ubližovanie (synkriticizmus) – spôsobovanie utrpenia. Vzhľadom na nevyčerpateľnosť zdroja utrpenia je zbytočné.


úcta uznanie alebo uznávanie autority, vážnosti, závažnosti, hodnoty.


uctievanie prejavovanie úcty alebo preukazovanie pocty.


účasť aktívny podiel na niečom alebo prítomnosť niekde. :: participácia.


účel gr. telos, lat. finis – zámer, zmysel, ku ktorému smeruje istá činnosť, cieľ.

 :: použitie, účel (Aristoteles).


účel (Aristoteles) – finálna príčina – vonkajšia príčina vecí.


účelnosť – vlastnosť procesu/entity spočívajúca v sledovaní účelu.


Učená spoločnosť malohontská – solennisti – Erudita Societas Kis-Hontiensis, 1808 – 1841 – jedna z učených spoločností, ktoré vznikali na Slovensku v období osvietenstva (koniec 18. stor. až zač. 19. stor. Bola jedným z centier vedeckej činnosti v čase, keď na Slovensku nebola nijaká univerzita. Jej členovia sa zaoberali filozofiou, pedagogikou, národopisom, históriou, literárnou históriou atď.

Vo svojich filozofických prácach rozvíjali racionalizmus, gnozeologický kriticizmus a osvietenský humanizmus. Publikovali ich v zborníku Solennia v rokoch 1809 – 1842 (spolu 45 čísel) a prispeli tak výrazne do dejín slovenskej filozofie.

 – P: Holko, M. ml., Feješ, Laurentzy, Steigel, Šulek, Samuel Kollár, Peter Kubínyi, Ján Krman a i.

 :: filozofia slovenská.


učenie obyčajne zložitejší významový útvar, ktorý pozostáva z myšlienok, zásad nejakého mysliteľa (filozofického, náboženského) alebo z hlavných ideí nejakého myšlienkového smeru, hnutia.

Učenie je predmetom doxografie.


učenie filozofické filozoféma tvorená komplexným filozofickým významovým útvarom, v ktorom určitý filozof alebo filozofická škola zhrnuje výsledky svojej významotvorby.

 I: Branch / Doctrine, in: The Basics of Philosophy.

 :: filozofia, učenie Herakleitovo.


učenie Herakleitovo spolu s učením milétskej školy a učením pytagorejcov prameňom klasickej gréckej filozofie. Svet nikto nestvoril, ale bol, je i bude večne žijúcim ohňom, uhasínajúcim podľa miery i rozhorievajúcim sa podľa miery. Oheň je kozmogonickým princípom a čímsi, čo heterogénne spočíva vo veciach, čosi v nich imanentné, čosi, čo je samo osebe vždy totožné, hoci sa neustále premieňa na všetko. Oheň je tu substrátom možností, ktorý z obsahovej stránky ustavične totožný stále nadobúda rozličné nové formy, vďaka nemu sú veci rovnorodé, šu tej istej povahy, patria do tej istej skutočnosti. Oheň nemá nikdy absolútny začiatok ani absolútny koniec, ale je len večne sa uskutočňujúcou zmenou.

Existencia vesmíru je nekonečným prameňom, ktorý stále je a zároveň sa ustavične mení na základe svojej praexistujúcej substancie čiže ohňa. Kde je oheň, tam je i jeho protiklad chlad, a kde sú protiklady, tam je spor medzi nimi, a kde je spor, tam je i nejaký pohyb. Prameňom i príčinou všetkých zmien vo vesmíre je princíp boja protikladov, v dôsledku čoho nikdy nič nemôže byť bezvýhradne jedným a tým istým. Proces stávania sa sa uskutočňuje dvojakou cestou: od ohňa dolu, k ochladzovaniu sa a nebytiu, a zdola nahor, z chladu k vzplanutiu bytia, pričom sa začína opäť takmer tá istá cesta. Je to všeobecný poriadok harmónie, vytvorenej od nej neodlučnou disharmóniou a jej popretím, čo vytvára novú harmóniu.

Človek je súčasťou vesmíru a ako skozmičtený mikrokozmos je substančne spojený s makrokozmom. Zmeny vo svete sú podobné zmenám v ľudskom živote a naopak. Všetko má vo svojej podstate rovnakú povahu a všetko – zmyslové, intelektuálne i morálne kvality – sa riadi tým istým zákonom ako svet prírody. Toto je však nedostupné obyčajnej zmyslovej skúsenosti, a preto to možno poznať len rozumom.

Existujúci poriadok vo svete a jeho večné cyklické obrodzovanie sa podlieha logu, čiže rozumu a jeho večnému zákonu predurčenia. Logos je totožný s ohňom ako princípom, ktorý všetko podriaďuje nevyhnutnosti stávania sa. Kým však oheň je len substrátom každej zmeny, logos je jednou zo základných podôb tohto substrátu, predstavujúcou stálosť súvislostí a vzťahov, ktoré pretrvávajú v neustálej premene vecí. Preto sa tieto súvislosti dajú pochopiť len rozumom. Logos je v tomto prípade „slovom“, ktoré definuje cyklickú následnosť boja protikladov. Logos tým umožňuje ich rozumové pochopenie. A tak sa svet prihovára svojím logom – slovom poriadku – a človek počúvajúci reč sveta ho poznáva a vystihuje vlastným slovom, ktoré vyjadruje poznaný poriadok následnosti vývinu a stávania sa. Logos teda znamená druhotnosť prazákladu ohňa, a ak oheň je mierou ontologického jestvovania všetkých vecí , je logos mierou intelektuálneho nazerania a poznania všetkých vecí človekom.


učenie sa filozofii (Schopenhauer, A.)učenie sa filozofovať (cf 72;7).


účinkovanie matie účinku, pôsobenie.


účinný – majúci žiadaný, požadovaný účinok.


účinok následok stav reality, ktorý je v rámci kauzálnej súvislosti nevyhnutne vyvolávaný iným stavom, zvaným príčina; to, čo je vyvolávané príčinou; proces vyvolávaný príčinou.

 :: experiment, experiment kauzálny, hysteréza (fyzika), vzťah kauzálny.


udalosť príbeh, príhoda prvok diania, nastávajúcno alebo nastalosť v určitom priestore alebo čase. Udalosťou je napríklad výsledok hodu hracou kockou.

Udalosť je základný prvok ľubovoľného (materiálneho či duchovného) diania; kritický bod vývoja určitého procesu, najčastejšie vznik, zánik a kvalitatívne zmeny priebehových kriviek procesu. Udalosti sa často prejavujú ako výsledok stretu, spojenia procesu s iným procesom, kedy dochádza ku konfliktu, vyhroteniu a pod. (504;132).

Pojem udalosti, ktorý neslobodno stotožňovať so samou udalosťou (pojem udalosti je iná udalosť ako sama udalosť), kolíše podľa toho, aké významové útvary intervenujú v priebehu jeho tvorby. Ak napríklad medzi významovými útvarmi intervenujúcimi v tvorbe pojmu udalosti dominuje kategória minulostnosti, chápe sa udalosť ako to, čo sa udialo; ak kategória budúcnostnosti – to, čo sa udeje; ak dominuje kategória prítomnostnosti, tak udalosť sa chápe ako to, čo sa deje práve teraz.

 – I: Events, in: Stanford Encyclopedia of Philosophy.

 :: nastanie, osud, početnosť, pravdepodobnosť, udalosť (fyzika), udalosť (McTaggard, J. M. E.), udalosť (právo), udalosť (teória pravdepodobnosti), udalosť fyzikálna, udalosť hospodárska (účtovníctvo), udalosť náhodná (teória pravdepodobnosti), udalosť nemožná (teória pravdepodobnosti).


udalosť (McTaggard, J. M. E.) – okamihová príhoda tvoriaca obsah pozície v čase. Okamihové udalosti majú rôzne nezlučiteľné vlastnosti v rôznych časoch, v ktorých existujú.


udávanie dávanie (ako vodidlo), určovanie; poskytovanie údaja alebo údajov, uvádzanie.


Uddálaka (7. stor. pr. n. l.) – indický filozof, „najstarší filozof ľudstva“ (535;25), bráhman, upanišadovský kňazský mudrc – typický príslušník starého kňazského rodu, hylozoista. Najvyšším je podľa Uddálaku bytie (sat). „Len bytie bolo, môj milý, na začiatku, jediné, bez druhého.“ Nemohlo vzniknúť z nebytia. Z bytia vznikla najprv žeravosť, z nej voda (ápah – v sanskrte plurál), z nej potrava (pevná látka): keď je človek rozhorúčený, potí sa. Vzniká voda. Keď prší, vyrastá ryža. Všetko na svete sa skladá z týchto troch (cf. so živlami v antickej filozofii). Bytie samo preniká všetkým. Celé vstúpilo do troch živlov, je oživujúcim princípom (džívátmá) a z troch živlov tvorí ,meno a telo’ (náma-rúpam – dôležitý pojem indickej filozofie, ktorý znamená kategóriu princípu individuácie) všetkých vecí, vrátane psychických veličín, ako je reč a myslenie. „Reč umierajúceho vchádza do myslenia, myslenie do dychu, dych do žiaru a žiar do najvyššieho božstva“, ktorým je bytie (sat). „To je (totiž: sat-bytie) tento celý svet, to je pravda, to je átman – to si ty (tat tvam asi), ó, Švétakéhu!“ (355;19 an.)

 :: filozofia indická.


údiv – gr. θαυμάζειν [thauma(d)zein] žasnutie, divenie sa – emotívny významový útvar alebo proces, ktorých náplňou je roztrpčené alebo radostné prekvapenie ako forma manifestácie nesúladu medzi očakávaním a skutočnosťou, čo podnecuje k jej skúmaniu a zamýšľaniu sa nad ňou. Takto to bolo pri vzniku filozofie spočívajúcom v utváraní sa filozofických otázok formulujúcich prvé neostré no intenzívne významové útvary reprezentujúce vo vedomí šok z toho, že niečo vôbec je a z bytia toho, v čom to je, čiže z bytia sveta (pozri antická, najmä predsokratovská filozofia vo filozofii západnej alebo upanišády či taoistickú filozofiu vo filozofii východnej).

Údiv tvorí hraničnú zónu medzi významovým univerzom mýtu a významovým univerzom filozofie.

No údiv sprevádza originálnu (pôvodnú) filozofickú významotvorbu aj v ďalšom vývine filozofie, čo sa na formulačnej rovine prejavuje v emfaticky prijímanej alebo odmietanej slovo- a vetotvorbe nezriedka na hranici noriem jazyka, ako to klasickým spôsobom reprezentujú texty M. Heideggera.


uchovávanie chránenie pred zánikom.


uisťovanietvrdenie, ubezpečovanie, afirmácia.


ujasnenie si – urobenie si jasným alebo jasnejším, zreteľnejším, pochopiteľnejším, vysvetlenie si, objasnenie si.


ukázanie danie vidieť, predvedenie, predstavene, predloženie; upozornenie, poukázanie.


ukazovanie dávanie, umožňovanie, dovoľovanie vidieť, predvádzanie, predstavovanie


ukazovanie sa dávanie sa vidieť, objavovanie sa.


úkon akt, výkon, operácia časť súvislej činnosti alebo časť súvislého konania.

 :: operácia logická, úkon (právo), úkon počtový, úkon právny.


úloha vytýčenie toho, čo treba/má sa (vy)konať, povinná činnosť, poslanie; niečo určené na riešenie.

 :: úloha filozofie.


úloha filozofie rola filozofie – vytýčenie toho, čo má filozofia (vy)konať, robiť; činnosť filozofie ako jej povinnosť, poslanie filozofie; to, čo je filozofii určené na rozriešenie. Podľa niektorých autorov si „filozofia nárokuje na rolu metateórie vied“ (10;95).

 :: filozofia, úloha.


ultimno lat. – to najvyššie alebo najväčšie, v čínskej filozofii tematizované pod titulom tchaj-ťi.


um schopnosť alebo súbor schopností tvoriť alebo pretvárať rôzne (najmä kognitívne a regulatívne) významové útvary a manipulovať či operovať nimi. Keďže sa um tematizoval a tematizuje pri intervencii najrozmanitejších a často vzájomne sa nekontrolovateľne prestupujúcich pojmov a predstáv, i jeho obraz v každodennom vedomí, vedách, filozofii, náboženstvách sa značne odlišuje a jeho obrysy bývajú značne neostré. S pojmom umu úzko súvisí (napr. ako synonymum, nadpojem atď.) pojem rozumu.

Um je teoretická alebo praktická schopnosť človeka uchopiť realitu pojmami. V tomto zmysle je umové myslenie totožné s diskurzívnym poznaním.

 :: um (Kant, I.).


um (Kant, I.) – schopnosť tvoriť pojmy (64;159).


umelé – vzniknuvšie inak ako prirodzenou cestou. :: inteligencia umelá.


umenie – 1. jedna z foriem osvojovania si sveta človekom a súčasť kultúry. Umenie je predmetom skúmania estetiky, umenovedy, filozofie umenia;

2. používanie istých duchovných kvalít alebo manuálnej zručnosti pri realizácii určitého diania alebo výtvoru, napr. vojenské alebo kuchárske umenie.

Umenie (v zmysle 1.) je forma maximálneho bytia človeka spočívajúca v cieľavedomom pretváraní škaredého alebo esteticky neúčinného či menej účinného na krásne v koncentrovanej dielovej alebo nedielovej forme.

 :: architektúra, dielo umelecké, druh umelecký, estetika, Fond na podporu umenia, fotografia, grafika, hudba, kompozícia (umenie), literatúra umelecká, maliarstvo, myslenie umelecké, obraz umelecký, psychológia umenia, remeslo umelecké, sochárstvo, umenie 18. stor., umenie (Albrecht, J.), umenie (Kant, I.), umenie abstraktné, umenie barokové, umenie cirkusové, umenie divadelné, umenie dramatické, umenie európske, umenie filmové, umenie klasicistické, umenie konceptuálne, umenie nemecké, umenie novoveké, umenie praveké, umenie renesančné, umenie romantické, umenie slovenské, umenie sochárske, umenie starogrécke, umenie staroveké, umenie stredoveké, umenie súčasné, umenie tónov, umenie vojenské, umenie výtvarné, umenoveda, univerzum významové umelecké, zobrazenie umelecké, zobrazovanie umelecké.


umenie (Albrecht, J.) oblasť kultúry vytvárajúca z prvkov reálneho sveta špecifický svet pocitov, ktorý má tú moc a schopnosť, že nás ovláda, pričom podstatne eliminuje životné obsahy a stavy, ktoré mu odporujú. Cítime sa ako doma, i keď len prechodne. Prijímame tento svet pocitov za svoj, hoci ho vytvoril niekto iný. To je práve schopnosť veľkého umenia.


umenie (Kant, I.) – symbolické znázornenie estetických ideí, zároveň abstraktne myšlienkové a konkrétne zmyslové znázornenie skutočných predmetov.

 :: umenie, Kant, I. 


umenie tanečné (estetika) – časové a priestorové umenie, spravidla interpretačné umenie a scénické umenie, umelecký druh, ktorého hlavným umeleckým materiálom je tanečník so svojím telom, scéna a hudba (cf 185;189).


umiestneniedanie na (určené) miesto.

 :: umiestnenie, in: Dodatok.


umiestňovaniedávanie na (určené) miesto.


umožneniedanie možnosti, urobenie možným.


umožňovaniedávanie možnosti, robenie možným.


umožňujúcno dávajúcno možnosti, robenie možným alebo spôsobovanie tohto robenia.


úmysel zámer, cieľ, plán, predsavzatie.


unikajúcno – to, čo uniká, to, čo uchádza našej pozornosti, zostáva nepovšimnuté; transhorizotnová realita. Zmieriť sa s existenciou unikajúcna je pre človeka veľmi ťažké, ako o tom svedčí doterajšie náboženstvo , veda i filozofia: podľahnutie sugescii pomenovania unikajúcna je ľahšie, než tejto sugescii nepodľahnúť, dokonca aj agnosticizmus je podliehaním tejto sugescii, pretože už vie, že to, čo nám uniká, je nepoznateľné. Keď však už vieme, že unikajúcno je nepoznateľné, už nejde o unikajúcno.

Unikajúcno nie je nadzmyslový svet, pretože o ňom nemôžeme vedieť, že je nepostinuteľné zmyslami.

 :: unikajúcnosť.


unikajúcnosť – strácajúcnosť sa (z rozsahu alebo dosahu pozornosti), nekončiace odsúvanie sa horizontu, nepolapiteľnosť, vyznačovanie sa unikajúcnom.


univerzália lat. všeobecnina.

 :: vlastnosť.


univerzalita lat. všeobecnosť, všestrannosť.


univerzálny lat. – 1. všeobecný 2. všestranný.


univerzum lat. súbor všetkých entít, celý svet; vesmír.

 :: kozmos, univerzum jazyka, univerzum významové.


univerzum jazykaoblasť skúmania, tvorená predmetmi, o ktorých v tomto jazyku hovoríme, v ktorom im pripisujeme alebo upierame isté vlastnosti a vzťahy. Prvky univerza jazyka sa nazývajú indivíduá (cf 490;26).


univerzum kvantifikácie (logika predikátová) – určitá neprázdna trieda predmetov, na ktorú sa vzťahuje kvantifikácia (cf 4;89).


univerzum logické – súbor logických objektov reprezentovaný logickým významovým univerzom a tvoriaci súčasť predmetu logiky.


univerzum významovésúbor všetkých (implicitných aj explicitných, aktuálnych i potenciálnych) významových procesov, významových útvarov a ich väzieb, tvoriac kompletnú významovú vrstvu uvedomovanú alebo uvedomovateľnú ľudstvom vôbec, alebo ľudstvom určitej doby, ľuďmi určitej spoločnosti, participantmi umenia, vedy, filozofie, každodenného vedomia, náboženstva, mytológie, mystiky, alternativistiky, ich jednotlivých prúdov, smerov, škôl i jednotlivých ľudských bytostí.

Dôležité miesto v rámci významového univerza zaujíma obraz sveta.

Hlavným prostriedkom vyjadrovania významových útvarov a významových procesov je jazyk v širokom zmysle slova.

V tradíciách jednotlivých kultúrnych okruhov na Zemi sa významové univerzum tematizovalo pod titulom duch (pneuma, spiritus, duša duše...).

Ako celok významové univerzum (spolu)tvorí náplň celku predsémanticky daného, celku predsemioticky daného, celku predhermeneuticky daného, celku predduchovedne daného, celku predfenomenologicky daného, celku predhegelovskofilozoficky daného, celku predinformaticky daného...

Segmentácia významového univerza sa môže uskutočňovať synchronicky, diachronicky, synchronickodiachronicky, kultúrnepásmovovývinovo, historickotypologicky, podľa povahy (náplne) významových útvarov a procesov, ktoré ho tvoria (čiže podľa toho, či ide o útvary a procesy kognitívne, volitívne, emotívne, kombinované), podľa disciplín, ktoré generujú a transformujú jeho útvary a procesy...

V súčasnosti sa pristúpilo k modelovaniu (k reprezentácii) významového univerza prostriedkami informatiky.

 :: aparát konceptuálny, univerzum významové alternativistické, univerzum významové epistemologické, univerzum významové etické, univerzum významové existencialistické, univerzum významové filozofické, univerzum významové fyzikálne, univerzum významové každodenné, univerzum významové kognitívne, univerzum významové komunistické, univerzum významové kresťanské, univerzum významové logické, univerzum významové marxistické, univerzum významové matematické, univerzum významové metafyzické, univerzum významové moderné, univerzum významové mystické, univerzum významové mýtické, univerzum významové náboženské, univerzum významové novoveké, univerzum významové postmoderné, univerzum významové praveké, univerzum významové psychologické, univerzum významové staroveké, univerzum významové súčasné, univerzum významové svetové, univerzum významové špeciálnovedné, univerzum významové textu (synkriticizmus), univerzum významové umelecké, univerzum významové vedecké, univerzum významové virtualistické, univerzum významové všeobecnovedné, zdroj obsahu a foriem významového univerza.


univerzum významové (synkriticizmus) – súbor významových útvarov a významových procesov tematizovaný v jeho synchronickom, diachronickom a perichronickom priereze, s jeho historickými typmi a príslušnými typmi racionality, emocionality, volitivity a konania s cieľom vyhľadania podmienok možnosti ich nereduktívneho usúvzťažnenia a poly/dialógu na ňom založenom.

 :: univerzum významové textu (synkriticizmus).


univerzum významové epistemologické – súbor epistemologických významových útvarov a procesov.

 :: epistemológia.


univerzum významové estetické – estetická súčasť filozofického významového univerza spočívajúca v súbore estetických významových útvarov a procesov, vedno reprezentujúcom estetično.


univerzum významové etické etická súčasť filozofického významového univerza spočívajúca v súbore etických významových útvarov a procesov, vyznačujúcich sa axiologickým rozmerom reprezentujúcim ten či onen prvok alebo aspekt hodnotovej skutočnosti čiže hodnotu alebo hodnoty, to, čo treba nasledovať, o čo sa treba starať, to, čo treba cieľavedome budovať.

 :: etika.


univerzum významové existencialistické – súbor umeleckých a filozofických existencialistických významových útvarov a procesov reprezentujúci ľudskú existenciu, jej štruktúru, vzťahy a prvky, existenciály... Jadrovou kategóriou existencialistického významového univerza je pojem hraničnej situácie.


univerzum významové filozofické významová vrstva filozofie tvorená súborom filozofických významových útvarov (pojmov, súdov, úsudkov, koncepcií atď.) a filozofických významových procesov (pojmotvorby, súdenia, usudzovania, koncipovania atď.).

Filozofické významové univerzum tvorí významovú vrstvu filozofického osvojovania si sveta človekom.

Filozofické významové univerzum možno členiť podľa rôznych kritérií, napr. z hľadiska jeho príslušnosti k historickému typu racionality možno vyčleniť

    • antické filozofické významové univerzum,
    • novoveké  filozofické významové univerzum,
    • neklasické  filozofické významové univerzum.

Z hľadiska filozofických disciplín:

Z hľadiska kultúrnej príslušnosti filozofie generujúcej filozofické významové univerzum:

    • európske filozofické významové univerzum,
    • indické filozofické významové univerzum,
    • čínske filozofické významové univerzum,
    • kresťanské filozofické významové univerzum,
    • arabské filozofické významové univerzum,
    • židovské filozofické významové univerzum,
    • ....

V každom filozofickom významovom univerze plní kľúčovú (štruktúrotvornú) funkciu konfigurácia jadrových patentných alebo latentných filozofických kategórií intervenujúcich v jeho významových procesoch, čiže v generovaní a transformácii jeho významových útvarov.

Dôležitá je väzobnosť toho ktorého filozofického významového univerza na parafilozofické významové univerzum, najmä vedecké, umelecké, náboženské a každodennoživotné. Pri utváraní toho ktorého filozofického významového univerza sa do úvahy berie aj ťažko rekonštruovateľný proces jeho génezy vzhľadom na mytologické významové univerzum, kde eminetné miesto zaujíma hraničná významové sféra medzi nimi tematizovaná pod titulom údiv.

 :: filozofia, terminológia filozofická, univerzum významové, univerzum významové epistemologické, univerzum významové estetické, univerzum významové etické, univerzum významové filozofické stredoveké, univerzum významové filozofie indickej, univerzum významové metafyzické.


univerzum významové filozofické stredoveké – vedno so stredovekým teologickým významovým univerzom najabstraktnejšia zložka/vrstva stredovekého významového univerza tvorená súborom stredovekých filozofických významových útvarov a procesov.

Konštituujúcnom stredovekého filozofického významového univerza je stredoveká filozofia, no latentne (implicitne, skryto nepriamo: by the way; no nie (sic!) na druhom mieste) aj stredoveké myslenie teologické, umelecké, náboženské, každodenné, právne..., mystika, astrológia, alchýmia...


univerzum významové filozofie indickejfilozofické významové univerzum rozvíjané ako sebareflexívny sprievod indickej kultúry alebo kultúr, existujúcich na indickom subkontinente počnúc védami resp. upanišádami až dodnes.


univerzum významové každodenné významová vrstva každodenného osvojovania si sveta človekom tvorená otvoreným súborom každodenných významových útvarov a procesov.


univerzum významové kognitívne otvorený súbor kognitívnych významových útvarov a procesov, súčasť predmetu teórie poznania, kognitívnej vedy, psychológie... Tvoria ho kognitívne útvary a procesy vedeckého, filozofického, náboženského, umeleckého, každodenného, mýtického významového univerza a alternativistického významového univerza.


univerzum významové komunistické – súčasť preddruhoosovodobového významového univerza tvorená značne diferencovaným súborom významových útvarov a procesov centrovaný okolo idey spoločenstva, „v ktorom je slobodný vývin každého jednotlivca podmienkou slobodného vývinu všetkých“ (778;43) a ciest dosiahnutia takéhoto stavu spoločnosti už nie snívaním a túžbou, lež ekonomicky, sociologicky a politologicky zdôvodňovanou revolučnom cestou, v tých ktorých konkrétnych dobových a spoločenských podmienkach.

Vplyvnú sféru v rámci komunistického významového univerza tvorilo pred zánikom ZSSR marxistické významové univerzum.

Komunistické významové univerzum zahrnovalo poslednú ideológiu, ktorá politiky štátov spájala v medzinárodnom meradle, nadnárodne. Po jej zániku zostalo len tradičné kupčenie či v dôstojnejšom prípade zbližovanie či vzďaľovanie sa národných záujmov štátov.

 :: komunizmus.


univerzum významové liberalistickésúbor významových útvarov a procesov rozvíjaných najmä v rámci liberalizmu ako politickej a morálnej filozofie, v rámci politického a ekonomického liberalizmu a v rámci neoliberalizmu.


univerzum významové logické súčasť predmetu metalogiky tvorená otvoreným súborom logickým jazykom vyjadrovaných alebo (skôr či neskôr) vyjadriteľných logických významových útvarov a procesov, výtvor logiky konštituovaný logickým skúmaním jej predmetu.

 :: logika.


univerzum významové marxistické súbor najmä filozofických, ekonomických, politologických a ideologických významových útvarov a procesov rozvíjajúci sa počnúc polovicou 19. storočia dodnes. Filozoficky v ňom do zániku ZSSR dominoval dialektický a historický materializmus, ekonomicky marxistická politická ekonómia a ideologicky vedecký komunizmus, v súčasnosti sa v jeho rámci rozvíjajú najmä politologické koncepcie a pokusy systematizovať výsledky sebareflexie najmä tvárou v tvár neoliberalizmu.

 :: marxizmus.


univerzum významové metafyzické – fundamentálna oblasť filozofického významového univerza tvorená otvoreným súborom metafyzických významových útvarov a procesov.


univerzum významové moderné – počnúc renesanciou a reformáciou 16. storočia sa systematicky a cieľavedomo rozvíjajúci súbor významových procesov a útvarov centrovaný okolo projektu ovládnutia sveta i seba samého (cf Chronológia 17. stor. – polovica 20. stor.).


univerzum významové mystické – súbor mystických významových procesov a útvarov sprevádzajúci mystické osvojovanie si sveta človekom a centrovaný okolo inauguračného šoku, „počiatočného otrasu (Erschütterung am Anfang)“, čiže otrasu alebo šoku, „v ktorom sa rodia všetky mystické významové útvary a procesy ich konštitúcie, predovšetkým „všetky mystické obrazy a fenomény vrátane zakúšania všejednoty Absolútna a ktorý zároveň vyvoláva všetky ďalšie skúsenosti (in der alle mystischen Bilder und Phänomene und natürlich die All-Einheitserfahrung des Absoluten ihren Ursprung haben und zugleich alle weiteren Erfahrungen auslöst)“ (285;539). Inauguračný šok je mystický zážitok (der „choc“ ist also ein Schlüsselerlebnis) (285;539) predstavujúci kľúčový významový útvar a proces celého mystického významového univerza (podrobnejšie in: 657;18 – 19).

 :: mystika.


univerzum významové mýtické fundament významového univerza ľudstva vôbec tvorený súborom všetkých mýtických významových útvarov (mýtov, mýtických predstáv alebo obrazov a pod.) a mýtických významových procesov (mýtického myslenia, mýtickej obrazotvorby...) všetkých etník, období a kultúrnych tradícií tvoriaci súčasť celku predmytologickovedne a symbolicky daného a mimovednú odpoveď na trebárs ešte aj nevyslovenú otázku týkajúcu sa miesta človeka vo sveta, ich aspektov a vzťahov.

Mýtické významové univerzum tvorí fundamentálnu vrstvu náplne skúsenosti každého etnika a jeho člena na hranici medzi jej vedomou a nevedomou sférou.

Mýtické významové univerzum tvorí významovú vrstvu mýtického osvojovania si sveta človekom.

Tematizáciou mýtického významového univerza a jeho útvarov a procesov sa vonkoncom netematizuje iba čosi minulé, pominuté, neaktuálne, dnes neúčinkujúce na naše pristupovanie k svetu; práve naopak, aj dnes si uvedomujeme alebo môžeme uvedomiť účinkovanie mýticky významového v našom dokonca vrcholovo špeciálnovednom pristupovaní k svetu, akým je napríklad súčasná fyzika.

 :: mytológia, mýtus, univerzum významové.


univerzum významové náboženské – významová vrstva náboženského osvojovania si sveta človekom tvorená otvoreným súborom náboženských významových útvarov a procesov, ktorého špecifikum (ireducibilitu na čokoľvek iné) tvorí prežívanie posvätného (sacrum, numinosum) alebo tajomstva fascinujúceho a vyvolávajúceho zároveň bázeň (numinosum et tremendum).

 :: náboženstvo.


univerzum významové novoveké – subuniverzum svetového významového univerza, ktorého (re)konštituovanie v euroseveroamerickom okruhu sa začalo postupne presadzovať počnúc renesanciou a prevládalo počas novoveku zhruba do polovice 19. stor, pričom do konfigurácie jeho jadrových významových útvarov patrili prinajmenšom kategórie činnosti, subjektu a vzťahu (funkcie).


univerzum významové osobné – otvorený súbor osobných explicitných (patentných) a implicitných (latentných) významových útvarov a procesov, tvorený v prvom rade prvkami a procesmi toho historického typu významového univerza, ktorý existuje v dobe života danej osoby.

Osobné významové univerzum je špecifickou náplňou vedomia tej ktorej konkrétnej ľudskej osobnosti, v priebehu života (vývoja) ktorej sa mení (zdokonaľuje sa, stagnuje, degraduje...).

U historicky relevantnejších osobností otvára možnosť prieniku do ich významového univerza nielen štúdium textov, ktoré vytvorili, ale aj metatextov, ktoré ich interpretujú a prekladajú do iných jazykov; zaujímavú sondu do osobného významového univerza toho ktorého mysliteľa umožňuje slovníkový text takého typu, kým je 852.


univerzum významové postmoderné — počnúc polovicou 20. storočia rozvíjaný súbor významových procesov a útvarov centrovaný okolo rezignácie na projekt ovládnutia i pochopenia sveta i seba samého.


univerzum významové praveké – subuniverzum svetového významového univerza pozostávajúce z totality významových útvarov vygenerovaných vo významových procesoch počas praveku.


univerzum významové staroveké – totalita významových útvarov a významových procesov generovaných a realizovaných v priebehu staroveku.


univerzum významové stredoveké – komplex stredovekých významových útvarov a stredovekých významových procesov centrovaný okolo (meniacej sa) konfigurácie významových útvarov reprezentujúcich Boha, jeho štruktúru, vnútribožské vzťahy, vzťah k časovým vrstvám reality (k stvoreniu) atď. Dôležité miesto v stredovekom významovom univerza zaujíma stredoveký obraz sveta výrazným spôsobom určovaný spojeným účinkovaním alchýmie a astrológie.


univerzum významové súčasné – historický typ významového univerza, ktorý sa začal presadzovať počnúc druhou tretinou 19. storočia a vyvíjal sa až do nástupu druhej axiálnej doby v 21. storočí. K dominujúcim jadrovým útvarom súčasného významového univerza patrila kategória vývojovosti.

Nástup druhej axiálnej doby, v ktorej teraz žijeme, osobitne po pripojení sa univerzálnopandemickej vrstvy vývoja človečenstva núti k zásadnej zmene pohľadu aj na celú diachronickú štruktúru významového univerza, núti ku skúmaniu rozdielov medzi preddruhoosovodobovým a druhoosovodobovým významovým univerzom, ktorého sme priamymi účastníkmi vo všetkých vývinových pásmach civilizácie, vrátane samej filozofie.

Sprievodom druhej axiálnej doby je nástup celosvetových pandémií typu covid, čo si vedno vynucuje konštitúciu doteraz nikdy v dejinách sa nevyskytujúcich významových útvarov, ktoré síce možno – pre zaostávanie vývinu terminologického aparátu – vyjadrovať starými medicínskymi a ďalšími špeciálnovednými termínmi (o filozofických ani nevraviac), no parametrika štruktúry ktorých sa vymyká zväčša pochopeniu: v prvom rade to možno pozorovať na tých ľuďoch, ktorí musia už zo svojho postavenia v spoločnosti hovoriť, napríklad na politikoch, pôsobiacich, ako keby boli „desapientizovaní“, čo tým skôr musí platiť aj o tej populácii, ktorá ich pripúšťa či priamo (v demokratických krajinách) volí. Dojem univerzálneho ohlúpnutia sprevádzajúceho druhú axiálnu dobu posilňuje neschopnosť poradiť si prakticky s čímkoľvek, na ktorejkoľvek úrovni a u kohokoľvek: vypichovať niektoré oblasti (ekológia, medzinárodne vzťahy, medzirasové vzťahy, kríza štátnosti, rozpad školstva, dehegemonizácia svetovej veľmoci atď.) už nemá zmysel. Najzmysluplnejšou sa nateraz zdá byť odvaha dívať sa do nevyspytateľnej tváre budúcnosti a – z hľadiska filozofie povedané – jej sebareflexia. Naša doba sa javí ako doba odvahy triezvo sa dívať (trebárs aj dopredu) bez tvorby akýchkoľvek vízií. Po vyčerpaní expanzie smerom von nám zostala iba cesta do svojho vlastného vnútra, tematizovaná napr. v tomto slovníku pod titulom inscendencia.


univerzum významové svetové – totalita významových útvarov  minulosti, prítomnosti a budúcnosti generovaných vo všetkých civilizáciách sveta všetkými významovými procesmi.

Členenia a periodizácie svetového významového univerza možno podľa mnohých kritérií, vyčleniť možno napríklad

    • praveké významové univerzum,
    • staroveké významové univerzum,
    • stredoveké významové univerzum,
    • novoveké významové univerzum,
    • súčasné významové univerzum,
    • budúce významové univerzum.


univerzum významové špeciálnovedné – časť vedeckého významového univerza tvorená súborom špeciálnovedných významových útvarov a procesov, napr. fyzikálne významové univerzum, matematické významové univerzum...


univerzum významové umelecké významová vrstva umeleckého osvojovania si sveta človekom tvorená otvoreným súborom umeleckých významových útvarov a procesov.

 :: umenie.


univerzum významové vedecké súčasť významového univerza tvorená vedeckými významovými útvarmi a procesmi, ktorá sa člení významové univerzá jednotlivých vied a vyjadruje zväčša prostriedkami vedeckého jazyka.

Vedecké významové univerzum možno rozdeliť na

Vedecké významové univerzum je súčasťou predmetu filozofie vedy.

 :: univerzum významové, univerzum významové fyzikálne, univerzum významové vojenskovedné, veda.


univerzum významové virtualistické — postpostmoderný súbor významových procesov a útvarov, ktorý sa začal rozvíjať začiatkom 21. storočia, centrovaný okolo idey superpozície alebo nereduktívneho usúvzťažnenia/usúvzťažňovania revidovaného moderného a revidovaného postmoderného významového univerza.


univerzum významové všeobecnovedné – časť vedeckého významového univerza tvorená všeobecnovednými významovými útvarmi a procesmi, fundujúcimi špeciálnovedné významové útvary a procesy alebo participujúcimi na nich. Všeobecnovedné významové útvary a procesy sa svojou povahou blížia k filozofickým kategóriám a postupom, no tieto dve vrstvy významových útvarov a postupov nemožno brevi manu stotožňovať.

Zložkou všeobecnovedného významového univerza je systémový prístup.


upanišády sa. – súbory filozofických meditácií v nadväznosti alebo v okruhu védskeho významového univerza v 8.5. stor. pr. n. l. rozvíjajúce jadro významového univerza indickej filozofie tvorené konfiguráciou predstáv alebo pojmov bráhmanu, átmanu, kolobehu reinkarnácie a vymania sa z neho.

 :: filozofia indická.


upieranietvrdenie o niečom, že niečo nemá.

 :: logika tradičná.


uplatňovanierobenie platným, účinné využívanie.


úplnosťcelosť, plnosť, nechýbajúcnosť ničoho; dokonalosť, absolútnosť.


upravovanieuvádzanie do riadneho stavu, prispôsobovanie novým požiadavkám alebo novému cieľu; spracúvanie.

 :: úprava.


určenie – 1. zmysel, účel ľudskej existencie alebo objektu, prípadne jeho existencie;

2. vymedzenie objektu (aj pojmu) voči iným. Určenie (determinácia) v tomto zmysle je dané črtami určovaného objektu, uvedením objektov, ktoré sa určovanému podobajú a pod. Pochopenie určenia možno vyjadriť definíciou alebo tvrdením, ktoré sa podobá definícii (cf 503;345).


určenie bytia (Hegel, G. W. F.) – nem. Bestimmung des Seins – vyjadrenie bytia; určenia bytia „vyjadrujú bytie (sind seiende), líšiac sa od seba sú voči sebe navzájom iné a ich ďalším určením (forma dialektického) je prechod v iné (Übergehen in Anderes)“ (65;112).

 :: bytie (Hegel, G. W. F.), Hegel, G. W. F.


určenosť – vymedzenosť, matie kvalitatívneho alebo kvantitatívneho určenia.

 :: určenosť kvalitatívna.


určenosť kvalitatívna matie kvalitatívneho určenia.

 :: vec.


určovanierozhodovanie vopred o niečom; zameriavanie na istý cieľ; zisťovanie uvažovaním, skúmaním, odlišovanie od iného.

Približné určovanie (hodnoty ap.) je odhadovanie.

:: orientácia človeka vo svete, určovanie hmotnosti telies.


urobenie vykonanie nejakej činnosti, spravenie; vyrobenie, zhotovenie; utvorenie.

 :: skúsenie, zhrnutie.


úsek menšia časť celku; oblasť, odbor, sféra.

 :: predel, segment, sektor, úsek časový.


úsek časový čas trvania.

Veľmi krátky časový úsek sa nazýva okamih.

 :: obdobie.


úsilie snaha vypätie síl na dosiahnutie alebo prekonanie niečoho.

 :: pokus.


usilovanie sa vynakladanie úsilia, snaženie sa.


uskutočnenie urobenie skutkom alebo skutočnosťou, realizácia.

 :: sloveso konatívne.


uskutočňovanie robenie skutkom alebo skutočnosťou, realizovanie.


uskutočňujúcno – totalita diania / dianí uskutočňovania vedno s jeho /ich podprocesmi, nositeľmi a ďalšími činiteľmi, dôležitý, ak nie hlavný komplex v rámci celku daného, napr. celku predfilozoficky daného


usmernenie danie žiadaného smeru; zameranie na istý cieľ.


usmerňovanie dávanie žiadaného smeru; zameriavanie na istý cieľ.

 :: vedenie2.


úspech činnosti dosiahnutie zamýšľaných cieľov činnosti. (cf 452;27).

 :: činnosť úspešná.


uspokojenie – upokojenie, urobenie pokojným; vyhovenie (požiadavkám); utíšenie, ukojenie (potreby, túžby a pod.).

:: uspokojenie potreby.


uspokojenie potreby – utíšenie, upokojenie, ukojenie potreby.


uspokojovanie potreby – tíšenie alebo ukájanie potreby.

 :: uspokojovanie potreby (ekonómia).


usporadúvaniedávanie do poriadku, upravovanie; zoraďovanie podľa istého hľadiska, triedenie; uvádzanie do náležitého stavu, urovnávanie; organizovanie, uskutočňovanie.


usporiadanie uvedenosť do poriadku, štruktúra; určenie poradia*); výsledok usporiadavania. Usporiadaním je napr. kryštálová mriežka.

Usporiadanie triedením je utriedenie.

 *) Nejaký súbor entít usporiadame napríklad tak, že určíme ich poradie.

 :: spektrum, tabuľka, usporiadanie, in: Dodatok.


usporiadanosť – organizovanosť, uvedenosť do poriadku, výsledok usporiadavania. O rôznych stavoch usporiadanosti sa uvažuje napr. pri systémoch.


usporiadavajúcno – súbor usporiadavajúcich princípov a procesov.


usporiadavanie uvádzanie do poriadku, napr. tvorba štruktúry.


uspôsobenosť urobenosť spôsobilým; prispôsobenosť.


ustanie – prestanie, zastavenie, skončenie, zaniknutie.

 :: bytie.


ustavičnosť – neprestajnosť, stála trvajúcnosť alebo prebiehajúcnosť.

 :: nepretržitosť.


úsudokvýznamový útvar tvorený spojením súdov, ktoré je výsledkom usudzovania.

Spojením úsudkov na základe odvodzovania môže vzniknúť hypotéza.

 :: dokazovanie, omyl, platnosť úsudku, premisy, úsudok (logika), úsudok induktívny, úsudok klamlivý, úsudok správny.


úsudok (logika)logická operácia, myšlienkový postup, pri ktorom sa z jedného alebo niekoľkých súdov, nazvaných premisami úsudku, vyvodzuje nový súd (záver alebo dôsledok), logicky vyplývajúci z premís.

Prechod od premís k záveru sa uskutočňuje podľa nejakého logického pravidla (pravidla usudzovania).

Každý správny úsudok musí spĺňať túto podmienku: 

ak sú premisy úsudku pravdivé, musí byť pravdivý (alebo pravdepodobný) aj jeho záver.

Túto podmienku splníme vtedy, keď pri usudzovaní neporušíme logické zákony a vyvodzovacie pravidlá, ktoré sú základom úsudku.

 :: usudzovanie (logika).


úsudok induktívny úsudok z jednotlivého na všeobecné.


úsudok klamlivý – úsudok založený na klame. Mnohé klamlivé úsudky sú napríklad založené „na zámene pojmov, ktoré sa náhodou vyjadrovali rovnakými alebo podobnými slovami (88;127)“. 


úsudok správny – úsudok uskutočnený podľa správnej schémy usudzovania (88;51). Logicky správny úsudok je úsudok uskutočnený v súlade s pravidlami odvodzovania.


usudzovanierobenie úsudku, spájanie súdov dávajúce nový súd. Usudzovanie je významový proces, ktorého kryštalickou podobou, výsledkom je úsudok; procesuálna stránka úsudku; základný druh uvažovania; dospievanie k istému názoru, nadobúdanie istého názoru, robenie záveru.

 :: dôkaz, jazyk logiky, logika formálna, pravidlá usudzovania, premisy, úsudok, usudzovanie (logika), usudzovanie platné.


usudzovanie (logika)činnosť zdôvodňovania pravdivosti istých tvrdení pomocou pravdivosti iného alebo iných tvrdení, pri ktorom sa uskutočňuje prechod od premís k záverom; logický postup, ktorým sa získavajú poznatky (alebo hypotézy) z iných poznatkov.

 :: argument platný deduktívne, jazyk logiky, predpoklad (logika)., úsudok (logika).


usudzovanie platné – tvorba platného úsudku al. platných úsudkov, súčasť predmetu modernej logiky.


usúvzťažnenie uvedenie do vzájomného vzťahu.

 :: usúvzťažnenie nereduktívne.


usúvzťažnenie nereduktívne  uvedenie do vzájomného vzťahu bez toho, aby sa jeden (napr. postup) z druhého odvodzoval alebo jeden redukoval na druhý.

Zmyslom nereduktívneho usúvzťažnenia je dostať do zorného poľa myslenia eventuálnu logickú inkompatibilitu postupov, koncepcií atď. Ak sa ukáže, že usúvzťažňované komponenty nevykazujú logickú inkompatibilitu, možno uvažovať o ich eventuálnej syntéze; v opačnom prípade je výhodnejšia synkritika postupov, významových útvarov atď., ľudovo povedané: výhodnejšie je v ostatnom prípade zdržanlivosť, vedomé (disciplinované) predbežné zotrvanie na polceste.

 :: alternativistika.


usúvzťažňujúcnouvádzanie (sa) do vzájomného vzťahu  výspolupatričňujúcnom čiže pripájajúcnom sa jedného k druhému (jedného k druhým) vytváraním (si) opory jedného druhému alebo jedných druhým vo výoporňujúcne; autentický spôsob herakleitovského boja ako „otca všetkých“ (Herakleitos, zlomok 53).

Boj, spor,  roztržka, vojna (polemos) s ich ničivosťou sú zvrhlosťou alebo zvrhlým spôsobom usúvzťažňujúcna nahradzujúcou vzájomnú oporu (spolupatričnosť) obapolnou ničivosťou.

M. Heidegger komentuje výoporňujúcno, tvoriace podstatu alebo dianie usúvzťažňujúcna, nasledovne: „Charakter sporu ... príliš ľahko skresľujeme  tým, že jeho podstatu stotožňujeme s roztržkou a zvadou, a preto ho chápeme len ako niečo rušivé a ničivé (zvýraznil J. P.). V skutočnom spore (rozumej: vo výoporňujúcne, J. P.) však sporiaci sa jeden druhého povyšujú k sebautvrdzovaniu svojej podstaty. Sebautvrdzovanie podstaty ale nikdy nie je tvrdošijným pridržiavaním sa nejakého náhodného stavu, lež odovzdaním sa skrytej prvotnosti pôvodu vlastného bytia (zvýraznil J. P.). V spore každé predstihuje to druhé. Tým sa spor stáva intenzívnejším a autentickejším, stáva sa tým, čím je. Čím viac sa spor sám zo seba stupňuje, tým nepoddajnejšie si súperiaci uvedomujú svoju vzájomnú spolupatričnosť (783;49 – 50).“


utópia gr. významový útvar, ako napr. ideálny model, predstava alebo vízia, zobrazujúci nové usporiadanie spoločnosti s odstránenými jej terajšími negatívami; týka sa budúcej spoločnosti usporiadanej na báze vzťahov harmónie, spolupráce a bezkonfliktnosti.


utriedenieusporiadanie triedením.


utrpenie významový proces, ktorého náplňou je veľké trápenie, súženie alebo muky.

 :: utrpenie (synkriticizmus).


utrpenie (synkriticizmus) – nevyčerpateľný zdroj príležitostí pomáhať druhým. Utrpenie je bežné, ba až triviálne: na to, aby sme trpeli, nepotrebujeme mať nijaký osobitný talent. Talent si vyžaduje umenie odstraňovať utrpenie, pomáhať druhým. Odstraňovanie utrpenia, pomáhanie na ceste jeho odstraňovania je omnoho zriedkavejšie ako utrpenie. Smrteľník sa utrpeniu nevyhne, no stále viac sa vyhýba napomáhaniu tomu, aby utrpenie ustalo. Rafinovanou (a pravdu povediac pohodlnou) formou vyhýbania sa pomáhaniu trpiacim je túžba, aby utrpenie nebolo. Tvárou v tvár utrpeniu je dôležitý čin bezodkladnej pomoci (pozri cesta perichronická).

Spôsobovanie utrpenia je škodenie alebo ubližovanie.


uttara sa. – neskorší ako, nasledujúci po.


útvarcelok majúci istú štruktúru alebo časť tohto celku; usporiadaná jednotka, formácia, napr. teleso, významový útvar a pod.

 :: útvar (štylistika), útvar (vojenstvo), útvar dvojrozmerný, útvar geometrický, útvar priestorový, útvar slovesný, útvar vodný, útvar významový, uzol.


útvar priestorový útvar vyskytujúci sa v priestore, napríklad trojrozmerný útvar vyznačujúci sa dĺžkou, šírkou a výškou.

 :: teleso, útvar priestorový, in: Dodatok.


útvar významový – identifikovateľná a väčšinou ďalej analyzovateľná zložka manifestácie (vonkajšieho alebo vnútorného) sveta v ľudskom vedomí (mentálna realita), tvorený súborom, zväzkom, trsom a pod. významových konštituentov; časť alebo prvok významového univerza (významového sveta).

Obdobu sémantického trojuholníka použitého v Pomocnom slovníku filozofie zobrazuje obrázok:



Výraz vyjadruje významový útvar reprezentujúci (materiálnu alebo ideálnu) entitu a označuje ju.


Významové útvary sa tradične členia na

Pokiaľ významový útvar participuje na pretváraní zlého na dobré alebo škaredého na krásne, je to kultúrny výtvor, výsledok spiritualizácie tej či onej entity alebo aspektu reality alebo vzťahu v nej. Významovým útvarom sú rôzne historické duchovné celky a formy počnúc mytologickými a náboženskými, cez každodenné, filozofické, umelecké až po vedecké. Väčšina významových útvarov vo svojej pôvodnej (nevypreparovanej) podobe obsahuje tak kognitívne ako aj emotívne a volitívne konštituenty.

Súbor významových útvarov (a významových procesov) istého mysliteľa je významový svet (významové univerzum) tohto mysliteľa. Napríklad Platónov významový svet je obsah manifestácie sveta v Platónovom vedomí zahrnujúci Platónove kognitívne, emotívne i volitívne významové útvary a procesy a svojou prevažnou časťou spolutvorí (dokonca bazálnu) náplň filozofického významové univerza.

Prvky alebo zložky, z ktorých pozostávajú významové útvary, sú významové konštituenty, napríklad tie prvky významového útvaru (povedzme pojmu objektu), ktoré vygenerovala gnozeologická reflexia objektu, označujeme ako gnozeologické významové konštituenty pojmu objektu. Gnozeologické významové konštituenty pojmu objektu začali v pojme objektu prevažovať počnúc 17. storočím.

Významovými útvarmi sú napríklad idey, transcendentálie, kategórie, pojmy, súdy, úsudky, odvodenia, tvrdenia, teórie, učenia, mienky, hypotézy, vedecké zákony, princípy, odôvodnenie al. zdôvodnenie, dôkazy, motívy, myšlienky, problémy, čísla, predstavy, poznatky, poznanie, vnemy, pocity, zážitok celistvosti, citové (zážitok príjemného alebo nepríjemného...) a vôľové významové útvary (zážitky chcenia alebo nechcenia...) a zmiešané významové útvary, ako citovo nasýtené sny, utópie, presvedčenia, fantazmy, halucinácie, klamy, umelecké zážitky, mystické zážitky, mýtické obrazy, náboženské, mystické, patologické, ideologické vízie a iné ideologémy, predsudky, mýty atď. Veľmi dôležitým významovým útvarom je obraz sveta.

Významové útvary sú štruktúrované rôznym spôsobom: logicky, psychologicky, eticky, ontologicky, poeticky, filozoficky, kategoriologicky atď. Logickú štruktúru významových útvarov identifikuje, opisuje a skúma logika, psychologickú štruktúru psychológia atď.

Významové útvary možno skúmať z hľadiska momentálneho prierezu ich štruktúrou, z hľadiska genetickej a dynamickej dominanty ich štruktúry a z hľadiska nevyhnutných externých sub-a superštrukturálnych súvislostí ich štruktúry.

Významové útvary v ich premenách a vývine vystupujú ako významový proces. Premeny významových útvarov majú svoj špecifický charakter, ktorý nemožno redukovať na charakter tých premien, výsledkom uvedomenia si ktorých významové útvary a ich premeny sú.

Pokiaľ ide o vzťah medzi významovými útvarmi a ich vyjadrovaním slovami možno s obmenou citovať miesto z knihy 182 (s. 35): Človek najprv pomenúva veci podľa pocitov, vnemov a predstáv, teda podľa nižších, konkrétnych, zmyslových významových útvarov (to je prvotná motivácia významu slov) a až postupne prechádza k abstrahovaniu od konkrétneho (zmyslového) a k zovšeobecneniu, k rozumovému, racionálnemu významovému útvaru – k pojmu.

Filozofia je prinajmenšom od čias Platóna fascinovaná stabilnosťou významových útvarov, ktorá je z rôznych stránok dodnes predmetom osobitnej pozornosti viacerých filozofických disciplín a smerov i špeciálnovedných odborov počnúc modernou logikou, sémantikou, ontológiou, gnozeológiou, analytickou filozofiou, fenomenológiou, hermeneutikou, lingvistikou, filológiou, ikonológiou, symbolológiou, translatológiou, komparatistickými disciplínami a ď. Stálosť významových útvarov pozornosť priťahuje nielen heuristickou služobnosťou jej opisu a modelovania voči špeciálnym vedám, ale aj mocným svetonázorovým nábojom problémov jej ontologického statusu (jej časovosti a bezčasovosti, závislosti a nezávislosti od vedomia atď.).

Konštitúcii a inštitúcii významových útvarov primárnu pozornosť venuje fenomenologická filozofia, ktorá s týmto cieľom vypracovala postupy fenomenologickej metódy.

Vývojovým aspektom významových útvarov sa venujú filozofie inšpirované hegelovskou, diltheyovskou a heideggerovskou filozofiou.

Súbor významových útvarov sa vo filozofii často tematizoval pod titulom duch.

 ::


útvar významový emotívny výsledok alebo náplň emotívneho významového procesu nasýtený citmi.

 :: údiv.


útvar významový epistemologický – súčasť epistemologického významového univerza, ako napr. epistemologický pojem.

 :: epistemológia.


útvar významový filozofický – kľúčová filozoféma, významový útvar vytvorený filozofom, cieľ filozofie dosahovaný metódou filozofie.

Filozofické významové útvary sú všetky útvary/entity, ktoré re/konštituuje vedomie filozofa, filozofická reflexia. Základnou formou fixácie, vyjadrenia filozofických významových útvarov je filozofický text.

Filozofickými významovými útvarmi sú napríklad:

Súbor filozofických významových útvarov vedno so súborom filozofických významových procesov tvorí filozofické významové univerzum.

 :: filozofia, jazyk filozofie, koncepcia filozofická, motív filozofický, problém filozofický, proces významový filozofický, terminológia filozofická, tradícia filozofická, tvrdenie filozofické, univerzum významové filozofické, útvar významový filozofický explicitný, útvar významový implicitný, útvar významový metafyzický.


útvar významový filozofický explicitný – výslovne formulovaný výsledok filozofického poznávania univerzálneho aspektu miesta človeka vo svete


útvar významový implicitný – latentný významový útvar – prvok významového univerza nesformulovaný výslovne (explicitne), no vyčítateľný z (kon)textu.


útvar významový kategoriálny – najvšeobecnejší významový útvar – kategória, systém kategórií, podsystém kategórií, konfigurácia jadrových kategórií.


útvar významový každodenný – prvok zmyslu, ktorého nositeľom je každodenný život, ktorýkoľvek významový útvar spolutvoriaci obsah každodenného vedomia, výsledok každodenného významového procesu.

 :: osvojovanie si sveta človekom každodenné.


útvar významový kľúčový významový útvar, ktorého pochopenie otvára prístup k ďalším významovým útvarom, ktoré ho obklopujú alebo ktoré tvoria vôbec významový celok, ktorého súčasťou je kľúčový významový útvar.


útvar významový kognitívny – významový útvar konštituovaný v kognitívnom významovom procese, napríklad predstava, pojem, súd, úsudok, teória, pravidlo, vedecký zákon, hypotéza, domnienka, poznatok, reálie....

Kognitívne významové útvary možno rozdeliť na:

    • zmyslové (pocit, vnem, predstava),
    • rozumové (vedecké pojmy, súdy, úsudky, ...).

Kognitívne významové útvary dominujú v oblasti vedy.


útvar významový konatívny – výsledok konatívneho významového procesu čiže uvedomovania si snaženia podnecujúceho konanie alebo správanie, pôvodný zmyslový podklad vôľového napätia.


útvar významový logický – prvok alebo komponent logického významového univerza, napr. logický zákon (zásada, princíp), logický pojem, logická konštanta, logické pravidlo.

 :: logika, pojem logický, zákon logický.


útvar významový metafyzický – prvok alebo komplexnejší útvar metafyzického významového univerza tvorený filozofickým významovým útvarom reprezentujúcim v podobe filozofických princípov, kategórií a pojmov povahu súcna ako súcna (gr. on hé on, lat. ens qua ens), bytia, ich aspekty, vzťahy medzi nimi a dianie (vznik a zánik).

 :: metafyzika.


útvar významový mýtický – prvok a súčasť mýtického významového univerza tvorený symbolicky fixovaným fiktívnym významovým útvarom konštituovaným v imaginácii o nejakej bájnej entite, napríklad mýtus o jednorožcovi; ktorýkoľvek významový útvar tvoriaci obsah mýtického vedomia.

Mýtické významové útvary sa tvoria a transformujú v rámci mýtických významových procesov.


útvar významový náboženský – prvok významového univerza, ktorého nositeľom je náboženstvo; ktorýkoľvek významový útvar tvoriaci obsah náboženského vedomia, napríklad náboženský obraz sveta.

Náboženské významové útvary sa tvoria v náboženských významových procesoch.

Špecifikum náboženského významového útvaru tvorí jednota zameranosti na transcendentnú enigmatickosť a rozhodovací (cieľavedomý a volitívny, nie pudový!) charakter.

Súbor náboženských významových útvarov tvorí náboženské významové univerzum. Ústredným náboženským významovým útvarom (procesom) je (náboženská) viera.

Pre komparatívnoreligionistický a fenomenologickoreligionistický výskum má veľkú dôležitosť pojem bazálneho náboženského významového útvaru, ktorý úzko súvisí s bazálnym mytologickým významovým útvarom. Medzi bazálnymi náboženskými významovými útvarmi nezriedka dominujú významové útvary týkajúce sa kreácie (stvorenia alebo tvorenia) sveta a jeho náplne, entít neživej  prírody, rastlinstva, živočíšstva, človeka.

 :: námet náboženský, útvar významový kresťanský, viera náboženská.


útvar významový nocionálny pojem kognitívny významový útvar reprezentujúci podstatu.


útvar významový regulatívny – významový útvar plniaci riadiacu, usmerňujúcu alebo upravujúcu funkciu.


útvar významový sakrálny – významový útvar vyjadrovaný alebo vyjadriteľný sakrálnym výrazom a generovaný sakrálnym významovým procesom v situácii odkrytej  posvätnu, na konštitúcii ktorej participuje sakrálno.

 :: útvar významový.


útvar významový špeciálnovednývedecký významový útvar generovaný tou ktorou špeciálnou vedou, napríklad historický obraz spoločnosti, ktorý je generovaný historickými vedami, fyzikálna teória, model vesmíru, fyzikálny zákon a podobne.


útvar významový umelecký – prvok zmyslu, ktorého nositeľom je umenie. a ktorý sa vytvára a transformuje v umeleckom významovom procese. Súbor umeleckých významových útvarov tvorí umelecké významové univerzum.


útvar významový vedeckýkognitívny významový útvar generovaný v rámci vedy, napríklad sociologický významový útvar. Hlavnú skupinu vedeckých významových útvarov tvoria nenázorné a abstraktné významové útvary, predovšetkým vedecké pojmy.

Mimoriadne dôležitým vedeckým významovým útvarom je vedecký zákon.

Možno rozlíšiť špeciálnovedné a všeobecnovedné významové útvary.

Vedecké významové útvary sa tvoria a transformujú vo vedeckých významových procesoch, v rámci ktorých sa nimi aj operuje.

Vedecké významové útvary čerpajú svoju náplň „z kontextov a horizontu významov daného spoločenstva, situácie, výchovy vedeckej i nevedeckej a naopak. Kontext a zmysel akéhokoľvek nami uvažovaného celku je spoluurčovaný kontextom a zmyslom konkrétneho alebo individuálneho a zároveň individuálne zodpovedá kontextu a zmyslu celku. Niet niečo z toho skôr alebo neskôr, individuálne nie je to isté čo celok a celok sa nezhoduje s individuálnym, ale vzájomne sa dopĺňajú“ (784;3).

 :: jazyk vedecký, systém ptolemaiovský, text vedecký, útvar významový fyzikálny, útvar významový matematický, veda.


útvar významový volitívny – významový útvar, ktorý je výsledkom volitívnych významových procesov: pociťovania a snahy odstrániť stav nedostatku, procesov želania, chcenia, túženia, váhania, odhodlania, rozhodnutia....

 :: imperatív, imperatív kategorický.


útvar významový zmyslovo-názorný – výsledok zmyslového vnímania čiže vnem alebo predstavovania si čiže predstava reprezentujúci konkrétnu vec, jav alebo proces a zväčša do istej miery emocionálne (napr. esteticky) nasýtený.


utvárajúcnokomplex procesov dačo utvárajúcich.


utváranie vytváranie, dávanie vzniku niečomu zámernou cieľavedomou činnosťou.

 :: rozdeľovanie, vyrábanie.


utváranie savznikanie, robenie sa (napr. peny na hladine).


utvorenie danie vzniku niečomu zámernou cieľavedomou činnosťou, vytvorenie.


uvádzanie – usmerňovanie pri príchode, privádzanie, vovádzanie; umožňovanie alebo sprostredkúvanie vstupu; stávanie sa podnetom nejakej činnosti, (zmeny) stavu a podobne; umožňovanie zavedenia niečoho (napr. platidiel do obehu); poskytovanie údajov, informácie a podobne, udávanie.


úvaha myšlienkový postup zameraný na porovnávanie a hodnotenie dôvodov pre zaujatie stanoviska, uvažovanie, premýšľanie, rozmýšľanie.

V štylistike: slovesný druh, v ktorom autor na základe rozboru a hodnotenia faktov vyslovuje vlastné názory na vec, v ktorom osvetľuje nejakú už známu vec z nového hľadiska (344;733 – 734).

V matematike je dôležité, aby v každej úvahe bol jednoznačne vymedzený obor premennej.


uvažovanie – zaoberanie sa v mysli, premýšľanie; branie do úvahy.

 :: jazyk logiky


uvedenie 1. úvod: usmernenie pri príchode alebo vstupe; umožnenie vstupu;

2. udanie, predvedenie, poskytnutie.


uvedenie príkladov – jednoduchá forma vysvetlenia pojmu spočívajúca vo vymenovaní niekoľkých prvkov jeho rozsahu.


uvedomenie si získanie vedomia niečoho, poznanie, pochopenie.


uvedomovanie si získavanie vedomia niečoho, poznávanie, chápanie.


uzolútvar, ktorý je výsledkom viazania.


užitočnosť – prinášajúcnosť úžitku; skutočná využiteľnosť; schopnosť uspokojiť potreby.

 :: užitočnosť logiky.


užitočnosť logiky skutočná využiteľnosť logiky spočívajúca v tom, že rozširuje naše poznanie o nové znalosti tým, že nám hovorí, čo vyplýva z toho, čo už vieme. Logika nám hovorí, či naše domnienky neodporujú známym faktom a tým prispieva k bezospornosti.


úžitok prospech, zisk osoh ako výsledok práce alebo úsilia.


užívanie používanie veci, ktorá nie je vlastníctvom, na svoj úžitok.