šťastie lásky

– transcendujúcno akéhokoľvek zisku alebo straty; náplň nadoblačia mysle. Takzvané trápenia s láskou sa týkajú sféry závislostí, lipnutí, hrubo povedané hormónov, ale nie lásky. Hormóny fakticky s láskou nemajú nič spoločného: láska tu je bez ohľadu na to, či sú tu aj hormóny alebo nie.

Šťastie lásky nie je orgazmus, hoci ho obsahovo pripomína. Šťastie lásky totiž ani nezačína ani nekončí – iba sa mu otvárame otváraním sa nadoblačiu mysle. Šťastie lásky orgazmus nevylučuje, ale naopak, intenzifikuje.

Šťastie lásky je forma jej danosti; nie je to ani sentimentalita, ani zaľúbenosť, ani nostalgia, ani túžba po láske; nie je to žiadna z týchto ontologických pien bytia lásky.

Šťastie lásky je prosto jej prežívanie. Šťastie lásky je rozpustenosť ega v zážitku lásky. Alebo – abstraktne povedané – participácia na láske, otvorenosť k nej.

Negatívne fatálne nie je šťastie lásky, ale sentimentalita. Šťastím lásky absolútne nič nehrozí. Naopak, šťastím lásky sa dostavuje absolútna istota, nech by to bola už trebárs len istota našej pominuteľnosti alebo zraniteľnosti, no zakaždým s vedomím zbaveným akéhokoľvek strachu o čokoľvek, o seba i druhého. Absolútna istota o neexistencii akýchkoľvek negatívnych konzekvencií láskyplných zážitkov a činov.

Táto absolútna istota sa nazýva jasnozrivosť či dokonca jasno-vidnosť lásky. Keď niekoho milujeme, neobávame sa oň, len ho trebárs upozorňujeme na možné nebezpečenstvá. Šťastie lásky je starostlivosť bez obáv.

Šťastie lásky tvorí o. i. namiesto obáv o milovaného konštruktívne vedomie, ako sa milovaný môže eventuálnym nebezpečenstvám vyhnúť.

Šťastie lásky nevylučuje bolesť, ale ju zahrnuje ako čosi u smrteľníkov úplne prirodzené. Šťastie lásky nevylučuje nič negatívne ani pozitívne; jedno i druhé však zahrnuje iba ako zmysel (vo forrme zmyslu)  –  ako zmysel negatívneho, napríklad zmysel chyby, nepozornosti, zlyhania, bolesti, smrti alebo inej straty, omylu či akéhokoľvek škodlivvého skutku, a zmysel pozitívneho, napríklad zmysel pomoci, telesného pôžitku atď. Šťastie lásky je fixované pretrvávanie zmyslu.

Šťastie lásky nie je "nemyslenie na seba" (ako sa často hovorí); šťastie lásky zahrnuje uvedomovanie si zmyslu (svojho) ega, napríklad uvedomovanie si toho, čo by bolo, keby som ešte mal ego, aké dôsledky by z toho vyplývali pre všetkých zúčastnených atď. Problémy tohto odseku však má zvyčajne len intelektuál. Prostý človek otvorený nadoblačiu mysle nemá ani tieto problémy . Šťastie lásky je prostota mysle, neprefíkanosť, neprítomnosť zadných vrátok, bezvýberová pozornosť, bdelosť, pohotovosť pomôcť a inteligencia pri pomáhaní, bezdôvodnosť, neočakávanie ani vďačnosti.