bezpodmienečnosť kultúry

– nepodmieňovanie pretvárania zla na dobro, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré alebo krásne ničím ako aj ničím neobmedzená možnosť tohto pretvárania čiže kultúry.

Premieňať zlo na dobro alebo škaredé na krásne možno nezávisle jeden od druhého, takrečeno na vlastnú päsť, ale aj spolu; môže to robiť ktokoľvek, profesionál i laik, umelec i človek bez prípravy, hocikto z hociktorej svetovej strany, blížiac sa k sebei vzďaľujúc sa od seba, dívajúc sa jeden na druhého i nevidiac sa, byť zdržanlivý (pri zdržanlivosti) i snaživo, byť zdravý i chorý, veselý i smutný, šťastný i nešťastný, vo väzení i na slobode, vo vojne i v mieri, v akomkoľvek režime a konštelácii, kedykoľvek a kdekoľvek, počas krízy i v bezkrízí, v hnutí i v mimohnutí, smerujúc do jediného stredu, k viacerým stredom alebo k okraju, či dokonca vôbec nesmerujúc a byť “len tak”. Byť kultúrnym možno organizovane i neorganizovane, v štáte i v bezštátí, vonku i vnútri, na verejnosti i v sebe samom (intímne), tak, aby o tom druhí vedeli, i tak, že sa o konaní dobra alebo krásneho nikdy nik nedozvie alebo tak, že kultúrny zostane naveky v anonymite (napríklad ako prvý kuchár⁄prvá kuchárka).

Prečo potrebujeme k robeniu dobra alebo krásy vedenie otom, zo strany druhých? Kto potrebuje informáciu o tom, že sa deje niečo dobré alebo krásne? Dá sa robiť čokoľvek dobré alebo krásne bez toho, aby to bolo hneď, nunc et stans, užitočné a zmysluplné?

Ontológia kultúry hovorí, že premena zlého na dobré, škaredého na krásne je instantne užitočná a zmysluplná činnosť, absolútne autotelická činnosť, ktorá je okamžite a vždy v cieli (pozri k tomuto článok perichronozofia), činnosť, ktorá si nevyžaduje odmenu ani uznanie, činnosť, ktorá má zmysel aj vtedy, keď nás “za ňu” trestajú alebo nenávidia. “Novoty”v oblasti krásy a dobra sa nezriedka stretávajú s ukrižovaním, ako hrdelné zločiny, najmä vtedy, keď sú výrazné a majú zasahovať aj ďalšie generácie.

Odmeniť alebo uznať konajúceho dobro alebo krásne možnobez toho, aby sa toho kultúrny⁄kultúrna dožadoval⁄a.

Dožadovanie sa odmeny nie je na stránke kultúry (agapé) ale na stránke civilizácie (polemos).