hovorenie o zmene

– hovorenie, ktoré má zmysel len potiaľ, pokiaľ som ochotný zmeniť sa aj sám. Pokiaľ ochota zmeniť sa sám chýba, je hovorenie o zmene verbalizmus. Úmerne s blížiacim sa koncom nejakej etapy vývinu spoločnosti sa intenzifikuje reč intelektuála o tomto konci, no zväčša je to reč o zmene politiky, vlády, ideí, myslenia (druhých), málokedy je to reč o zmene seba samého a ešte menej ochota alebo schopnosť zmeniť aspoň seba samého. Neschopnosť zmeniť seba samého je pravdepodobne príčina zlyhania všetkých doterajších sociálnych revolúcií, ktoré zakaždým chceli pomôcť druhým a usilovali sa zmeniť druhých, no aktér revolúcie sa v skutočnosti nezmenil, iba navonok sa prispôsobil svojim ideám. Podstata zmeny indivídua sa viaže na deegoizáciu, ktorá sa v našej civilizácii viac menej odmieta, preto naša civilizácia vlastne iba prešlapuje na mieste, nedarí sa jej kontinuálne premieňať na kultúru a intenzifikujú sa jej devastačné účinky na jej nositeľa (civilizačné choroby, rastie napríklad počet narušených ľudí na uliciach miest najvyspelejších krajín atď.) a na jeho životné prostredie (expanduje ničenie prírody, zdokonaľujú sa zbraňové systémy, rozširuje sa výroba pneumatík a podobne).