika, filozofia matematiky, problematika farieb, istota.

Vo vývine Wittgensteinovho myslenia sa rozlišujú dve až štyri fázy, pretože periodizácia Wittgensteinovho diela je sporná (146;512):

    1. fáza – rané obdobie, tzv. Wittgenstein I., raný Wittgenstein;
    2. fáza – stredné obdobie, pokračovanie mysleniaTraktátu alebo už príprava nového myslenia;
    3. fáza – nové myslenie, tzv. Wittgenstein II., neskorý Wittgenstein;
    4. fáza – posledné obdobie, najmä text Über Gewissheit.

Filozofiu chápe Wittgenstein vo svojom ranom i neskoršom období ako činnosť objasňovania problematických výrokov, avšak odlúčenú od vied, činnosť nad nimi alebo pod nimi, rozhodne však nie popri nich: filozofia nesmie odnímať vedám nijaké ich problémy, filozofia nemôže riešiť problémy pomocou vedeckých metód. Filozofia nemá nijaké večné problémy. Vo filozofii ide o priblíženie problému jednotlivému človekovi, o postupné (po malých krôčikoch) ozrejmovanie omylov. Filozof je akýmsi liečiteľom, ktorý „s otázkou zaobchádza ako s chorobou“.

Filozofické problémy sa však nielen eliminujú, ale aj riešia, no nie systematickými teóriami, ale „prehľadným výkladom“, čo u Wittgensteina znamená zväčša reťazcovité, na nejaký presný bod zamerané radenie javov vedľa seba vo forme kratších schematických poviedok.

Úlohu pritom hrá Wittgensteinovo presvedčenie, že väčšina filozofických problémov vyvoláva nedostatočný vhľad do práce jazyka. Filozoficky sú dôležité procedúry týkajúce sa jazyka, v prvých obdobiach vývinu Wittgensteinovho myslenia predovšetkým používanie nástrojov formálnej logiky, v neskorších fázach vyzdvihovanie gramatických pravidiel a vzápätí technika opisu (skutočných alebo vymyslených) jazykových hier.

 – D: Logisch-philosophische Abhandlung, 1921; Tractatus logico-philosophicus 1922, 19332; Philosophical Investigations, 1953; Remarks on the Foundations of Mathematics, 1956; The Blue and Brown Books, 1958; Philosophical Grammar, 1960; Lectures and Conversations on Aesthetics, Psychology and Religious Belief, 1966; Zettel 1967; On Certainty 1969; Philosophical Remarks, 1975; Bemerkungen über die Farben, 1977, Bemerkungen über die Philosophie der Psychologie, 1980; Werkausgabe in 8 Bänden, 1984, Vortrag über Ethik, 1989; Vorlesungen über die Philosophie der Psychologie 1946/47, 1991; Geheime Tagebücher 1914–1918, 19922; Denkbewegungen. Tagebücher 1930−1932/1936−1937, 1997; Wiener Ausgabe, 15 Bände, 2000; Licht und Schatten. Ein nächtliches (Traum-)Erlebnis und ein Brief-Fragment, 2004; Ludwig (von) Ficker – Ludwig Wittgenstein. Briefwechsel 1914–1920, 2014.

 :: filozofia 20. stor., filozofia analytická, filozofia anglická, filozofia rakúska, filozofia súčasná.


Wittgenstein, L.: Tractatus logico-philosophicus, 1933 – druhé nemecko-anglické vydanie prvého dvojjazyčného vydania (z roku 1922) diela Logisch-philosophische Abhandlung (Logicko-filozofické pojednanie) z roku 1921.

 :: fakt (Wittgenstein, L.: Tlph), predmet (Wittgenstein, L.: Tlph), stav vecí (Wittgenstein, L.: Tlph), svet (Wittgenstein, L.: Tlph), vec (Wittgenstein, L.: Tlph).


Wolff, Christian Freiherr von (24. 1. 1679 Vroclav, Poľsko – 9. 4. 1754 Halle, Nemecko) – nemecký filozof, predstaviteľ osvietenského racionalizmu, systematizátor Leibnizovej metafyziky a tvorca nemeckej filozofickej terminológie. Wolff člení metafyziku na všeobecnú (ontológia) a špeciálnu (kozmológia, racionálna psychológia, prirodzená teológia).

 :: filozofia 18. stor., filozofia nemecká, filozofia osvietenská.


(Dodatok)